Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/528/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109243097 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalúpka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1109243097.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Juraja Považana v právnej veci navrhovateľa: Mestská časť Bratislava - Staré Mesto, so sídlom v Bratislave, Vajanského nábr. č. 3, zastúpeného LEGAL CARTEL s.r.o., IČO: 36 677 175, so sídlom v Bratislave, Ľubinská č. 18 proti odporcovi: H.. K.. K. Y., W.. XX. XX. XXXX, F. A. 16, Bratislava, zastúpený JUDr. Miroslavom Kolářom, advokátom so sídlom Holubyho 71, Pezinok, o zaplatenie 89,62 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 20. septembra 2011, č. k. 21C/319/2009-119 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh navrhovateľa zamieta. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 16,50 Eur za zaplatený súdny poplatok za odvolanie a trovy právneho zastúpenia v sume 48,02 Eur, na účet právneho zástupcu odporcu JUDr. Miroslava Kolářa, advokáta, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom vyhovel návrhu navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 89,62 eur s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne od 18. 11. 2006 do zaplatenia, titulom náhrady navrhovateľom vynaložených nákladov súvisiacich s núteným odtiahnutím motorového vozidla odporcu. V konaní neúspešnému odporcovi s odkazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v sume 101,36 Eur, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal pritom zo zistenia, že dňa 10. 11. 2006 bolo zo Zochovej ulice v Bratislave, ktorá je miestnou komunikáciou III. triedy, a ktorej správu v zmysle Štatútu Hlavného mesta Slovenskej republiky vykonáva navrhovateľ, odstránené osobné motorové vozidlo zn. Nissan, EČ: F.-XXX J., ktorého prevádzkovateľom v čase odťahu bol odporca. O odstránení motorového vozidla rozhodol navrhovateľ ako správca pozemnej komunikácie, z ktorej bolo motorové vozidlo odstránené. Podľa rozhodnutia správcu komunikácie, motorové vozidlo tvorilo prekážku v cestnej premávke, čím vznikol dôvod na jeho odstránenie a povinnosť prevádzkovateľa vozidla uhradiť s odťahom spojené náklady. Technický odťah motorového vozidla na základe rozhodnutia správcu komunikácie vykonala obchodná spoločnosť ASTER spol. s r.o., v zmysle zmluvy o výkone odťahovacej služby zo dňa 05. 01. 2003, uzatvorenej medzi organizáciou VEPOS- Bratislava Staré Mesto, zriadenou navrhovateľom ako príkazcom a obchodnou spoločnosťou ASTER spol. s r.o. ako príkazníkom. Dňa 10. 11. 2006 si odporca prevzal motorové vozidlo spolu s protokolom o výdaji vozidla a faktúrou na úhradu sumy 89,62 € ( 2,700,- Sk) najneskôr do 17. 11. 2006. Odporca považoval návrhom uplatnený nárok za nedôvodný, nakoľko k odťahu motorového vozidla príslušníkom mestskej polície došlo neoprávnene. Tvrdil, že svojím motorovým vozidlom nebránil vjazdu na cestu a netvoril prekážku cestnej premávky. Naviac značka zákaz státia, ktorá sa na mieste odťahu nachádzala, nie je oficiálnou značkou. Namietal tiež premlčanie návrhom uplatneného nároku. Prvostupňový súd návrhu vyhovel po preukázaní, že dňa 10. 11. 2006 spoločnosť ASTER spol. s.r.o. odtiahla na základe rozhodnutia príslušníka mestskej polície motorové vozidlo zn. Nissa, EČ: F.-XXX J., patriace odporcovi, z dôvodu, že uvedené motorové vozidlo stálo na mieste, kde je státie zakázané a tvorilo prekážku cestnej premávky. Uvedená spoločnosť vykonala technický odťah motorového vozidla v súlade so zmluvou o výkone odťahovacej služby, uzatvorenej dňa 05. 01. 2003 medzi VEPOS Bratislava- Staré Mesto ako príkazcom a spoločnosťou ASTER spol. s.r.o. ako príkazníkom. V deň odťahu si odporca vyzdvihol motorové vozidlo spolu s faktúrou na úhradu nákladov za odťah znejúcou na sumu 89,62 € ( 2,700,- Sk), ktorú však v lehote splatnosti neuhradil. Výšku navrhovateľom uplatnených nákladov za odťah považoval súd za správnu a primeranú, a to aj vzhľadom na závery znaleckého posudku č. 4/2008 vypracovaného Ekonomickou univerzitou Bratislava dňa 28. 04. 