Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/130/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110227635 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1110227635.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Roman Huszára a členov senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej navrhovateľa: X.. W. T., R.. XX.XX.XXXX, D. H. Č.. XX, D., zastúpený: JUDr. Miroslav Pekár, advokát, Krížna č. 44, Bratislava, proti odporcovi : Tatra banka, a.s., Hodžovo nám. č. 3, Bratislava , IČO: 00 686 930, zastúpený: JUDr. Michal Mistrík, advokát, Gunduličova č. 6, Bratislava, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, na odvolanie odporcu proti čiastočnému rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 7C 98/2010 - 220 zo dňa 6.septembra 2012, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý čiastočný rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým čiastočným rozsudkom súd prvého stupňa určil , že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi listom odporcu zo dňa 14.4.2010 je neplatné. Zároveň prvostupňový súd rozhodol, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že dokazovaním, ktoré vo veci vykonal zistil, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom dňa 1.10.2008 pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, na základe ktorej sa stal zamestnancom odporcu na pracovnej pozícii "Produktový špecialista pre predaj ". V zmysle dodatku k pracovnej zmluve "Dohoda o zmene pracovnej zmluvy" zo dňa 30.9.2009 došlo k špecifikácii charakteristiky druhu práce a úprave mzdového zaradenia. Od 2/2006 do 9/2008 pracoval navrhovateľ pre dcérsku spoločnosť odporcu , spoločnosť Tatra asset management (TAM). Navrhovateľ získal prístupové oprávnenie do informačného systému odporcu s právom sťahovania dát v priebehu roku 2006 od svojho nadriadeného p. Š. ako zamestnanec TAM-u. Tieto práva navrhovateľovi zostali aj po uzavretí pracovného pomeru priamo s odporcom a tieto prístupové práva s možnosťou sťahovania mu vyplývali priamo z pracovnej náplne ( navrhovateľ v rámci práce komunikoval mimo sídla odporcu s externými klientmi odporcu, zúčastňoval sa rôznych obchodných stretnutí, školení a na koučingoch, pričom mu nikdy nebol pridelený firemný USB kľúč). Navrhovateľ sa pri výkone svojej práce choval v súlade s bežnou a zaužívanou praxou na pracovisku, tento postup nikdy nenamietali nadriadení ( súdu nebol o takejto námietke predložený žiaden listinný doklad ). V roku 2008 bola činnosť podpory predaja Tatra asset management presunutá na materskú spoločnosť teda priamo na odporcu, z ktorého dôvodu tak navrhovateľ ako aj celé pôvodné oddelenie z Tatra asset management pod vedením ešte pôvodného nadriadeného N.. Š. boli zaradení na nové oddelenie podpory predaja odporcu, pričom navrhovateľ ukončil svoj pôvodný pracovný pomer v TAM-e a uzavrel pracovný pomer s odporcom. Navrhovateľ s poukazom na stretnutie s vyšším nadriadeným p. Jurajom Liptákom za účelom prerokovania pracovného hodnotenia za rok 2009 dňa 24.3.2010 bežne zaužívaným spôsobom stiahol na svoj vlastný USB kľúč dokumenty , ktoré sú vymenované v okamžitom skončení pracovného pomeru (navrhovateľ stiahol dokumenty týkajúce sa exkluzívneho mobilného poradcu - išlo o výstup jeho pracovnej činnosti za rok 2009, kedy práve projekt exkluzívny mobilný poradca bol jeden z hlavných pracovných cieľov navrhovateľa v predmetnom roku, ako to vyplýva aj z dokumentu odporcu nazvaného "manažment a hodnotenie pracovného výkonu podľa cieľov za rok 2009"). Z dôvodu stiahnutia predmetných dokumentov odporca s navrhovateľom okamžite rozviazal pracovný pomer, keď okamžité skončeniu pracovného pomeru mu bolo doručené dňa 14.4.2010. V okamžitom skončení pracovného pomeru odporca uviedol, že zo strany navrhovateľa došlo k hrubému porušeniu pracovnej disciplíny, ktorej sa mal dopustiť tým, že dňa 24.3.2010 z informačného systému odporcu neoprávnene skopíroval a stiahol súbory obsahujúce mimoriadne citlivé informácie zamestnávateľa na nosič USB, ktoré sa v nezašifrovanej forme dostali mimo dispozície a kontroly zamestnávateľa, pričom z pracovnej náplne odporcu ako aj z charakteru a množstva skopírovaných súborov je zrejmé, že kopírovanie nebolo vykonané v súvislosti s plnením pracovných úloh odporcu. Odporca následne konkretizoval súbory, ktoré boli podľa jeho názoru neoprávnene stiahnuté, pričom vymenoval 8 názvov