Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/385/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109232385 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1109232385.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľa: G.. P. M. J. D. Í. A. , narodený dňa XX.X.XXXX, bytom M., O.. A. Č.. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Janou Ďurišovou, advokátkou v Bratislave, Medená č. 18, proti odporcovi: PRESTO Services Slovakia, s. r. o., Bratislava, Bulharská č. 70, IČO: 44 016 956, zastúpený JUDr. Jozefom Pojdákom, advokátom v Novej Dedinke, Sv. Cyrila a Metoda č. 842/12, o zaplatenie sumy 816,62 € spolu s príslušenstvom, o vzájomnom návrhu odporcu o zaplatenie sumy 1.257,65 € spolu s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 23. júna 2011, č. k. 15 C 153/2009-101, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 23. júna 2011, č.k. 15 C 153/2009-101, p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I. rozsudkom zo dňa 23.6.2011, č. k. 15 C 153/2009-101, uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 816,62 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 365,71 € od 2.3.2009 do zaplatenia, vo výške 9,50 % ročne zo sumy 323,01 € od 2.4.2009 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 127,90 € od 30.4.2009 do zaplatenia; zaplatiť náhradu trov konania v sume 284,72 € na účet právnej zástupkyne navrhovateľa, všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň zamietol vzájomný návrh odporcu, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti navrhovateľovi zaplatiť mu sumu 1.257,65 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.257,65 € od 30.6.2009 do zaplatenia; odporcovi náhradu trov konania z titulu vzájomného návrhu nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil po právnej stránke ustanovením § 51 Občianskeho zákonníka, § 39 ods. 1, 2, 3, 4, 7 zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) a po vecnej stránke tým, že navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 29.5.2008 autorskú zmluvu, ktorou sa navrhovateľ zaviazal vyhotovovať pre odporcu preklady e-learningových kurzov YDP Universal Curriculum pre základné a stredné školy z angličtiny do slovenčiny na základe pokynov odporcu ako objednávateľa v rozsahu činností v zmluve ďalej uvedených; dodržiavať stanovené termíny. Z výkazov práce za obdobie december 2008, január 2009 a február 2009 mal preukázané, že navrhovateľ preklady odporcovi odovzdal včas. Sporným zostalo posúdiť kvalitu dodaných prekladov, pričom listinný dôkaz Kontrola kvality pre projekt „Planéta vedomostí“ Presto-Překladateľské centrum s.r.o. nemal dôkaznú hodnotu z dôvodu, že nebol datovaný a ratifikovaný. Súd prvého stupňa vychádzal z čl. IV. bodu 8 autorskej zmluvy; nebolo sporné, že odporca u navrhovateľa dodané dielo vôbec nereklamoval, ale listom zo dňa 19.6.2009 si uplatnil z dôvodu chybného dodania diela titulom 50 % zľavy z dohodnutej ceny diela sumu 1.257,65 €. Odporca od autorskej zmluvy neodstúpil, od zmluvného honorára si odpočítal náklady na opravu prekladu, pričom v čl. VIII. bod 3 autorskej zmluvy sa účastníci dohodli na možnostiach ukončenia zmluvy zo strany odporcu s okamžitou platnosťou v prípade hrubého porušenia podmienok zmluvy zo strany dodávateľa, kedy môže vadné preklady odmietnuť alebo od zmluvného honorára odpočítať náklady na opravu. Odporca preto nepostupoval v súlade s článkom VIII. bod 3 autorskej zmluvy, keď bez toho, že by autorskú zmluvu ukončil s okamžitou platnosťou, si od navrhovateľa uplatnil náhradu škody titulom nákladov za opravu prekladu. Listiny o vykonaní kontroly Presto-Překladatelské centrum s.r.o. a počítačové verzie kontroly lekcií založené v spise (č.l. 25 až 35) nevykazujú identifikačné znaky, z ktorých by bolo možné jednoznačne a nezameniteľne zistiť, o akú kontrolu sa jedná, o akú lekciu ide a kedy bola kontrola vykonaná, a preto nie sú relevantným dôkazným materiálom. K vzájomnému návrhu odporcu, ktorým sa domáha uložiť navrhovateľovi povinnosť zaplatiť mu sumu 1.257,65 € ako 50 % zľavy z dohodnutej ceny diela, súd prvého stupňa dôvodil tým, že odporca celkový počet opravovaných