Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/346/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110216649 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1110216649.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľa: H. R., nar. XX.X.XXXX, P. X, L., zastúpený advokátom JUDr. Ivanom Jánošíkom, Klincová 37, Bratislava, proti odporcovi: Ekonomická univerzita v Bratislave, Dolnozemská 1, Bratislava, o určenie, že navrhovateľ je nájomcom bytu, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26. februára 2013, č.k. 19C 56/2010-62, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že navrhovateľ je nájomcom bytu č. 12 nachádzajúceho sa v Študentskom domove Ekonomickej univerzity v Bratislave na P. N. Č.. X, L. a odporcu zaviazal k povinnosti nahradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Svoje rozhodnutie po hmotnoprávnej stránke posúdil s poukazom na ust. § 685, § 706 ods. 1, 2, § 709 Občianskeho zákonníka a § 1 ods. 1, 2 zák. č. 189/1992 Z.z. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a bytovými náhradami v znení neskorších predpisov, keď na základe vykonaného dokazovania zistil, že odporca je vlastníkom nehnuteľnosti - budovy internátu Študentského domova v L. na P. N. Č.. X Y. L. v celosti, čo vyplynulo z LV č. XXXX okres L. A., obec Bratislava - m.č. Staré Mesto, kat. územie R. H., v ktorom sa nachádza niekoľko bytov, ktoré odporca prenajíma, s tým, že právny predchodca odporcu pridelil predmetný byt do užívania svojmu zamestnancovi C. P., údržbárovi internátu SNP (teraz Študentský domov v L. na P. N.. Č.. X) na základe Výmeru o pridelení služobného bytu č. 5201/60 zo dňa 31.5.1960. Ustálil, že predmetný byt mal v tom čase charakter bytu služobného a C. P. ho užíval so svojou manželkou C. a tromi deťmi až do svojej smrti, následne ho titulom nájmu užívala nebohého manželka C. P. v zmysle Mesačného zálohového predpisu platieb s účinnosťou od 1.9.2006 vystaveného odporcom ako prenajímateľom, ako aj v zmysle Evidenčného listu pre výpočet nájomného a úhrad za služby spojené s užívaním bytu zo dňa 1.9.2006 vystaveného opäť odporcom, hoci k uzatvoreniu nájomnej zmluvy medzi odporcom ako prenajímateľom a manželkou nebohého C. P. nedošlo, pričom byt stratil charakter bytu služobného a stal sa bytom nájomným, ktorého nájomníčka C. P. zomrela dňa 16.9.2007. Uviedol, že navrhovateľ listom zo dňa 30.10.2007 doručeným odporcovi dňa 31.10.2007 oznámil odporcovi, že sa stal nájomcom bytu č. 12 nachádzajúceho sa v Študentskom domove Ekonomickej univerzity na P. N.. Č.. X Y. L. na základe § 706 Občianskeho zákonníka prechodom nájmu bytu po jeho nebohej starej mame C. P., z ktorého dôvodu podľa neho nie je povinný byt vypratať či opustiť, na ktorý odporca reagoval listom zo dňa 31.10.2007, ktorým navrhovateľa požiadal o vypratanie bytu z dôvodu, že sa jedná o byt služobný a s upozornením, že v opačnom prípade budú od neho vymáhať dlžné nájomné po nebohej C. P.. Zistil, že odporca podal na Okresnom súde Bratislava I dňa 22.11.2007 návrh proti navrhovateľovi a jeho matke na vypratanie predmetného bytu, ktoré konanie bolo vedené pod sp.zn. 8C 160/2007 a dňa 16.9.2008 došlo k jeho zastaveniu v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie konania, pričom uznesenie o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť dňa 29.10.2008. Následne odporca ako navrhovateľ podal proti H. R. dňa 3.12.2008 žalobu o určenie nesplnenia podmienok prechodu nájmu bytu a o určenie, že k prechodu nájmu bytu nedošlo, ktorý návrh vzala Ekonomická univerzita v Bratislava na pojednávaní konanom dňa 11.4.2001 späť práve z dôvodu prebiehajúceho preskúmavaného konania. Konanie bolo zastavené uznesením zo dňa 11.4.2011. Súd prvého stupňa mal za to, že odporca nepreukázal, že predmetný byt zostal služobným bytom, bytom osobitného určenia alebo bytom v dome osobitného určenia, kedy ust. § 703 až § 708 Občianskeho zákonníka neplatia, ale naopak v konaní so sp. zn. 8C 160/2007 vypovedal, že byt charakter služobného bytu stratil, pričom uvedené podľa súdu prvého stupňa vyplýva i zo skutočnosti, že C. P. užíval byt so svojou manželkou aj po