Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/277/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109220296 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1109220296.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľov : 1. Základná organizácia OZ KOVO, Kinex Bytča, a.s., 1. Mája 71/36, 014 83 Bytča, IČO: 1705347, 2. Základná organizácia OZ KOVO, Elektrokarbon, a.s., Továrnicka 412, 955 22 Topoľčany, IČO: 17051495, 3. Základná organizácia OZ KOVO, KLF-ZVL, a.s., Kukučínova 2346, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 17052912, 4. Základní organizace OS KOVO, Zetor, a.s. TRAKTORY, Trnkova 111, 628 00 Brno, IČO: 60555653, 5. Základní organizace OS KOVO, Havlíčkuv Brod, a.s., Strojírenská 700, 581 03 Havlíčkuv Brod, IČO: 15058042, všetci zastúpení: JUDr. Monikou Benedeková, bytom Obežná 10, Bratislava, proti odporcovi: HTC holding, a.s., Dobrovičova 8, Bratislava, IČO: 31 342 141, zastúpený: Advokátskou kanceláriou Kovár a partneri, s.r.o. so sídlom Vajnorská 8/A, Bratislava, IČO: 35 789 697, o splnenie povinnosti zvolať zakladajúce zasadanie európskej zamestnaneckej rady, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22. februára 2012, č. k. 11C/241/2009 - 221, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zvolať zakladajúce zasadnutie Európskej zamestnaneckej rady HTC holding, a.s., zriadenej zo zákona ( § 246 písm. b/ Zák. práce) a súčasne zaplatiť navrhovateľom spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 99,5 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. - 2 - Uloženej povinnosti sa navrhovatelia domáhali s odôvodnením, že odporca spĺňa podmienky na zriadenie európskej zamestnaneckej rady podľa § 243 ods. 1 Zák. práce a čl. 2 písm. a) Smernice Rady č. 94/45/ES tým, že zamestnáva najmenej 1.000 zamestnancov v členských štátoch EÚ a aspoň 150 zamestnancov v každom z najmenej dvoch členských štátov. V Českej republike, Zetor, a.s. TRAKTORY zamestnával v čase podania žiadosti 1.072 zamestnancov a v Slovenskej republike KINEX Bytča, a.s. zamestnával 1.236 zamestnancov. Navrhovatelia doručili dňa 12.02.2008 odporcovi opakovane písomnú žiadosť o zriadenie osobitného vyjednávacieho orgánu, lebo pri prvom pokuse (roky 2004 - 2007) zriadiť osobitný vyjednávací orgán za účelom zriadenia európskej zamestnaneckej rady, zástupcovia zamestnancov urobili formálnu chybu, keď žiadosť posielali vedeniu jednotlivých zamestnávateľov a nie ústrednému vedeniu, ktoré z tohto dôvodu odmietlo rokovať. Tým, že odporca naďalej zostal nečinný, navrhovatelia si dňa 10.11.2008 na spoločnom rokovaní, v zmysle § 246 písm. b) a § 247 ZP zvolili európsku zamestnaneckú radu (ďalej len "EZR") a následne vymenovali jej členov. O uvedenej skutočnosti bol odporca informovaný dňa 01.12.2008, keď mu bol doručený protokol z voľby EZR a list ako podnet na zvolanie jej zakladajúceho zasadnutia. Odporcovi podľa jeho názoru povinnosť zvolať zakladajúce zasadnutie EZR nevznikla, nakoľko navrhovatelia dostatočne nepreukázali splnenie podmienok určených v § 247 ZP na jeho vznik a to : 1./ z dôvodu zmätočnosti osôb zvolených do EZR a z toho vyplývajúcej zmätočnosti celého procesu jej kreovania, prejavujúcej sa predovšetkým rozporom medzi vymenovanými členmi EZR, uvedenými v protokole z voľby zástupcov zamestnancov zamestnávateľa HTC holding, a.s. zo dňa 10.11.2008 (ďalej len "protokol") a jeho prílohou pod názvom Vymenovanie členov EZR zo zamestnancov zamestnávateľa HTC holding, a.s., z toho istého dňa (ďalej len "príloha k protokolu"). Z uvedených dokumentov nie je zrejmé, ktoré osoby boli zvolené za členov EZR. V zmysle protokolu bolo za členov EZR vymenovaných spolu 9 osôb, z toho 3 za Českú a 6 za Slovenskú republiku. Podľa prílohy k protokolu bolo za členov EZR síce tiež vymenovaných 9 osôb, z toho 3 za Českú a 6 za Slovenskú republiku, ale oproti protokolu boli namiesto niektorých členov (Loziáš, Matejka) uvedené úplne iné osoby. Zmätok je aj v spoločnostiach, ktoré by vymenovaní členovia EZR mali zastupovať. Odporcovi teda nie je zrejmý ani počet a ani mená osôb zvolených do EZR, čo je v rozpore s § 247 ods. 9 Zákonníka práce. 2./ Za členov EZR môžu byť zvolení len zamestnanci zamestnávateľa alebo skupiny zamestnávateľov, u ktorých sa takáto EZR ustanovuje a zároveň by títo mali byť v pracovnom pomere so zamestnávateľom po celú dobu ich členstva v EZR, čo ale navrhovatelia nepreukázali. 3./ Nepreukázali ani právnu subjektivitu a tým aj aktívnu legitimáciu na podanie žaloby. 