2008, podľa ktorých náklady na odťah vozidla v roku 2005 predstavovali sumu 103,30 Eur (3.112,- Sk). V predmetnej veci správca komunikácie- navrhovateľ, ktorý je podľa § 40 os. 1 a 4 zák. č. 315/1996 Zb. o premávke na pozemných komunikáciách zodpovedný za odstránenie prekážky v premávke na pozemných komunikáciách, zriadil za účelom plnenia týchto úloh rozpočtovú organizáciu VEPOS. S poukazom na ústavný nález III. ÚS 300/2007 zo dňa 14. 02. 2008 zo znenia ust. § 40 ods. 1 a 4 zák. č. 315/1996 Zb. a § 3d ods. 5 písm. d) zák. č. 135/1961 Zb. nevyplýva, že by správca cesty nemohol uzavrieť zmluvu s iným subjektom, ktorý by po technickej stránke vykonával odstránenie vozidla z komunikácie (odťah). Podľa názoru prvostupňového súdu tak faktické odstraňovanie prekážky môže byť zo strany správcu upravené v zmysle súkromnoprávnych noriem (občianskeho a obchodného zákonníka) s tretím subjektom. Súkromnoprávny vzťah medzi správcom cesty a tretím (prípadne i podnikateľským) subjektom, ktorý vykonáva odťahovú službu pre správu ciest na základe uzatvorenej zmluvy, je výlučne vzťahom medzi týmito dvoma subjektmi. Navrhovateľ na plnenie úloh správcu komunikácie, a teda aj odstraňovanie prekážok premávky, zriadil samostatnú rozpočtovú organizáciu VEPOS a v čase vykonania odťahu bola táto organizácia oprávnená domáhať sa vynaložených nákladov za odťah motorového vozidla odporcu. Nakoľko organizácia VEPOS ku dňu 31. 12. 2008 zanikla s tým, že všetky práva a povinnosti prešli na navrhovateľa, tento bol aktívne legitimovaný na podanie návrhu a mohol sa domáhať náhrady nákladov vynaložených na odťah motorového vozidla odporcu. S obranou odporcu sa vysporiadal tak, že súd nemôže v občianskom súdnom konaní posudzovať a skúmať, či prevádzkovateľ motorového vozidla porušil alebo neporušil pravidlá cestnej premávky, nakoľko to nie je v jeho právomoci. Súd preto vychádzal z protokolu mestskej polície a výsledku prešetrenia súladu postupu mestského policajta so zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v správnom konaní, ktorý bol v neprospech odporcu. Námietku premlčania vyhodnotil za nedôvodnú, nakoľko trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka začala plynúť deň po splatnosti odporcovi vystavenej faktúry za odťah, t. j. od 18. 11. 2006 a uplynula dňa 18. 11. 2009. Návrh bol na súde podaný dňa 13. 11. 2009, t. j. v trojročnej premlčacej lehote. Proti uvedenému rozsudku podal odporca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým žiadal zmeniť napadnuté rozhodnutie tak, že odvolací súd návrh zamietne alebo alternatívne napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1, 2 O.s.p. zruší a konanie zastaví. V odvolaní namietal odvolacie dôvody uvedené v ust. § 205 ods. 2 písm. c), d), e) a f) O.s.p. Súdu prvého stupňa vyčítal, že v danej veci vychádzal zo zmluvy o výkone odťahovacej služby zo dňa 05. 01. 2003, aj napriek tomu, že v čase odťahu bola v platnosti Zmluva č. 48/2006 o výkone odťahovacej služby zo dňa 23. 10. 2006, uzatvorená medzi VEPOS Bratislava- Staré Mesto ako príkazcom a spoločnosťou ASTER spol. s.r.o. ako príkazníkom, ktorá nahradila zmluvu o výkone odťahovacej služby zo dňa 05. 01. 2003. Poukázal na znenie čl. 5 ods. 3 Zmluvy o výkone odťahovacej služby zo dňa 23. 10. 2006, ktoré sa s rovnakým znením nachádzalo aj v zmluve o výkone odťahovacej služby zo dňa 05. 01. 2003 (čl. 5 ods. 3), a podľa ktorého „Príkazca postupuje pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka na príkazníka, ktoré vzniknú v súvislosti s výkonom činnosti podľa tejto zmluvy.“ Prvostupňový súd znenie citovaného ustanovenia, ako aj obsahu protokolu o výdaji vozidla uloženého po nútenom odťahu zo dňa 10. 11. 2006, v ktorom sa uvádza, že „výkonom núteného odťahu rozhodnutím správcu komunikácie a zmluvy o postúpení pohľadávky vznikol záväzkový právny vzťah (§ 488 O.z.) medzi spoločnosťou ASTER spol. s.r.o. a preberajúcim vozidlo, resp. majiteľom vozidla“, vôbec nezohľadnil. Odporca má za to, že navrhovateľ predloženými listinnými dôkazmi nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní. Doplnil, že organizácia VEPOS- Staré Mesto si nikdy voči odporcovi neuplatnila žalovanú pohľadávku. Faktúra za odťah bola vystavená obchodnou spoločnosťou ASTER spol. s.r.o. a a nakoľko VEPOS- Staré Mesto nedisponovalo pohľadávkou voči odporcovi, nemohlo pri jeho zániku a prechode všetkých práv a povinností dôjsť k prechodu tejto pohľadávky na navrhovateľa. Odporca tiež uviedol, že z internetovej stránky navrhovateľa zistil, že dňa 23. 09. 2009 bola medzi spoločnosťou ASTER spol. s.r.o. ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom uzatvorená podľa § 524 a nasl. O.z. Zmluva o postúpení pohľadávok č. 872/2009, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávok špecifikovaných v prílohe zmluvy a jednotlivých protokoloch o výdaji vozidla uloženého po nútenom odťahu na postupníka. Zmluva nadobudla účinnosť dňom jej podpísania (23. 09. 2009), t. j. pred spísaním a podaním návrhu na začatie konania na súd. V súvislosti s uzatvorenou zmluvou o postúpení pohľadávok navrhovateľovi vyčítal jej neoznámenie a nepredloženie súdu a tiež skutočnosť, že v rozpore s ust. § 526 ods. 1 O.z. a čl. III. zmluvy, v ktorom sa postupca zaviazal do piatich dní odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy oznámiť postúpenie pohľadávok jednotlivým dlžníkom formou listovej zásielky na ich adresy, ktoré sú postupcovi známe, nebola splnená oznamovacia povinnosť voči odporcovi (dlžníkovi), v dôsledku čoho sa postúpenie nestalo účinným voči odporcovi a navrhovateľ nebol na podanie žaloby aktívne legitimovaný. V prípade, ak by sa odvolací súd nestotožnil s vyššie uvedenou argumentáciou, opätovne namietol premlčanie návrhom uplatneného nároku. Podľa odporcu spoločnosť ASTER spol. s.r.o. nebola oprávnená dňa 10. 11. 2006 vydať faktúru pod svojím obchodným menom, a uvedená faktúra vystavená odporcovi a na nej uvedená lehota splatnosti nie je pre toto konanie určujúca. Pohľadávku, ktorej výška bola odporcovi oznámená dňa 10. 11. 2006, si mala voči odporcovi uplatniť spoločnosť VEPOS- Staré Mesto, k čomu však nedošlo, a premlčacia doba podľa odporcu začala plynúť dňom 11. 11. 2006 a uplynula dňa 11. 11. 2009. Navrhovateľ sa k odvolaniu vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 16. 11. 2011, ktorým žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. K predkladaniu ďalších dôkazov odporcom uviedol, že tomuto bráni ust. § 120 ods. 4 O.s.p., o ktorom boli účastníci konania riadne poučení. Navrhovateľ čl. 5 ods. 3 zmluvy o výkone správy, na ktorý odporca poukazoval, sám vzhľadom na početné rozhodnutia súdov týkajúce sa predmetnej problematiky, považuje za neplatný a bez právnych následkov. Svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní odvodzoval so znenia ust. § 40 ods. 4 písm. a) zák. č. 315/1996 Z.z. a tvrdenie odporcu o tom, že spoločnosť VEPOS- Staré Mesto ho nikdy nevyzvala na plnenie, aj keby bolo správne, nemalo by za následok zánik práva, ale len vplyv na prípadné úroky z omeškania. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel pritom k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa nie je v rozsahu jeho napadnutého výroku vecne správny, čo viedlo odvolací súd k jeho zmene a zamietnutiu návrhu navrhovateľa v zmysle ust. § 220 O.s.p. Dňa 15.2.2006 poveril starosta Mestskej časti Bratislava Staré Mesto Mestskú políciu Hlavného mesta SR Bratislavy zabezpečiť výkon rozhodovania o odstránení vozidiel podľa § 40 ods. 1 a ods. 4 písm. a) a b) zák. č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách na území Starého Mesta (prejazdné úseky ciest III. a IV. triedy a ich súčasti, miestne komunikácie III. a IV. triedy a ich súčasti) s tým, že príslušníci mestskej polície budú rozhodovať o odstránení vozidla podľa § 40 ods. 1 a ods. 4 písm. a) a b) zák. č. 315/1996 Z. z. a odstránenie vozidla na základe rozhodnutia príslušníka mestskej polície zabezpečí VEPOS ako správca komunikácie prostredníctvom zmluvného partnera. Medzi spoločnosťou ASTER spol. s.r.o. ako príkazníkom a organizáciou VEPOS Bratislava- Staré Mesto ako príkazcom bola uzatvorená dňa 05. 01. 2003 Zmluva o výkone odťahovacej služby, ktorá platila do uzatvorenia novej Zmluvy o výkone odťahovacej služby č. 48/2006, t. j. do dňa 23. 10. 