chýb v prekladoch navrhovateľa kvalifikovane nepreukázal, nepreukázal cenu opravy za jednu chybu a ani vznik škody dokladom o úhrade, t.j. že by za opravu chybného prekladu zaplatil. Odporca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal porušenie právnej povinnosti zo strany navrhovateľa, existenciu škody a ani príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia autorskej odmeny za preklad dodaných textov za mesiace december 2008, január 2009 a február 2009 podľa výkazov práce, ktoré odovzdal riadne a včas. Odporcovi tak vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľovi odmenu splatnú za mesiac december 2008 k 1.3.2009, za mesiac január 2009 k 1.4.2009 a za mesiac február 2009 k 29.4.2009. Nevyplatenie odmeny za dodané práce za mesiac december 2008, január 2009 a február 2009 nebolo dôvodné, nakoľko odporca k tomu nemal žiaden titul; zadávateľ preklady reklamoval až v mesiaci september 2009. Súd prvého stupňa tak dospel k záveru, že navrhovateľ podľa autorskej zmluvy plnil, dielo riadne odovzdal, čím vznikla odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi odmenu, a to za mesiac december 2008 sumu 365,71 €, za mesiac január 2009 sumu 323,01 € a za mesiac február 2009 sumu 127,90 €, spolu 816,62 €. Rozhodnutie o priznaní príslušenstva pohľadávky súd prvého stupňa odôvodnil po právnej stránke ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a po vecnej stránke tým, že autorská odmena sa mala vyplácať 60 dní od posledného kalendárneho dňa v mesiaci uskutočnenia diela. Odporca sa preto dostal do omeškania dňom nasledujúcim po splatnosti tej-ktorej splátky, a tak zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 365,71 € od 2.3.2009 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 323,01 € od 2.4.2009 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 127,90 € od 30.4.2009 do zaplatenia. Rozhodnutie o náhrade trov konania navrhovateľovi odôvodnil po právnej stránke ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, d/, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb; po vecnej stránke dôvodil plným úspechom navrhovateľa v konaní. Odporcovi v časti vzájomného návrhu náhradu trov konania nepriznal, keďže bol neúspešný. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie odporca dôvodiac tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Nesúhlasil so záverom súdu prvého stupňa v tom, že nebolo preukázané, či k chybnému dodaniu diela došlo porušením povinností navrhovateľa alebo zodpovedného korektora, keďže preklady prechádzajú ďalšími korektúrami. V tejto súvislosti uviedol, že navrhovateľ sa okrem prekladu textu z anglického jazyka do slovenského jazyka zaviazal vykonávať aj odbornú - dialektickú kontrolu vecnej správnosti predloženého textu podľa anglického originálu (pedagogickú korektúru), pričom navrhovateľ v rámci prvej fázy preložil príslušný text z anglického jazyka, v ďalšej fáze text opravil po gramatickej stránke jazykový korektor a následne sa gramaticky opravený text dostal opäť do rúk navrhovateľa, ktorého úlohou bolo opraviť text tak, aby použitá terminológia korešpondovala s učivom a zvyklosťami používanými na slovenských školách. Zdôraznil, že ak navrhovateľ nevykonal správne pedagogickú korektúru, tak táto chyba sa začala prejavovať až v nasledujúcich fázach, najskôr vo fáze nahrávania zvukov, čím sa táto chyba dostala až k zákazníkovi. Ak zákazník chybu oznámil, lekciu dostal na posúdenie tzv. R-tím, ktorý rozhodol o oprávnenosti či neoprávnenosti a v kladnom prípade lekciu vrátil späť do fázy kompletizácie lekcií s príslušným vyjadrením, ako lekciu opraviť. V odovzdanom diele navrhovateľa bolo zistených celkovo 281 chýb, ktoré navrhovateľ pri odbornej a pedagogickej korektúre neodstránil, a preto bolo nutné vykonať opravu týchto chýb. Ak v súvislosti s prekladmi, ktoré nie sú v súlade s autorskou zmluvou, odporca vynaložil náklady na odstránenie nežiaducich právnych dôsledkov, navrhovateľ zodpovedá za škodu podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka; započítal si preto pohľadávku navrhovateľa. Namietal irelevantnosť vyhodnotenia listín o vykonaní kontroly Presto-Překladatelské