skončení pracovného pomeru až do svojej smrti, keď následne sa výlučnou nájomníčkou bytu stala C. P.. Konštatoval, že navrhovateľ v konaní preukázal, že listom zo dňa 30.10.2007 doručeným dňa 31.10.2007 oznámil odporcovi prechod práva nájmu bytu a hoci sa odporca domnieva, že podmienky na prechod nájmu bytu u navrhovateľa neboli splnené, nedomáhal sa v trojmesačnej subjektívnej lehote podľa § 706 ods. 2 Občianskeho zákonníka určenia, že k prechodu nájmu bytu nedošlo, ktorá trojmesačná lehota začala plynúť odporcovi od doručenia oznámenia navrhovateľa o prechode nájmu bytu, t.j. dňa 31.10.2007 a skončila dňa 31.1.2008, preto v tomto kontexte podľa súdu prvého stupňa neobstojí obrana odporcu, že takúto žalobu v tom čase voči navrhovateľovi nepodal z dôvodu, že osoba navrhovateľa mu bola úplne neznáma a ním tvrdené právo prechodu nájmu považoval za nepreukázané. Zhodnotil, že dňa 22.11.2007 v trojmesačnej lehote podal voči navrhovateľovi žalobu o vypratanie, vedenú na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 8C 160/2007, v ktorom konaní navrhovateľ bol v postavení odporcu 2/ a súd s ním ako s účastníkom riadne konal, z čoho vyplýva, že odporca už dňa 22.11.2007 vedel navrhovateľa identifikovať pre účely súdneho konania a podaním žaloby na vypratanie sa musel domnievať, že k prechodu nájmu bytu u navrhovateľa nedošlo. Uvedenú žalobu však odporca vzal späť a konanie bolo zastavené, navyše v rámci uvedeného konania na pojednávaní dňa 16.9.2008 bol súdom dotazovaný, či inicioval žalobu podľa § 706 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Následne podanú žalobu dňa 3.12.2008 vo či navrhovateľovi o určenie nesplnenia podmienok nájmu bytu a určenie, že k prechodu nájmu nedošlo, vedenú na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. 24C 227/2008, vzal odporca taktiež späť a konanie vo veci bolo uznesením zo dňa 11.4.2011 zastavené. Preto jeho návrh na spojenie veci s konaním preskúmavaným sa právoplatnosťou uznesenia o zastavení konania vo veci 24C 227/2008 stal bezpredmetný. Navyše i žaloba o určenie, že k prechodu nájmu nedošlo bola podaná po uplynutí zákonnej trojmesačnej lehoty, ktorá podľa názoru súdu prvého stupňa uplynula dňa 31.1.2008, keď uvedená žaloba bola podaná až dňa 3.12.2008. Z vykonaného dokazovania teda súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľovi svedčí od 1.2.2008 nevyvrátiteľná právna domnienka, že došlo k prechodu nájmu bytu č. XX na P. N.. Č.. X v L. na navrhovateľa a že navrhovateľ sa stal nájomcom uvedeného bytu smrťou starej matky C. P. v zmysle § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže s poukazom na uplynutie prekluzívnej lehoty nastal vyššie uvedený nevyvrátiteľný právny stav, zamietol odporcom navrhnuté dokazovanie výsluchom svedkýň za účelom preukázania, že navrhovateľ v byte so starou matkou nebýval. O trovách konania rozhodol v zmysle zásady úspechu v konaní podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 99,50 Eur titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania a trov právneho zastúpenia vo výške 220,68 Eur. Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie odporca, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na skutočnosť, že predmetný byt bol pôvodne byt služobný, pridelený Rektorátom univerzity Komenského v Bratislave výmerom zo dňa 31.5.1960 zomrelému C. P., ktorý ho užíval spolu s manželkou a tromi deťmi. Uviedol, že rozhodnutím Ministerstva školstva došlo dňom 31.12.1979 k delimitácii s tým, že správa nad Študentským domovom prešla na právneho predchodcu Ekonomickej univerzity v Bratislave, a to rektorátu Vysokej školy ekonomickej v Bratislave. Touto delimitáciou nedošlo k zmene pracovného pomeru užívateľa predmetného bytu, ktorý zostal zamestnancom Vysokej školy ekonomickej a byt po jeho smrti zostala užívať jeho manželka Pozornosť upriamil na skutočnosť, že po spomínanej delimitácii bývalí zamestnanci nemali nájomné zmluvy, ale len evidenčné listy a odporca týchto užívateľov vyzval na uzavretie nájomných zmlúv na dobu určitú do ich dožitia. Poukázal na ust. § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve a uviedol, že