Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/229/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110224401 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1110224401.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Edity Szabovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľa: B.. E. K., bytom M. XX, XXX XX K. proti odporcovi: Slovenská republika - Úrad vlády Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 1, 813 70 Bratislava o náhradu škody, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, zo dňa 9.2.2012, č.k. 4C/117/2010-84, v znení opravného uznesenia Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, zo dňa 20.3.2012, č.k. 4C/117/2010-91, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : I. Krajský súd v Bratislave výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, zo dňa 9.2.2012, č.k. 4C/117/2010-84 o trovách konania, v znení opravného uznesenia súdu Bratislava I v Bratislave, zo dňa 20.3.2012, č.k. 4C/117/2010-91 o p r a v u j e tak, že správne znie : „ Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 1.265,88 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne odporcu.“ II. Rozsudok súdu I. stupňa v znení opravy podľa bodu I. v celom rozsahu p o t v r d z u j e . III. Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom, v znení opravného uznesenia, súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa o náhradu škody a o trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 1.506,37 eur na účet jeho právnej zástupkyne. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 100.000 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania z titulu nesprávneho úradného postupu. Uplatnený nárok odvodzoval od viacerých nesprávnych úradných postupov odporcu, a to, že dňa 25.6.2007 a opakovane dňa 31.7.2007 adresoval prostredníctvom elektronickej pošty predsedovi vlády SR podnet s cieľom oboznámiť ho s porušovaním všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorých sa dopúšťajú zamestnanci verejnej správy pri výberových konaniach na voľné pracovné miesta. Vzhľadom k tomu, že nemal zo strany Kancelárie predsedu vlády SR žiadnu informáciu, telefonicky sa informoval začiatkom mesiaca september 2007 o štádiu vybavovania predmetného podnetu, na čo mu bolo oznámené, že podnet bol postúpený na vybavenie Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej len MPSVR SR). Okrem skutočnosti, že písomné upovedomenie o postúpení podnetu dostal na vedomie až po jeho urgencii a takmer po troch mesiacoch, nesprávny úradný postup videl aj v tom, že podnet mal byť postúpený Sekcii kontroly a boja proti korupcii Úrady vlády SR (ďalej len SKBPK ÚV SR) na vykonanie kontroly v zmysle zák. č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe, adresát sa s podnetom mal oboznámiť a vyžiadať si od všetkých tam uvedených orgánov stanovisko. Postúpenie podnetu na MPSVR SR neviedlo k vybaveniu podnetu, pretože v tejto veci MPSVR SR žiadne kroky nevykonalo. Porušenie videl v nedodržaní postupu podľa zák. č. 312/2001 Z.z. a organizačného poriadku Úradu vlády SR. V snahe o urýchlenie vybavenia podnetu žiadal elektronickou poštou dňa 21.9.2007 riaditeľa Kancelárie predsedu vlády SR o stretnutie, na svoju žiadosť však nedostal odpoveď, čo považuje tiež za pochybenie v postupe, keďže riaditeľ Kancelárie predsedu vlády SR je štátnym zamestnancom, preto v danom prípade nebol dodržaný postup podľa zákona o štátnej službe ako aj organizačného poriadku Úradu vlády SR. V treťom prípade podal navrhovateľ dňa 24.9.2007 námietky adresované riaditeľovi Kancelárie predsedu