súborov, ktoré všetky súvisia s projektom exkluzívneho mobilného poradcu. Konštatoval, že vyššie uvedené konanie považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny, keďže konanie navrhovateľa malo byť v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa ( ust. § 81 písm. e/ Zákonníka práce ), právnymi a ostatnými predpismi vzťahujúcimi sa na prácu navrhovateľa a s povinnosťou ochrany obchodného tajomstva podľa ust. § 51 Obchodného zákonníka. Z hľadiska interných predpisov odporcu, tento zdôraznil, že došlo k porušeniu najmä povinností vyplývajúcich z predpisu ORP č. 1 Organizácia prevádzky, kap. 1010 Bezpečnostná politika TBG, smernica 20 Bezpečnostná príručka pre koncového používateľa, ORP č. 1 Organizácia prevádzky, kap. 1913, Pracovný poriadok TBG, časť III. bod 3.1 A - písm. j) zneužitie vstupu do informačných systémov banky ( napr. bezdôvodné prezeranie účtov klientov banky ) - písm. e) dôvodné podozrenie z porušenia bankového/obchodného tajomstva alebo povinnosti zachovávať mlčanlivosť vo veciach týkajúcich sa záujmov banky - písm. g) porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov, interných predpisov postupov banky a porušenie pracovných povinností banky, ktoré môže mať za následok vznik škody, manka, prebytku, poškodenia dobrého mena. Navrhovateľ listom zo dňa 31.5.2010 doručeným odporcovi dňa 1.6.2010 oznámil odporcovi, že nesúhlasí s okamžitým skončením pracovného pomeru, dôvod skončenia považuje za nepravdivý a trvá na ďalšom zamestnávaní. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením čl. 2,5, § 59 ods.1 písm. c), § 68 ods.1, 2, § 70, § 74, § 81 Zákonníka práce, keď poukázal nato, že neplatnosť skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením za strany zamestnávateľa ( odporcu ) môže zamestnanec ( navrhovateľ ) uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Pri hodnotení stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny nie je súd viazaný tým, ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku hodnotí určité konanie zamestnanca. Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranným právnym úkonom. Odporcom doručené predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľovi spĺňa formálne náležitosti v zmysle citovaných ustanovení Zákonníka práce ( okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľ urobil písomne, v ňom skutkovo vymedzil jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a v ustanovenej lehote ho doručil navrhovateľovi ako zamestnancovi). V konaní nebolo sporné, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo odporcom pred jeho doručením navrhovateľovi prerokované zo zástupcami zamestnancov. Predmetný spôsob skončenia pracovného pomeru, ktorého sa týka citované zákonné ustanovenie § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, sa nazýva okamžité skončenie pracovného pomeru. K takému spôsobu môže zamestnávateľ pristúpiť iba vtedy, ak zamestnanec bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo ak porušil závažne pracovnú disciplínu. Zákonník práce síce umožňuje odporcovi ako zamestnávateľovi riešiť porušenia pracovnej disciplíny dvoma spôsobmi. V zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede. Prvostupňový súd ďalej uviedol, že ak by odporca (zamestnávateľ) bol kvalifikoval konanie navrhovateľa (zamestnanca) ako menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, mohol mu dať výpoveď, ak by bol navrhovateľa v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornil na možnosť výpovede. Zákon nekonkretizuje, ktoré konanie zamestnanca sa považuje za závažné a ktoré za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že navrhovateľ v odôvodnení opísaným konaním neporušil závažne pracovnú disciplínu. Pri skúmaní, či odporca porušil pracovnú disciplínu menej závažne alebo závažne, súd prihliadol k osobe navrhovateľa ako zamestnanca, k funkcii, ktorú zastával, k jeho doterajšiemu postoju k plneniu pracovných úloh, k dobe a situácii, v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny v roku 2010 ako aj k miere zavinenia odporcu, k spôsobu a intenzite porušenia konkrétnych povinností, následne k dôsledkom porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa ( s poukazom na svedeckú výpoveď S. Č. je zrejmé, že z predloženého logu je možné zistiť len názvy súborov s ktorými bolo operované, obsah súboru nie je možné zistiť a v konečnom dôsledku šlo o poukázanie na možné riziko a navrhovateľ k súborom uloženým na lokálnom disku mal prístup kedykoľvek po zadaní prihlasovacích údajov , pričom po zistení podozrivého kopírovania toto bolo nahlásené nadriadenému pracovníkovi zamestnanca, ktorý zvážil ďalší postup a existuje množstvo zamestnancov, ktorí kopírujú na USB napr. z výpovede svedka vyplýva, že svedok N.. Š. sám použil USB kľúč v rámci prenosu informácií v Tatra banke), ako aj k tomu, či svojím konaním odporca ako zamestnanec spôsobil odporcovi ako zamestnávateľovi škodu (súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu z 5. 