Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/385/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109231954 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1109231954.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Edity Szabovej a členiek senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci navrhovateľa: PERI spol. s r.o., Šamorínska 18/4227, Senec, IČO: 35 696 541, zastúpeného JUDr. Tiborom Bickom, advokátom so sídlom Advokátska kancelária, Dukelská 972/7-3, Považská Bystrica, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o zaplatenie náhrady škody v sume 17.695,48 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, č.k. 24C/244/2009-59 zo dňa 13.6.2011, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, č.k. 24C/244/2009-59 zo dňa 13.6.2011 p o t v r d z u j e . Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia istiny v sume 17 695,48 eura spolu so 6 % úrokom z omeškania od 12.7.2005 až do zaplatenia. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ žalobný návrh odôvodnil tým, že na podklade právoplatného platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. 19Rob/274/2004 dňa 7.6.2004 bola spoločnosť EURO ARCH, s.r.o. povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 439.106,20 Sk s príslušenstvom. Keďže spoločnosť EURO ARCH, s.r.o. dobrovoľne nesplnila, čo jej súdne rozhodnutie ukladalo, podal navrhovateľ návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 6.9.2004 u súdneho exekútora F.. P. N., ktorého zástupcom bol súdny exekútor F.. Bc. Z. P.. Exekútor upovedomením o začatí exekúcie vydaným dňa 5.10.2004 pod sp. zn. : Ex39/04 vyzval povinného, aby zaplatil pohľadávku na účet súdneho exekútora. Navrhovateľ sa od povinného dozvedel, že tento v čase od 12.1.2005 do 11.7.2005 uhradil na účet súdneho exekútora sumu v celkovej výške 463.094,- Sk. Z uvedenej sumy však navrhovateľovi zo strany súdneho exekútora nebolo nič zaslané. Navrhovateľ preto dňa 10.10.2006 požiadal súdneho exekútora Ing. Bc. Z. P. o zaslanie sumy vymoženej od povinného. Súdny exekútor na výzvu nereagoval a žiadnu sumu navrhovateľovi nezaslal. Navrhovateľ dňa 8.11.2006 podal na Okresnej prokuratúre Bratislava I trestné oznámenie proti vyššie uvedeným súdnym exekútorom. Na Okresnom súde Bratislava I je vedené trestné konanie pod sp. zn. 6T 113/08 proti obžalovanému F.. P. N., ktorý bol obžalovaný za trestný čin sprenevery. Súdni exekútori F.. P. N. a F.. Bc. Z. P. hrubo porušili svoje povinnosti, ktoré im určujú právne predpisy a zavinili tým, že navrhovateľovi ako oprávnenému neboli vyplatené peniaze, ktoré mu patrili. Navrhovateľ sa písomnou žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 29.11.2007 obrátil na Ministerstvo spravodlivosti s nárokom zo zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Túto škodu navrhovateľovi spôsobil súdom poverený súdny exekútor F.. P. N. pri výkone exekučnej činnosti ako aj jeho zástupca F.. Bc. Z. P. a to tým, že konali v rozpore so zákonom č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení a nevyplatili navrhovateľovi ako oprávnenému finančnú čiastku zaplatenú spoločnosťou EURO ARCH, s.r.o. na účet súdneho exekútora uvedený v upovedomení o začatí exekúcie. V priebehu policajného vyšetrovania po uplatnení nároku na náhradu škody vyšlo najavo, že dňa 8.3.2005 na účet súdneho exekútora povinný zaplatil ďalších 70.000,- Sk, čím sa pôvodná škoda spôsobená navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom súdnych exekútorov zvýšila na sumu 533.094,- Sk. Formou doplnenia uplatnenia nároku zo zodpovednosti za škodu navrhovateľ dňa 28.12.2007 požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR o zaplatenie sumy 533.094,- Sk, ktoré však na jeho žiadosť neodpovedalo. Po vykonanom dokazovaní mal súd za zistené, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, sp.zn. 6T 113/08 zo dňa 19.2.2010, ktorý v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Bratislava nadobudol právoplatnosť dňa 27.7.2010, bol Ing. P. N. uznaný vinným, že po tom ako bolo dňa 7.9.2004 Exekučným úradom F.. P. N. začaté exekučné konanie pod č. Ex 39/04 na základe platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Bratislava V zo dňa 7.6.2004 pod sp.zn. 19Rob 274/2004, ktorým bola spoločnosti Euro Arch, s.r.o., ako povinnému uložená povinnosť zaplatenia pohľadávky spoločnosti PERI s.r.o. Bratislava, ako oprávnenému vo výške 439.106,20 Sk s príslušenstvom; a