Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/570/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109232654 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1109232654.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľov : 1./ C.. G. T., L.. X.X.XXXX, J. G. G. Č..XX, P., 2./ W.. R. Š., L.. XX.X.XXXX, J. E. Č.. XX, J., 3./ C. Č., L.. XX.X.XXXX, J. D. Č.. X, J., 4./ W.. G. T.Š., L.. X.X.XXXX, J. L. Č.. XX, J., 5./ O.. W. T., L.. XX.X.XXXX, J. L. Č.. X, J., všetci v zastúpení CLC advokátska kancelária, s.r.o., Bratislava, Panenská č. 18, IČO: 36 707 856 proti odporcovi: O.. C. T., L.. XX.X.XXXX, J. D. C. Č..XX, J., zastúpený advokátom JUDr. Jurajom Hadrbulcom, advokátom v Bratislave, Riečna č. 2, o určenie, že odporca nie je nájomcom bytu a o vypratanie bytu, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 24C 237/09 - 172 zo dňa 28.júna 2012, v pomere hlasov 3:0 rozhodol r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j e . V časti náhrady trov prvostupňového konania z m e ň u j e tak, žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu k povinnosti vypratať byt č. X L. D. na A.. D. C. Č..XX E. J., druh stavby: XXX - bytový dom, súp. č. stavby XXXXXX, nachádzajúcej sa na parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 256 m2, zapísanej na LV č.XXXX vedenom Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, kat. územie D. C., v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku / navrhovatelia sa domáhali aj určenie, že odporca nie je nájomcom bytu / súd návrh zamietol a zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľom náhradu trov konania vo výške 99,50€ a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2.363,19,€ na účet právneho zástupcu odporcu CLC advokátska kancelária, s.r.o., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, W.: SK XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v Tatra banke, a.s., všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 706 ods. 1, 2, § 126 Občianskeho zákonníka, keď vykonaným dokazovaním mal preukázané, že navrhovatelia sú spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti špecifikovanej vyššie, v ktorej sa byt Č..X na D. C.P. Č..XX E. J. nachádza, pričom táto skutočnosť v konaní sporná nebola ako a ani tá, že odporca v čase smrti svojej matky pani C. T. bol vlastníkom bytu nachádzajúceho sa v J., na A. V. T. Č.. XX. Odporca v konaní namietal, že navrhovatelia podali predmetný návrh po uplynutí trojmesačnej lehoty, čím nesplnili podmienku uvedenú v § 706 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Objektívna lehota na podanie návrhu predstavuje tri roky odo dňa smrti nájomcu. Subjektívna lehota je trojmesačná a plynie odo dňa, kedy sa prenajímateľ dozvedel, že nie sú splnené podmienky k prechodu nájmu bytu. Z uvedeného vyplýva, že subjektívna lehota nemôže začať plynúť skôr ako sa navrhovatelia ako prenajímatelia dozvedeli jednak o smrti p. T. ako aj o skutočnosti, že odporca nespĺňa podmienky prechodu nájmu bytu. Navrhovatelia vo svojich výpovediach uviedli, že im zo strany odporcu resp. tretej osoby nebolo oficiálne oznámené, že nájomníčka bytu p. C.O. T. zomrela, potvrdil to aj sám odporca, že úmrtie svojej matky navrhovateľom nijakým spôsobom neoznámil. V konaní bolo preukázané, že odporca navrhovateľom úmrtie svojej matky p. T. neoznámil, nevyvesil oznámenie o jej úmrtí v predmetnom dome a ani neoznámil navrhovateľom, že si uplatňuje právo prechodu nájmu bytu. Odporca až vo svojej písomnej odpovedi na výzvu k uvoľneniu a odovzdaniu bytu dňa 5.8.2009 uviedol, že výzvu považuje za predčasnú, pretože doposiaľ nebolo preukázané nesplnenie podmienky prechodu nájmu bytu. Tvrdenie, že o smrti matky odporcu sa p. Š. a p. Š. dozvedeli v apríli 2009, odporca nijako nepreukázal, odporca tieto tvrdenia len dedukoval ako to aj sám vo výpovedi uviedol, nijakými dôkazmi nepreukázal jeho pravdivosť. Odporca v konaní poukázal nato, že v danom prípade je dôležité, kedy sa správca dozvedel o smrti jeho matky a keď sa dozvedel správca dozvedeli sa tým, všetci spoluvlastníci. V súvislosti s tým je potrebné uviesť, že správca mal len neoverenú informáciu o smrti