centrum s.r.o. a počítačových verzií kontroly lekcií súdom prvého stupňa, nakoľko súd prvého stupňa nenamietal, že tieto listinné dôkazy nevykazujú riadne identifikačné znaky, nebol vyzvaný na doplnenie dôkazov o ďalšie identifikačné znaky. Faktúry za škody spôsobené nesprávnou pedagogickou korektúrou navrhovateľa vo fáze nahrávania zvukov, ktoré pre odporcu spracovávala externá firma, môže doložiť. Tieto faktúry obsahujú väčšie množstvo položiek a nie vždy obsahujú len položky priamo súvisiace s týmito druhmi chýb. Spôsob výpočtu škody odôvodnil tým, že najprv vyhodnotil lekcie navrhovateľa podľa počtu chýb a následne celkovú sumu patriacu na chyby všetkých pedagógov vydelil počtom chýb spôsobených pedagógmi. Čiastka patriaca na chyby pedagógov zahŕňa teda náklady na pokrytie všetkých prác vykonaných navyše v jednotlivých fázach. V každej fáze pracoval iný človek s iným typom úväzku a časť úväzku venoval bežnej práci a časť spracovaním chýb navrhovateľa. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Hoci odvolanie odporcu smeruje aj proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania, vôbec v odvolaní nenamietal vecnú a právnu správnosť rozsudku v danom rozsahu. Navrhovateľ odvolanie nepodal. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že odporca v konaní pred súdom prvého stupňa nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že vo vzťahu k prekladom vykonával súčasne pedagogickú korektúru. Nepopiera zodpovednosť za škodu, ale len v prípade splnenia všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré však neboli splnené. Poukázal na ustanovenie § 504 Občianskeho zákonníka, ktorý sa aplikuje aj na zmluvy o dielo a v zmysle ustanovenia § 39 ods. 7 autorského zákona aj na autorské zmluvy, podľa ktorého nadobúdateľ môže uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady na súde len vtedy, ak vytkol vady bez zbytočného odkladu po tom, čo mal možnosť vec prezrieť, najneskôr do šiestich mesiacov, inak právo zanikne. Upriamil pozornosť na ustanovenie § 507 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak nemožno vadu odstrániť a ak nemožno pre ňu vec užívať dohodnutým spôsobom alebo riadne, je nadobúdateľ oprávnený domáhať sa zrušenia zmluvy, inak sa môže nadobúdateľ domáhať buď primeranej zľavy z ceny, výmeny alebo opravy alebo doplnenia toho, čo chýba; tiež na ustanovenie § 510 Občianskeho zákonníka. Je toho názoru, že odporca bol povinný vady diela vytknúť u neho bez zbytočného odkladu po tom, ako mu odovzdal jednotlivé preklady. V konaní pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, že odporca nevytkol žiadne vady zákonom požadovaným spôsobom ani v zákonom ustanovenej lehote. Zdôraznil, že uspokojenie, ktoré môže odporca dosiahnuť uplatnením nároku z vád, nemôže dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu, teda ani z titulu náhrady škody. Nároky z vád v rozsahu, v ktorom vysporiadavajú ujmu, ktorá vznikla odporcovi, ktorému bolo poskytnuté vadné plnenie, sú teda z náhrady škody vylúčené. Náhrada škody a nároky z vád sú založené na rôznych právnych základoch. Pokiaľ objednávateľ diela opomenie využiť svoje právo na uplatnenie nároku z vád diela, neznamená to, že môže toto svoje právne zlyhanie automaticky nahradiť uplatnením nároku zo zodpovednosti za škodu. Náhradu škody je možné zo strany objednávateľa požadovať od zhotoviteľa vadného diela len v tom rozsahu, v akom vznikla v dôsledku vady diela. Zodpovednosť za vady diela je inštitútom, ktorý núti zhotoviteľa poskytnúť objednávateľovi bezvadné plnenie. Zodpovednosť za škodu je inštitútom, ktorý má kompenzačný charakter za niečo, čo bol zhotoviteľ povinný podľa zmluvy urobiť, avšak neurobil a svoje konanie nenapravil, hoci bol na to povinný, prípadne hoci aj napravil, ale z dôvodu tejto nápravy vznikla objednávateľovi škoda v dôsledku vykonanej opravy vád diela. K námietke odporcu, že nebol vyzvaný na doplnenie dôkazov, ktoré by preukázali jeho tvrdenia o vadnosti prekladov zhotovených navrhovateľom, zdôraznil ustanovenie § 120 ods. 1, § 122 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého je povinnosťou účastníkov predložiť také