po tom, ako bol povinný upovedomený 5.10.2004 o začatí predmetnej exekúcie spolu s uvedením bankového účtu č. XXXXXXX/ XXXX, na ktorý má byť záväzok povinným zaplatený, bola povinným uhradená 12.1.2005 suma vo výške 140 000,- Sk, dňa 9.2.2005 suma vo výške 70000,- Sk, 6.5.2005 suma vo výške 120 547,- Sk, 17.6.2005 suma vo výške 50 547,- Sk a 11.7.2005 suma vo výške 82 000,- Sk, všetko v prospech bankového účtu č. XXXXXXX/XXXX. Uvedené finančné prostriedky boli následne po uskutočnení jednotlivých vkladov v období od 13.1.2005 do 15.7.2005 na viackrát z účtu vybrané, avšak F.. P. N. ich oprávnenému neodovzdal a použil ich doposiaľ nezisteným spôsobom, čím spoločnosti PERI s.r.o. spôsobil škodu vo výške 17 695,48 eura. Spáchal tak trestný čin sprenevery a bol mu uložený trest odňatia slobody na 2 roky s podmienečným odkladom na 5 rokov a zároveň bol zaviazaný navrhovateľovi ako poškodenému nahradiť škodu vo výške 17 695,48 eura. S poukazom na ust. § 3, § 9 ods.1, 2 a § 17 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej zák. č. 514/2003 Z.z.) súd prvého stupňa návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol s tým, že v konaní neboli preukázané zákonné predpoklady zodpovednosti odporcu za škodu titulom nesprávneho úradného postupu. Navrhovateľovi bola právoplatným rozsudkom priznaná náhrada škody voči F.. P. N., a preto škoda voči odporcovi titulom nesprávneho úradného postupu mu môže vzniknúť až v dôsledku nevymožiteľnosti tohto priznaného nároku. Súd zdôraznil, že navrhovateľ si musí v prvom rade vysporiadať svoje nároky s povinným subjektom, a vo vzťahu k iným subjektom si môže uplatniť zodpovednosť za vznik majetkovej ujmy až po tom, čo táto ujma vznikla, teda až vtedy, ak právo navrhovateľa na plnenie nebolo a už ani nemôže byť uspokojené. Z uvedeného dôvodu sa návrh navrhovateľa javil súdu ako predčasne podaný. Keďže navrhovateľ nepreukázal existenciu škody, ako jednu z podmienok priznania nároku na jeho náhradu, ostatnými predpokladmi pre priznanie nároku na náhradu škody sa už súd nezaoberal. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, lebo mu trovy konania nevznikli. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Namietol, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Odporca podal vyjadrenie k návrhu, ktoré bolo súdu doručené dňa 27.4.2011. Napriek právu navrhovateľa oboznámiť sa s ním a vyjadriť sa, súd toto vyjadrenie navrhovateľovi nedoručil a iba krátkou cestou mu ho doručil na pojednávaní dňa 13.6.2011. Vzhľadom na krátkosť času a závažnosť právnej argumentácie vo vyjadrení, nebol navrhovateľ schopný zaujať na pojednávaní adekvátne stanovisko a navrhnúť vykonanie konkrétnych dôkazov. Súd sa s touto argumentáciou odporcu dokonca stotožnil, čo ešte zvýrazňuje závažnosť odňatia možnosti konať navrhovateľovi pred súdom. Na pojednávaní dňa 13.6.2011 navrhol navrhovateľ vypočuť F.. N., čo považoval za dôležitý dôkaz, lebo práve jeho pochybením došlo k nevyplateniu peňazí. Súd však tento výsluch neumožnil a neumožnil navrhovateľovi predložiť ani ďalšie dôkazy, čím neúplne zistil skutkový stav veci. Za škodu, ktorú spôsobil exekútor pri výkone exekučnej činnosti, zodpovedá odporca v zmysle § 4 ods. 1 Exekučného poriadku. Škoda navrhovateľovi nepochybne vznikla zavineným protiprávnym konaním F.. N. a jeho zástupcu Bc. F.. Z. P., pretože bol tak zmenšený jeho majetok o sumu, ktorú navrhovateľovi priznal súd, a dokonca bola v jeho prospech aj zaplatená. Preto má navrhovateľ za to, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že navrhovateľovi škoda nevznikla, že nepreukázal jej vznik a že jeho nárok je predčasný. Tieto nesprávne skutkové zistenia potom súd aj nesprávne právne posúdil. Navrhovateľ považuje rozsudok aj za nepreskúmateľný, keď súd sa jeho argumentáciou vôbec nevysporiadal. Žiadal preto rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa nesúhlasil s jeho názorom, že by sa mu konaním súdu odňala možnosť konať pred súdom. Zdôraznil, že sa k veci pomerne rozsiahle vyjadril aj ústne na pojednávaní, pričom toto vyjadrenie bolo obsahovo totožné s jeho písomným vyjadrením. Navrhovateľ mal možnosť namietať nedoručenie vyjadrenia na pojednávaní a žiadať z tohto dôvodu o jeho odročenie. O odročenie pojednávania však nepožiadal a vyjadroval sa aj ku skutočnostiam uvádzaným odporcom. Námietku navrhovateľa o neúplnom zistení skutkového stavu, keď súd nepredvolal svedka