8. 2010, sp. zn. 3 Cdo 316/2009). K okamžitému skončeniu pracovného pomeru môže zamestnávateľ pristúpiť iba vtedy, ak zamestnanec bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo ak porušil závažne pracovnú disciplínu ( z výpovede svedkyne R. vyplýva, že o vyzradení bankového alebo obchodného tajomstva nemali vedomosť). Prvostupňový súd mal za to, že k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľa opísaným konaním nedošlo, pričom navrhovateľ nebol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin podľa ust. § 264 Trestného zákona ( prezumpcia neviny ). Okamžité skončenie pracovného pomeru je najradikálnejšia forma skončenia pracovného pomeru, má výnimočný charakter a teda aj spôsob porušenia pracovnej disciplíny zamestnancom musí mať charakter výnimočnosti, čo v prejednávanej veci naplnené nebolo. Navrhovateľ na základe vykonaného dokazovania neporušil svojim konaním ustanovenie § 68 ods. 1 písmeno b) Zákonníka práce tak , ako to kvalifikoval odporca v okamžitom skončení pracovného pomeru, t.j. navrhovateľ neohrozil bezpečnosť banky, neporušil pokyn odporcu ako nadriadeného, nakoľko mu žiaden kvalifikovaný pokyn odporcom ako zamestnávateľom nebol daný. Z uvedeného mal súd za preukázané, že konanie navrhovateľa nevykazuje znaky závažného porušenia pracovnej disciplíny v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce a okamžite môže zamestnávateľ skončiť pracovný pomer iba so zamestnancom, ktorý preukázateľne zavinene porušil pracovnú disciplínu a preto návrhu navrhovateľa vyhovel a určil čiastočným rozsudkom, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi listom zo dňa 14.4.2010, ktoré odporca doručil navrhovateľovi dňa 14.4.2010 je neplatné. Pracovný pomer navrhovateľa u odporcu naďalej trvá, odporca je povinný navrhovateľa naďalej zamestnávať ( navrhovateľ ako zamestnanec listom zo dňa 31.5.2010 oznámil odporcovi ako zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával ), jeho pracovný pomer sa nekončí. Prvostupňový súd nerozhodol k dnešnému dňu, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Argumentácia odporcu, že sa navrhovateľ dopustil trestného činu t.j. že stratil dôveru v navrhovateľa ako svojho zamestnanca pre porušenie pracovnej disciplíny je neopodstatnená, nakoľko by stratila právny význam poskytnutá právna ochrana zamestnanca v zmysle ustanovení Zákonníka práce podľa ktorých, sa dotknutý zamestnanec môže domáhať ochrany podaním žaloby predmetom ktorej je učenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. O trovách konania prvostupňový súd nerozhodol s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p. podľa ktorého o týchto rozhodne až po právoplatnosti tohto rozhodnutia vo veci samej. Proti tomuto čiastočnému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal napadnutý čiastočný rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne napadnutý rozsudok zmeniť a návrh zamietnuť. Vo svojom odvolaní namietal, že mu ako účastníkovi súdom prvého stupňa bola odňatá možnosť konať pred súdom, keďže prvostupňový súd sa s väčšinou jeho argumentov vôbec nezaoberal a ani ich neposúdil, čo má s poukazom na ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p. za následok, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. V tejto veci ide o posúdenie zákonnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré bolo zamestnancovi dané z dôvodu, že v rozpore so zákonom a vnútornými predpismi zamestnávateľa skopíroval veľké množstvo súborov zamestnávateľa, ktoré obsahovali obchodné a bankové tajomstvo, na svoj súkromný USB kľúč. Odporca uviedol, že v konaní argumentoval okrem iného aj tým, že ak by navrhovateľ skutočne kopíroval súbory z informačného systému zamestnávateľa na USB kľúč s cieľom prezentácie svojej práce vo vzťahu k vyššie nadriadenému N.. Q., isto by kopíroval len