4./ Odporca nemal možnosť sa podrobne oboznámiť s kompletnou dokumentáciou týkajúcou sa procesu kreovania tejto EZR a voľby jej členov. - 3 - Navrhovatelia argumentovali právnou úpravou práva pre nadnárodné informácie obsiahnutou v Slovenskom Zák. práce vychádzajúcou zo Smernice 94/45/ES a 2009/38/ES o zriaďovaní európskej zamestnaneckej rady, ktorej účelom je posilnenie práva zamestnancov na informovanie a poradu s nimi a na tento účel sa v každom podniku s významom na úrovni Spoločenstva a v každej skupine podnikov s významom na úrovni Spoločenstva zriadi, po požiadaní spôsobom stanoveným v čl. 5 ods. 1, európska zamestnanecká rada alebo sa zavedie postup informovania zamestnancov a porady s nimi. Ustanovenie § 243 ZP ide ešte ďalej keď hovorí, že " na uplatnenie práva na nadnárodné informácie a na prerokovanie za podmienok ustanovených týmto zákonom u každého zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov a v každej skupine zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov sa zriadi EZR alebo zavedie iný postup informovania zamestnancov a prerokovania s nimi s cieľom zabezpečiť účinné informovanie zástupcov zamestnancov alebo priamo zamestnancov, a prerokovania s nimi tak, aby možnosť účinného rozhodovania zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov alebo skupiny zamestnávateľov na území členských štátov zostala zachovaná. Splnenie tejto podmienky potvrdil aj samotný odporca. Ďalšou podmienkou zriadenia EZR je písomná žiadosť najmenej 100 zamestnancov u najmenej dvoch zamestnávateľov alebo najmenej v dvoch organizačných zložkách alebo zamestnávateľov v najmenej dvoch rôznych členských štátoch alebo na základe písomnej žiadosti ich zástupcov o zriadení EZR alebo o zavedení iného postupu informovania zamestnancov a rokovania s nimi. Písomné žiadosti o zriadenie EZR boli doručené ústrednému vedeniu dňa 12.02.2008, ktoré reagovalo listom zo dňa 08.07.2008, a prejavilo ochotu začať rokovanie o zriadení osobitného vyjednávacieho orgánu s vyzvaním zástupcov zamestnancov o určenie termínu. Podľa § 244 ods. 4 vtedy platného ZP zástupcovia zamestnancov za zamestnancov v SR vymenujú členov osobitného vyjednávacieho orgánu zo zamestnancov zamestnávateľa na spoločnom rokovaní a podľa ods. 5 osobitný vyjednávací orgán informuje ústredné vedenie o svojom zložení. Ústredné vedenie zvolá zasadnutie osobitného vyjednávacieho orgánu na účel uzatvorenia dohody podľa § 245 ZP. Zástupcovia zamestnancov na svojom stretnutí vymenovali členov osobitného vyjednávacieho orgánu a dňa 25.07.2008 listom oznámili ústrednému vedeniu jeho zloženie s upozornením na skutočnosť, že jeho povinnosťou je zvolať zasadnutie tohto orgánu. Na túto výzvu odporca nereagoval a tak zástupcovia zamestnancov postupovali v súlade s ust. § 246 ZP, podľa ktorého sa EZR zriadi zo zákona, ak ústredné vedenie odmieta začať rokovanie do 6 mesiacov od podania žiadosti zamestnancov, a dňa 10.11.2008 sa uskutočnila voľba EZR a za jej členov boli vymenované osoby uvedené v protokole. Ustanovenia ZP pojednávajúce o európskych zamestnaneckých - 4 - radách je potrebné vykladať eurokonformne a predovšetkým z hľadiska účelu sledovaného komunitárnym právom. Podľa navrhovateľov, otázka zloženia EZR a jej personálneho obsadenia nie je podmienkou pre vznik EZR. Podmienkou je len existencia podniku s pôsobnosťou na území Spoločenstva a písomná žiadosť zástupcov zamestnancov. Zároveň poukázali na to, že členovia EZR v SR aj v ČR sa podľa § 247 menujú a nie volia. Takýmto procesným postupom boli ustanovené do funkcie členov EZR osoby uvedené v protokole, a ich nesúlad v listinách zaslaných odporcovi, bol spôsobený zamestnancom, ktorý omylom pripojil k protokolu aj zápisnicu, ktorá bola iba podkladom k príprave stretnutia zástupcov zamestnancov, na ktorom boli za členov EZR vymenované osoby uvedené v protokole. Navrhovatelia poukázali tiež na časový odstup viac ako 3,5 roka od predloženia žiadostí o zriadenie EZR, a nečinnosť odporcu pre ktorú nedošlo k stretnutiu EZR, na ktorej by sa riešili otázky členstva a jeho prípadných zmien. Povinnosť informovať EZR o zmenách v štruktúre zamestnávateľa a počte zamestnancov má podľa § 243a ZP vedenie každého zamestnávateľa patriaceho do skupiny. V prípade, že by odporca zvolal zakladajúce zasadnutie EZR, mohol všetky svoje námietky, i tie že niektorí členovia EZR nie sú v pracovnom pomere k podnikom patriacim do skupiny HTC, uplatniť priamo na ňom. Právnu subjektivitu navrhovatelia preukazovali doložením evidenčných listov (za SR), potvrdeniami Odborového svazu KOVO o