dôkazy, ktoré sú schopné preukázať ich tvrdenia. Súd má síce možnosť, avšak nie povinnosť, vyzývať účastníka konania na predloženie takých dôkazov, ktoré sú spôsobilé preukázať jeho tvrdenia. V závere podaného vyjadrenia navrhovateľ uviedol, že na preukázanie vzniku škody a jej výšky bol odporca súdom prvého stupňa vyzvaný uznesením zo dňa 31.5.2011, ktoré ignoroval a žiadny dôkaz na preukázanie vzniku škody a jej výšky do momentu vyhlásenia rozsudku vo veci samej nepredložil. S poukazom na ustanovenie § 205a O.s.p. by predloženie dôkazov, ktoré mohli byť použité v prvostupňovom konaní, neobstálo napriek tomu, že odporca faktúry, z ktorých vyvodzoval škodu spôsobenú nesprávnou pedagogickou korektúrou navrhovateľa vo fáze nahrávania zvukov, nepredložil súdu ani v podanom odvolaní. Existencia faktúr od tretej osoby pritom nepreukazuje ich skutočnú úhradu zo strany odporcu. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť; žiadal náhradu trov odvolacieho konania, ktoré do vyhlásenia rozsudku neodôvodnil, nevyčíslil. Odporca sa už k vyjadreniu navrhovateľa k jeho odvolaniu proti rozsudku súdu prvého stupňa nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec (§ 212 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od 1.7.2014, ďalej len O.s.p.; § 355 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžadoval dôležitý verejný záujem). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 15. októbra 2014 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom. Rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu odvolací súd potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.), pretože je vo výrokoch vecne správny a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. Osobitne nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania, keďže navrhovateľ odvolanie nepodal a odporca vecnú a právnu správnosť rozsudku vo výroku o náhrade trov konania nenamietal. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný návrhom, a teda aj rozsahom a dôvodmi odvolania. Odporca v podanom odvolaní uviedol len tie skutočnosti, ktoré uvádzal v konaní na súde prvého stupňa a s ktorými sa v odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd riadne vysporiadal; týka sa to tak zaplatenia odmeny navrhovateľovi, reklamácie vád prekladov e-learningových kurzov YDP Universal Curriculum z anglického jazyka do jazyka slovenského a správania sa odporcu, vzájomného návrhu, ako aj ostatných namietaných skutočností; písomnosti boli účastníkom, resp. ich právnym zástupcom, doručované v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku. Odporca neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli zmeniť zistený skutkový stav alebo by mohli privodiť iný právny záver. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 27.8.2009 doručeným súdu prvého stupňa dňa 2.9.2009 domáha voči odporcovi zaplatenia istiny v sume 816,62 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 365,71 € od 2.3.2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 323,01 € od 2.4.2009 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 127,90 € od 30.4.2009 do zaplatenia titulom nezaplatenej odmeny podľa článku III. autorskej zmluvy uzavretej dňa 29.5.2008 medzi odporcom ako objednávateľom a navrhovateľom ako autorom. Odporca následne v konaní podaním zo dňa 26.1.2010, doručeným súdu prvého stupňa dňa 28.1.2010, protinávrhom žiadal zaplatiť sumu 1.257,65 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.257,65 € od 30.6.2009 do zaplatenia navrhovateľom; uvedenej sume zodpovedá 50 % zľavy z ceny diela dohodnutej zmluvou, od ktorej odrátal svoj dlh v sume 816,62 € spôsobený pozastavením výplat prekladateľov. V konaní nebolo sporným, že medzi navrhovateľom ako autorom a odporcom ako objednávateľom bola dňa 29.5.2008 uzavretá autorská zmluva podľa zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon), ktorej predmetom bol záväzok navrhovateľa vykonať preklady e-learningových kurzov YDP Universal Curriculum pre základné a stredné školy z anglického jazyka do jazyka slovenského: preklad textu z jazyka anglického do jazyka slovenského, odborná (didaktická) kontrola vecnej správnosti