vlády SR, na ktoré nedostal odpoveď, v čom vidí rovnaké porušenie ako v predchádzajúcich prípadoch. Dňa 1.11.2007 adresoval vedúcemu Úradu vlády SR sťažnosť na riaditeľa Kancelárie predsedu vlády SR, na ktorú dostal odpoveď zo dňa 15.11.2007. V tejto súvislosti sa dňa 4.12.2007 konalo medzi navrhovateľom a predstaviteľmi SKBPK ÚV SR stretnutie. Oznámenie ani závery z uvedeného stretnutia však nepovažoval za riadne vybavenú sťažnosť v zmysle zákona o sťažnostiach. V súvislosti s jeho elektronickými podaniami na sekretariát Úradu vlády SR, ako aj jeho telefonickými dožiadaniami, žiadal zamestnankyne sekretariátu, aby mu potvrdili podané elektronické podania adresované vedúcemu Úradu vlády SR, avšak doteraz tak neurobili. Navrhovateľ ďalej uviedol, že pred podaním podnetu pracoval v pôdohospodárskej agentúre a jeho pracovný pomer skončil v skúšobnej dobe, a to zo zdravotných dôvodov. Neskôr sa zúčastňoval výberových konaní, pričom sa nevedel zamestnať a keby došlo k riadnemu vybaveniu podnetu a sťažnosti, a boli by vyvodené príslušné dôsledky zo strany odporcu, mohol by byť v niektorých výberových konaniach úspešný. Zúčastnil sa asi 50-tich výberových konaní, za obdobia vtedajšej vlády sa nemohol zamestnať, bol viackrát práceneschopný predovšetkým následkom výberových konaní, ktoré neboli prešetrené v zmysle zákona, prípadne pracoval za minimálnu mzdu na úsekoch nezodpovedajúcich jeho vzdelaniu z dôvodu, že na výberových konaniach boli uprednostňovaní členovia a sympatizanti vládnucej strany. Ak by sa riadne preverili ním uvedené porušenia zákona, bol by mal primeraný zárobok aj v súčasnosti, kedy prichádza o prax vo svojom odbore, ťažko sa vyrovnáva po zdravotnej stránke s takýmto postupom, nechodí do spoločnosti, stratil vážnosť a úroveň, cíti sa byť ponížený a diskriminovaný. Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť a to z dôvodu, že Vláda SR a Úrad vlády SR sú odlišné orgány, ktoré si nemožno zamieňať. Z uvedeného dôvodu odmieta akékoľvek výčitky vo vzťahu k Vláde SR a akýmkoľvek podnetom smerujúcim k predsedovi vlády SR (podnet navrhovateľa zo dňa 26.6.2007, žiadosť o stretnutie s riaditeľom kancelárie predsedu vlády SR zo dňa 21.9.2007 a námietky odovzdané riaditeľovi kancelárie predsedu vlády SR zo dňa 29.4.2007). Čo sa týka sťažnosti na riaditeľa kancelárie predsedu vlády SR, sťažnosť vybavená bola a nie je relevantné, že navrhovateľ ju nepovažoval za uspokojivú, nakoľko odporca nie je povinný uspokojovať očakávania sťažovateľov, navyše, odporca odmieta porušovanie predpisov zo strany jeho zamestnancov. Aj pri prípadnej pravdivosti navrhovateľových tvrdení, tieto skutočnosti nezakladajú právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá prichádza do úvahy iba v prípadoch takej závažnosti ujmy, ktorú je potrebné sanovať aj finančne. Okrem toho, že v danom prípade nebol splnený predpoklad na uplatnenie nároku na náhradu škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu, navrhovateľ v konaní nepreukázal ani vznik ujmy a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom ujmy, pričom predmetom tohto konania nie je postup pri výberových konaniach na štátnozamestnanecké miesta. Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd zistil, že navrhovateľ dňa 25.6.2007 adresoval predsedovi vlády SR podnet, v ktorom uviedol, že pri výberových konaniach na štátnozamestnanecké miesta dochádza k porušovaniu zákona o štátnej službe zo strany zamestnancov ministerstiev, pričom podrobne opísal priebeh výberových konaní, na ktorých sa zúčastnil. V závere uviedol, že verí, že ako predseda vlády SR vo vzťahu k vedúcemu služobného úradu a vedúcemu osobného úradu MPSVR SR vykoná potrebné opatrenia a žiadal o doručenie výsledku z prešetrenia podnetu. Dňa 18.9.2007 mu bolo zaslané na vedomie postúpenie uvedeného podnetu na vybavenie riaditeľke kancelárie ministerky MPSVR SR v zmysle zák. č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, ako ústrednému orgánu štátnej správy pre danú oblasť. Navrhovateľ e-mailovým podaním zo dňa 21.9.2007 požiadal o stretnutie riaditeľa kancelárie predsedu vlády SR. Dňa 24.9.2007 adresoval riaditeľovi kancelárie predsedu vlády SR námietky vo veci vybavenia jeho podnetu zo dňa 25.6.2007. Zo strany navrhovateľa bola dňa 1.11.2007 podaná sťažnosť na riaditeľa kancelárie predsedu vlády SR, adresovaná vedúcemu Úradu vlády SR. Úrad vlády SR oznámením zo dňa 15.11.2007 vybavil sťažnosť navrhovateľa. Zároveň bolo uskutočnené stretnutie navrhovateľa s predstaviteľmi SKBPK ÚV SR, z ktorého bol vyhotovený úradný záznam zo dňa 4.12.2007. E-mailovým podaním zo dňa 26.11.2007 navrhovateľ požiadal o potvrdenie prijatia správy zo dňa 22.11.2007, ktorého súčasťou boli námietky. Nárok navrhovateľa na náhradu škody bol na základe jeho žiadosti zo dňa 29.3.2010 prerokovaný na Úrade vlády SR, avšak žiadosti nebolo vyhovené, čo bolo navrhovateľovi oznámené stanoviskom zo dňa 19.4.2010. Súd uplatnený nárok navrhovateľa posúdil podľa ust. § 3 ods. 1, 2 a § 17 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov. Na odôvodnenie svojho rozhodnutie uviedol, že pojem "nesprávny úradný postup" zák. č. 514/2003 Z.z., bližšie nevymedzuje. Vo všeobecnosti pod ním treba rozumieť inú než rozhodovaciu činnosť štátnych orgánov, ale aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia či už stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie. Podmienkou úspešného uplatnenia náhrady škody sú v danom prípade okrem nesprávneho úradného postupu aj škoda (ujma) a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom ujmy. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňa k záveru, že z troch vyššie uvedených kumulatívnych podmienok, potrebných pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa citovaného zákona nie je splnená podmienka nesprávneho úradného postupu odporcu a príčinnej súvislosti medzi postupom odporcu a vzniknutou ujmou. V danom prípade nemožno konštatovať, že zo strany odporcu došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Podnet, ktorý navrhovateľ adresoval predsedovi vlády SR nemožno považovať za sťažnosť v zmysle vtedy platného a účinného zákona o sťažnostiach (zák. č. 152/1998 Z.z.), a to z viacerých dôvodov. Podnet bol adresovaný priamo predsedovi vlády SR, ktorý z tohto dôvodu možno posudzovať ako súkromnú korešpondenciu predsedu vlády SR, vybavovanie ktorej zabezpečuje v zmysle Organizačného poriadku Úradu vlády SR, čl. 11 písm. g) riaditeľ kancelárie predsedu vlády SR. Vláda SR je vrcholným orgánom verejnej moci, ktorý za výkon svojej funkcie zodpovedá Národnej rade SR v zmysle čl.108, 114 ods. 1 a 116 ods. 1 Ústavy SR. Z uvedeného vyplýva, že Vláda SR nebola orgánom verejnej správy v zmysle § 2 zák. č. 152/1998 Z.z. o sťažnostiach, účinného v čase podania podnetu, nakoľko takýmto orgánom boli štátne orgány a nimi zriadené organizácie, obce a nimi zriadené organizácie, právnické a fyzické osoby, ktorým zákon zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb, pričom predseda vlády nebol vedúcim orgánom verejnej správy v zmysle § 11 ods. 1 uvedeného zákona o sťažnostiach. Zároveň na vládu SR a jej členov sa nevzťahoval