zomrelá C. P. písomne odmietla podpísanie nájomnej zmluvy, marila svoje presťahovanie na izbu pre študentov, podávala zamietavé stanoviská k plateniu nájomného. Nepodpísaním nájomnej zmluvy podľa neho užívala byt bez právneho dôvodu. Ďalej mal za to, že navrhovateľ nepreukázal, že žil v deň smrti so svojou zomrelou starou matkou v spoločnej domácnosti a že nemá vlastný byt, čo súd zákonné podmienky na prechod nájmu bytu v zmysle § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka, k čomu navrhol vypočuť svedkov, ktoré dokazovanie však bolo súdom prvého stupňa zamietnuté. Na odvolanie odporcu sa vyjadril písomne navrhovateľ podaním zo dňa 11.6.2013, ktorým označil toto odvolanie za nedôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa žiadal ako vecne správny potvrdiť a odporcu zaviazať k náhrade trov odvolacieho konania. Zopakoval, že listom zo dňa 30.10.2007 oznámil odporcovi, že došlo v súlade s § 706 Občianskeho zákonníka k prechodu nájmu predmetného bytu na jeho osobu, ktorý úkon vzal odporca na vedomie a ostal nečinný. Až následne začal práva navrhovateľa spochybňovať. Na predmetný list reagoval žiadosťou o okamžité vypratanie s tým, že ide o byt služobný. Poukázal na ust. § 706 ods. 2 Občianskeho zákonníka ukladajúce prenajímateľovi prekluzívnu lehotu na podanie žaloby o určenie, že k prechodu nájmu nedošlo, ktorú jedinú zákonnú možnosť na usporiadanie vzťahov odporca nevyužil. Mal za to, že neobstojí obrana produkovaná odporcom, že osoba navrhovateľ mu nebola známa, keďže podal proti nemu žalobu o vypratanie. Následnú žalobu o určenie, že k prechodu nájmu nedošlo, podal odporca až po uplynutí prekluzívnej lehoty, konanie o ktorej však bolo opäť v dôsledku späťvzatia návrhu zastavené. Navrhovateľovi teda podľa neho svedčí nevyvrátiteľná právna domnienka o prechode nájmu predmetného bytu. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie v medziach a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. Rozsudok verejne vyhlásil za použitia § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p., nakoľko dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné, pretože súd prvého stupňa vo veci zistil riadne skutkový stav potrebný pre právne posúdenie veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Súd prvého stupňa vo veci vykonal náležité dokazovanie v potrebnom rozsahu a správnym smerom, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil vo veci samej aj správny právny záver, keď na vec aplikoval zodpovedajúce právne normy, ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k vyhoveniu návrhu aj náležite v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil. Prihliadnuc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový a právny stav odvolací súd nezistil v postupe súdu prvého stupňa ani z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok prípadné nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Rozsudok je dostatočne presvedčivý, obsahujúci všetky náležitosti vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. V ňom dal súd prvého stupňa jasnú a kvalifikovanú argumentáciu o existencii nevyvrátiteľnej právnej domnienky svedčiacej navrhovateľovi o prechode nájmu predmetného bytu na jeho osobu v dôsledku márneho uplynutia prekluzívnej lehoty, v rámci ktorej odporca mohol a mal podať žalobu o určenie, že k tomuto prechodu nájmu bytu nedošlo, keď za existencie tejto nevyvrátiteľnej domnienky ďalšie skutočnosti, t.j. či navrhovateľ v predmetnom byte býval, sú právne bezvýznamné. Pokiaľ ide o tvrdenie, že stará matka nebola nájomcom predmetného bytu, nakoľko písomnú nájomnú zmluvu odmietla podpísať, odvolací súd uvádza, že zo samotného prednesu právnej zástupkyne odporcu na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 26.2.2013 vyplynulo, že po delimitácii a po skončení pracovného pomeru bývalých zamestnancov (a teda aj C. P.) navrhli týmto bývalým zamestnancom uzatvorenie nájomných zmlúv a predmetné byty teda stratili charakter bytov služobných a stali sa bytmi nájomnými. Nepodpísanie písomnej nájomnej zmluvy medzi odporcom a starou matkou navrhovateľa nezakladá jej neplatnosť, nakoľko Občiansky zákonník ústnu či konkludentnú formu nájomnej zmluvy nevylučuje. Odvolací súd poukazuje na listinné dôkazy založené v súdnom spise, a to na č.l. 30 a č.l. 31, preukazujúce, že odporca starú matku navrhovateľa za nájomcu predmetného bytu považoval a táto sa i ako nájomca správala. Nepodpísanie nájomnej zmluvy starou matkou navrhovateľa navyše v rámci preskúmavaného konania odporca ani nepreukázal, keď navrhovateľ dôvodil, že išlo o zmluvu o ubytovaní s požiadavkou na nezákonné plnenia z jej strany odporcom. V odvolaní teda odporca neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného stavu a jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvého stupňa iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odôvodnenie napadnuté rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce, preto odvolací súd naň v podrobnostiach odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Prechod práva nájmu bytu nastáva priamo zo zákona (§ 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a nevyžaduje sa naň žiadna dohoda medzi nájomcom, na ktorého prešlo právo z osoby pôvodného nájomcu, a prenajímateľom. Osoba, ktorá vstupuje zo zákona do všetkých práv a povinností spojených s nájmom bytu, vstupuje teda do nájomnej zmluvy. S účinnosťou od 1.9.2001 Občiansky zákonník novelou č. 261/2001 Z.z. v ust. § 706 ods. 2 zakotvuje právo prenajímateľa, ktorý sa domnieva, že neboli splnené všetky podmienky na zákonný prechod nájmu bytu, uplatniť na súde svoje výhrady proti prechodu nájmu v zmysle ods. 1. Úmyslom zákonodarcu podľa dôvodovej správy bolo zvýšiť právnu istotu a korigovať oprávnenie prenajímateľa kedykoľvek sa domáhať na súde, že neboli k prechodu nájmu splnené podmienky. Dôvodová správa výslovne poukazuje na relatívne dlhý čas, ktorý uplynie od smrti nájomcu a získania vedomosti prenajímateľa o tejto skutočnosti, ako aj o existencii osôb, na ktoré práva pôvodného nájomcu prešli. Súčasne uvádza potrebu poskytnúť ochranu tomu, kto užíva byt po smrti nájomcu, pred žitím v neistote, nakoľko dokazovanie v prípade súdneho sporu s pribúdajúcim časom je čoraz ťažšie. Zákon teda výslovne zakotvil právo, aby sa prenajímateľ takto bránil v prípadoch, keď má pochybnosti, či sú splnené podmienky prechodu nájmu na iného nájomcu. Prenajímateľ môže žalobu o určenie, že k prechodu nájmu nedošlo, podať do troch mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o tom, že neboli splnené podmienky na prechod nájmu (tzv. subjektívna lehota),avšak najneskôr do troch rokov odo dňa smrti nájomcu, po ktorom malo dôjsť k prechodu nájmu. Z dikcie zákona vyplýva, že pre úspešnosť takejto žaloby je vylúčené jej podanie po uplynutí troch mesiacov odo dňa, keď sa prenajímateľ o dôvodoch, pre ktoré k prechodu nájmu nedošlo, dozvedel. Po uplynutí vyššie uvedených lehôt platí nevyvrátiteľná domnienka, že k prechodu nájmu došlo. Ide o lehoty hmotnoprávne a súčasne prekluzívne. Ak zostane prenajímateľ nečinný a v stanovenej lehote neuplatní žalobu na určenie, že k prechodu nájmu nedošlo, nastupuje vyššie uvedená nevyvrátiteľná právna domnienka. Osoba, ktorá byt po smrti nájomcu užíva, sa stane nájomcom aj v prípade, že zákonné podmienky prechodu nájmu skutočne splnené neboli. Po márnom uplynutí lehoty v zmysle § 706 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa teda súd nemôže zaoberať posúdením otázky existencie podmienok prechodu nájmu (1Cdo 50/2007). Odporca mal možnosť takýto právny prostriedok využiť, keďže dňa 31.10.2007 mu bol doručený list navrhovateľa oznamujúci prechod nájmu bytu, avšak účinným spôsobom ho nevyužil. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil stotožniac sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 151 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. vzhľadom na skutočnosť, že náhradu trov odvolacieho konania síce navrhovateľ v rámci podaného vyjadrenia k odvolaniu uplatnil, avšak nevyčíslil, a to ani následne v lehote tri pracovné dni od vyhlásenia rozsudku a iné trovy odvolacieho konania okrem trov právneho zastúpenia navrhovateľovi zo spisu nevyplývajú. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.