2006. Na základe uvedených zmlúv bola spoločnosť ASTER spol. s.r.o. ako príkazník poverená príkazcom- VEPOS- Staré Mesto poverená výkonom odťahovacej služby s územnou pôsobnosťou správcu komunikácií v Mestskej časti Bratislava- Staré Mesto. Podľa znaleckého posudku č. 4/2008 vypracovaného Ekonomickou univerzitou v Bratislave, Inštitútom ekonomického znalectva a expertíz dňa 28. 04. 2008, náklady na odťah jedného motorového vozidla v roku 2005 predstavujú sumu 103,30 Eur (3.112,- Sk). Podľa Protokolu o výdaji vozidla uloženého po nútenom odťahu, spol. ASTER s.r.o. odtiahla motorové vozidlo odporcu z dôvodu zákazu státia na základe rozhodnutia správcu komunikácie v zastúpení policajta Mestskej polície. V protokole je uvedené, že rozhodnutím správcu komunikácie a odťahom vozidla vznikol záväzkový právny vzťah (§ 488 Obč. zák.) medzi spoločnosťou ASTER spol. s.r.o. a preberajúcim resp. prevádzkovateľom vozidla. Pohľadávka - cena núteného odťahu v zmysle zák. č. 18/1996 Z.z. je stanovená v základnej výške 2.700 Sk. Preberajúci bol oboznámený s dôvodom odťahu vozidla a vznikom pohľadávky, pričom pri výdaji bol preberajúci požiadaný o úhradu takto vzniknutej pohľadávky v zmysle § 563 Obč. zák. Vzhľadom k tomu, že úhrada núteného odťahu nebola vykonaná na mieste, stala sa splatnou dňa 17. 11. 2006. V zmysle platnej judikatúry (rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 70/2003) odstrániť prekážku cestnej premávky, ak ju neodstráni ten, kto ju spôsobil, ako aj odstrániť vozidlo ponechané na ceste vrátane chodníka, na náklady jeho prevádzkovateľa z miestnej komunikácie, je oprávnená vykonať za podmienok uvedených v § 40 ods. 1, 4 zákona č. 315/1996 Z.z. v znení neskorších predpisov len obec sama (správca komunikácie), alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená (toto rozhodnutie je možné použiť aj po zrušení cit. zákona a jeho nahradení zák. č. 8/2009 Z. z., nakoľko podstata právnej úpravy a najmä príslušné ustanovenia zák. č. 135/1961 Zb. sa nezmenili). Z ust. § 3d zákona č. 135/1961 Zb. a z ust. § 40 ods. 1,4 zákona č. 315/1996 Z. z, nepochybne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo taxatívnym výpočtom určiť, kto je oprávnený vykonávať správu komunikácií a kto je správcom cesty s tým, že odtiahnutie je povinný vykonávať jedine správca cesty, tzn. že výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že jeho úmyslom bolo vylúčiť iné osoby, ktoré by sa podieľali na správe komunikácie, a ktoré by boli oprávnené odstrániť prekážku cestnej premávky, okrem právnickej osoby správcom na tento účel založenej alebo zriadenej. Uvedené platí bez ohľadu na znenie § 124 ods. 6 písm. a) zákona č. 315/1996 Z. z., podľa ktorého sa na odstránenie prekážky cestnej premávky nepoužije všeobecný predpis o správnom konaní. Toto ustanovenie nemožno vykladať neprípustne tak, že by odstraňovanie prekážky cestnej premávky a vozidla bolo vyňaté z verejnoprávnej normy hmotnoprávnej povahy, ale toto ustanovenie je potrebné v súlade s pravidlami výkladu právnych noriem logicky, gramaticky a systematicky vykladať len tak, že na odstránenie prekážky cestnej premávky a vozidla sa nepoužijú všeobecné predpisy o správnom konaní, ktorým je nepochybne predovšetkým zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok v znení neskorších predpisov) a účelom tejto úpravy bolo vylúčiť pôsobnosť tohto procesného predpisu pri odstraňovaní prekážok cestnej premávky v otázkach týkajúcich sa úpravy začatia správneho konania, zisťovania skutkového stavu, vydávania rozhodnutia, opravných prostriedkov a pod., teda že sledovaným cieľom bolo zabezpečenie efektívneho odstránenia prekážok cestnej premávky bez toho, aby toto mohlo byť zmarené, resp. predlžované využitím práv daných účastníkovi správneho konania v iných prípadoch správneho konania, resp. v konaniach upravených normami Správneho poriadku. Spoločnosť ASTER spol. s r. o., ktorá v tomto prípade odťah vykonala, nie je obcou, a nie je ani právnickou osobou založenou alebo zriadenou obcou za účelom správy pozemných komunikácií. Teda odťah vozidla uvedenou spoločnosťou nemožno považovať za odťah, ktorý vykonala obec ako správca komunikácie v zmysle § 40 zákona č. 