zaevidovaní základných organizácii do registra ZO OS KOVO a tiež Stanovami OZ KOVO a OS KOVO. Právna subjektivita základných organizácií vyplýva z článku 20 ods. 2 Stanov OZ KOVO v nadväznosti na ust. § 6 ods. 2 písm. e) zákona č. 83/1990 Zb. ZO OZ KOVO je organizačnou jednotkou OZ KOVO a je oprávnená konať vo vlastnom mene. Požiadavku odporcu predkladať ústrednému vedeniu alebo vedeniu podnikov doklady o vymenovaní členov EZR, navrhovatelia považujú za nelegitímnu. Keďže členovia EZR v SR sú vymenovaní a nie volení, nemôžu existovať doklady o voľbe, preto námietky odporcu voči ďalším osobám, ktoré nie sú zamestnancami HTC, zúčastneným na vymenovaní, nepovažujú za relevantné. Súd prvého stupňa skutkový stav medzi účastníkmi uzavrel ako nesporný, najmä z hľadiska splnenia dvoch podmienok pre zriadenie EZR, a to že odporca (v čase podania žiadosti) zamestnáva najmenej 1.000 zamestnancov v členských štátoch EÚ a aspoň 150 zamestnancov v každom z najmenej dvoch členských štátov, t.j. Česká republika Zetor TRAKTORY - 1.072 zamestnancov a Slovenská republika KINEX Bytča - 1.236 zamestnancov a doručenie písomnej žiadosti najmenej 100 zamestnancov najmenej u dvoch zamestnávateľov alebo najmenej v dvoch organizačných zložkách alebo zamestnávateľoch v najmenej dvoch rôznych členských štátoch alebo na základe písomnej žiadosti ich zástupcov - 5 - vyjednávanie o zriadení EZR alebo o zavedení iného postupu informovania zamestnancov a prerokovania s nimi (§ 244 ods. 2 ZP). Uvedenému podľa rozhodnutia súdu prvého stupňa nasvedčujú písomné žiadosti o zriadenie EZR, doručené ústrednému vedeniu dňa 12.02.2008 (č.l. 13-20 spisu), ktoré reagovalo listom zo dňa 08.07.2008 a ním prejavilo ochotu začať rokovanie o zriadení osobitného vyjednávacieho orgánu a vyzvalo zástupcov zamestnancov o určenie termínu. Spornou nebola ani skutočnosť, že EZR u odporcu vznikla priamo zo zákona podľa § 246 písm. b) vtedy účinného Zák. práce, keďže zástupcovia zamestnancov na svojom stretnutí v zmysle § 244 vymenovali členov osobitného vyjednávacieho orgánu a dňa 25.07.2008 listom oznámili ústrednému vedeniu jeho zloženie s upozornením na skutočnosť, že povinnosť zvolať zasadnutie tohto orgánu má ústredné vedenie. Keďže odporca na túto výzvu žiadnym spôsobom nereagoval, zástupcovia zamestnancov postupovali podľa ust. § 246 ZP, podľa ktorého sa EZR zriadi zo zákona, ak ústredné vedenie odmieta začať rokovanie do 6 mesiacov od podania žiadosti zamestnancov a dňa 10.11.2008 sa uskutočnila voľba EZR a za jej členov boli vymenované osoby uvedené v protokole. O odporcovej akceptácii zriadenia EZR priamo zo zákona svedčí aj jeho vyjadrenie že nenamieta vznik EZR ale odmieta rokovať s predloženými členmi, nakoľko neboli ustanovení zákonným spôsobom. Zriadením európskej zamestnaneckej rady a zakotvením práva zamestnancov na nadnárodné informácie priamo v Zákonníku práce pracovnoprávna úprava reaguje na požiadavky smernice číslo 94/45/ES. V prípade, že riadiaci zamestnávateľ odmieta začatie rokovania alebo že sa pri rokovaniach nedosiahne dohoda, európska zamestnanecká rada sa zriadi priamo zo zákona. Riadiaci podnik je povinný poskytnúť zástupcom zamestnancov všeobecné informácie, ktoré sa dotýkajú záujmov zamestnancov, ako aj informácie, vzťahujúce sa na tie z aspektov činností podniku alebo skupiny podnikov, ktoré sa dotýkajú záujmov zamestnancov. Právo zamestnancov na nadnárodné informácie by sa malo uskutočňovať prostredníctvom zriadenia EZR alebo dohodnutia iného postupu informovania zamestnancov a prerokovania. Zákonník práce ukladá právnu povinnosť zriadenia EZR za predpokladu, že si sociálni partneri nezvolia a nedohodnú iný spôsob informovania zamestnancov. Ústredné vedenie je zodpovedné za vytvorenie predpokladov na to, aby sa pre podniky a skupiny podnikov činných v celom Spoločenstve mohla zriadiť EZR alebo aby sa mohol vytvoriť a uplatniť iný postup na oboznámenie a vypočutie zamestnancov. Základnou úlohou osobitného vyjednávacieho orgánu je spolu s ústredným vedením zriadiť EZR a v písomnej dohode vymedziť oblasť činnosti, zloženie, kompetencie a trvanie mandátu členov EZR. Ústredné vedenie je povinné začať konanie o zriadení EZR z vlastného podnetu alebo na písomnú žiadosť aspoň 100 zamestnancov resp. ich zástupcov z aspoň dvoch závodov alebo podnikov sídliacich aspoň vo dvoch rôznych členských štátoch EÚ. V prípade, že sa - 6 - rokovaním osobitného vyjednávacieho orgánu a ústredného vedenia nepodarí zriadiť EZR, ani dohodnúť iný postup oboznámenia zamestnancov, EZR sa