Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/219/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110203256 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1110203256.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: A.. G. C., bytom K. XX, C., zastúpenej JUDr. Annou Janáčovou, advokátkou, so sídlom Vilsonova 3, Bratislava, proti odporcovi: GSK NONLIFE, a.s. „v likvidácii" (predtým Groupama poisťovňa, a.s.) so sídlom Miletičova 21, Bratislava, IČO: 35 862 131, o zaplatenie 5.604,14 € s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 18.apríla 2011, č.k. 7C 88/2010-96, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom uložil súd prvého stupňa odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 5.604,14 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy 5.604,14 € odo dňa 16.09.2009 do zaplatenia. Rozhodol tak podľa § 7 ods. 1, 2, § 15, § 17 vyhl.č. 655/2004 Z.z., keď vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 10.01.2007 uzatvorila navrhovateľka ako advokátka s právnym predchodcom odporcu - OTP Garancia poisťovňa, a.s., Klemensova 2, Trenčín, Zmluvu o právnej pomoci podľa zákona č. 586/2003 Z.z., na základe ktorej navrhovateľka vystupovala ako právny zástupca (advokát) v právnej veci navrhovateľa: Groupama poisťovňa, a.s. (pôvodne OTP Garancia poisťovňa, a.s.) voči odporcovi: eu-con s.r.o., o zaplatenie istiny 1.639.340,- Sk, ktorá vec bola vedená na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 11Cb 106/2007 a na Krajskom súde Žilina pod sp.zn. 13Cob 311/2008. Rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13Cob 311/2008 zo dňa 17.06.2009 bol potvrdený rozsudok Okresného súdu v Žiline č.k. 11Cb 106/2007 - 229, zo dňa 16.04.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline dňa 11.09.2009 a vykonateľnosť dňa 15.09.2009. Na základe uvedených súdnych rozhodnutí bolo návrhu v celom rozsahu vyhovené a spoločnosť eu-con s.r.o. bola zaviazaná uhradiť navrhovateľovi celú žalovanú istinu a aj trovy prvostupňového konania v sume 234.034,- Sk (7.768,50 €), ktoré trovy pozostávali z trov právneho zastúpenia v sume 135.676,- Sk (4.503,62 €) a súdneho poplatku v sume 98.355,- Sk (3.264,79 €) a trovy odvolacieho konania v sume 1.100,52 €, na účet právneho zástupcu navrhovateľa. Dospel k záveru, že v zmysle čl. II Zmluvy o právnej pomoci zo dňa 10.01.2007 bola s právnym predchodcom odporcu - OTP Garancia poisťovňa a.s., písomne dohodnutá odmena za právnu pomoc tak, že tento sa zaviazal zaplatiť navrhovateľke „zmluvnú“ odmenu v zmysle ust. § 7 a nasl. vyhl.č. 655/2004 Z.z. vo forme podielovej odmeny vo výške 20% zo sumy, ktorá bude prisúdená, pričom v prípade úspechu vo veci, bude uhradená zmluvná odmena „nad rámec“ tarifnej odmeny. Keďže právny predchodca odporcu na súde prvého stupňa a následne odporca na súde druhého stupňa mal v uvedenom konaní ako navrhovateľ plný úspech, vznikla mu povinnosť v zmysle čl. II Zmluvy o právnej pomoci zo dňa 10.01.2007 uhradiť navrhovateľke nielen podielovú odmenu, ale i tarifnú odmenu, ktorá celkovo predstavuje sumu 5.604,14 €. Vykonaným dokazovaním bolo ďalej zistené, že odporca zaplatil navrhovateľke podielovú odmenu, avšak nezaplatil jej tarifnú odmenu, a preto zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke žalovanú istinu, a to spolu s úrokom z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 Obč.zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške 9% ročne z dlžnej sumy odo dňa 16.09.2009 do zaplatenia. Uviedol, že o náhrade trov konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p.. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania. S poukazom na ust. § 1 ods. 2, § 2 ods. 1, § 7 ods. 2 vyhl.č. 655/2004 Z.z. namietal, že navrhovateľke nevznikol nárok na „tarifnú odmenu“, pretože medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá podľa § 1 ods. 2 a § 7 a 8 cit. vyhlášky “zmluvná podielová odmena“ dojednaná v zmluve, a preto sa na zmluvný vzťah odmeňovania medzi navrhovateľkou ako advokátkou a odporcom ako klientom nevzťahovali ust. § 9 až § 14 cit. vyhlášky. Tarifná odmena, resp. nejaká ďalšia odmena, navrhovateľke v danej veci nepatrí, pretože to vylučuje znenie § 7 ods. 2 vyhlášky, keď podielová odmena v najvyššej prípustnej výške podľa vyhlášky už navrhovateľke bola vyplatená. Požadovanie ďalšej odmeny navrhovateľkou považuje za odporujúce dobrým mravom, a to aj s poukazom na § 2 ods. 1 veta posledná cit. vyhlášky. Rozpor s dobrými mravmi podľa jeho názoru vyplýva aj z tej skutočnosti, že i keď bola navrhovateľka v poskytovaní právnej pomoci na základe zmluvy úspešná a odporcovi bola priznaná žalovaná istina v celom rozsahu, táto istina ako aj súvisiace trovy právneho zastúpenia je nevymožiteľná, a teda odporca z daného priaznivého rozhodnutia súdu nebude mať žiaden príjem. Uviedol, že podal bezodkladne po vyznačení právoplatnosti a vykonateľnosti návrh na vykonanie exekúcie, ktorej závery sú pre neho nepriaznivé, keď spoločnosť eu-con s.r.o. nemá žiaden majetok. Namietal, že pojem „nad rámec tarifnej odmeny“ uvedený v zmluve, považuje za neurčitý a nezrozumiteľný; výklad tohto pojmu je na ťarchu navrhovateľky v zmysle § 266 ods. 4 Obchod. zákonníka, keď navrhovateľka ako prvá ešte v návrhu zmluvy, ktorý odporcovi predložila na podpis, tento výraz použila. V prípade, ak pod týmto pojmom treba rozumieť súbeh nárokov na 20% podielovú odmenu a tarifnú odmenu, je tento pojem v rozpore s ust. § 7 ods. 2 vyhlášky, keďže v zmluve už bola dojednaná a následne ním vyplatená podielová (zmluvná) odmena vo výške 20% z hodnoty veci. Podľa jeho názoru vyhl. č. 655/2004 Z.z. upravuje dva druhy odmien, a to zmluvnú a tarifnú, pričom zo znenia vyhlášky vyplýva, že tieto dva základné druhy odmien nemožno kombinovať. Dohodnutie podielovej odmeny podľa § 7 cit. vyhlášky (ktorá je druhom zmluvnej odmeny) tak vylučuje nárok na tarifnú odmenu podľa § 9 a nasl. cit. vyhlášky. Ďalej namietal, že navrhovateľke nevznikol nárok ani na náhradu hotových výdavkov a stratu času, keď v zmysle § 16 ods. 2 cit. vyhlášky boli v danom prípade osobitne dojednané podmienky na vyplatenie náhrady hotových výdavkov, a to len pre prípad, ak by bol odporca vo veci neúspešný. Namietal aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa pre nedostatok dôvodov, pretože súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal s jeho právnym názorom a námietkami uvedenými v jeho odvolaní, ktoré prezentoval už v prvostupňovom konaní. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že sa domáha vyplatenia súm, ktoré boli odporcovi priznané v inom už právoplatne skončenom konaní, ako trovy právneho zastúpenia a tieto trovy vo výške tarifnej odmeny podľa § 149 O.s.p. patria jej, lebo odporcovi boli priznané z dôvodu, že ona zastupovala odporcu v tomto inom konaní. Nevyhovením návrhu by jej súd odoprel ochranu práv, ktoré vyplývajú z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, a to z rozhodnutia Okresného súdu Žilina č.k. 11C 106/2007-229 zo dňa 16.04.