p. T., nemohol žiadať od matriky potvrdenie o úmrtí, nakoľko matrika toto vydáva len príbuzným alebo osobám priamo dotknutým, pričom navrhovatelia prostredníctvom právneho zástupcu dopyt na matriku aj urobili, ale vzhľadom na uvedené, bezúspešne. Odporca ani počas telefonického rozhovoru s p. Š., ktorý prebehol už dlhší čas po smrti jeho matky, sa o tejto skutočnosti p. Š. nezmienil, čo vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti ( p. Š. chcel vyslovene hovoriť s p. T. ) vyvoláva dojem, že odporca túto skutočnosť tajil. Podstatná vo veci je však tá skutočnosť, že v danom prípade aj navrhovatelia ako prenajímatelia ako aj p. Š., ako správca domu zhodne uviedli, že informácia o smrti im bola známa až v júni 2009 ( nie ale oficiálna ). Tvrdenie odporcu, že o úmrtí jeho matky títo vedeli skôr, preukázané nebolo, pričom navrhovatelia nemali ani dôvod čakať s podaním predmetného žalobného návrhu, vzhľadom na argumentáciu navrhovateľov, že ich snahou bolo, čo najskôr sa domôcť ochrany svojho vlastníckeho práva k predmetnému bytu. Prvostupňový súd mal tiež za preukázané, že odporca v deň úmrtia jeho matky, bol vlastníkom iného bytu a teda nesplnil kumulatívne dva zákonné predpoklady prechodu nájmu bytu. Týmito predpokladmi je jednak to, že v deň smrti musel odporca žiť so svojou matkou v spoločnej domácnosti a jednak to, že nemal vlastný byt. Nakoľko bolo v konaní preukázané, že odporca bol v deň smrti svojej matky vlastníkom iného bytu, súd sa splnením ďalšej podmienky a to vedenia spoločnej domácnosti s matkou v deň jej smrti nezaoberal. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že na odporcu neprešiel nájom bytu po jeho matke, C. T.. Odporca neoprávnene bez právneho titulu užíva byt č.X na D. C. Č..XX E. J., nakoľko k prechodu nájmu predmetného bytu na jeho osobu nedošlo a nie je nájomcom bytu ani na základe zmluvného vzťahu a ani na základe žiadneho zákonného ustanovenia resp. inej právnej skutočnosti a odporca tým neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva navrhovateľov a prvostupňový súd návrhu ako dôvodnému v časti vypratania predmetného bytu vyhovel. Prvostupňový súd ďalej uviedol, že navrhovatelia sa v konaní domáhali aj určenia, že odporca nie je nájomcom bytu č.X na D. C. Č..XX E. J., keď návrh v tejto časti ako nedôvodný zamietol a to z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu, ako základnej podmienky určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. Prvostupňový súd poukázal nato, že ak k porušeniu práva došlo a je možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia vyplýva, nemá preventívna ochrana poskytovaná podľa § 80 písm. c) O.s.p. žiadny význam a zmysel a navrhovateľ má právny záujem len na odstránení následkov porušenia práva, teda už na plnení. Vzhľadom na uvedené ako aj s poukazom nato, že súd sa v časti návrhu o vypratanie bytu musel prejudiciálne zaoberať otázkou, či odporca je resp. nie je nájomcom predmetného bytu, určovací návrh pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p.. Navrhovatelia mali úspech len čiastočný, pričom neúspech mali v pomerne nepatrnej časti, v časti určenia, že odporca nie je nájomcom bytu, ktorá nemala byť samostatne uvedená vo výroku, pretože súd sa ňou musel v konaní zaoberať ako predbežnou otázkou a preto im súd priznal plnú náhradu trov konania, ktorá pozostávala zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 99,50€ z trov právneho zastúpenia vo výške 2.363,19€. Proti tomuto rozsudku okrem výroku, ktorým bol návrh vo zvyšku zamietnutý podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, keď mal zato že rozhodnutie súdu nevychádza zo zisteného skutkového stavu, a že v danej veci ide o nesprávne právne posúdenie. Poukázal na svedecké výpovede a nato, že spoluvlastníci ani správca nezisťovali bližšie skutočnosti ohľadom úmrtia jeho matky a čo sa týka pani J., táto v konaní vypočutá nebola a absencia jej výsluchu má za následok nesprávne právne posúdenie ohľadom začiatku plynutia subjektívnej 3-mesačnej lehoty na podanie návrhu navrhovateľmi. Trval na tom, že z nepriamych dôkazov vyplýva, že prenajímateľ, teda spoluvlastníci domu, sa cestou