zriadi ex offo zo zákona. Zákonník práce neupravuje explicitne požiadavky pre vznik EZR, len že právo zamestnancov zamestnávateľa a skupín zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov EÚ so sídlom v Slovenskej republike na nadnárodné informácie a na prerokovanie sa uskutočňuje prostredníctvom európskej zamestnaneckej rady (§ 241 ods. 1 ZP), že u každého zamestnávateľa a v každej skupine zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov sa zriadi (to znamená musí zriadiť) EZR alebo dohodne postup informovania zamestnancov a prerokovania s cieľom informovať zamestnancov a rokovať s nimi za podmienok, spôsobom a s účinkami ustanovenými týmto zákonom, pričom bližšie podmienky zriadenia EZR Zák. práce vymedzuje až v ustanovení § 243, keď za zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov (t.j. zamestnávateľa u ktorého musí byť zriadená EZR alebo dohodnutý iný spôsob informovania zamestnancov) považuje zamestnávateľa zamestnávajúceho najmenej 1000 zamestnancov v členských štátoch a aspoň 150 zamestnancov v každom z najmenej dvoch členských štátov. Týmto ZP bližšie vymedzuje a interpretuje ustanovenie § 241 ods. 1 tým, ktorý typ zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov EÚ so sídlom v SR musí strpieť povinnosť zriadenia EZR alebo musí dohodnúť iný spôsob informovania zamestnancov pokiaľ ide o nadnárodné informácie. Toto je podľa súdu prvého stupňa jediné ustanovenie, upravujúce v akých prípadoch musí byť zo zákona u zamestnávateľa zriadená EZR. Ostatné ustanovenia ZP ohľadne kreovania členov EZR, ich pôsobnosti a spolupráce s ústredným vedením nemôžu mať vplyv na povinnosť zriadenia EZR, či už na základe dohody alebo priamo zo zákona v prípadoch neochoty rokovania zo strany ústredného vedenia. Preto sa súd prvého stupňa v celom rozsahu stotožnil s právnou argumentáciou navrhovateľov v tom, že otázka zloženia EZR a jej personálneho obsadenia nie je podmienkou pre vznik EZR. Prijatím argumentácie odporcu by v podstate nikdy resp. len veľmi ťažko dochádzalo v praxi k možnosti prinútiť zamestnávateľa (u ktorého zákon vyžaduje zriadenie EZR) zvolať ustanovujúce zasadnutie EZR, nakoľko pred uložením tejto povinnosti by museli byť bezvadne splnené všetky formality riadneho fungovania EZR (t.j. okrem zákonných predpokladov pre jej zriadenie aj formality ohľadne menovania jej členov, existencie ich pracovnoprávneho vzťahu k zamestnávateľovi a pod.). Uvedené by však nemohlo zodpovedať praktickému fungovaniu (aj vzhľadom k tomu, že ide o nadnárodné spoločnosti s veľkým počtom zamestnancov), nakoľko napr. aj keby všetky formality boli v určitý časový okamih úplne v poriadku (t.j. aj formality ohľadne kreovania členov EZR a ich pracovnoprávne vzťahy k zamestnávateľovi), v iný deň by mohli byť oproti pôvodným zmenené a tým by vždy vznikol dôvod pre ktorý by zamestnávateľ mohol odďaľovať zvolanie takéhoto zasadnutia. Nikdy nemožno prakticky vylúčiť situáciu, kedy určitý zamestnanec menovaný do EZR ku dňu konania ustanovujúcej schôdze EZR už nebude v pracovnom pomere k zamestnávateľovi (napr. odíde do - 7 - dôchodku) a preto by sa takáto schôdza nemohla uskutočniť (ak by súd akceptoval formálny výklad odporcu). Takýto výklad, podľa súdu, nezodpovedá praktickému uplatňovaniu ustanovení ZP pojednávajúcich o zriadení, činnosti a hlavne úlohách EZR, nakoľko by v podstate k fungovaniu EZR dochádzalo len výnimočne a zamestnávateľ by vždy mohol mať dôvod prečo nezvolať ustanovujúcu schôdzu EZR resp. odďaľovať jej zvolanie. Podľa súdu prvého stupňa podstatné je, že odporca je zamestnávateľom u ktorého musí byť povinné zriadená EZR, že táto vznikla zo zákona, a je povinný zvolať jej ustanovujúcu schôdzu bez ohľadu na to, či táto bola po formálnej stránke bezvadne kreovaná resp. či všetci jej členovia sú aj v súčasnosti zamestnancami odporcu. Všetky tieto prípadné nedostatky je možné odstrániť práve na ustanovujúcej schôdzi EZR a nemôžu byť dôvodom pre neustále odďaľovanie splnenia povinnosti odporcu zvolať ustanovujúce zasadnutie EZR. Na ňom si rada zvolí svojho predsedu a jeho zástupcu ( § 245 ods. 5 ZP). Uvedené ustanovenie neoprávňuje zamestnávateľa podmieňovať zvolanie EZR splnením takých formalít ako kreovanie členov EZR, ale striktne viaže túto povinnosť zamestnávateľa výlučne na splnenie podmienok pre vznik samotnej EZR (týmito však podľa súdu sú len existencia zamestnávateľa podľa § 243 ods. 1 písm. a) ZP a žiadosť o zriadenie osobitného vyjednávacieho orgánu). V dôsledku uvedeného súd prvého stupňa uzavrel, že spor medzi