preloženého textu podľa anglického originálu, jazyková a štylistická kontrola správnosti preloženého textu (čl. I bod 1. zmluvy). Odporca sa zaviazal zaplatiť navrhovateľovi odmenu v sume 6,47 € (195,-- Sk) za 1 normovanú stranu (1800 úderov), krátenú podľa podobnosti prekladu v percentách podľa kľúča ďalej uvedeného (čl. III bod 1. zmluvy). Odporca v priebehu konania pred súdom prvého stupňa nespochybňoval nárok navrhovateľa na zaplatenie odmeny v sume 816,62 €; tento však žiadal zamietnuť titulom uplatneného vzájomného návrhu v sume 1.257,65 € titulom vád navrhovateľom vykonaných a odovzdaných prekladov. V prejednávanej veci bola právne podstatnou otázka, či je vzájomný návrh odporcu dôvodný. Podľa čl. IV. bod 8 zmluvy navrhovateľ ako autor sa zaviazal dodržiavať platné pravidlá slovenského pravopisu, rešpektovať doporučenia jazykových korektorov a pedagogických korektorov odporcu ako objednávateľa a v prípade reklamácie zo strany odporcu ako objednávateľa bezplatne preložený text v lehote 5 dní opraviť. Súd v občianskom súdnom konaní rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné (§ 153 ods. 1 O.s.p.). Účastníci konania sú povinní prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov (§ 101 ods. 1 O.s.p.). Podľa ustanovenia § 120 ods. 1, 4 O.s.p. sú účastníci konania povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom na základe poučenia súdu sú povinní všetky dôkazy a skutočnosti predložiť a označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr sa zásadne, teda bez splnenia podmienok podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní neprihliada. Aby účastník konania mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia; predpokladom dôkaznej povinnosti je totiž povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutočností. Pokiaľ účastník konania nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, tak spravidla nemôže splniť ani dôkaznú povinnosť. V prípade, ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdenia, teda neunesie bremeno tvrdenia, má to pre neho za následok, že skutočnosť, ktorú vôbec netvrdil a ktorá ani inak nevyšla v konaní najavo, spravidla ani nebude predmetom dokazovania. Pokiaľ ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Okruh rozhodujúcich skutočností je určovaný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny vzťah účastníkov a určuje rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané a nositeľa dôkazného bremena vo vzťahu k jednotlivým skutočnostiam; odporca bol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o povinnosti predložiť a označiť dôkazy a skutočnosti najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie pred súdom prvého stupňa končí, a to v rámci výzvy na vyjadrenie k návrhu, ktoré bolo odporcovi doručené dňa 14.01.2010 (č. l. 19 spisu). Dôkazným bremenom treba rozumieť procesnú zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní nebolo preukázané jeho tvrdenie a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, pre nečinnosť účastníka konania (v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej mu § 120 ods. 1 O.s.p.) alebo vôbec (objektívne vzaté) nemohla byť preukázaná. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze (neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce právne skutočnosti). Záver o tom, že účastník neuniesol dôkazné bremeno, možno urobiť len vtedy, ak hodnotenie dôkazov, ktoré bolo v konaní vykonané, neumožňuje súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia účastníka, ale ani o tom, žeby boli tieto tvrdenia nepravdivé. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1, § 101 ods. 1 O.s.p.). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v návrhu na začatie konania, vo vyjadrení k nemu, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávania, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v návrhu na začatie konania a vo vyjadrení k nemu. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Pri označení dôkazov, ktorých sa účastník konania dovoláva, ide o druhú procesnú povinnosť uloženú mu príslušnými ustanoveniami O.s.p. (okrem povinnosti tvrdenia), a to o tzv. dôkaznú povinnosť; keď účastník musí označiť a predložiť dôkazy tak, aby z nich jeho skutkové tvrdenia logickým spôsobom vyplývali; a napriek tomu, že povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť sú procesnými povinnosťami, ich splnenie nemôže súd vynucovať ani sankcionovať. Jedinou sankciou za nesplnenie povinnosti tvrdenia dôkaznej povinnosti je spravidla neunesenie tzv. bremena tvrdenia a dôkazného bremena a v sporových konaniach strata úspechu. V konaní neboli preukázané odvolacie dôvody vyplývajúce z ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p. Súd prvého stupňa založil svoje skutkové zistenia na relevantných dôkazoch označených v rozsudku, dôkazy hodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, na základe vykonaných dôkazov dospel ku správnym skutkovým záverom a následne vec správne právne posúdil. Bolo preukázané, že odporca nepostupoval podľa autorskej zmluvy a tvrdené vady diela odporca nereklamoval, navrhovateľovi ani neposkytol zmluvne dojednanú lehotu 5 dní na opravu prekladov e-learningových kurzov YDP Universal Curriculum pre základné a stredné školy z anglického jazyka do slovenského a bez ďalšieho pristúpil k uplatneniu sumy 1.257,65 €; samotné chovanie odporcu odôvodnilo potom (správny) právny záver o nedôvodnosti odporcom uplatňovaného nároku. Odporca neoznačil a ani nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci jeho tvrdenia, v čom by mala spočívať nesprávnosť vykonaných prekladov, resp. či skutočne mu navrhovateľ spôsobil škodu, resp. žeby daná suma zodpovedala zľave z ceny diela. Jedinú obranu odporcu o kontrole kvality prekladov vyhotovených obchodnou spoločnosťou PRESTO - PŘEKLADATELSKÉ CENTRUM s.r.o. (č. l. 25 a nasl. spisu) súd vyhodnotil ako nevierohodnú z dôvodu, že štatutárny orgán odporcu tvoria rovnaké subjekty ako štatutárny orgán obchodnej spoločnosti PRESTO - PŘEKLADATELSKÉ CENTRUM s.r.o., ktorá predstavuje jedinú obranu odporcu v konaní, resp. jeho procesnú aktivitu. Sama osebe nepostačuje pre záver o preukázaní vadne vykonaných prekladov. Bez právneho významu je však aj námietka odporcu v podanom odvolaní, že navrhovateľ vykonal nesprávne korektúru prekladov. Povinnosťou odporcu totiž podľa čl. VI. bod 4 autorskej zmluvy bolo navrhovateľa oboznámiť s jeho prekladmi po korektúrach, čo znamená, že takúto korektúru nemohol vykonávať sám navrhovateľ, ale len tzv. tretie osoby, t.j. osoby odlišné od navrhovateľa. Nárokom odporcu uplatňovaným v protinávrhu tak nebolo možné priznať úspech. Navrhovateľovi prináleží odmena spolu v sume 816,62 € (v nespornej medzi účastníkmi konania) spolu s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 365,71 € od 2.3.2009 do zaplatenia, vo výške 9,50 % ročne zo sumy 323,01 € od 2.4.2009 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 127,90 € od 30.4.2009 do zaplatenia, pričom odporca nenamietal správnosť výpočtu výšky úroku z omeškania, čas omeškania, a preto odvolací súd neurobil predmetom preskúmavania aj správnosť jeho výpočtu, čas omeškania. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona). Navrhovateľ žiadal náhradu trov odvolacieho konania, ktoré však nevyčíslil do vyhlásenia rozsudku. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol dňa 15.10.2014 tak, že v súlade s ustanovením § 224 ods. l, § 142 ods. l, § 149 ods. l, § 151 ods. 1, ods. 5 veta druhá, ods. 8 O.s.p. uložil odporcovi povinnosť zaplatiť do troch dní navrhovateľovi, úspešnému aj v odvolacom konaní v celom rozsahu, náhradu trov odvolacieho konania s tým, že presná výška bude uvedená v písomnom vyhotovení rozsudku. Do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku však navrhovateľ trovy odvolacieho konania nevyčíslil. Z tohto dôvodu odvolací súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania odporcovi a napokon o náhrade trov odvolacieho konania navrhovateľovi rozhodol tak, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§ 224 ods. l, § 151 ods. 2 O.s.p.). Zo spisu nevyplýva, žeby navrhovateľovi na úspešné uplatňovanie, bránenie práva v odvolacom konaní vznikli okrem trov právneho zastúpenia aj iné trovy. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.