zák. č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov ani zák. č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach, ktorý nahradil predchádzajúci zák. č. 152/1998 Z.z.. V danom prípade pri vybavení podnetu navrhovateľa zo dňa 25.6.2007, jeho námietok zo dňa 24.11.2007 a žiadosti o stretnutie s riaditeľom kancelárie predsedu vlády SR, nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu z hľadiska porušenia ustanovení predpisov stanovených v zákone o sťažnostiach alebo zákone o kontrole v štátnej správe. Čo sa týka námietky navrhovateľa, že podnet mal byť postúpený SKBPK ÚV SR, uvedená povinnosť nevyplývala zo žiadnych predpisov, preto ani v tomto ohľade nemožno vyhodnotiť postup odporcu ako nesprávny. V ďalšom prípade, a to podania sťažnosti navrhovateľa na riaditeľa kancelárie predsedu vlády SR, súd nevzhliadol porušenie žiadnych predpisov týkajúcich sa vybavenia sťažnosti. Navrhovateľ v sťažnosti opakovane poukazoval na porušenia predpisov na výberových konaniach, ktorých sa zúčastnil a v podstate ide o obsahovo zhodnú sťažnosť s podnetom zo dňa 25.6.2007, na čo poukázal odporca vo svojom oznámení o vybavení sťažnosti zo dňa 15.11.2007 s tým, že podnet bol postúpený MPSVR SR a do vybavenia podania nemôže nijakým spôsobom zasahovať. Odporca sťažnosť vyhodnotil správne, konanie riaditeľa kancelárie predsedu vlády, ktorým postúpil podnet zo dňa 25.6.2007 na vybavenie MPSVR SR bolo v súlade s vyššie uvedeným právnym záverom, teda, že na jeho postup sa nevzťahujú predpisy týkajúce sa vybavenia sťažností, nakoľko vláda ani predseda vlády neboli orgánom verejnej správy v zmysle zákona o sťažnostiach. Čo sa týka nepotvrdenia mailových podaní navrhovateľa zamestnancami sekretariátu Úradu vlády SR, uvedená povinnosť nevyplýva zo žiadnych právnych predpisov a navrhovateľ ani nepoukázal na žiadne konkrétne ustanovenie, ktoré by uvedenú povinnosť stanovovalo. V danom prípade navrhovateľ okrem nepreukázania nesprávneho úradného postupu odporcu, nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi postupom odporcu a vzniknutou ujmou. Všetky skutočnosti, ktoré navrhovateľ uviedol ako dôsledky, ktorými mu bola spôsobená ujma, nemajú priamu príčinnú súvislosť s konaním odporcu namietaným v tomto súdnom spore. Skutočnosti, ktoré navrhovateľ uviedol, majú súvislosť s priebehom a výsledkami výberových konaní, ktorých sa zúčastnil a sám navrhovateľ uviedol, že predovšetkým neúspešnosť na predmetných výberových konaniach na štátnozamestnanecké miesta bolo príčinou zhoršenia jeho spoločenského, sociálneho, finančného a zdravotného stavu. Argumentácia v tom zmysle, že keby došlo k riadnemu vybaveniu jeho podnetu, mohol by byť úspešný v niektorom z výberových konaní, neobstojí. Príčinná súvislosť medzi postupom orgánu a vzniknutou ujmou musí byť priama a neprerušená, nemôže byť závislá na ďalších skutočnostiach, ktoré sa môžu podieľať na výsledku vzniknutej ujmy. V danom prípade nebolo preukázané, že postupom odporcu vznikla navrhovateľovi ujma v tom smere, že v súčasnosti nemá adekvátne zamestnanie, jeho životná úroveň klesla, zhoršil sa jeho zdravotný stav a podobne, nakoľko nemožno vyvodzovať, že v prípade prešetrenia podnetu spôsobom, ktorý navrhovateľ považoval za správny, by skutočne na výberových konaniach bol úspešný a nedošlo by k vzniku ujmy. Ak by aj došlo na výberových konaniach k prípadnému nesprávnemu úradnému postupu, zodpovednosť za ich výsledok a teda následne aj za prípadnú ujmu by niesli orgány, ktoré výberové konania viedli a rozhodovali o ich výsledku. Súd vzhľadom na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný, preto