účastníkmi spočíval v podstate v rôznej interpretácii ustanovení Zák. práce o zriadení a zvolaní zasadnutia EZR, pričom poukázal na článok 46 ods. 1 Ústavy spočívajúci v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde, na výklad a posúdenie skutkových okolností tohto prípadu zo strany odporcu, ktoré sú založené na príliš formalistickom výklade práva a nerešpektujúce zmysel a účel zákona, upravujúceho postavenie a najmä povinnosť zriadiť u zamestnávateľa EZR ako orgánu, prostredníctvom ktorého zamestnanci komunikujú s ústredným vedením podniku resp. získavajú potrebné informácie o svojom zamestnávateľovi a jeho činnosti. Prvoradým účelom zriadenia a fungovania EZR je predovšetkým posilňovať práva zamestnancov na informovanie a poradu s nimi v podnikoch s významom na úrovni Spoločenstva a skupinách podnikov s významom na úrovni Spoločenstva. Práve na tento účel sa v každom podniku s významom na úrovni Spoločenstva a v každej skupine podnikov s významom na úrovni Spoločenstva zriaďuje, ak sa o to požiada spôsobom stanoveným v čl. 5 ods. 1, európska zamestnanecká rada alebo sa zavedie postup informovania zamestnancov a porady s nimi s cieľom informovať zamestnancov a uskutočňovať s nimi porady. V tomto duchu bolo potrebné interpretovať príslušné ustanovenia Zákonníka práce. Príliš formalistický prístup, tak ako ho používa odporca, by v praxi viedol k znemožňovaniu zvolania inak riadne zriadenej EZR a tým k úmyselnému odďaľovaniu jej fungovania a tým znemožňovanie získavania informácii o činnosti podniku jeho zamestnancami. - 8 - K námietke odporcu o nedostatku právnej subjektivity navrhovateľov, súd poukázal na ustanovenie § 6 ods. 2 písm. e) zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, v zmysle ktorého návrh na registráciu môžu podávať najmenej traja občania, z ktorých aspoň jeden musí byť starší ako 18 rokov (ďalej len "prípravný výbor"). Podľa čl. 20 bod 2 stanov OZ KOVO základná organizácia odborového zväzu je v zmysle príslušných ustanovení zákona o združovaní organizačnou jednotkou odborového zväzu. Základná organizácia odborového zväzu má právnu subjektivitu a koná vo svojom mene. Základná organizácia odborového zväzu samostatne v rámci svojej pôsobnosti realizuje program činnosti odborového zväzu voči orgánom štátnej správy, verejnej správy a samosprávy, zamestnávateľským a iným orgánom a organizáciám. Podľa bodu 3 článku 20 stanov základná organizácia odborového zväzu vzniká dňom zaevidovania a pridelenia organizačného čísla na odborovom zväze. Dokladom o vzniku základnej organizácie odborového zväzu je evidenčný list. Z evidenčných listov založených v súdnom spise (t.j. dokladov o vzniku základnej organizácie odborového zväzu) je zrejmé, že tieto všetci navrhovatelia 1-3 (za SR) získali dňom vzniku príslušnosti k OZ KOVO, teda 03.04.1993. Právnu subjektivitu navrhovateľov 4 a 5 mal súd preukázanú z potvrdení Ministerstva vnútra ČR o evidencii OS KOVO v evidencii odborových organizácii. V zmysle § 16 Stanov OS KOVO základnou organizačnou jednotkou OS KOVO je ZO. ZO a združenie základných organizácii OS KOVO majú právnu subjektivitu a sú oprávnené konať svojim menom. Sú oprávnené nakladať so svojim majetkom, vstupovať do zmluvných vzťahov s inými fyzickými a právnickými osobami, v právnych vzťahoch vystupujú svojim menom a nesú zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov. Z jednotlivých potvrdení OS KOVO je zrejmé, že rovnako tak navrhovatelia 4 a 5 sú zapísaní v registri organizačných jednotiek OS KOVO a teda majú právnu subjektivitu. Vzhľadom ku všetkým vyššie uvedeným dôvodom prvostupňový súd návrhu vyhovel a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a odporcu zaviazal na zaplatenie trov pozostávajúcich z navrhovateľom zaplateného súdneho poplatku. Proti rozsudku podal odvolanie odporca, z dôvodu nesplnenia podmienok jednak pre vznik EZR zo zákona a tým zároveň ani podmienok pre zvolanie zakladajúceho zasadnutia EZR. S poukazom na ust. § 241 ods. 2 a § 243 ZP spochybnil, či vôbec spĺňa zákonom stanovené podmienky, aby bola uňho povinne zriadená EZR resp. či EZR uňho vznikla ex offo. Podľa názoru odporcu navrhovatelia žiadnym spôsobom nepreukázali, že odporca je zamestnávateľom resp. riadiacim zamestnávateľom v zmysle § 243 ZP a zamestnáva požadované počty zamestnancov, teda že je zamestnávateľom, u ktorého sa zo zákona povinne zriaďuje EZR. Túto podmienku ani prvostupňový súd žiadnym spôsobom neskúmal. Odporca nezamestnáva a ani v predmetnom období nezamestnával 1000 zamestnancov v členských