315/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov. Na tom nič nemení skutočnosť, že v konaní vystupuje ako navrhovateľ správca komunikácie, nakoľko tento, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, odťah neuskutočnil a nevznikli mu ani žiadne náklady spojené s týmto odťahom (aspoň to navrhovateľ v konaní nijako nepreukázal). Keďže správca komunikácie vykonávajúci verejnú správu pozemných komunikácií je pri tomto výkone orgánom verejnej správy, nevzťahuje sa na neho možnosť daná v čl. 2 ods. 3 Ústavy SR (každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané), ale vzťahuje sa na neho čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a teda pri výkone preneseného výkonu štátnej správy nemôže postupovať nad rámec zákona, tzn. používať analogický inštitút súkromného práva, napr. zmluvné zastúpenie, poverenie a splnomocnenie. Každý orgán štátu má totiž Ústavou SR a zákonom určený rozsah právomocí, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že tieto právne normy určujú aj spôsob, akým štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ktoré môžu používať. Konanie orgánu štátu v medziach a v rozsahu ustanovenom zákonom, bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom, napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty a tento ústavný príkaz zároveň vylučuje stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným, ako zákonom predpísaným a ustanoveným spôsobom. Z uvedeného vyplýva, že správca verejnej komunikácie by mohol zákonom zverený mu výkon verejnej moci a správy zmluvne preniesť na podnikateľské alebo iné subjekty len vtedy, ak by mu to zákon výslovne dovolil alebo priamo ukladal (opačný názor prvostupňového súdu z opísaných dôvodov neobstojí). Odstránenie vozidla bez súhlasu jeho prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý je prípustný len na základe zákona. Keďže uvedené v zmysle § 40 zákona č. 315/1996 Z.z. spadá do oblasti verejného (správneho) práva, nevznikajú v súvislosti so správou pozemných komunikácií súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy. Subjektom týchto administratívnoprávnych vzťahov je na jednej strane vždy orgán verejnej správy, v danom prípade obec, resp. ňou zriadená alebo založená právnická osoba a na strane druhej prevádzkovateľ vozidla. Výkon verejnej správy, teda výkon konkrétnych právomocí orgánov verejnej správy, nie je možné preniesť na súkromnú obchodnú spoločnosť, v tomto prípade obcou na zákonom stanovený účel nezaloženú či nezriadenú, navyše na súkromnoprávnom základe (plnomocenstvom alebo zmluvou), a to bez ohľadu na to, či táto právnická osoba koná vo svojom mene alebo v mene príslušného orgánu verejnej správy. V danom prípade správca cesty pri odstraňovaní vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej (samotný výkon odtiahnutia vozidla). Takéto opatrenie, vzhľadom na povahu vzťahu, v rámci ktorého má k nemu dôjsť, je oprávnená vykonať buď len samotná obec, alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená (rozsudok NS SR, sp. zn. 3 C do 70/2003). Z uvedeného je zrejmé, že spoločnosť ASTER s.r.o. nespĺňa zákonné podmienky pre výkon správy pozemných komunikácií, konkrétne pre odstraňovanie vozidiel z pozemných komunikácií namiesto obce, resp. v mene obce a preto ani nebola oprávnená vykonať technický odťah motorového vozidla odporcu a následne si za tento účtovať paušálnu cenu 89,62 eur. Z tohto dôvodu sa ani navrhovateľ, hoci ten je správcom komunikácie, z ktorej bol vykonaný odťah, nemôže domáhať zaplatenia nákladov tohto odťahu, nakoľko on tento odťah nevykonal a nevynaložil naň žiadne náklady. Navrhovateľ nemohol ani preniesť výkon verejnej správy, ktorý mu bol zverený ustanovením § 3d ods. 5 písm. c) cestného zákona na spoločnosť ASTER spol. s r.o., na základe zmluvy o výkone odťahovacej služby tak, ako to tvrdí vo svojom návrhu, nakoľko mu to § 3d ods. 5 písm. c) cestného zákona, ani žiadne iné zákonné ustanovenie neumožňovalo. Prenesením výkonu verejnej správy pozemných komunikácií na súkromný podnikateľský subjekt tak navrhovateľ konal v rozpore s ustanovením čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, ktoré mu umožňuje konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Protiústavnosť konania navrhovateľa nemôže zhojiť ani tvrdenie, že v prípade odstránenia vozidla spoločnosťou ASTER spol. s r.o. ide len o technické zabezpečenie výkonu správy pozemnej komunikácie. Správu pozemných komunikácií, všetky jej zložky, je oprávnený vykonávať navrhovateľ buď sám alebo prostredníctvom právnických osôb, ktoré na to založil, alebo zriadil a za jej výkon v plnom rozsahu aj sám zodpovedá. Je v rozpore nielen so zákonom a ústavou, ale aj s ochranou práv a slobôd fyzických a právnických osôb, v prípade nakladania s majetkom (najmä s ochranou vlastníckeho práva týchto osôb), aby „technickú" stránku výkonu verejnej správy vykonávala súkromná obchodná spoločnosť, ktorá svoju činnosť vykonáva na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku. Nakoniec, akým iným než „technickým" je správa pozemnej komunikácie vykonávaná odstránením vozidla tvoriaceho prekážku cestnej premávky? Rozhodnutie policajta o odstránení vozidla v takomto prípade tvorí de facto iba akési ospravedlnenie protiprávneho konania spoločnosti ASTER spol. s r.o. a navrhovateľ sa na základe takéhoto konania (rozhodnutia), ním udeleného poverenia mestskej polícii mení z vykonávateľa verejnej správy na spolupáchateľa civilného deliktu. Navrhovateľom predložené poverenie udelené starostom mestskej časti mestskej polícii „zabezpečiť výkon rozhodovania o odstránení vozidiel" je právnym paškvilom, a to tak pre rozpor so zákonom, ako aj pre zmätočnosť obsahu. Predovšetkým žiaden zákon nedovoľuje správcovi komunikácie jeho právomoci preniesť na iný subjekt, a to ani na iný orgán verejnej moci, teda ani na mestskú políciu. K preneseniu právomoci môže dôjsť výlučne zákonom, ako sa to stalo aj v prípade správy miestnych komunikácií, keď výkon tejto správy bol ust. § 3 ods. 2 zákona č. 135/1961 Z.z. prenesený na obce, ktoré teda vykonávajú „prenesený výkon štátnej správy“. Zákonné oprávnenie správcu komunikácie preniesť svoju právomoc na mestskú políciu však absentuje. Takéto oprávnenie nevyplýva príslušníkom mestskej polície ani zo zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii. Podľa ust. § 3 zák. č. 564/1991 Zb. mestská polícia nie je oprávnená pôsobiť na úseku správy komunikácií. S absenciou pôsobnosti je v súlade aj absencia právomocí, keďže žiadne ustanovenie zák. č. 564/1991 Zb. neoprávňuje príslušníka mestskej polície rozhodovať o odstránení vozidla, či na takéto odstránenie vydávať pokyn. Poverenie je nezmyselné aj obsahovo, pretože v čl. I vymedzuje jeho rozsah ako poverenie „zabezpečiť výkon rozhodovania o odstránení vozidiel", v čl. II ods. 1 však už uvádza, že mestská polícia bude rozhodovať o odstránení vozidiel. Sám navrhovateľ pritom vo svojich podaniach súdom tvrdí, že odstránenie vozidla a rozhodnutie o odstránení sú dva úkony. V skutočnosti však príslušník mestskej polície žiaden výkon nezabezpečuje, ale odťah nariaďuje, čo odporuje zákonu, pretože podľa ust. § 40 ods. 5 zákona č. 315/1996 Z. z. oprávnenie nariadiť odstránenie vozidla priznáva iba policajtovi, ktorým sa na účely zák. č. 315/1996 Z.z. v zmysle jeho ust. § 2 písm. o) rozumie výlučne príslušník Policajného zboru SR, nie príslušník mestskej polície. Odvolací súd zameral tiež pozornosť aj na bližšie posúdenie Zmluvy o výkone odťahovej služby zo dňa 23.10.2006, ktorá upravovala výkon odťahu v rozhodnom čase, a ktorá nahradila zmluvu o výkone odťahovacej služby zo dňa 05. 01. 2003. Uvedenú zmluvu uzavreli v zmysle ust. § 724 a nasl. Obč. zák. VEPOS Bratislava - Staré Mesto ako príkazca (rozpočtová organizácia Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto zriadená za účelom správy a údržby miestnych komunikácií) a ASTER spol. s r. o. ako príkazník a jej predmetom bolo osvedčenie a splnomocnenie príkazníka príkazcom, výkonom odstraňovania a následným premiestnením motorových vozidiel na území Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto na cestách patriacich do jeho správy (miestne komunikácie a účelové komunikácie III. a IV. triedy, na ktorých vykonáva miestnu štátnu správu) s tým, že príkazník mal túto činnosť vykonávať iba na základe opatrenia, ktoré