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina č.k. 13Cob 311/2008 zo dňa 17.06.2009. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa nie je vecne správny z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorom zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Podľa § 1 ods. 2 vyhl.č. 655/2004 Z.z. odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom (ďalej len „zmluvná odmena“); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14). Podľa § 2 ods. 1 cit. vyhlášky pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb môže advokát s klientom dohodnúť spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 2 ods. 2 cit. vyhlášky zmluvná odmena sa určuje: a/ podľa počtu hodín účelne vynaložených na vybavenie veci (hodinová odmena), b/ paušálnou sumou (paušálna odmena), c/ podielom na hodnote veci (podielová odmena), d/ tarifnou odmenou dohodnutou inak ako základnou sadzbou tarifnej odmeny. Podľa § 2 ods. 3 cit. vyhlášky spôsoby určenia zmluvnej odmeny podľa ods. 2 môžu byť kombinované. Podľa § 7 ods. 1 cit. vyhlášky podielová odmena sa môže dohodnúť vo forme podielu na hodnote veci, ktorá je predmetom konania pred súdom alebo iným orgánom, ak je výsledok tohto konania podľa okolností prípadu veľmi neistý a advokát o tom klienta poučil. Podľa § 7 ods. 2 cit. vyhlášky maximálna výška dohodnutej podielovej odmeny nesmie presiahnuť 20% z hodnoty veci, ktorá je predmetom konania pred súdom alebo iným orgánom. Podľa § 8 ods. 1 cit. vyhlášky advokát má právo na dohodnutú podielovú odmenu len za predpokladu, že klient, s ktorým sa dohodol na poskytnutí právnych služieb za túto odmenu, mal plný úspech vo veci. Podľa § 8 ods. 2 cit. vyhlášky ak sa skončí konanie uvedené v § 7 len čiastočným úspechom klienta, advokát má právo na pomernú časť dohodnutej podielovej odmeny. Podľa § 7 ods. 3 cit. vyhlášky ak nemal klient ani čiastočný úspech vo veci, advokát má právo požadovať od klienta iba náhradu hotových výdavkov. Podľa § 15 advokát má popri nároku na odmenu aj nárok: a/ na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy, b/ na náhradu za stratu času (§ 17). Podľa § 16 ods. 1 cit. vyhlášky advokát sa môže dohodnúť s klientom na druhu a výške niektorých hotových výdavkov, ktorých vynaloženie sa predpokladá v súvislosti s poskytovaním právnych služieb. Podľa § 16 ods. 2 cit. vyhlášky ak sa advokát dohodne s klientom na zmluvnej odmene, môže sa s ním dohodnúť aj na paušálnej sume ako náhrade všetkých alebo niektorých hotových výdavkov, ktorých vynaloženie sa predpokladá v súvislosti s poskytovaním právnych služieb. Klient potom nemôže požadovať pri vyúčtovaní špecifikáciu týchto hotových výdavkov. Podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej 100-iny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol. Podľa § 17 ods. 1 cit. vyhlášky pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť, patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej 60-iny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu. Z ust. § 1 ods. 2, § 2 ods. 1, 2 a 3 a § 9 až 14 cit. vyhlášky podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že vyhl. č. 655/2004 Z.z. umožňuje určenie odmeny advokáta za poskytovanie právnych služieb dvomi spôsobmi a to na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom o zmluvnej odmene alebo podľa ust. § 9 až 14 tejto vyhlášky o tarifnej odmene, pričom ust. § 9 až 14 upravujúce tarifnú odmenu sa použijú, ak nedôjde k dohode o zmluvnej odmene. Z uvedeného možno vyvodiť, že cit. vyhláška uprednostňuje dohodu medzi advokátom a jeho klientom o odmene advokáta za poskytovanie právnych služieb, pričom umožňuje určenie zmluvnej odmeny niektorým zo spôsobov jej určenia, uvedených v ust. § 2 ods. 2 cit. vyhlášky, medzi ktoré spôsoby patrí aj určenie tarifnou odmenou, ale nie podľa ust. § 9 až 14 vyhlášky o tarifnej odmene, ale tarifnou odmenou dohodnutou inak ako základnou sadzbou tarifnej odmeny a zároveň stanovuje, že kombinované môžu byť spôsoby určenia zmluvnej odmeny podľa ods. 2. Odvolací súd dospel k záveru, že nemožno v dohode medzi advokátom a jeho klientom kombinovať zmluvnú odmenu s tarifnou odmenou podľa ust. § 9 až 14 vyhlášky a nestotožnil sa s právnym názorom navrhovateľky, že možnosť takejto kombinácie odmeny advokáta vyplýva zo skutočnosti, že ju cit. vyhláška výslovne nezakazuje. Tento záver nevyplýva z cit. ustanovení, v ktorých vyhláška, upravujúca spôsob určenia a výšku odmeny advokáta za právne služby (§ 1 ods. 1 cit. vyhlášky), taxatívne stanovuje 4 spôsoby určenia zmluvnej odmeny a zároveň výlučne stanovuje možnosť kombinácie len týchto vyhláškou stanovených spôsobov určenia zmluvnej odmeny, a teda v rámci tejto právnej úpravy môže byť kombinovaná tarifná odmena dohodnutá inak ako základnou sadzbou tarifnej odmeny s iným spôsobom určenia zmluvnej odmeny uvedeným v ust. § 2 ods. 2 písm. a/ až c/ cit. vyhlášky, avšak nemožno tieto spôsoby určenia zmluvnej odmeny kombinovať s tarifnou odmenou podľa ustanovení tejto vyhlášky o tarifnej odmene, ktoré sa podľa § 1 ods. 2 cit. vyhlášky použijú v prípade, ak nedôjde k dohode, z čoho vyplýva, že ak dôjde k dohode, tieto ustanovenia vyhlášky o tarifnej odmene sa nepoužijú. Súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď pri posudzovaní dôvodnosti návrhu navrhovateľa vychádzal len z čl. II a III Zmluvy o právnej pomoci zo dňa 10.01.2007, z ktorej je zrejmé, že navrhovateľka ako advokátka s právnym predchodcom odporcu dohodli zmluvnú odmenu vo forme podielovej odmeny v zmysle § 7 cit. vyhlášky, avšak v rozpore s citovanými ustanoveniami si dohodli jej vyplatenie nad rámec tarifnej odmeny. Súd prvého stupňa sa však nezaoberal platnosťou predmetnej zmluvy v tejto časti a nevyporiadal sa ani s námietkami odporcu týkajúcimi sa nesprávnej aplikácie ust. § 9 až 14 cit. vyhlášky na daný prípad a nesprávne dospel k záveru, že z rozsudku Okresného súdu v Žiline č.k. 11Cb 106/2007-229 právoplatným v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13Cob 311/2008 dňa 11.09.2009 a vykonateľným dňa 15.09.2009 vyplýva vznik nároku navrhovateľky na výplatu žalovanej istiny. Pokiaľ ide o nárok na náhradu hotových výdavkov a na náhradu za stratu času, v tejto časti je potrebné posudzovať dôvodnosť návrhu navrhovateľky nielen v zmysle Zmluvy o právnej pomoci, uzavretej medzi navrhovateľkou a právnym predchodcom odporcu, ale aj v zmysle ust. § 15 a nasl. cit. vyhlášky, z ktorých vyplýva, že advokát má vždy popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, ako aj na náhradu za stratu času, pričom ust. § 16 ods. 1 a 2 cit. vyhlášky umožňuje dohodu advokáta s klientom o druhu a výške niektorých hotových výdavkov, resp. dohodu na paušálnej sume v prípade, ak je medzi nimi