Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/332/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109233265 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1109233265.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: X/ K. D., N.. XX. XX. XXXX, A. D. XX, XXX XX A., Š.. Y. B., X/ T. S., N.. XX. XX. XXXX, A. M. XX, XXX XX A., Š.. Y. B., obaja zast. JUDr. Simonou Dobiašovou, advokátkou, Šoltésovej 18, Bratislava proti odporcovi: Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 19. 07. 2012 č.k. 34Cb/198/2009-274 takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 19. 07. 2012 č.k. 34Cb/198/2009-274 v napadnutom výroku náhrady trov konania m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade náhradu trov prvostupňového konania vo výške 962,96 Eur titulom trov právneho zastúpenia na účet právnej zástupkyne navrhovateľov vedený v ČSOB, a.s., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania vo výške 95,67 Eur titulom trov právneho zastúpenia na účet právnej zástupkyne navrhovateľov vedený v ČSOB, a.s., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave zo dňa 28. 07. 2009, sp. zn. II /2008-203 z dôvodu podľa ust. § 40 ods. 1 písm. h/ zák. č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní a zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľom trovy právneho zastúpenia vo výške 733,35 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že navrhovatelia sa svojím návrhom domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave zo dňa 28. 07. 2009, sp. zn. II /2008-203 (ďalej len rozhodcovský rozsudok), a to alternatívne z dôvodov uvedených v ust. § 40 ods. 1 písm. c/, g/, h/ zák. č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní a súčasne žiadali zaviazať odporcu na náhradu trov konania. Namietali neplatnosť rozhodcovskej zmluvy pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť ustanovenia bodu 18.2 Všeobecných obchodných podmienok odporcu (ďalej VOP) a teda nedostatok právomoci rozhodcovského súdu. Ďalej namietali porušenie zásady rovnosti účastníkov v rozhodcovskom konaní a nakoniec uviedli, že odporca nebol v rozhodcovskom konaní aktívne legitimovaný, pretože podľa oznámenia doručeného navrhovateľom dňa 13. 11. 2008 postúpil odporca svoju pohľadávku zmluvou o postúpení pohľadávok na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., a súčasne im oznámil, že záväzok je možné uhradiť výlučne plnením uvedenej obchodnej spoločnosti. Podľa záverov súdu prvého stupňa bola medzi účastníkmi dojednaná rozhodcovská doložka platne, v súlade a za podmienok uvedených v ust. § 4 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z.z.. Navrhovatelia nesporne neuplatnili včas, t.j. najneskôr pri prvom úkone vo veci samej, námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a neskôr uplatnenú námietku by musel rozhodcovský súd zamietnuť. Navrhovatelia nevyužili v rozhodcovskom konaní svoje právo a nenavrhli rozhodcovskému súdu ústnu formu konania, preto tento konal v písomnej forme. Súd prvého stupňa zistil, že navrhovateľom bola doručená žaloba ako aj výzva rozhodcovského súdu na doručenie žalobnej odpovede. Navrhovatelia svoje práva vyplývajúce im zo zákona o rozhodcovskom konaní, štatútu a rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu, najmä právo na žalobnú odpoveď, právo požiadať o ústne pojednávanie, navrhovať dôkazy na svoju obranu, nevyužili. Súd prvého stupňa sa preto nestotožnil s námietkou navrhovateľov o porušení zásady rovnosti účastníkov podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a ust. § 17 zákona o rozhodcovskom konaní. Prvostupňový súd sa však stotožnil s nedostatkom aktívnej legitimácie odporcu v rozhodcovskom konaní a zrušil rozhodcovský rozsudok podľa ust. § 40 ods. 1 písm. h/ zákona o rozhodcovskom konaní, keď z vykonaného dokazovania zistil, že Slovenská sporiteľňa, a.s., nebola v rozhodcovskom konaní nositeľom hmotného práva, pretože pohľadávku voči navrhovateľom, ktorá tvorila predmet rozhodcovského konania postúpila zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/XXXX/XCE uzavretou dňa 22. 10. 2008 na spoločnosť EOS KSI Slovensko, a.s., pričom rozhodcovský súd rozhodol o žalobe Slovenskej sporiteľne, a.s., dňa 28. 07. 2009. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., a navrhovateľom, ktorí mali vo veci plný úspech, priznal náhradu trov ich právneho zastúpenia vo výške spolu 733,35 Eur podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a/ v spojení s ust. § 13 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. Podrobné vyčíslenie prvostupňovým súdom priznanej náhrady trov právneho zastúpenia je uvedené v rozhodnutí. Prvostupňový súd nepriznal navrhovateľom náhradu trov za dva úkony právnej služby, a to vyjadrenie navrhovateľov zo dňa 27. 02. 2012 a zo dňa 21. 03. 2012, pretože navrhovateľov na podanie vyjadrení nevyzval a tieto úkony neboli podľa názoru súdu prvého stupňa potrebné na účelné uplatňovanie práva. Z rovnakého dôvodu nepriznal súd prvého stupňa navrhovateľom ani náhradu za úkon právnej služby spočívajúci v návrhu na oslobodenie navrhovateľov od povinnosti zaplatiť súdny poplatok. Proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov konania podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia a navrhli zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti a zaviazať odporcu nahradiť navrhovateľom trovy právneho zastúpenia vo výške 4.320,27 Eur alternatívne podľa ust. § 221 ods. 1 O.s.p., navrhli rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V odôvodnení odvolania uviedli, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci ako aj inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil, keď konštatoval, že nie je možné určiť hodnotu predmetu sporu, a preto určil základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa ust. § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. V danej veci bolo predmetom konania zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorým boli navrhovatelia zaviazaní zaplatiť odporcovi sumu 13.088,40 Eur spolu s úrokom z omeškania do dňa 21. 02. 2008 vo výške 39,45 Eur a úrokom z omeškania 10,85% ročne zo sumy 9.958,18 Eur od 22. 02. 2008 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 14,25% ročne zo sumy 9.958,18 Eur od 11. 08. 2007 do zaplatenia a nahradiť odporcovi trovy rozhodcovského konania vo výške 409,61 Eur. Poukázali na to, že citovaná advokátska tarifa nedefinuje konkrétne druhy konaní, ktorých predmetom je v peniazoch oceniteľná vec, právo alebo plnenie, preto je potrebné skúmať v každom jednotlivom prípade, či hodnotu veci alebo práva je možné vyjadriť v peniazoch. Podľa názoru navrhovateľov je predmet rozhodcovského konania aj rozhodcovského rozsudku vyjadrený v peniazoch, preto je potrebné tarifnú hodnotu právnej služby v tomto prípade vypočítať z výšky istiny, ktorá bola predmetom rozhodcovského konania pred rozhodcovským súdom. Navrhovatelia s poukazom na ust. § 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. uviedli, že svoje písomné vyjadrenia zo dňa 27. 02. 2012 a 21. 03. 2012 týkajúce sa veci samej sú riadnym úkonom právnej služby, ktorým si účelne uplatňovali svoj nárok, a za ktoré im patrí náhrada trov právneho zastúpenia. Cieľom predmetných vyjadrení bolo relevantne doplniť dôvody žaloby navrhovateľov a vyjadriť sa k rozhodujúcim skutočnostiam, z ktorých možno vyvodiť opodstatnenosť podanej žaloby. Podľa názoru navrhovateľov je účastník konania oprávnený kedykoľvek aj bez výzvy súdu vyjadriť sa ku dôkazom ako aj skutočnostiam uvádzaným počas súdneho konania a takéto vyjadrenie nie je možné kvalifikovať ako neúčelné uplatnenie si práva v súdnom konaní. Nakoniec navrhovatelia rekapitulovali nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, keď tento pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov právneho zastúpenia použil ust. § 11 ods. 1 písm. a/ namiesto ust. § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 14 vyhl. č. 655/2004 Z.z., a nepriznal navrhovateľom náhradu trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby. Navrhovatelia si uplatnili nárok na náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby - odvolanie vo výške 393,56 Eur. Krajský súd ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolcieho pojednávania podľa ust. § 214 ods.2 O.s.p., a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti je potrebné zmeniť. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania bol návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku a ich návrhu bolo súdom prvého stupňa vyhovené a rozhodcovský rozsudok bol zrušený. Proti tejto časti rozsudku nebolo podané odvolanie. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania. Navrhovatelia namietali výšku súdom prvého stupňa priznanej tarifnej odmeny za jednotlivé úkony právnej služby a namietali nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby spočívajúce v dvoch písomných vyjadreniach navrhovateľov a žiadosti navrhovateľov o oslobodenie od súdneho poplatku. Odvolací súd dospel k záveru, že postup súdu prvého stupňa, ktorým priznal navrhovateľom náhradu trov konania za jednotlivé úkony právnej služby vo výške tarifnej odmeny stanovenej podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, teda vo výške jednej trinástiny výpočtového základu je správny. V tomto prípade naozaj nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, pretože súd v konaní rozhodoval len o zrušení rozhodcovského rozsudku. Skutočnosť, že predmetom rozhodcovského konania bol odporcom uplatnený peňažný nárok nie je v tomto prípade relevantná, pretože nie je možné stotožňovať predmet sporu v konaní pred rozhodcovským súdom a predmet konania pred všeobecným súdom rozhodujúcim o zrušení rozhodcovského rozsudku. Súd prvého stupňa teda použil správnu výšku tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655 /2004 Z.z., keď zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľom trovy právneho zastúpenia vychádzajúc z jednej trinástiny výpočtového základu v závislosti od časového obdobia, v ktorom bol úkon navrhovateľov uskutočnený, ako základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby. Súd prvého stupňa však pochybil, pokiaľ navrhovateľom nepriznal náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby spočívajúce v písomných vyjadreniach navrhovateľov zo dňa 27. 02. 2012 a dňa 21. 03. 2012. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že svojimi písomnými vyjadreniami zo dňa 27. 02. 2013 a zo dňa 21. 03. 2012 reagovali navrhovatelia na písomné podania odporcu doručené navrhovateľom buď súdom krátkou cestou na pojednávaní dňa 06. 12. 2011 alebo priamo odporcom. Súd prvého stupňa nepriznal navrhovateľom náhradu trov za písomné vyjadrenia z dôvodu, že navrhovateľov na podanie vyjadrenia nevyzval. Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR má každý právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi. Účastník má nárok na náhradu len takých trov konania, ktoré slúžia na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, pričom takúto účelnosť je potrebné súdu osvedčiť. Navrhovatelia vo svojom vyjadrení reagovali na novú argumentáciu odporcu v jeho písomných podaniach obsahujúcich nové skutočnosti, námietky a právne zdôvodnenie jeho obrany a odvolaciemu súdu sa preto javia písomné vyjadrenia navrhovateľov, v ktorých predniesli svoj právny názor a argumentáciu vo svoj prospech a uviedli judikatúru ako náležité a účelné pre uplatnenie ich práva a ako súčasť prípravy pre rozhodnutie vo veci, preto mali byť uvedené úkony navrhovateľov zohľadnené pri rozhodnutí o náhrade trov konania. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa v tom, že nie je možné priznať nárok na náhradu trov konania spočívajúci v odmene za návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov doručený súdu dňa 08. 09. 2009 ako úkon právnej služby. Uvedený úkon slúžil výlučne potrebám navrhovateľov a nemá žiaden vzťah k predmetu sporu, preto nie je možné priznať navrhovateľom za tento úkon náhradu trov. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zmenil napadnutý výrok rozhodnutia o náhrade trov konania tak, že navrhovateľom priznal náhradu trov konania spolu vo výške 962,96 Eur, teda navrhovateľom priznal aj náhradu trov konania za dva úkony právnej služby, a to písomné vyjadrenia navrhovateľov zo dňa 27. 02. 2012 a dňa 21. 03. 2012, vyčíslené podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a/ v spojení s ust. § 14 ods. 1 písm. b/, § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške spolu 176,08 Eur (2 x 88,04 Eur) a režijný paušál spolu 15,26 Eur (2 x 7,63 Eur) a spolu s 20% DPH predstavuje odmena za dva úkony právnej služby spočívajúce vo vyjadreniach navrhovateľov celkom 229,61 Eur a spolu s trovami právneho zastúpenia priznanými súdom prvého stupňa vo výške 733,35 Eur, predstavujú trovy právneho zastúpenia 962,96 Eur. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., a v konaní úspešným navrhovateľom priznal náhradu trov odvolacieho konania podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a/ v spojení s ust. § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. za jeden úkon právnej pomoci - písomné odvolanie vo výške 88,04 Eur, režijný paušál v roku 2012 vo výške 7,63 Eur a 20% DPH, celkom 95,67 Eur. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné