Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/522/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109216404 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1109216404.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľa: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 00 603 481, Primaciálne námestie č. 1, Bratislava, proti odporkyni: H. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom Š. B.. Č.. XXXX/XX, D., zastúpená: AK Balara, s. r. o., IČO: 36 858 528, Košická ul. č. 56, Bratislava, o vypratanie ubytovacej bunky, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12. februára 2014, č. k. 22C/128/2009 - 137, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že odporkyňa je p o v i n n á vypratať a protokolárne odovzdať navrhovateľovi ubytovaciu bunku č. XXX, nachádzajúcu sa na 1. poschodí ubytovne na ulici pri H.R. K. Č.. X C. D., zapísanej na Liste vlastníctva č. XXXX, súpisné číslo XXXX, na parcele číslo XXXX/X, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, bez nároku na bytovú náhradu. Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového konania v sume 99, 50 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa (v poradí druhým) napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal uložiť odporkyni povinnosť vypratať ubytovaciu bunku č. XXX, nachádzajúcu sa na 1. poschodí ubytovne na ulici pri H. K. Č.. X v D., zapísanej na Liste vlastníctva č. XXXX, súpisné číslo XXXX, na parcele číslo XXXX/X, bez nároku na bytovú náhradu. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 686 ods. 1, 2, § 710 ods. 2, § 711, § 712 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že s poukazom na právny názor odvolacieho súdu vyjadrený v uznesení zo dňa 31.10.2012, č. k. 2Co/31/2012-77, ktorým bol v poradí prvý rozsudok súdu prvého stupňa zrušený a z ktorého pri svojom opätovnom rozhodnutí preto vo veci vychádzal dospel k záveru, že nehnuteľnosť (ubytovacia bunka), ktorá je predmetom vypratania, je potrebné posúdiť ako byt a pri novom posúdení právneho vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou dospel k záveru súladnému s naznačenými závermi odvolacieho súdu, že v danom prípade došlo s poukazom na § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka ku konkludentnému prejavu vôle smerujúcemu k uzavretiu zmluvy o nájme, keď mal listinnými dôkazmi preukázané, zmluvou o ubytovaní, oznámením o zmene správcu, mandátnou zmluvou medzi navrhovateľom a spoločnosťou H..N. I..W..V.., že medzi navrhovateľom a odporkyňou existoval právny vzťah, keď navrhovateľ aj po ním tvrdenom zániku zmluvného vzťahu založeného zmluvou o ubytovaní, prijíma mesačné platby za užívanie bytu od odporkyne, ktorých výšku odporkyni predpisuje a upravuje a užívanie bytu odporkyni aj po tomto čase (skončení zmluvy o ubytovaní) umožňuje. Uviedol, že v prejednávanom prípade ide teda o nájom bytu a nakoľko navrhovateľ nájom bytu nevypovedal v súlade s ust. § 710 až § 712 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť a preto ho zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnej odporkyni priznal právo na náhradu trov konania, pozostávajúce zo súdneho poplatku za odvolanie vo výške 99,50 eur a z trov právneho zastúpenia v sume 566,74 eur. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v súlade s § 205 ods. 2 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a jeho návrhu vyhovieť s tým, že v prípade, ak odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdí, navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku prípustnosť dovolania, pretože rozhodnutie súdu o tom, či sa jedná o byt a či došlo ku konkludentnému prejavu vôle smerujúcemu k uzavretiu zmluvy o nájme je pre navrhovateľa rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Poukázal na skutočnosť, že v zmysle čl. I ods. 2 Zmluvy o ubytovaní sa odporkyňa zaviazala uvoľniť ubytovaciu bunku najneskôr do rozviazania pracovného pomeru so štátnym podnikom N. Š..N.., ktorý bol dňa 30. 10. 1995 z obchodného registra vymazaný s tým, že z daného ustanovenia jednoznačne vyplýva jeho dočasnosť, ako aj dohodnutie doby, pričom v priebehu konania zároveň preukázal, že pracovný pomer odporkyne v tomto štátnom podniku bol skončený výpoveďou zo dňa 17. 05. 1995. Uviedol, že na preukázanie charakteru ubytovne N. H. K. X C. D. predložil prvostupňovému súdu: rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia Bratislava I, č. OÚŽP 3505/92-1953/93/H/101, ktorým povolil užívanie stavby ako trvalej ubytovne, rozhodnutie o privatizácii časti podniku vydanom Ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku SR s tým, že v zmysle privatizačného projektu ide o ubytovňu, ktorá obsahuje 36 ubytovacích buniek, 1 jednoizbový byt a 1 dvojizbový byt a list vlastníctva č. XXXX v zmysle, ktorého ide o stavbu ako inú budovu a nie o bytový dom. Poukázal na skutočnosť, že v priebehu konania bolo zároveň preukázané, že odporkyňa aj s manželom sú vlastníci bytu, v ubytovacej bunke nebýva, bytovú otázku má vyriešenú a preto súd prvého stupňa v poradí prvým rozsudkom jeho návrhu vyhovel. Uviedol, že na základe požiadavky odvolacieho súdu, uvedenej v uznesení, ktorým daný rozsudok zrušil, predložil k dobe trvania zmluvy o ubytovaní v ďalšom konaní na pojednávaní súdu samotný súhlas vedenia závodu - rozhodnutie o pridelení pohotovostnej bunky zo dňa 17. 01. 1995, z ktorého vyplýva, že úmyslom a účelom bolo poskytnúť odporkyni len pohotovostnú bunku, t. j. prechodné ubytovanie a uvoľnenie ubytovacej bunky do rozviazania pracovného pomeru odporkyne s N., Š.. N.. Nestotožnil sa s názorom odvolacieho súdu, že v danom prípade ide o malometrážne byty a táto skutočnosť bola preukázaná dokladmi tvoriacimi obsah spisu, keďže všetky listiny, naopak poukazujú na to, že charakter objektu je ubytovňa. K tvrdeniu odvolacieho súdu, že bolo povinnosťou súdu prvého stupňa skúmať, či jeho konanie nebolo v rozpore s dobrými mravmi navrhovateľ uviedol, že odporkyni právo na bytovú náhradu nevzniklo, nakoľko sama potvrdila, že je vlastníčkou bytu a má bytovú otázku, ako jednu zo základných sociálnych istôt vyriešenú a dokonca v ubytovacej bunke ani nebýva a preto jeho konanie nie je v žiadnom prípade v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko sa len domáha svojho práva. Uviedol, že skutočnosť, že medzi účastníkmi konania nejde o nájomný vzťah uzavretý konkludentne vyplýva aj z listu odporkyne zo dňa 26.06.2009, v ktorom sama odporkyňa uviedla, že má za to, že na zmluvy, na ktoré sa hlavné mesto odvoláva (v tomto prípade zmluvy o ubytovaní) sa vzťahuje premlčacia doba s tým, že zo žiadneho listinného dôkazu predloženého navrhovateľom nevyplýva, že medzi účastníkmi konania existoval nejaký zmluvný vzťah, okrem zmluvy o ubytovaní, prípadne úmysel nejaký zmluvný vzťah uzavrieť, nakoľko v konaní bolo listinnými dôkazmi preukázané ukončenie zmluvného vzťahu s odporkyňou, ako aj jeho dočasnosť s tým, že v prípade predpisu nájomného ide iba o oznámenie, ktoré nezakladá legitímnosť užívania bunky a nie je z neho možné ani vyvodiť nájomný vzťah, keďže v prípade, ak by odporkyňa za užívanie ubytovacej bunky neplatila, došlo by z jej strany k bezdôvodnému obohateniu. Navrhovateľ vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že vznik nájomného vzťahu nie je možné opierať ani o mandátnu zmluvu, ktorú uzavrel so spoločnosťou H.