F.. N., považuje odporca za účelovú. Skutkový stav nebol medzi účastníkmi konania nikdy sporný. Odporca nikdy nespochybňoval skutkový stav, ktorý bol ustálený aj v trestnom konaní, a sporná bola len otázka právneho posúdenia veci. Na tento účel nebolo vypočutie F.. N. potrebné. V otázke právneho posúdenia veci nepovažuje stanovisko NS SR v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo 199/2005, na ktoré sa odporca v konaní odvolával, za prekonané. V tejto súvislosti poukázal aj na viaceré rozhodnutia NS ČR, ktoré jednoznačne podmieňujú vznik nároku na náhradu škody voči štátu skutočnosťou, aby sa pohľadávka stala nevymáhateľnou. Ak by súd v tejto veci vyhovel návrhu navrhovateľa, došlo by k vzniku a priznaniu nárokov navrhovateľa duplicitne, keď na jednej strane by existovalo právoplatné rozhodnutie súdu v trestnej veci o povinnosti F.. N. zaplatiť navrhovateľovi škodu, ktorú mu spôsobil, a na druhej strane by existoval ďalší rozsudok, ktorým by bola uložená povinnosť Slovenskej republike istinu s príslušenstvom opätovne zaplatiť. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok potvrdil. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, lebo neobstojí ani jedna odvolacia námietka navrhovateľa. Odvolací súd zdôrazňuje, že v prejednávanej veci súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku uviedol rozhodujúci skutkový stav, ktorý nebol medzi účastníkmi sporný. V konaní bolo v podstate sporné len právne zhodnotenie veci, ktoré je povinný ustáliť súd. Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci (§ 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.). Odvolací súd sa plne stotožňuje s vykonaným dokazovaním zo strany súdu prvého stupňa, ako aj s právnymi závermi, ktoré na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa vyvodil. K odvolacej námietke, že navrhovateľovi bola odňatá možnosť konať pred súdom, odvolací súd uvádza nasledovné: Je pravdou, že navrhovateľovi bolo doručené vyjadrenie odporcu nie bezodkladne, ako ustanovuje zákon, ale až na pojednávaní. Zároveň však treba uviesť, že odporca vo svojom vyjadrení, a ani v celom konaní nenamietal skutkové tvrdenia navrhovateľa. Skutkové vymedzenie sporu je zrejmé, všetky dôkazy predložené tak navrhovateľom, ako aj odporcom boli vo sfére oboch účastníkov (odporca čo sa týka navrhovateľom predložených dôkazov, nenamietal ani jeden, žiadal len predložiť trestný spis). Nakoľko navrhovateľ je poškodenou osobou, mal možnosť sa oboznámiť aj s trestným rozhodnutím. Nebolo teda porušené ustanovenie § 123 O.s.p. a navrhovateľ mal možnosť sa vyjadriť k celému skutkovému stavu ako takému, ku všetkým dôkazom, a nebolo mu upreté ani právo na záverečné vyjadrenie. Preto u navrhovateľa boli zachované v priebehu konania všetky jeho procesné práva. Neobstojí ani odvolacia námietka o neúplnom zistení skutkového stavu veci z dôvodu, že súd neumožnil vypočutie F.. N.. Potrebu vykonania dôkazov a ich prípustnosť posudzuje súd, a v tomto prípade sa okresný súd správne zameral len na tie dôkazy, ktoré boli v konaní potrebné na preukázanie skutkového stavu. Vypočutie F.. N. ako svedka by bolo nadbytočné a nehospodárne, pretože ani jeden z účastníkov, a ani súd nemali pochybnosť o tom, že svedok ako exekútor spáchal trestný čin, ktorým poškodenému navrhovateľovi spôsobil škodu. Na jej zaplatenie bol F.. N. súdom zaviazaný priamo v trestnom rozhodnutí. Nie je sporné ani to, ako k protiprávnemu konaniu zo strany exekútora došlo. Odvolací súd sa plne stotožňuje s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa. Je zrejmé, že škoda ešte nevznikla, pretože žalovaná suma bola priznaná navrhovateľovi ako poškodenému v trestnom konaní a na jej zaplatenie bol zaviazaný exekútor. Žaloba navrhovateľa v prejednávanej veci je predčasne podaná, pretože navrhovateľ má voči exekútorovi platný exekučný titul, ktorý môže dať na vymáhanie, a až keď sa v exekučnom konaní preukáže, že F.. N. nemá prostriedky a majetok na zaplatenie škody, môže túto skutočnosť navrhovateľ preukázať v konaní o náhradu škody od štátu podľa zák. č. 514/2003 Z.z.. K rozhodnutiu NS SR sp. zn. 2 Cdo 48/2010, na ktoré sa navrhovateľ odvolával vo svojom odvolaní, odvolací súd len pre úplnosť uvádza, že sa týka inej situácie, kedy ešte neexistoval právoplatný exekučný titul (vymáhateľný). Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnému odporcovi nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.