Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/236/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110205537 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1110205537.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu O.L. W., T. XXXX, R.: XX XXX XXX, práv. zast. JUDr. Petrom Arendackým, advokátom, Čapkova 2, Bratislava, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 411, o zaplatenie 563,59 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 27Cb 9/2010-66 zo dňa 11.2.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 27Cb 9/2010-66 zo dňa 11.2.2013 p o t v r d z u j e . Žalovaný je povinný zaplatiť na náhradu trov odvolacieho konania žalobcu 53,20 EUR, k rukám jeho právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 563,59 EUR s 9 % ročným úrokom z omeškania od 21.5.2009 do zaplatenia, ako i náhradu trov konania v sume 33,50 EUR a náhradu trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu žalobcu v sume 263,48 EUR, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca svoje tvrdenie o spôsobe, akým došlo k poškodeniu jeho motorového vozidla preukázal na jednej strane hlásením škodovej udalosti, a aj vodič Š. prijal v plnej miere zodpovednosť za spôsobenie dopravnej nehody a dôkladne opísal okolnosti škodovej udalosti, a keďže bol jediným účastníkom škodovej udalosti (nacúval do zaparkovaného OMV žalobcu), považoval súd prvého stupňa okolnosti škodovej udalosti za riadne preukázané. Súd prvého stupňa uviedol, že jediným dôvodom uplatnenia výluky z náhrady škody zo strany žalovaného bolo tvrdenie, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi škodou a poistnou udalosťou. Uviedol, že žalobca v konaní preukázal, že k škode došlo spôsobom, aký uviedol žalovanému v hlásení o škodovej udalosti a preukázal tiež príčinnú súvislosť medzi škodou uplatnenou v tomto konaní a konaním poistenca žalovaného. Súd prvého stupňa súčasne bral pri posudzovaní príčinnej súvislosti do úvahy aj skutočnosť, že účastníkom škodovej udalosti nebol žalobca, ale len jeho motorové vozidlo z dôvodu, že škodca nacúval do zaparkovaného vozidla žalobcu, a preto bol jediným subjektom, ktorý poznal okolnosti škodového deja a žalobca mohol pri hlásení škodovej udalosti uviesť žalovanému len tvrdenia škodcu bez možnosti ich subjektívneho skreslenia. Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal dôvodnosť svojho postupu pri likvidácii poistnej udalosti a nepreukázal svoje tvrdenie, že poškodenie motorového vozidla žalobcu nemá príčinnú súvislosť s poistnou udalosťou zo dňa 5.2.2010. V tejto súvislosti súd poukázal na skutočnosť, že žalovaný odmietol vyplatenie poistného plnenia z jediného dôvodu, ktorého sa držal v priebehu celého konania, a to nepreukázania príčinnej súvislosti. Žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nespochybnil uplatnenú výšku škody ani nenavrhol doplnenie dokazovania o nariadený znalecký posudok preukázania tvrdenia, že k škodovej udalosti mohlo dôjsť iným spôsobom než uviedli žalobca a škodca. Žalovaný v priebehu konania nespochybnil výšku žalovaného nároku, a preto ju súd prvého stupňa považoval za nespornú v žalovanej výške. Na základe uvedeného súd prvého stupňa konštatoval, že žalobca uniesol v celom rozsahu dôkazné bremeno a preukázal dôvodnosť uplatneného nároku vrátane všetkých jeho súčastí. V otázke vzniku omeškania súd konštatoval, že žalobca si uplatnil úrok z omeškania v zákonnej výške od 21.5.2009, ktorú mu súd priznal, nakoľko žalobca preukázal dôvodnosť začiatku plynutia omeškania ako deň nasledujúci po nahlásení škodovej udalosti žalovanému. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti považoval súd prvého za preukázané všetky súčasti úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody, a to porušenie povinnosti škodcom, škodu a príčinnú súvislosť medzi škodou a porušením právnej povinnosti škodcom. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 142 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalovaný riadne a včas rozsiahle odvolanie, v ktorom odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobu zamietne alebo napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a k odvolaniu tiež pripojil sťažnosť na nezákonný postup konajúceho sudcu. Uviedol, že svedka W. Š. považuje za zaujatého, nakoľko bol zamestnancom žalobcu v čase vzniku škodovej udalosti. Poukázal tiež na rozpor medzi odôvodnením rozsudku a výpoveďou svedka Š., ktorý uviedol, že pri nehode bolo asi desať svedkov a súd konštatoval, že prítomný bol iba škodca. Ďalej poukázal na nejednoznačné odpovede svedka, ktorý nevedel uviesť, či bolo auto poškodené ešte pred nárazom a k nárazu uviedol len toľko, že bol veľký, nakoľko auto odhodilo asi o meter. Uviedol, že konštatovanie súdu o tom, že žalovaný nenavrhol žiadne iné dôkazy považuje za účelové a nezákonné, nakoľko sudca vyhlásil dokazovanie za skončené v neprítomnosti žalovaného, pričom žalovaný nebol poučený v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p.. Uviedol, že súd prvého stupňa v odôvodnení používa iba pojem škodová udalosť, pričom poisťovňa je povinná plniť z poistnej udalosti, teda udalosti náhodnej, ktorá je označená v poistnej zmluve a ku ktorej došlo počas trvania poistenia. Žalovaný v odvolaní uviedol, že dôležitým je tiež skúmať náhodnosť udalosti, nakoľko nie je možné považovať za náhodu udalosť, ku ktorej osoba svojím konaním alebo opomenutím prispeje. Žalovaný s poukazom na vyššie uvedené vyslovil názor, že rozsudok súdu prvého stupňa nepovažuje za preskúmateľný, nakoľko neobsahuje presvedčivé a jednoznačné odôvodnenie, z ktorého by bolo zrejmé na základe akých skutkových zistení a z akého právneho dôvodu dospel súd prvého stupňa k záveru uvedenému vo výrokovej časti rozsudku. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zaviazať žalovaného na zaplatenie náhrady trov odvolacieho konania žalobcu v sume 53,20 EUR. Uviedol, že je nepochybné, že žalovaný bol v priebehu konania poučený v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p., čo súd aj správne konštatoval na pojednávaní konanom dňa 11.2.2013, z ktorého žalovaný odišiel bez toho, aby požiadal súd o odročenie pojednávania. Uviedol, že žalobca preukázal poškodenie auta v dôsledku nehodového deja, ktorý bol súdu tiež opísaný, naopak, žalovaný svoje tvrdenia, že nehodovým dejom nemohlo dôjsť k poškodeniu na vozidle nepreukázal žiadnym dôkazným prostriedkom. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd reflektujúc dôvody odvolania uvádza, že nie je pravdou, že by súd prvého stupňa žalovaného nepoučil v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p., nakoľko zo spisového materiálu je zrejmé, že súd tak urobil vo výzve na vyjadrenie k žalobe, ktorú žalovaný prevzal 4.4.2012. K ďalším dôvodom odvolania odvolací súd uvádza, že účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť, pričom následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Pokiaľ účastník konania neoznačí dôkazy k svojim tvrdeniam, tieto nemôžu byť považované za preukázané a z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Žalovaným zistený rozpor medzi zápisnicou a odôvodnením rozsudku, v ktorom je uvedené, že žalovaný bol jediným svedkom nehody, odvolací súd nepovažuje za rozhodujúcu skutočnosť a v tejto súvislosti poukazuje, že otázky svedkovi kládol právny zástupca žalovaného, ktorý sa však svedka nespýtal, či týchto ďalších svedkov vie označiť za účelom ich predvolania a následného výsluchu, a preto nemožno súdu prvého stupňa vyčítať ako pochybenie, že pri svojom rozhodovaní vychádzal z výpovede jediného svedka - priameho účastníka nehody. Odvolací súd preto dáva do pozornosti právneho zástupcu žalovaného zásadu kontradiktórnosti konania, ktorá síce v našom právnom poriadku výslovne upravená nie je, no patrí medzi všeobecné zásady občianskeho súdneho konania a je jedným z prvkov spravodlivého súdneho procesu. Táto zásada spočíva v existencii procesnej rovnosti účastníkov konania, v tzv. rovnosti zbraní účastníkov, v rámci ktorej každá strana musí mať zásadne možnosť nielen predložiť dôkazy a argumenty, ktoré považuje za nutné pre úspech jej požiadaviek, ale musí mať i možnosť zoznámiť sa s každým dokladom a pripomienkou predloženými súdu za účelom ovplyvniť jeho rozhodnutie a vyjadriť sa k nim. Skutočnosť, že žalovaný toto svoje právo nevyužil nemožno podľa názoru odvolacieho súdu pokladať za porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces. S ohľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa správne vysporiadal s otázkou oprávnenosti nároku žalobcu. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.1 O.s.p. ako správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p. a v spore úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 53,20 EUR za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 25.7.2013 v sume 36,52 EUR spolu režijným paušálom 7,81 EUR + 20 % DPH (podľa § 10 a nasl. vyhl. č. 655/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, môže sa jej splnenia oprávnený domáhať výkonom exekúcie podľa osobitného predpisu.