štátoch a aspoň 150 zamestnancov v každom z najmenej dvoch členských štátov. Navrhovatelia nepreukázali ani, že odporca je riadiacim zamestnávateľom v zmysle § 243 ods. 2 a 3 ZP, ani že najmenej dvaja zamestnávatelia pôsobia v dvoch - 9 - rôznych členských štátoch a zamestnávajú v každom najmenej 150 zamestnancov. Uvedené spoločnosti pôsobia buď len v Slovenskej alebo len v Českej republike, žiadna z nich však súčasne nepôsobí v oboch štátoch. Za správny nepovažuje ani názor navrhovateľov i prvostupňového súdu, že EZR vznikla v zmysle § 246 pís. b/ ZP priamo zo zákona. Nakoľko navrhovatelia v konaní nepreukázali, že je zamestnávateľom alebo riadiacim zamestnávateľom, v zmysle ust. § 243 ods. 1 pís. a/ a b/ ZP, nemôže byť považovaný ani za ústredné vedenie zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov alebo ústredné vedenie riadiaceho zamestnávateľa v prípade skupiny zamestnávateľov pôsobiacich na území členských štátov. Nakoľko odporca nie je zamestnávateľom, riadiacim zamestnávateľom a teda ani ústredným vedením podľa príslušných ustanovení ZP, nie je ani pasívne legitimovaným subjektom v tomto súdnom konaní a nevzťahujú sa naňho ani povinnosti, ktoré týmto subjektom ukladá Zák. práce ohľadne zriadenia a následného fungovania EZR. Vyslovil názor o príliš extenzívnom výklade veci podanom zo strany prvostupňového súdu. V ďalšom poukázal na zmätočnosť v osobách zvolených do EZR a z toho vyplývajúcu zmätočnosť celého procesu jej kreovania. Tento zmätok sa prejavuje predovšetkým v rozpore medzi vymenovanými členmi EZR uvedenými v Protokole z voľby zástupcov zamestnancov zamestnávateľa HTC holding, a.s., zo dňa 10.11.2008 (ďalej ako Protokol) a jeho prílohou pod názvom Vymenovanie členov európskej zamestnaneckej rady zo zamestnancov zamestnávateľa HTC holding, a.s., z toho istého dňa (ďalej ako Príloha k protokolu). Zmätočnosť nie je len v osobách ale i v spoločnostiach. Vzhľadom k uvedenému nie je teda odporcovi zrejmý počet a ani mená osôb zvolených do EZR, čím došlo k porušeniu § 247 ods. 9 ZP, v zmysle ktorého je EZR povinná oznámiť ústrednému vedeniu mená, priezviská a adresy svojich členov, čo teda nemožno považovať za splnené. Podľa odporcu navrhovatelia v konaní nepreukázali, že členovia EZR boli zamestnancami skupiny podnikov odporcu v čase ich zvolenia do tejto funkcie a zároveň že sú jej zamestnancami doteraz. Neposkytli kompletnú dokumentáciu ohľadom procesu kreovania tejto EZR a voľby jej členov a aj napriek tomu, že odporca žiadal jej predloženie aj v rámci konania pred prvostupňovým sudom, súd tejto jeho požiadavke nevyhovel. Ďalej uviedol, že nie je účelom zakladajúceho zasadnutia EZR riešenie nezrovnalostí vo vymenovaných členoch EZR (ktorých si vymenovali príslušní zástupcovia zamestnancov), ale podľa druhej vety § 247 ods. 5 ZP, na tomto zasadnutí si EZR volí spomedzi seba predsedu a jeho zástupcu a bez ustáleného okruhu členov EZR, schváleného ústredným vedením to nie je možné a to aj vzhľadom k zneniu § 247 ods. 1 ZP, podľa ktorého Európsku zamestnaneckú radu volia zástupcovia zamestnancov zo zamestnancov zamestnávateľa na spoločnom rokovaní. Z toho jednoznačne vyplýva, s ešte pred zvolaním ustanovujúceho zasadnutia EZR sa má konať spoločné rokovanie zástupcov zamestnancov, ktoré má slúžiť práve na voľbu resp. menovanie členov EZR. Záverom uviedol, že nakoľko celá úprava podmienok súvisiacich EZR v Zák. práce je chaotická, nejednoznačná a zmätočná, obrátili sa na súd prvého stupňa s návrhom, aby sa súd s prejudiciálnou otázkou ohľadne aplikácie smernice - 10 - Rady EÚ z 22.09.1994 č. 94/45/ES a smernice Rady EÚ z 06.05.2009 č. 2009/38/ES, obrátil na Súdny dvor EU. Súd predmetný návrh však uznesením vyhláseným na pojednávaní zamietol. Z dôvodu uvedeného žiadali napadnutý rozsudok zmeniť a návrh zamietnuť alebo zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie a odporcovi priznať náhradu trov konania. K odvolaniu odporcu sa vyjadrili navrhovatelia, považujúci rozsudok prvostupňového súdu za vecne i právne správny. K argumentu, že odporca nespĺňa zákonné požiadavky na to, aby ho bolo možné považovať za zamestnávateľa v zmysle dotknutých ust. Zák. práce uviedli, že tento argument odporca nepoužil v celom prvostupňovom konaní, hoci nejde o skutočnosť, ktorú by sa dozvedel až po vynesení rozsudku súdu prvého stupňa a poukázali aj na vyjadrenie odporcu na pojednávaní : „ my nenamietame, že vznikla BZR, ale odmietame rokovať s predloženými členmi, nakoľko tieto osoby neboli ustanovené zákonným spôsobom.