ho v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého priznal odporcovi trovy konania v celkovej výške 1.056,37 eur, ktoré spočívajú v trovách právneho zastúpenia navrhovateľa advokátom, a to v odmene za dva úkony právnej služby vo výške 625,73 eur za jeden úkon a paušálnej odmene 2 x 7,21 eur. Opravným uznesením zo dňa 20.3.2012, č.k. 4C/117/2010-91 súd opravil výrok rozsudku o trovách konania tak, že náhradu trov právneho zastúpenia odporcu priznal vo výške 1.506,37 eur. Uznesenie odôvodnil s poukazom na ust. § 164 prvá a druhá veta O.s.p. tým, že pri výpočte trov konania došlo k zrejmej nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozsudku. Proti rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, v ktorom namieta odôvodnenie napadnutého rozsudku v tej časti, v ktorej súd prvého stupňa konštatuje, že vláda SR nie je orgánov verejnej moci v zmysle zákona o sťažnostiach, a že na vládu SR a jej členov sa zákon o sťažnostiach a zákon o kontrole v štátnej správe nevzťahuje a preto nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu z hľadiska porušenia ustanovení uvedených právnych predpisov pri vybavovaní jeho podania adresovaného priamo predsedovi vlády SR (na str. 4 rozsudku). Zdôraznil, že porušenie predpisov spôsobil Úrad vlády Slovenskej republiky - odporca, ktorý je ostatný ústredný orgán štátnej správy a nespôsobil ich predseda vlády a ani vláda. Hoci podnet adresoval predsedovi vlády, pracovali s ním štátni zamestnanci odporcu. V tejto súvislosti poukázal na články 1, 2, 14 a 15 organizačného poriadku Úradu vlády SR, z ktorých je evidentná aj náplň práce Kancelárie predsedu vlády SR a že Úrad vlády je ústredným orgánom štátnej správy (§ 24 zák. č. 575/2001 Z.z. o organizácii a činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy). Uviedol tiež, že hoci v návrhu poukázal na aj na porušenie ust. § 53 zák. č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe nesprávnym úradným postupom, s týmto sa súd v odôvodnení rozsudku bližšie nezaoberal. V odvolaní opakovane, v súlade s návrhom, uvádza jednotlivé porušenia povinností zamestnancov Úradu vlády SR. Zdôraznil, že za nesprávny úradný postup by mal byť považovaný aj postup orgánu štátu, ktorý je v rozpore nielen s príslušnými zákonmi (§ 4 zák. č. 152/1998 Z.z., § 2 ods. 1 písm. a zák.č. 10/1996 Z.z.) ale aj so základným zákonom štátu. Odporca mal na základe jeho podnetu na vykonanie kontroly postupovať podľa uvedených zákonov. Vyslovil nesúhlas so záverom súdu, že nie je splnená podmienka nesprávneho úradného postupu odporcu v príčinnej súvislosti medzi postupom odporcu a vzniknutou ujmou. Príčinnú súvislosť vidí v tom, že všetky orgány verejnej správy uvedené v jeho podnete adresovanom predsedovi vlády SR porušovali nielen všeobecne záväzné právne predpisy a služobné predpisy, ale svojimi konaniami vrátane odporcu porušovali aj čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Uviedol, že korupcia, klientelizmus, podvody, neobjektívne postupu pri výberových konaniach, nečinnosť alebo iné postupu orgánov verejnej správy, sú nesprávnymi úradnými postupmi pri výkone verejnej správy, v čom vidí príčinnú súvislosť. Podľa jeho názoru je evidentné, že odporca sa dopustil porušení zákonov tak, ako ich v návrhu uviedol, a keďže odporca tieto porušenia neriešil v rámci svojich kompetencií, je úlohou súdu, aby zjednal nápravu voči odporcovi. Odvolaním sa domáha rozhodnutia podľa jeho pôvodného návrhu. Poukázal aj na chyby v počítaní trov konania, keď vo výroku rozsudku je uvedená suma 1.506,37 eur a v odôvodnení suma 1.056 eur, na ktoré telefonicky upozornil súd, na základe čoho bolo vydané opravné uznesenie. Ani v ňom však neboli odstránené skutočné chyby v počítaní trov konania, keďže tarifná odmena za dva úkony právnej služby predstavuje sumu 1.251,46 a paušálna náhrada patriaca k uvedeným úkonom sumu 14,42 eur, čo je spolu 1.265,88 eur. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca podaním zo dňa 26.4.2012. Uviedol, že navrhovateľ ako odvolací dôvod uviedol ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., t.j. že navrhovateľ vidí nesprávnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa v tom, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V súvislosti s prvou odvolacou námietkou navrhovateľa (argumentácia súdu, že vláda SR nie je orgánov verejnej moci ...) uviedol, že bez ohľadu na to, či sa navrhovateľ zaoberal vládou SR, alebo nie, súd prvého stupňa posudzoval správnosť namietaného úradného postupu odporcu a vyslovil záver, ktorý navrhovateľ takýmto spôsobom namieta. Navrhovateľ sa svojou argumentáciou a výkladom rôznych právnych noriem snaží presvedčiť odvolací súd, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil namietaný postup odporcu, keď konštatoval, že sa v danom prípade nejedná o nesprávny úradný postup, t.j. postup, ktorý by bol v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Podľa názoru odporcu súd prvého stupňa posúdil vec z právneho hľadiska správne a správne aj aplikoval príslušné ustanovenia zák. č. 514/2003 Z. z. na zistený skutkový stav. Túto skutočnosť odvolacie námietky navrhovateľa nemôžu relevantným spôsobom spochybniť. Vyslovil názor, že konania, ktoré odporcovi vytýka navrhovateľ v súvislosti s vybavením jeho podania adresovaného predsedovi vlády SR nemožno označiť za nesprávne úradné postupy, ale tieto nemohli, a to ani potenciálnym spôsobom privodiť navrhovateľovi ujmu, či už v jeho majetkovej alebo nemajetkovej sfére. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Rozsudok vo veci bol verejne vyhlásený dňa 27.5.2014. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci (§ 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie vo všetkých, pre rozhodnutie veci podstatných otázkach aj patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.). S uvedeným odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Odvolacie námietky navrhovateľa podľa názoru odvolacieho súdu neobstoja a nie sú vzhľadom na správnosť záverov súdu prvého stupňa spôsobilé vyvolať zmenu, alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd ďalej zdôrazňuje, že ak aj vznikla navrhovateľovi nejaká ujma v súvislosti s priebehom výberových konaní, táto, ako správne uviedol súd prvého stupňa nemá priamu príčinnú súvislosť s tvrdeným nesprávnym úradným postupom, aj keď by bol preukázaný. Je treba tiež zdôrazniť, že aj vznik ujmy navrhovateľ uvádza len hypoteticky, keď tvrdí, že v prípade iného postupu (postup v súlade s jeho argumentáciou) príslušných zamestnancov Kancelárie predsedu vlády SR pri prešetrovaní jeho podnetu a sťažnosti, mohol v niektorých výberových konaniach uspieť (ide o hypotetický predpoklad). Z toho je teda zrejmé, že navrhovateľ nepreukázal vznik skutočnej škody, resp. inej ujmy v priamej príčinnej súvislosti s postupom zamestnancov Kancelárie predsedu vlády SR. S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti odvolací súd podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Napriek tomu, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, náhrada trov mu nebola priznaná, nakoľko mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.