tie súbory, ktoré prezentujú jeho prácu a len nevyhnutné množstvo súborov, neskopíroval by približne 300 súborov, medzi ktorými sa nachádzali aj výsledky práce jeho kolegov, ako aj súbory súkromného charakteru. Nato aby navrhovateľ mohol prezentovať svoju prácu, nebolo nutné kopírovať na ničím nechránené súkromné USB žiadne súbory, nakoľko ich mohol prezentovať prostredníctvom prideleného notebooku. Technická možnosť kopírovať súbory, t. j . zriadenie prístupových práv cez USB pripojenie, ešte nezakladá právo navrhovateľa na kopírovanie akýchkoľvek súborov, ale len tých súborov, ktoré sú potrebné na výkon jeho práce, a len v nevyhnutnom rozsahu a aj keď prístupové práva mal navrhovateľ zriadené, bol preukázateľne oboznámený s vnútornými predpismi upravujúcimi bezpečnosť informačného systému a musel si byť vedomý toho, že kopírovanie na súkromné USB zariadenie je absolútne zakázané. Navrhovateľ svojim konaním porušil základné zásady bezpečnosti informačného systému, o ktorých bol preukázateľne informovaný a absolvoval školenie s následným preskúšaním dňa 11. 8. 2009. Argumentoval aj tým, že keď sa navrhovateľ snaží upriamiť pozornosť súdu len na súbory uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 14. 4. 2010, tento výpočet súborov je len príkladmý, čo je v okamžitom skončení pracovného pomeru aj uvedené slovami „išlo napríklad o tieto súbory:“, a neoprávnene stiahol na svoj súkromný USB kľúč veľké množstvo súborov, obsahujúcich obchodné a bankové tajomstvo žalovaného, čo bolo v konaní potvrdené výpoveďami dvoch svedkov a navrhovateľ nikdy neoprávnene získané súbory naspäť nevydal, predložil len prázdny USB kľúč. Keďže sa súd vôbec nezaoberal týmito argumentmi, ktoré mali pre vyhodnotenie závažnosti konania navrhovateľa podstatný význam, odňal mu tým možnosť konať pred súdom a porušil jeho právo na súdnu ochranu. Ďalej odporca namietal, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Prvostupňový súd konštatoval, že navrhovateľ stiahol súbory bežne zaužívaným spôsobom, keď vychádzal zo svedeckých výpovedí W. Š., X.. Č., ktoré vyjadrenia súd prvého stupňa vytrháva z kontextu. Všetci zamestnanci, ktorí majú povolený prístup k súborom cez USB zariadenie sú poučení o pravidlách bezpečnosti informačného systému a musia ich dodržiavať. Používanie USB zariadení odporca upravuje vnútornými predpismi, kontroluje ich dodržiavanie a porušenie týchto pravidiel sankcionuje. Používanie súkromného USB zariadenia je prísne zakázané a na kontrolu dodržiavania pravidiel používania USB zariadení sa používa osobitný program na monitorovanie rizikových operácií vykonaných cez USB zariadenia, o ktorom vypovedal svedok X.. Č.. Súd prvého stupňa absolútne opomenul, že navrhovateľ stiahol cca 300 súborov predstavujúcich prakticky celý pracovný priečinok, obsahujúci množstvo údajov klientov a pracovníkov, podrobnosti o odmeňovaní pracovníkov, postupy, pracovné procedúry, vyhodnotenia projektov, prezentácie a know-how odporcu, čo nie je možné porovnávať so stiahnutím jedného súboru za účelom prezentácie alebo školenia externých klientov mimo pracovisko na svoje súkromné USB zariadenie, čo v žiadnom prípade nie je ani bežné, naopak je prísne zakázané. Súd prvého stupňa preto tiež nesprávne konštatuje, že navrhovateľ stiahol na svoje súkromné USB zariadenie len dokumenty, ktoré sú vymenované v okamžitom skončení pracovného pomeru, a že z dôvodu stiahnutia týchto dokumentov sa okamžite skončil pracovný pomer. Z okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 14. 4. 2010 pritom jednoznačne vyplýva, že dôvodom na skončenie pracovného pomeru bolo vyhodnotené závažné porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľa, ktoré spočívalo v neoprávnenom skopírovaní, zaznamenaní a tým získaní veľkého množstva súborov obsahujúcich mimoriadne citlivé informácie odporcu na súkromný nosič informácií USB, pričom z charakteru a množstva súborov bolo zrejmé, že nešlo o kopírovanie v súvislosti s plnením pracovných úloh navrhovateľa. Výpočet uvedený v okamžitom skončení pracovného pomeru je len príkladmý, pričom z výpovede svedka X.. Č., ako aj zo záznamu z logov jednoznačne vyplynulo, že kopírovanie dňa 24. 3. 2010 vykonal navrhovateľ hromadne v priebehu jednej hodiny (cca od 15.50 do 16.57 hod) a celkovo skopíroval približne 300 súborov (záznam z logov obsahuje cca 300 záznamov). Ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, ale odporca vyhodnotil zneužitie prístupu navrhovateľa do informačného systému tým, že bez súvislosti s akoukoľvek pracovnou úlohou, pokynom zamestnávateľa, resp. s iným relevantným dôvodom stiahol na súkromné USB zariadenie veľké množstvo súborov obsahujúcich obchodné tajomstvo a bankové tajomstvo, pričom na takéto konanie oprávnenie v žiadnom prípade nemal. K uvedenému záveru súd prvého stupňa dospel napriek tomu, že v konaní boli predložené vnútorné predpisy žalovaného ORP TBG - Organizácia prevádzky, kapitola 1913, Pracovný poriadok v Tatra banka Group zo dňa 20. 10. 2008, ORP TBG - Organizácia prevádzky, kapitola 1010, Bezpečnostná smernica TBG, Bezpečnostná príručka koncového používateľa zo dňa 12. 8. 2009 ako aj Základné zásady informačnej bezpečnosti - podklady pre e-learning, s ktorými bol navrhovateľ preukázateľne oboznámený, a z ktorých vyplýva zákaz používania súkromných IT zariadení v spojení s prácou zamestnancov, zákaz používania zariadení nepatriacich žalovanému v dátovej sieti spoločnosti, povinnosť šifrovania dôverného obsahu, zákaz používania osobných prenosných médií zamestnancom na pracovné účely a ich pripájanie k zariadeniam žalovaného, ako aj definícia bankového a obchodného tajomstva a sankcia za ich porušenie. Podľa odôvodnenia súdu prvého stupňa navrhovateľ neohrozil bezpečnosť banky, čo absolútne nekorešponduje s vykonaným dokazovaním, nakoľko aj z výpovede svedka W. Š., ako aj z výpovede svedkyne J. R. vyplynulo, že súbory neoprávnene odňaté zo sféry dispozície obsahovali obchodné aj bankové tajomstvo. Odporca záverom namietal, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd pri posudzovaní, či porušenie pracovnej disciplíny bolo menej závažné alebo závažné súd nemusí prihliadnuť na všetky okolnosti ako je uvedené v odôvodnení rozsudku / k osobe navrhovateľa ako zamestnanca, k funkcii, ktorú zastával, k jeho doterajšiemu postoju k plneniu pracovných úloh, k dobe a situácii, k miere zavinenia odporcu, k spôsobu a intenzite porušenia konkrétnych povinností a pod. /, resp., že všetky hore uvedené okolnosti nemusia byť naplnené, aby porušenie pracovnej disciplíny bolo vyhodnotené ako závažné. Pri posudzovaní stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny a miery zavinenia zamestnanca v tomto konkrétnom prípade tiež nie je podstatné, či došlo k vyzradeniu bankového alebo obchodného tajomstva, a tým, k spáchaniu trestného činu (v tomto je polemika súdu prvého stupňa nadbytočná). Zamestnávateľ totiž okamžite skončil pracovný pomer z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce a nie z dôvodu podľa § 68 ods. 1 písm. a/). Stupeň intenzity porušenia pracovnej disciplíny u navrhovateľ dosiahol taký stupeň intenzity porušenia vnútorných predpisov odporcu, že jeho konanie muselo byť vyhodnotené ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, keď konaniu navrhovateľa chýba totiž už len pomyselný krôčik k tomu, aby naplnilo znaky skutkovej podstaty trestného činu. Ak by sa totiž preskúmal úmysel zveriť stiahnuté súbory nepovolanej osobe, alebo priamo úmyselné zverejnenie týchto súborov nepovolanej osobe, konanie by už naplnilo skutkovú podstatu trestného činu podľa § 264 Trestného zákona. Prvostupňový súd nesprávne posúdil aj otázku bežných zvyklostí u odporcu súvisiacich s ochranou bankového tajomstva, obchodného tajomstva a know-how, keď dospel k záveru, že sťahovanie súborov na súkromné USB je u odporcu bežné a vôbec nezobral do úvahy, aké všetky právne a technické opatrenia prijal na ochranu svojich dokumentov v elektronickej forme, hoci vnútorné predpisy popisujúce uvedené opatrenia mu boli predložené. Prvostupňový súd tiež pri skúmaní závažnosti porušenia pracovnej disciplíny opomenul potrebu zohľadnenia situácie odporcu ako špecifického zamestnávateľa, a to banky, z hľadiska udržateľnosti pracovnej disciplíny medzi zamestnancami. Súd v tomto smere nedokázal posúdiť závažnosť svojho nesprávneho záveru, že všetci zamestnanci, ktorí majú technický prístup k dokumentom zamestnávateľa na účely plnenia svojich pracovných úloh, sú si oprávnení tieto dokumenty, či už v tlačenej alebo elektronickej forme, prisvojiť. Uvedené konštatovanie súdu prvého stupňa by znamenalo popretie princípu ochrany bankového tajomstva, ako jedného z nosných princípov fungovania bankového systému v SR. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý čiastočný rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K jednotlivým dôvodom odvolania uviedol, že odporca v zásade len rekapituluje svoju obranu zvolenú v konaní pred súdom prvého stupňa, ktorú súd prvého stupňa nevyhodnotil konformne s jeho názorom. Pochybenie súdu prvého stupňa teda podľa názoru odporcu nespočíva vo faktickom porušení práv odporcu ako účastníka konania, ale v takom postupe súdu, ktorý sa nestotožnil s argumentáciou odporcu zrealizovanou pred súdom prvého stupňa bez toho, aby odporca poukázal na existenciu nelogických, nesúrodých, či inak arbitrárnych skutkových a/alebo právnych záverov súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa v rámci odôvodnenia rozsudku zároveň priamo v texte zvýraznil jednotlivé skutkové zistenia, ktoré nepochybne vyplynuli z vykonaného dokazovania a ktoré považoval z hľadiska svojho rozhodnutia za rozhodujúce. Tieto zistenia predstavujú rozhodujúcu časť odôvodnenia rozsudku prvého stupňa s ktorými sa on v celom rozsahu stotožňuje. Odporca zámerne opomína skutočnosť, že celá zjednodušená skutková, ale aj právna podstata okamžitého skončenia pracovného pomeru spočíva v tom, že si stiahol výsledky svojej práce (celý svoj pracovný priečinok) za jediným účelom, aby tieto prezentoval svojmu vyššiemu nadriadenému s jediným cieľom, a to dosiahnuť zmenu nepriaznivého pracovného hodnotenia s ktorým navrhovateľ nesúhlasil. Ďalej uviedol, že bol síce zamestnancom banky, ale na tzv. kreatívnej pozícii a nikdy nemal prístup ku klientskym údajom banky, ani ku klientom ako takým. Odporca, ktorý dookola operuje pojmami obchodné a bankové tajomstvo, nikdy v priebehu sporu nešpecifikoval o aké obchodné, či bankové tajomstvo sa malo jednať, ktoré malo byť jeho konaním ohrozené. Písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 29.11.2013 odporca dal do pozornosti odvolacieho súdu rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Co/226/2013-305 zo dňa 17. 9. 2013, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 8C/86/2010, ktorým žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyne zamietol. Uvedený rozsudok Krajského súdu v Bratislave zároveň založil do spisu a z toho aj dôvodu, že v danej veci rozhodovali súdy na základe právneho stavu prakticky identického a skutkovo podobného, ako aj právny a skutkový stav v tomto konaní. K písomnému podaniu a k rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Co/226/2013-305 sa vyjadril písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 14.2.2014 navrhovateľ, ktorý poukázal na rozdiely v prejednávaných veciach. K oprávneniu sťahovať súbory na USB uviedol, že on v tomto konaní na rozdiel od doloženého rozsudku mal nielen technickú možnosť, ale aj tzv. právne oprávnenie kopírovať súbory na USB, ktorá skutočnosť vyplynula z výpovede bezpečnostného analytika odporcu S.Á. Č.. Ide o významnú právnu skutočnosť rozhodujúcu pre právne posúdenie veci. Čo sa týka obvyklej praxe , odporcom doloženom rozsudku odvolací súd konštatoval, že nebolo preukázané, že by odporca toleroval kopírovanie na USB, resp., že by takéto konanie bolo obvyklé a naopak v prejednávanej veci, opätovne z výpovede svedka, bezpečnostného analytika odporcu S. Č. vyplynulo, citujem „áno, existuje množstvo zamestnancov, ktorí kopírujú na USB“ - z čoho sa dá jednoznačne usúdiť, že ide o bežnú prax, pričom tento inštitút je zamestnávateľom len diskriminačne zneužitý na to, aby sa zbavil nepohodlného zamestnanca. Predmetom prebiehajúceho konania je v zmysle Okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 14. 4. 2010 celkovo 8 stiahnutých súborov, v odporcom doloženom rozsudku sa prejednávalo 1300 stiahnutých súborov a teda nie je totožné množstvo súborov. Navrhovateľ jednoznačne, a to doloženými pracovnými hodnoteniami odporcu preukázal, že všetkých 8 súborov súviselo s výkonom jeho práce, na rozdiel od zamestnanca v odporcom doloženom rozsudku. V prejednávanej veci odporca síce tvrdil, že išlo o citlivé údaje, prípadne obchodné tajomstvo, avšak toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal. Skutočnosť, že ide o informáciu z prostredia banky, neimplikuje bankové či obchodné tajomstvo. Ide teda o zásadné rozdiely prejednávaných vecí, ktoré vytvárajú diametrálne odlišný skutkový a právny základ. Krajský súd ako súd odvolací napadnutý čiastočný rozsudok súdu prvého preskúmal, prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p., zopakoval dokazovanie v zmysle § 213 ods. 3 O.s.p. a to čítaním listinných dôkazov a to Pracovná zmluva zo dňa 1.10.2008, Dohoda o zmene pracovnej zmluvy, Manažment a hodnotenie pracovného výkonu podľa cieľov 2009, Celkový rating výkonnosti 2009 , Oznámenie o ďalšom trvaní zamestnávaní zo dňa 31.5.2010 , Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 14.4.2010 , Zoznam stiahnutých súborov navrhovateľom, Bezpečnostná smernica TBG - Bezpečnostná príručka koncového používateľa, Pracovný poriadok v Tatra banka Group zo dňa 20.10.2008 ,Potvrdenie o absolvovaní kurzu zo dňa 21.1.2011 ,Základné zásady informačnej bezpečnosti - podklady pre e-learning - zamestnanci TBG , Zberný spis KS BA sp. zn. 8 Co 226/2013 a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce platného a účinného do 31.12.2010 / ďalej len Zákonník práce / zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4. Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Prvostupňový súd správne na základe skutkového stavu zisteného v konaní dospel k záveru, že v danom prípade predmetného okamžitého skončenia pracovného pomeru boli dodržané všetky formálne náležitosti, bola zachovaná lehota podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce a aj lehota v zmysle § 77 Zákonníka práce na uplatnenie návrhu na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru čo nebolo sporné ani medzi účastníkmi. Rovnako správne sa potom prvostupňový súd potom pre účely posúdenia platnosti skončenia pracovného pomeru zaoberal len otázkou, či sa navrhovateľ dopustil takého závažného porušenia pracovnej disciplíny a či následne na základe takéhoto porušenia mohol odporca okamžite skončiť s navrhovateľom pracovný pomer. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru (§ 47 ods. l písm. b/ Zákonníka práce) a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi predpismi (najmä ustanoveniami § 81, § 82 Zákonníka práce), pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie), je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru (§ 68 ods. l písm. b/ a § 63 ods. l písm. e/, časť vety pred bodkočiarkou Zákonníka práce). Tieto pojmy, napriek tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca, Zákonník práce nedefinuje a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní vychádzať. Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod. Iba závažné porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce na okamžité skončenie pracovného pomeru. Vzhľadom na charakter citovaného zákonného ustanovenia, ktoré patrí k právnym normám s neurčitou (abstraktnou) hypotézou, je vždy úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia, s ohľadom na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu vymedzil. Je vecou súdu, aby posúdil, či sa zamestnanec dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny, a v prípade kladného záveru rozhodol, o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade ide. Pri týchto úvahách nie je súd obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami, či hranicami, ale berie v úvahu iba špecifiká prejednávanej veci a podporne i platnú judikatúru (ak táto bola prijatá). Z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny nie je súd viazaný tým, ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku (alebo v inom internom predpise) hodnotí určité konanie svojho zamestnanca. Ako už bolo uvedené vyššie odporca v okamžitom skončení pracovného pomeru, špecifikoval ako závažné porušenie pracovnej disciplíny konanie navrhovateľa, ktoré spočívalo v tom, že tento dňa 24.3.2010 z informačného systému odporcu neoprávnene skopíroval a stiahol súbory obsahujúce mimoriadne citlivé informácie zamestnávateľa na nosič USB, ktoré sa v nezašifrovanej forme dostali mimo dispozície a kontroly zamestnávateľa, pričom z pracovnej náplne odporcu ako aj z charakteru a množstva skopírovaných súborov je zrejmé, že kopírovanie nebolo vykonané v súvislosti s plnením pracovných úloh odporcu. Odporca následne konkretizoval súbory, ktoré boli podľa jeho názoru neoprávnene stiahnuté, pričom vymenoval 8 názvov súborov, ktoré všetky súvisia s projektom exkluzívneho mobilného poradcu. Ďalej konštatoval, že toto konanie považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny, keďže malo byť v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa ( ust. § 81 písm. e/ Zákonníka práce ), právnymi a ostatnými predpismi vzťahujúcimi sa na prácu navrhovateľa a s