“ O neopodstatnenosti tohto argumentu svedčí aj skutočnosť, že po doručení žiadosti zástupcov zamestnancov ústrednému vedeniu HTC, toto listom zo dňa 08.07.2008 prejavilo ochotu začať rokovanie o zriadení OVO a vyzvalo zástupcov zamestnancov o navrhnutie termínu. Informáciami o presnom počte zamestnancov nedisponujú zamestnanci ani ich zástupcovia, ale výlučne zamestnávateľ. Podľa smernice 2009/38/ES je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancom alebo ich zástupcom informácie o počte zamestnancov na účely založenia EZR. Aj v prípade ak si zamestnávateľ túto povinnosť nesplní a tieto informácie neposkytne, nemôže to znamenať vylúčenie práva zamestnancov na zriadenie EZR. Ani interpretácia odporcu o najmenej dvoch zamestnávateľoch pôsobiacich v dvoch rôznych členských štátoch a zamestnávajúcich v každom najmenej 150 zamestnancov neznamená, že dvaja zamestnávatelia skupiny musia obaja pôsobiť súčasne v dvoch rôznych štátoch. V prípade takejto interpretácie ide o účelový výklad Smernice i prísl. ustanovení Zákonníka práce. Zo znenia Smernice jednoznačne a bez akejkoľvek pochybnosti vyplýva, že skupinu podnikov musia tvoriť najmenej dva podniky v dvoch rôznych štátoch a to tak, že najmenej jeden podnik je v jednom členskom štáte zamestnávajúci najmenej 150 zamestnancov a najmenej jeden ďalší podnik skupiny je v inom členskom štáte rovnako zamestnávajúci najmenej 150 zamestnancov. Rovnako jednoznačne upravuje pojem zamestnávateľa pôsobiaceho na území členských štátov aj § 241a Zákonníka práce. K námietke odporcu, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno uviedli, že informáciami o štruktúre a vlastníckych právach zamestnávateľa nedisponujú ani zamestnanci ani ich zástupcovia, ale výlučne zamestnávateľ. Odporca sám konkludentne aj výslovne potvrdil, že spĺňa podmienky pre vznik EZR, a v konaní túto skutočnosť nikdy nespochybnil a informačná povinnosť vedenia každého zamestnávateľa patriaceho do skupiny zamestnávateľov ako aj ústredného vedenia vyplýva aj z citácie § 243a ods. 2 ZP. K odporcovej argumentácii o zmätočnosti v osobách vymenovaných za členov EZR a - 11 - neexistencii ich pracovného pomeru uviedol, že je rozhodujúci stav v čase vymenovania za člena EZR. V opačnom prípade, by zamestnávateľ mohol zmariť zriadenie EZR účelovým skončením pracovného pomeru so zamestnancom, ktorý bol vymenovaný za člena EZR. Podľa názoru odporcu prípade splnenia zákonných podmienok pre vznik EZR ako orgánu, je daná povinnosť zamestnávateľa začať so zástupcami zamestnancov vyjednávanie dohody o EZR. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade odporca ako zamestnávateľ neurčil termín začatia rokovania a rokovanie nezačal ani v rámci 6 mesiacov od predloženia žiadosti vznikla EZR ako orgán ex lege, podľa § 246 Zákonníka práce a vymenovanie jej členov nemá priamu súvislosť s jej vznikom a preto nemožno formálne nedostatky považovať za dôvod neplatnosti jej vzniku, resp. za dôvod nezvolania ustanovujúceho zasadnutia EZR. Rozsudok súdu prvého stupňa preto navrhli ako vecne i právne správny potvrdiť. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 os. 1 Os.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu jeho výroku, prejednal odvolanie odporcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, neostalo teda než tento potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil svoje odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. V súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie prechádzal aj slovenský právny poriadok, vrátane Zákonníka práce, procesom harmonizácie s právom Európskej únie. Európska komisia zakotvila už v roku 1994 prostredníctvom svojej smernice č. 94/45/EC podmienky zriaďovania európskych zamestnaneckých rád alebo systém poskytovania informácií zamestnancom pracujúcim u zamestnávateľov, ktorí pôsobia na území viacerých členských štátov Európskej únie (ďalej len „Smernica“). Cieľom tejto Smernice, ako aj príslušných ustanovení Zákonníka práce je prehĺbenie práva na informácie, vypočutie zamestnancov a poskytnutie určitého priestoru na ich vyjadrenie sa v rámci podnikov a skupín podnikov pôsobiacich na území viacerých členských štátov Európskej únie. Účelom Smernice je teda zaručiť zamestnancom právo nielen na informácie týkajúce sa ich konkrétneho zamestnávateľa, ale celej podnikateľskej skupiny pôsobiacej na území viacerých členských štátov - právo na nadnárodné informácie. Zákonník práce definuje zamestnávateľov, ktorí sú povinní poskytovať nadnárodné informácie a umožniť ich