nemalo povahu rozhodnutia správneho orgánu, ale išlo zároveň o úradný postup v zmysle zákona č. 58/1969 Zb., alebo na základe opatrenia policajta Policajného zboru nariaďujúce odtiahnutie motorového vozidla (čl. 3 bod 2 zmluvy). Podľa čl. 3 ods. 3 uvedenej zmluvy, odstránením vozidla sa pre jej účely rozumelo naloženie vozidla technickým zariadením na odťahovacie vozidlo, jeho preprava, následné zloženie na mieste v správe príkazníka, zabezpečenie jeho uskladnenia tak, aby nedošlo k jeho poškodeniu, prípadne odcudzeniu. Zároveň mal príkazník povinnosť fotograficky zdokumentovať označené motorové vozidlo na odtiahnutie, z ktorej fotodokumentácie malo byť zrejmé miesto, na ktorom motorové vozidlo bolo odstavené, všetky voľným okom viditeľné miesta poškodenia a okrem toho aj vyhotovenie protokolu o jeho odtiahnutí, ktorý mal obsahovať podstatné náležitosti, a to miesto, dátum, čas naloženia a zloženia vozidla, jeho evidenčné číslo, typ, značku, farbu a poškodenia (čl. 4 bod 8). Podľa čl. 5 ods. 1, ods. 2 tejto zmluvy mal náklady spojené s odťahovaním, prenájmom, skladovaním, strážením, evidenciou, príjmom a výdajom vozidiel, znášať v súlade so zákonom č. 315/1996 Z. z. prevádzkovateľ vozidla, pričom cenu nákladov mal stanoviť kalkuláciou príkazník podľa zákona o cenách (zák. č. 18/1996 Z.z.) a následnými usmerneniami MF SR a za túto zodpovedať, pričom na rok 2007 bola cena kalkulovaná v sume 2.700.- Sk s DPH s tým, že jej zmenu oznamoval príkazník príkazcovi. Podľa čl. 4 bod 6 príkazník koná v mene príkazcu osobne a na výkon svojej činnosti nepoužíva iné osoby, než tie, ktoré sú v pracovnoprávnom vzťahu. Podľa čl. 5 bod 3 tejto zmluvy, príkazca postúpil podľa § 524 a nasl. Obč. zák. na príkazníka pohľadávky, ktoré mali vzniknúť v súvislosti s výkonom činnosti podľa tejto zmluvy. Z výkladu jednotlivých ustanovení tejto zmluvy je nepochybné, že jej účelom bolo poverenie príkazníkovi ako podnikateľskému subjektu, vykonávať odstraňovanie a premiestňovanie motorových vozidiel na území Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, ktoré odstraňovanie však nepochybne nezahŕňala len čisto "technickú časť odťahu", nasledujúcu po rozhodnutí oprávnenej osoby o odstránení vozidla, ale spočívalo v naložení tohto vozidla, odtiahnutí na miesto v správe príkazníka, jeho skladovanie, ale aj overovanie údajov osoby oprávnenej na prevzatie tohto vozidla, požadovaním dokladu jeho totožnosti, kľúčov od vozidla, technického preukazu, odovzdania motorového vozidla z úschovy oprávnenej osobe a inkasovanie sumy, predstavujúcej cenu núteného odťahu, resp. cenu nákladov stanovenú jednostranne príkazníkom, v danom prípade v sume 89,62 eur s DPH pričom spol. ASTER konala vo vlastnom mene, na vlastný účet (čoho dôkazom je napokon protokol o výdaji vozidla uloženého po nútenom odťahu). Z rozsahu tejto činnosti je teda zrejmé, že sa nejednalo len o technickú časť odstraňovania vozidiel, resp. že uvedenou zmluvou nebol ASTER splnomocnený a osvedčený "len výkonom technickej časti odťahu", ale na jej základe v praxi nepochybne vykonával zároveň aj originálnu právomoc, zverenú § 40 zákona č. 315/1996 Z.z. (neskôr § 43 zák. č. 8/2009 Z. z.) výlučne správcovi cesty, ktorý nedovolene túto svoju právomoc zmluvne previedol na podnikateľský subjekt, ako na inú právnickú osobu, avšak pre tento účel ním nezaloženú, ani zriadenú. Z uvedených dôvodov preto Zmluvu o výkone odťahovacej služby uzavretú medzi ASTER spol. s.r.o. a VEPOS Bratislava - Staré Mesto dňa 23.10.2006 v častiach čl. 3 ods. 1 a 3, v čl. 4 ods. 8, pokiaľ ide o vyhotovovanie protokolu o odtiahnutí vozidla a v čl. 5 ods. 2 možno považovať za neplatnú podľa § 39 Obč. zák. pre ich rozpor s ust. § 40 ods. 1 a 4 zákona č. 315/1996 Z.z. (neskôr § 43 zák. č. 8/2009 Z. z.). Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené časti tejto zmluvy, ako dvojstranného právneho úkonu nemožno oddeliť od jej zvyšku bez toho, aby zostal zachovaný účel sledovaný zmluvnými stranami, preto neplatnosť uvedených častí tohto právneho úkonu má za následok neplatnosť celej Zmluvy o výkone odťahovacej služby v zmysle ust. § 41 Obč. zák. Uvedená zmluva je rovnako neplatná aj v čl. 5 ods. 3 (čo uznal aj samotný navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu), pokiaľ ide o dojednanie o postúpení pohľadávok na náhradu nákladov za odtiahnutie vozidla voči prevádzkovateľovi vozidla príkazcu podľa § 524 a nasl. Obč. zák. na príkazníka, a to tých, ktoré mali vzniknúť, alebo vznikli v súvislosti s výkonom činnosti podľa tejto zmluvy, a to pre jej neurčitosť podľa § 37 ods. 1 Obč. zák., keď nie je zrejmé, aké konkrétne pohľadávky mali byť postúpené, resp. či tieto v tom čase už existovali a boli tak vôbec postúpenia schopné. Odvolací súd má tiež za to, že pokiaľ je absolútne neplatná vyššie uvedená Zmluva o výkone odťahovej služby a správca cesty, v danom prípade navrhovateľ, sám vlastnými zamestnancami neodstránil vozidlo ponechané na ceste či chodníku, kde bol zákaz zastavenia, nevznikli správcovi cesty, keďže on sám vozidlo neodstránil (a nepreukázal ani, že by mu vznikli akékoľvek náklady, ktoré bol nútený uhradiť spol. ASTER, ktorá podľa neho oprávnene vykonala „iba" technický odťah), žiadne náklady, teda nevznikla mu žiadna pohľadávka (nestal sa veriteľom) a osoba, ktorá vozidlo ponechala na mieste, kde bol zákaz zastavenia, sa nestala voči nemu dlžníkom. Odvolací súd má za to, že návrhom uplatnená pohľadávka navrhovateľovi nevznikla a to z toho dôvodu, že v prípade zmluvy o výkone odťahovacej služby, ktorú navrhovateľ uzatvoril so spoločnosťou ASTER spol. s r.o. ide o neplatný právny úkon, nakoľko v zmysle § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka obchádza ustanovenie § 40 ods. 5 druhá veta zák. č. 315/1996 Z.z. v nadväznosti na ustanovenie § 3d ods. 5 písm. d) cestného zákona tým, že prenáša výkon verejnej správy na inú právnickú osobu, než na takú, ktorá bola na tento účel navrhovateľom založená alebo zriadená. Pohľadávka by mohla navrhovateľovi vzniknúť iba v prípade, ak by odstránenie vozidla odporcu vykonal sám, alebo prostredníctvom právnickej osoby, ktorú na to založil alebo zriadil. Pohľadávka nemohla výkonom odťahu vozidla vzniknúť ani spoločnosti ASTER spol. s r.o., keďže z jej strany išlo o protiprávny úkon, na základe ktorého môže nanajvýš vzniknúť právo odporcu na náhradu škody voči tejto spoločnosti. Taktiež odvolací súd považuje akékoľvek postupovanie pohľadávok medzi navrhovateľom a spoločnosťou ASTER spol. s r.o. a z toho vyplývajúce nároky uplatňované v tomto alebo inom konaní za neplatné právne úkony, nakoľko zo strany navrhovateľa aj zo strany spoločnosti ASTER spol. s r.o. ide o postupovanie pohľadávok, ktoré im (pred postúpením resp. po ňom) voči odporcovi nevznikli, v čase ich postúpenia teda rozhodne neexistovali. S poukazom na vyššie uvedené, keď navrhovateľ nie je nositeľom v konaní žalovaného hmotnoprávneho nároku, a teda mu nesvedčí aktívna vecná legitimácia, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci zmenil a návrh navrhovateľa ako celkom bezzákladný a nedôvodný zamietol. Námietkou premlčania vznesenej odporcom tak v konaní pred súdom prvého stupňa, ako aj v druhostupňovom konaní sa odvolací súd nezaoberal, nakoľko z vyššie odôvodnených záverov odvolacieho súdu vyplýva, že navrhovateľovi voči odporcovi žiaden finančný nárok v súvislosti s odťahom motorového vozidla nevznikol, a teda nemohlo dôjsť ani k jeho premlčaniu. Z rovnakých dôvodov sa odvolací súd nezaoberal ani argumentáciou odporcu v súvislosti so Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 872/2009. O trovách konania (celého) rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. s použitím § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania v sume 16,50 Eur predstavujúcej odporcom uhradený súdny poplatok za odvolanie a trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní v sume 48,02 Eur. Trovy právneho zastúpenia boli priznané v súlade s ust. § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), b), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom do 30. 06. 2013, a to za dva úkony právnej služby á 16,60 Eur ( prevzatie a príprava zastúpenia dňa 24. 10. 2011, odvolanie zo dňa 26. 10. 2011) + režijný paušál v sume 2x á 7,41 Eur. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.