-N. I. W..V.. ako správcom budovy, nakoľko podstatou mandátnej zmluvy je záväzok mandatára v mene a na účet mandanta vykonávať určité úsilie s tým, že ide o formu priameho zastúpenia, kedy práva a povinnosti z úkonov mandanta nadobúda priamo mandatár a mandátna zmluva zakladá vzťah medzi mandantom a mandatárom a z tejto zmluvy nie je možné určiť, či sa jedná o nájom alebo o ubytovanie a preto súd prvého stupňa nesprávne určil, že sa v prípade predmetnej ubytovacej bunky jedná o byt a v nadväznosti na to nesprávne dospel k záveru, že došlo ku konkludentnému prejavu vôle smerujúcemu k uzavretiu zmluvy o nájme. Navrhovateľ zároveň poukázal na rozdielnosť rozhodovania odvolacieho súdu v danej veci, keď na Okresnom súde Bratislava I vedie viaceré súdne spory o vypratanie ubytovacej bunky aj s inými ubytovanými v ubytovni N. H. K. X, pričom niektoré z nich už sú právoplatne skončené, avšak rozhodnutia odvolacieho súdu vychádzali z iného právneho názoru ako je vyslovený v napadnutom rozsudku, a to rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Co 107/11-12 zo dňa 15.11.2011, ktorým súd rozhodol tak, že odporkyňa je povinná vypratať a protokolárne odovzdať navrhovateľovi ubytovaciu bunku, keď mal preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu zmluvy o ubytovaní na prechodné ubytovanie a v žiadnom prípade nešlo o nájom a medzi účastníkmi nemohla vzniknúť nájomná zmluva, nakoľko predmetný priestor nemal charakter bytu, nemohlo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy konkludentne s poukazom na to, že odporkyňa bunku užívala a poskytovala úhrady za užívanie, nakoľko navrhovateľ s ďalším užívaním jednoznačne vyslovil nesúhlas vo svojej výzve na vypratanie, pričom odporkyňa v tomto konaní podala dovolanie a vec bola vrátená na odvolací súd pre procesné vady a ďalšie rozsudky odvolacieho súdu, ktorými bolo návrhu navrhovateľa vyhovené. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti, nakoľko bol vydaný v súlade s právnym názorom, ktorý vo veci vyslovil predtým odvolací súd (ktorý vyslovil, že odporkyňa užíva „byt" a uložil súdu prvého stupňa skúmať, či nedošlo ku konkludentnému uzavretiu nájomnej zmluvy medzi navrhovateľom a odporkyňou). Uviedla, že súd prvého stupňa následne dospel k záveru, že určovanie výšky nájomného, jeho pravidelné prijímanie navrhovateľom od nej a umožnenie užívania bytu, je nesporným dôkazom existencie právneho vzťahu medzi navrhovateľom a ňou - konkludentne uzavretej zmluvy o nájme bytu, ktorá nebola navrhovateľom vypovedaná a teda je návrh na vypratanie podaný navrhovateľom predčasný. Poukázala na skutočnosť, že navrhovateľ vo svojom odvolaní sformuloval výrok rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý by chcel svojím odvolaním dosiahnuť, pričom popri povinnosti vypratať a protokolárne odovzdať ubytovaciu bunku žiada uložiť jej túto povinnosť „bez nároku na bytovú náhradu", avšak tento dovetok nebol obsahom petitu v návrhu na začatie konania a vedľajšia veta o nároku na bytovú náhradu je podľa obsahu návrhom na zmenu návrhu na začatie konania v zmysle § 95 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o určenie, či existuje právo odporkyne na bytovú náhradu. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O. s. p. v znení účinnom od 01.06.2014, vec prejednal na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 písm. a) O. s. p., v neprítomnosti odporkyne, nakoľko jej právny zástupca uviedol, že odporkyňa s prejednaním veci v jej neprítomnosti súhlasí a na ktorom v súlade s ust. § 213 ods. 3, 4 O. s. p. vykonal a doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov konania podľa § 131 ods. 1 O. s. p. a podľa § 129 ods. 1 v spojení s § 211 ods. 2 O. s. p. oboznámením listinných dôkazov, uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 21. 11. 2014, sp. zn. 22C/128/2009, návrhom odporkyne na nariadenie predbežného opatrenia podaným na Okresný súd Bratislava I dňa 30. 10. 2014, rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Staré mesto, č. 575/29621/2013/STA/SUL-2/35, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 08. 2013 a dospel k záveru, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a preto je potrebné napadnutý rozsudok zmeniť. V prejednávanej veci sa navrhovateľ návrhom zo dňa 05. 05. 2009 domáhal uložiť odporkyni povinnosť vypratať a protokolárne odovzdať ubytovaciu bunku č. XXX, nachádzajúcu sa na 1. poschodí ubytovne na ulici pri H. K. Č.. X C. D., zapísanej na Liste vlastníctva č. XXXX, súpisné číslo XXXX, na parcele číslo XXXX/X, bez nároku na bytovú náhradu z dôvodu, že odporkyňa užíva danú ubytovaciu bunku bez právneho titulu, nakoľko sa v zmysle čl. I. bod 2 Zmluvy o ubytovaní, ktorú dňa 26. 01. 1995 uzavrela s právnym predchodcom navrhovateľa zaviazala ubytovaciu bunku uvoľniť v prípade, ak so štátnym podnikom N. rozviaže pracovný pomer s tým, že pracovný pomer odporkyne skončil ku dňu 31. 08. 1995. Súd prvého stupňa v poradí prvým rozsudkom (rozsudok zo dňa 19. septembra 2011, č. k. 22C/128/2009 - 55) návrhu navrhovateľa vyhovel, keď dospel k záveru, že odporkyni právo užívania danej ubytovacej bunky zaniklo dňom rozviazania pracovného pomeru so štátnym podnikom N., Š.. N.. a preto od 01. 09. 1995 danú nehnuteľnosť užíva bez právneho dôvodu, resp. ho nerealizuje, nakoľko danú ubytovaciu bunku neužíva vôbec s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľ, ako nový vlastník danej nehnuteľnosti vstúpil do všetkých práv a povinností pôvodného vlastníka a teda aj do všetkých existujúcich zmlúv o ubytovaní. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 31.10.2012, č. k. 2Co/31/2012-77 v poradí prvý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že prvostupňový súd otázku, či odporkyňa užíva ubytovaciu bunku protiprávne riešil iba v súvislosti so skončením jej pracovného pomeru s právnym predchodcom navrhovateľa dňom 31. 08. 1995, avšak nezaoberal sa vecou z hľadiska možného použitia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a preto jeho postup správny nebol, nakoľko na jednej strane ide o ochranu práv vlastníka nehnuteľnosti a na strane druhej o významný záujem odporkyne na zabezpečení bývania, ako jednej zo základných sociálnych istôt a preto bolo potrebné posúdiť, či výkon subjektívneho práva navrhovateľa nie je v rozpore s dobrými mravmi s tým, že pri dostatočnom preukázaní, že uplynula doba, na ktorú bol nájom dohodnutý, prípadne po uplynutí výpovednej lehoty, ak ide o výpoveď z nájmu bytu, návrh navrhovateľa zamietnuť. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu zároveň vyplýva, že povinnosťou prvostupňového súdu bolo aj skúmať, či medzi účastníkmi konania nedošlo ku konkludentnému prejavu vôle, smerujúcemu k uzavretiu novej nájomnej zmluvy obsahovo totožnej s pôvodnou zmluvou, nakoľko odporkyňa nájomné platí pravidelne a zároveň, že na základe predložených listinných dôkazov bolo potrebné posúdiť danú ubytovaciu bunku ako byt. Súd prvého stupňa viazaný uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O. s. p.) rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že návrh navrhovateľa zamietol, keď dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania došlo konkludentne k uzavretiu zmluvy o nájme bytu s tým, že navrhovateľ nájom bytu nevypovedal a preto jeho návrhu vyhovieť možné nebolo. Podľa § 300 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia Zmluvy o poskytnutí ubytovacej služby v spoločnej ubytovni "N. N. Š..N.. D.), zo zmluvy o poskytnutí ubytovacej služby vznikne občanovi právo, aby mu organizácia poskytla prechodné ubytovanie na dobu dohodnutú alebo na dobu vyplývajúcu z účelu ubytovania v zariadení na to určenom (hotely, nocľahárne, ubytovne a iné zariadenia). Podľa § 300 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za poskytnutie ubytovania a služby s ním spojenej, občan je povinný platiť organizácii cenu v lehotách určených ubytovacími poriadkami. Podľa § 754 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zo zmluvy o ubytovaní vznikne objednávateľovi právo, aby mu ubytovateľ poskytol prechodné ubytovanie na dohodnutú dobu, alebo na dobu vyplývajúcu z účelu ubytovania v zariadení na to určenom. Podľa § 754 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za ubytovanie a služby s ním spojené je objednávateľ povinný zaplatiť ubytovateľovi cenu v lehotách určených ubytovacími poriadkami. Z dikcie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že účelom tohto inštitútu je poskytnúť ubytovanie na prechodnú dobu, ako aj služby, ktoré sú s tým spojené, pričom prechodnosť ubytovania musí vyplývať z obsahu zmluvy alebo je daná účelom ubytovania. Zmluva o ubytovaní je osobitným druhom spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka s tým, že prechodný ráz ubytovania je charakteristickým znakom tejto zmluvy a od nájomnej zmluvy (§ 663 Občianskeho zákonníka) sa líši práve svojim prechodným charakterom a predmetom užívania, t. j. prechodným charakterom sa líši zmluva o ubytovaní od nájmu bytu alebo iných obytných miestností (§ 685 a nasl. Občianskeho zákonníka). K podstatným náležitostiam (essentialia negotti) zmluvy o ubytovaní patrí dohoda o predmete ubytovania, t. j. o mieste, kde sa ubytovanie poskytuje, cena ubytovania, t. j. poplatok za ubytovanie, doba ubytovania, z ktorej vyplýva, že ubytovanie má prechodný charakter s tým, že zmluva o ubytovaní zanikne spravidla uplynutím doby alebo odstúpením od zmluvy, alebo niektorým zo všeobecných dôvodov zániku právneho vzťahu, pričom žiadny z týchto spôsobov zániku zmluvy o ubytovaní nie je viazaný na podmienky zabezpečenia bytovej náhrady alebo na obdobnú podmienku (§ 712 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd po doplnení dokazovania dospel k záveru, že odporkyni bolo poskytnuté iba prechodné ubytovanie v ubytovni N. na základe Zmluvy o ubytovaní v spoločnej ubytovni „N.“ Š.. N.. N., N. H. K. X, D., uzavretej podľa § 754 a nasl. Občianskeho zákonníka dňa 26. 01. 1995 medzi N. Š.. N.. ako ubytovateľom a odporkyňou ako objednávateľom, nakoľko z čl. I bod 1 Zmluvy jednoznačne vyplýva, že ubytovacia bunka je určená na prechodné ubytovanie na dobu neurčitú a zároveň z čl. I bod 2 Zmluvy vyplýva povinnosť odporkyne ubytovaciu bunku uvoľniť v prípade (okrem iného) rozviazania pracovného pomeru so š. p. Priemstav. Z obsahu danej Zmluvy teda bezpečne vyplýva, že ubytovanie v ubytovacej bunke bolo odporkyni poskytnuté iba na prechodnú dobu, t. j. dočasne v zariadení na to určenom, viazané na skončenie pracovného pomeru, ku ktorému nepochybne došlo ku dňu 31. 08. 1995, čím je ustálený nielen režim užívania nehnuteľnosti, ktorý súčasne dáva odpoveď na okamih a dôvod skončenia prechodného ubytovania a preto nebolo možné akceptovať argumentáciu odporkyne, snažiacej sa podsunúť inštitútu prechodného ubytovania iný význam ako v skutočnosti má a založiť existenciu právneho vzťahu na inom právnom režime. Odvolací súd sa nestotožnil ani s právnym názorom odporkyne, že úhradami platieb za užívanie ubytovacej bunky došlo ku konkludentnému prejavu vôle smerujúcemu k uzavretiu zmluvy o nájme, nakoľko povinnosť odporkyne platiť úhrady za ubytovanie a služby s ním spojené vyplýva priamo zo Zmluvy o ubytovaní v spoločnej ubytovni (č. l. 3 spisu) „N. Š.. N.. N. N. H. K., D. a zároveň bolo potrebné prisvedčiť tvrdeniu navrhovateľa, že v prípade, ak by odporkyňa úhrady neplatila, na úkor navrhovateľa by sa bezdôvodne obohatila. K námietke odporkyne vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa, že navrhovateľ v podanom odvolaní navrhol pripustiť zmenu návrhu podľa § 95 ods. 1 O. s. p., keď okrem pôvodne sformulovaného petitu, ktorým žiadal uložiť odporkyni povinnosť vypratať a protokolárne odovzdať ubytovaciu bunku, žiada určiť, či existuje právo odporkyne na bytovú náhradu, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že navrhovateľ už v návrhu na začatie konania podaného na súd prvého stupňa dňa 05. 05. 2009 žiadal rozhodnúť o povinnosti odporkyne vypratať danú ubytovaciu bunku bez nároku na bytovú náhradu, z dôvodu ktorého posúdil námietku odporkyňu ako právne irelevantnú s poukazom na právne významnú skutočnosť, že zánik zmluvy o ubytovaní ani nie je viazaný na podmienky zabezpečenia bytovej náhrady. V konaní nebolo sporným, že navrhovateľ je vlastníkom stavby, v ktorej sa nachádza ubytovacia bunka označená ako iná budova, keď po zrušení spoločnosti N., Š..N.. bez likvidácie, rozhodnutím Ministra výstavby a verejných prác SR č. 584/M-95, prešiel majetok, práva a povinnosti, záväzky tohto štátneho podniku na Fond národného majetku SR, ktorý následne previedol časť majetku tohto štátneho podniku, vrátane ubytovne, do vlastníctva navrhovateľa, ktorý s odporkyňou zmluvu o ubytovaní neuzatvoril, čím odporkyňa neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva navrhovateľa podľa § 126 Občianskeho zákonníka, keďže jej neprislúcha žiaden právny titul k užívaniu ubytovacej bunky od 01. 09. 1995 a preto, ak súd prvého stupňa návrh o vypratanie ubytovacej bunky odporkyňou z dôvodu, že ide o byt a nájomná zmluva medzi účastníkmi konania bola uzavretá konkludentne zamietol, nerozhodol vecne správne a preto odvolací napadnutý rozsudok podľa § 220 O. s. p. zmenil tak, že návrhu navrhovateľa vyhovel. Vzhľadom na zmenu rozhodnutia (§ 220 O. s. p.) bolo potrebné rozhodnúť aj o trovách konania na súde prvého stupňa (§ 224 ods. 2 O. s. p.). Navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu odvolací súd priznal právo na náhradu trov prvostupňového konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za návrh v sume 99, 50 eur. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. a navrhovateľovi úspešnému v konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že návrh na ich priznanie podľa § 151 ods. 1 druhá veta O. s. p. nepodal. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.