povinnosťou ochrany obchodného tajomstva podľa ust. § 51 Ob. zák. Z hľadiska interných predpisov odporcu, tento zdôraznil, že došlo k porušeniu najmä povinností vyplývajúcich z predpisu ORP č. 1 Organizácia prevádzky, kap. 1010 Bezpečnostná politika TBG, smernica 20 Bezpečnostná príručka pre koncového používateľa, ORP č. 1 Organizácia prevádzky, kap. 1913, Pracovný poriadok TBG, časť III. bod 3.1 A a to písm. j) zneužitie vstupu do informačných systémov banky ( napr. bezdôvodné prezeranie účtov klientov banky ); písm. e) dôvodné podozrenie z porušenia bankového/obchodného tajomstva alebo povinnosti zachovávať mlčanlivosť vo veciach týkajúcich sa záujmov banky; písm. g) porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov, interných predpisov postupov banky a porušenie pracovných povinností banky, ktoré môže mať . Odvolací súd sa po oboznámení s obsahom spisu a zopakovaní dokazovania stotožňuje zo záverom súdu prvého stupňa, že konanie navrhovateľa vzhľadom na jeho osobu a doterajší postoj pri plnení pracovných povinností, keď nikdy pracovnú disciplínu neporušil, dosahoval dlhodobo nadpriemerne pracovné hodnotenie, t.j. pravidelne / okrem hodnotenia za rok 2009 / dosahoval tzv. hodnotenie MBO v hodnote 4, čo znamená, že prekračoval očakávaný výkon, výsledky presahoval konštantne, demonštroval vysokú úroveň želaného správania nedosahuje takú intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, ktoré by umožňovali odporcovi skončiť pracovný pomer s navrhovateľom okamžite v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Odvolací súd má zato, že pri spôsobe a intenzite porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácie, v ktorej k porušeniu došlo treba prihliadnuť predovšetkým nato, že navrhovateľ mal všetky súbory, ktoré stiahol k dispozícii s vedomím a súhlasu odporcu prostredníctvom prideleného pracovného notebooku, ktorý v prípade potreby mohol používať na výkon práce aj na iných miestach ako na svojom pracovisku a väčšina súborov skopírovaných navrhovateľom bola súčasťou pracovnej náplne navrhovateľa a týkali súčinnosti „ exluzívneho mobilného poradcu“ ako jedného z hlavných bodov náplne práce navrhovateľa o čom svedčí aj zoznam cieľov v hodnotení MBO. Ďalej je potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že navrhovateľ mal odblokovaný prístup k informačnému systému odporcu cez USB, t.j. mal oprávnenie kopírovať súbory, nakoľko bez tohto technického umožnenia by súbory nestiahol, keď uvedenú skutočnosť potvrdili svedkovia W. Š.X., S. Č. a nespochybnil ju ani odporca. V prípade , že by odvolací súd pripustil, že navrhovateľ skopíroval aj súbory, ktoré priamo nesúviseli z jeho pracovnou činnosť, ktorá skutočnosť ale jednoznačne preukázaná nebola porušil svoje povinnosti keď v rozpore s Bezpečnostnou smernicou TBG, Bezpečnostná príručka pre koncového používateľa verzia 1.02, veria 2.0 kopíroval súbory na súkromné USB zariadenie a mohlo dôjsť aj v zmysle Pracovný poriadok TBG, časť III. bod 3.1 A a to písm. e) k podozreniu z porušenia bankového/ obchodného tajomstva, ktoré ale v konaní rovnako vykonaným dokazovaním preukázané nebolo. Aj vzhľadom na dôsledky porušenia pracovných povinností, keď ako už bolo uvedené nedošlo k porušeniu bankové, resp. obchodného tajomstva a odporcovi nevznikla žiadna škoda, nedosahuje porušenie jeho pracovných povinností takú intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, ktoré by umožňovali odporcovi skončiť pracovný pomer s navrhovateľom okamžite. Vzhľadom na uvedené preto odvolací súd má zato, že v danom prípade prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne posúdil, z dôvodov ktorých odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý čiastočný rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne potvrdil. Čo sa týka ďalších námietok odporcu uvedených v odvolaní, ohľadne nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolací súd dodáva, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožne s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.) čo v danom prípade splnené bolo. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína, a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). O náhrade trov celého konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku v ktorom bude rozhodnuté aj o zvyšku uplatneného nároku navrhovateľky a to o náhrade mzdy. Poučenie: Tento rozsudok nie je možné napadnúť odvolaním.