svojho správcu dozvedeli najneskôr v apríli 2009, že jeho matka ako nájomca bytu zomrela, pričom ani správca domu a ani spoluvlastníci domu nepodnikli žiadne kroky za účelom overenia tejto informácie, ale sa stretli až v júli 2009, kedy vec odovzdali na vybavenie zvolenému zástupcovi, ktorý návrh podal na súd až 3.9.2009, ktorý ďalej rozšíril až 19.5.2010, a teda subjektívna lehota na podanie návrhu na vypratanie uplynula najneskôr na konci júla 2009. Odporca mal zato, že súd jednak vykonané dokazovanie ohľadom zistenia sféry poznania navrhovateľov o úmrtí jeho matky vyhodnotil tendenčne a v jeho neprospech, pričom z dikcie citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka vyplýva, že na začatie plynutia subjektívnej 3-mesačnej lehoty postačuje o úmrtí sa dozvedieť a nie verifikovať ho úmrtným listom a pod. Keďže navrhovatelia podali návrh na začatie konanie po uplynutí subjektívnej 3- mesačnej lehoty, od kedy sa dozvedeli o úmrtí zosnulého nájomcu, mal súd ich návrh zamietnuť nielen v časti určovacieho petitu ale aj v časti vypratania uvedeného bytu. Ďalej vo svojom odvolaní namietal, že prvostupňový súd sa nezaoberal otázkou, či sa v byte zdržuje bez právneho dôvodu, čo je základnou podmienkou pre vypratanie bytu, keď návrhom zo dňa 8.3.2012, ktorá vec je vedená na Okresnom súdu Bratislava I pod sp. zn. 24C 55/2012 sa jeho sestra Ing. R. C. spolu so svojím manželom JUDr. I. C. proti navrhovateľom v tomto konaní domáhajú určenia, že na nich prešiel nájom sporného bytu, a to z dôvodu § 709 ods. 1 Obč. zákonníka na strane Ing. R. C., a z dôvodu § 703 ods. 1 Obč. zákonníka na strane JUDr. I. C.. Na tomto základe podľa § 706 ods. 1 Obč. zákonníka prešiel na ňu nájom k spornému bytu s tým, že spoločným nájomcom tohto bytu sa stal aj jej manžel JUDr. I. C.. Keďže sestra sa stala nájomcom sporného bytu ku dňu smrti našej nebohej matky a ako nájomca bytu mu dala súhlas, aby sa v byte zdržiaval, má teda k tomuto bytu aj právo bývania odvodené od nájomného práva mojej sestry, a teda sa v byte nezdržujem bez právneho dôvodu. Odporca tiež namietal , že má predmetný byt vypratať, pričom súd sa nezaoberal ani otázkou, v koho vlastníctve sa nachádzajú hnuteľné veci v byte, pretože tieto hnuteľné veci prešli režimom dedičského práva po úmrtí matky a takisto v byte z titulu vedenia spoločnej domácnosti sestry s nebohou matkou sa môžu nachádzať aj veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, a to sestry a jej manžela. On nemá oprávnenie s takýmito vecami, ktoré nie sú v jeho vlastníctve, nakladať a z bytu ich ani odstrániť a z tohto pohľadu sa rozsudok súdu prvého stupňa javí aj nevykonateľný. Prvostupňový súd nevykonal ani dokazovanie ohľadom tých skutočností, kto v byte býval, kto s kým viedol spoločnú domácnosť, a v koho vlastníctve sa nachádzajú veci v byte a z týchto dôvodov považuje rozsudok súdu prvého stupňa aj za predčasný. Záverom mal zato, že čo sa týka výroku o trovách konania v konečnom dôsledku súd prvého stupňa rozhodol na základe skutočností, ktoré boli známe už pri začatí konania. Pokiaľ súd hodlal rozhodnúť o podanom návrhu v podstate najmä na základe tej skutočnosti, že on je vlastníkom iného bytu, potom sa javí dokazovanie pred súdom prvého stupňa za nadbytočné a nehospodárne, a preto súd navrhovateľom nemal priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania, resp. mal ich priznať nanajvýš vo výške 50 %, pretože z dvoch žalobných petitov boli navrhovatelia úspešní iba v jednom. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrili navrhovatelia, ktorý žiadali napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Poukázali nato, že podaným návrhom sa domáhali ochrany svojho vlastníckeho práva k bytu a v konaní bolo preukázané, že v čase smrti matky odporca nespĺňal podmienky prechodu nájmu k bytu (v byte nebýval, bol a naďalej je vlastníkom inej nehnuteľnosti). Odporca nepreukázal oneskorené podanie návrhu vo veci samej a teda uplynutie lehoty na podanie návrhu v zmysle § 706 ods. 2 Občianskeho zákonníka a odporca (ani jeho sestra R. C.) v súčasnosti byt neužíva a v rozpore s právom umožňuje užívanie bytu tretím osobám za účelom získania majetkového prospechu na úkor výkonu vlastníckeho práva navrhovateľov. Záverom uviedli, že odvolanie odporcu neobsahuje žiadne nové rozhodné skutočnosti a nepreukázalo ani nesprávne právne a skutkové posúdenie veci a jeho podanie je tak preukázateľné nedôvodné a účelové. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods.1 O.s.p. ) v medziach daných odvolaním vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (tento rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu je dôvodné iba v časti výroku o náhrade trov konania. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Podľa § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov, stávajú sa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami (spoločnými nájomcami) sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo na neho boli odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt. Podľa § 706 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa prenajímateľ domnieva, že neboli splnené podmienky prechodu nájmu bytu podľa odseku 1, môže sa v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa o nich dozvedel, najneskôr však v lehote troch rokov odo dňa smrti nájomcu, domáhať na súde, aby určil, že k prechodu nájmu bytu nedošlo. Predmetom tohto konania je ochrana vlastníckeho práva navrhovateľov v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka konania, ktorým sa voči odporcovi domáhali vypratania nehnuteľnosti - bytu č. X nachádzajúceho sa na ul. D. C. Č..XX E. J., druh stavby: XXX - bytový dom, súp. č. stavby XXXXXX, nachádzajúcej sa na parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 256 m2, zapísanej na LV č.XXXX vedenom Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, kat. územie D. C., z dôvodu, že tento do ich vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, keďže ho užíva bez právneho dôvodu. Prvostupňový súd správne v konaní ako predbežnú otázku riešil či u odporcu boli splnené zákonné podmienky k prechodu nájmu k bytu v zmysle § 706 Občianskeho zákonníka, pretože vyriešenie tejto otázky má význam pre rozhodnutie vo veci samej, keď návrh v časti, že odporca nie je nájomcom bytu bol pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu zamietnutý a tento výrok nebol odvolaním napadnutý. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle a podrobné dokazovanie a týmto vykonaným dokazovaním náležite zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p.. Z takto zistené skutkového stavu prvostupňový súd vyvodil správny právny záver, že navrhovatelia ako prenajímatelia podali návrh v zmysle § 706 ods. 2 Občianskeho zákonníka včas, keď z výsluchu samotných navrhovateľov, svedkov Ing. C. Š., S. Q., listinných dôkazov - výzva na uvoľnenie a odovzdanie bytu zo dňa 29.6.2009 vyplýva, že navrhovatelia sa dozvedeli o smrti matky navrhovateľa C. T. najskôr v júni 2009, keď tvrdenie odporcu že navrhovatelia sa o smrti jeho matky dozvedeli ešte v apríli 2009 zostali len v rovine tvrdenia bez akéhokoľvek označenie dôkazu na jeho preukázanie. Odvolací súd k uvedenému len dodáva, že v zmysle citovaného ustanovenia § 706 ods. 2 prenajímateľ môže žalobu o prechode nájmu podať do troch mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o tom, že neboli splnené podmienky na prechod nájmu (tzv. subjektívna lehota), avšak najneskôr do troch rokov odo dňa smrti nájomcu, po ktorom malo dôjsť k prechodu nájmu. Subjektívna lehota teda automaticky nezačína plynúť od momentu, kedy sa prenajímateľ dozvedel o smrti o smrti nájomcu, ale od momentu, kedy sa dozvedel o tom, že neboli splnené podmienky na prechod nájmu, keď napr. v čase smrti nemusel vedieť, že osoba, ktorá sa domáha práva prechodu je vlastníkom iného bytu, alebo že neviedla zo zomrelým nájomcom spoločnú domácnosť. Následne po vyriešení otázky včasnosti podania návrhu dospel tiež prvostupňový súd k správnemu záveru, že odporca bol v čase smrti svojej matky vlastníkom iného bytu a to znamená, že v danom prípade nebola splnená základná podmienky k prechodu nájmu bytu a to, že osoba, na ktorú má prejsť právo nájmu, nemá vlastný byt. Ak teda neboli splnené podmienky k prechodu nájmu bytu na odporcu tento s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 126 Občianskeho zákonníka potom užíva predmetný byt bez právneho dôvodu, čím neoprávnene zasahuje do vlastníckych práv navrhovateľov. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa aj patričným spôsobom odôvodnil / § 157 ods. 2, 3 Os.p. / a odvolací súd sa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. V odvolaní odporca neargumentuje vôbec žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 205a O.s.p s ktorými by sa prvostupňový súd riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. K námietke odporcu, že prvostupňový súd sa nezaoberal otázkou, v koho vlastníctve sa nachádzajú hnuteľné veci v byte, ktoré boli premetom dedičského konania a on nemá oprávnenie s takýmito vecami, ktoré nie sú v jeho vlastníctve, nakladať a z bytu ich ani odstrániť odvolací súd uvádza, že táto je právne irelevantná, , keď je na odporcovi aby byt dobrovoľne na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia vypratal a hnuteľné veci odovzdal ich vlastníkom. V prípade ak tomu nedôjde môže sa vlastníci domáhať vydania veci od odporcu, čo ale, nemá žiadny vplyv na predmet tohto konania. Rovnako nedôvodná je aj námietka odporcu, že prvostupňový súd sa nezaoberal otázkou, či sa v byte zdržuje bez právneho dôvodu, vzhľadom na skutočnosť, že jeho sestra Ing. R. C. sa spolu so svojím manželom JUDr. I. C. proti navrhovateľom v konaní na Okresnom súdu Bratislava I pod sp. zn. 24C 55/2012 domáhajú určenia, že na nich prešiel nájom sporného bytu a jeho sestra mu dala súhlas, aby sa v byte zdržiaval, má teda k tomuto bytu aj právo bývania odvodené od nájomného práva sestry a v byte sa nezdržuje bez právneho dôvodu. Odvolací súd považuje podanie takého návrhu za účelové, keďže odporca v celom konaní skutočnosť, že by malo dôjsť k prechodu nájmu k bytu na jeho sestru a jej manžela neuvádzal. Tento návrh na rozdiel od ustanovenia § 706 ods. 2 Občianskeho zákonníka podali Ing. R. C. a JUDr. I. C. ako osoby, na ktorých malo dôjsť k prechodu nájmu a toto konania nebolo právoplatne skončené. Odporca preto v čase rozhodnutia odvolacieho súdu pre ktorý je v zmysle § 211 ods. 2, § 154 ods. 1 O.s.p. rozhodujúci stav v čase vyhlásenie rozsudku nemá odvodené právo bývania od nájomného práva svojej sestry. So zreteľom na uvedené odvolací súd, stotožňujúc sa s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo veci samej ako vecne správny podľa § 219 ods.1,2 O.s.p. potvrdil. V časti náhrady trov prvostupňového konania odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 220 O.s.p. ako vecne nesprávny zmenil. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie oprel o ustanovenie § 142 ods. 3 Os.p. a navrhovateľom, ktorý mali len čiastočný úspech v konaní priznal plnú náhradu trov konania, keď mal zato, že neúspech mali len v pomerne nepatrnej časti, v časti určenia, že odporca nie je nájomcom bytu, ktorá nemala byť samostatne uvedená vo výroku, pretože súd sa ňou musel v konaní zaoberať ako predbežnou otázkou. Odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade je potrebné o náhrade trov konania rozhodnúť v zmysle 142 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom na uplatnený nárok, najmä z aspektu právneho dôvodu žaloby, t.j. skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť alebo sa použila pri rozhodovaní vo veci samej. Navrhovatelia sa svojím návrhom domáhali určenie, že odporca nie je nájomcom bytu a vypratanie bytu, keď v danom prípade išlo o dva samostatné, rovnocenné nároky a ak jednému bolo vyhovené a druhý bol zamietnutý bol daný dôvod na rozhodnutie o trovách konania aplikovať ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. a preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti náhrady trov prvostupňového konania zmenil tak, žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 2 O.s.p. s poukazom na rovnaký čiastočný úspech účastníkov v odvolacom konaní / navrhovatelia boli úspešný v časti odvolania podaného odporcom proti výroku, ktorým bolo návrhu vyhovené; odporca bol úspešný v časti svojho odvolania proti výroku o náhrade trov konania / tak, žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.