dohodnutá zmluvná odmena a v ust. § 16 ods. 3 cit. vyhlášky stanovuje spôsob určenia sumy náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné za každý úkon právnej služby, ktorú môže advokát od klienta požadovať, a to aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa nie je dostatočné a presvedčivé v zmysle § 157 ods.2 O.s.p., keď z obsahu spisu zistil, že odporca už v prvostupňovom konaní namietal, že navrhovateľke nevznikol nárok na tarifnú odmenu v zmysle § 9 a nasl. cit. vyhlášky popri dohodnutej podielovej odmene a to s poukazom na ust. § 1 ods. 2, § 2 ods. 1 cit. vyhlášky, ako aj s poukazom na dohodnutú výšku podielovej odmeny a namietal aj, že navrhovateľka nemá nárok na náhradu hotových výdavkov, avšak s týmito námietkami a právnou argumentáciou odporcu sa súd prvého stupňa nezaoberal a v odôvodnení napadnutého rozsudku sa s týmto nevyporiadal. Povinnosti súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie korešponduje právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, pričom porušením tohto práva sa účastníkovi odníma možnosť skutkovo a právne reagovať na rozhodnutie, proti ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku, čím je účastníkovi znemožnená realizácia jeho procesných práv, a preto nedostatok riadneho, dostatočného a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia predstavuje porušenie práva na spravodlivé súdne konanie a je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p., v ktorom bude povinnosťou súdu prvého stupňa zaoberať sa dôvodnosťou návrhu navrhovateľky aj posúdením Zmluvy o právnej pomoci zo dňa 10.01.2007 z hľadiska príslušných ustanovení vyhl. č. 655/2004 Z.z. a následne v odôvodnení svojho rozhodnutia zákonu zodpovedajúcim spôsobom rozviesť svoje skutkové a právne závery a vyporiadať sa aj s námietkami odporcu. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že odporca ako predávajúci uzavrel dňa 14.12.2011 Zmluvu o predaji podniku s kupujúcim Groupama Garancia Biztosító Zrt., konajúca prostredníctvom Groupama Garancia poisťovňa a.s. pobočka poisťovne z iného členského štátu, ktorú odporca priložil k odvolaniu proti uzneseniu súdu prvého stupňa o predbežnom opatrení. Keďže z ust. § 477 ods. 1 a 3 Obchod. zákonníka vyplýva, že Zmluvou o predaji podniku prechádzajú na kupujúceho všetky práva a záväzky, na ktoré sa predaj vzťahuje, pričom na prechod záväzku sa nevyžaduje súhlas veriteľa a predávajúci ručí za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim, potrebné je v ďalšom konaní zaoberať sa aj predmetnou Zmluvou o predaji podniku, jej účinnosťou a na jej základe posúdiť aj pasívnu legitimáciu odporcu z hľadiska § 477 ods. 1 a 3 Obchod. zákonníka. Písomným podaním doručeným súdu dňa 20.01.2012 navrhovateľka rozšírila svoj návrh o odporcu v 2.rade: Groupama Garancia Biztosító Zrt., so sídlom Október 6.U.20, 1051, Budapešť, Maďarsko, IČO: 01-10-041071, konajúca prostredníctvom pobočky Groupama Garancia poisťovňa a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, Miletičova 21, Bratislava, IČO: 47 236 060. Na tento návrh však nemožno prihliadať v odvolacom konaní, pretože podľa § 216 ods. 1 O.s.p. ust. § 92 ods. 1, podľa ktorého na návrh účastníka môže súd pripustiť, aby do konania vstúpil ďalší účastník, pre odvolacie konanie neplatí. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 3 O.s.p. v novom rozhodnutí o veci. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.