prerokovanie. Zamestnanci, ktorí pracujú pre zamestnávateľa alebo skupinu zamestnávateľov pôsobiacich v rámci Európskej únie a ktorých zamestnávateľ má zároveň sídlo v Slovenskej republike, majú právo na nadnárodné informácie a na prerokovanie. Toto - 12 - právo si uplatňujú prostredníctvom Európskej zamestnaneckej rady (ďalej len „EZR“) alebo prostredníctvom iného dohodnutého postupu. Zákonník práce v súlade so Smernicou ukladá povinnosť zriadiť EZR zamestnávateľom, ktorí zamestnávajú najmenej 1000 zamestnancov v členských štátoch Európskej únie a aspoň 150 zamestnancov v každom z najmenej dvoch členských štátov, sú riadiacim zamestnávateľom, ktorý spoločne s jemu podriadenými zamestnávateľmi zamestnáva najmenej 1000 zamestnancov v členských štátoch Európskej únie a aspoň 150 zamestnancov v každom z najmenej dvoch členských štátov. Pre účely ustanovení týkajúcich sa EZR Zákonník práce tiež definuje riadiaceho zamestnávateľa ako zamestnávateľa, ktorý vo vzťahu k inému zamestnávateľovi priamo alebo nepriamo vlastní väčšinu základného majetku zamestnávateľa, kontroluje väčšinu hlasov akcionárov, môže vymenovať viac ako polovicu členov správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu zamestnávateľa. V zmysle Zákonníka práce je vyjednávaním o zriadení EZR poverený osobitný vyjednávací orgán (ďalej len „OVO“). Ústredné vedenie zamestnávateľa začne z vlastnej iniciatívy alebo na základe písomnej žiadosti stanoveného počtu zamestnancov rokovania o zriadení OVO ktoré sa skladá z minimálne troch a maximálne zo sedemnástich členov. Zástupcovia zamestnancov vymenujú členov OVO zo zamestnancov na spoločnom rokovaní. Zloženie OVO sa oznamuje ústrednému vedeniu zamestnávateľa a vedeniam podnikov v jednotlivých členských štátoch. Ústredné vedenie zamestnávateľa zvolá zasadnutie OVO s cieľom dosiahnutia dohody o zriadení EZR. V prípade, ak ústredné vedenie a OVO nedospejú k dohode o zriadení EZR, táto sa zriadi priamo podľa ustanovení Zákonníka práce. Aj tento stručný prierez predpokladov, podmienok a úloh EZR potvrdzuje správnosť argumentácie súdu prvého stupňa, ktorý vyhovel návrhu navrhovateľov a veľmi podrobným a logickým výkladom, podloženým i úvahami a príkladmi k jednotlivým nezrovnalostiam namietaných odporcom odôvodnil svoje rozhodnutie. Odvolací súd neprijal odvolacie námietky odporcu, nakoľko ako správne poukázali aj navrhovatelia vo svojom vyjadrení, nepredniesol tieto v konaní pred súdom prvého stupňa, ba naopak vyjadril svoj nie negatívny postoj k založeniu EZR a svoju argumentáciu založil na formálnych a podľa odvolacieho súdu odstrániteľných nedostatkov, ním poukazovanej zmätočnosti v osobách zvolených do EZR, na ktorú odporca poukazoval už v samotnom konaní a ktorú súd prvého stupňa transparentne a zrozumiteľne odôvodnil chybou konajúceho pracovníka. Odvolací súd neprijal ani námietky odporcu, že nie je zamestnávateľom ani riadiacim zamestnávateľom, nakoľko tento argument uviedol až v dôvodoch svojho odvolania, tento nijako nepreukázal a navyše jeho zohľadneniu bráni aj jeho informačná povinnosť, vyplývajúca z ust. § 243a ods. 2 ZP. Pokiaľ ide o obsah odôvodnenia súdneho rozhodnutia, súd nemusí v ňom dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie s podstatným - 13 - významom pre vec, a stačí, ak dostatočne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzalo do všetkých podrobností. Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ veci, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivý proces ( IV.ÚS 115/03). Súd prvého stupňa vo veci vykonal náležité dokazovanie a správnym smerom, rozsudok je presvedčivý, obsahujúci všetky náležitosti vyplývajúce z ust. § 157 OSP. V ňom dal jasnú a kvalifikovanú argumentáciu o povinnosti odporcu zvolať zakladajúce zasadnutie EZR , zriadenej zo zákona. V odvolaní odporca neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného skutkového stavu a jeho právneho hodnotenia. Z výsledkov konania pred súdom prvého stupňa iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Vzhľadom k uvedenému, odvolaciemu súdu nezostalo iné ako konštatovať, že obrana odporcu v konaní a jeho odvolacie dôvody vykazujú len znaky účelovosti, s cieľom zbaviť sa svojej zákonom vymedzenej povinnosti. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 224 ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní úspešní navrhovatelia náhradu trov neuplatnili (§ 151 ods. 1 O.s.p.), nebolo tak možné im náhradu trov odvolacieho konania priznať. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.