KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava4. 8. 2014plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/485/2013 z 4. 8. 2014

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 4. augusta 2014, sp. zn. 14Co/485/2013, ECLI:SK:KSBA:2014:1110231114.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/485/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110231114
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1110231114.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a
členiek senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Edity Szabovej, v právnej veci navrhovateľa: Mestská
časť Bratislava - Staré Mesto, Vajanského nábrežie 3, Bratislava, zastúpeného spoločnosťou LEGAL
CARTEL s.r.o., Ľubinská 18, Bratislava, proti odporcovi: Y.. H. Q., naposledy bytom C. 3, F., zastúpenému
v konaní opatrovníčkou E. U., súdnou tajomníčkou tamojšieho súdu, o zaplatenie 89,62 eura s
príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa
30.5.2013, č.k. 4C/198/2010-42, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa

30.5.2013, č.k. 4C/198/2010-42 p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi
domáhal zaplatenia sumy 89,62 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 24. 2. 2007 do
zaplatenia z titulu náhrady navrhovateľom vynaložených nákladov súvisiacich s núteným odtiahnutím
motorového vozidla. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Pri svojom rozhodovaní vychádzal zo
zistenia, že dňa 23. 2. 2007 bolo z ulice H. v F. odstránené osobné motorové vozidlo X.: BA - XXX JC.
T. protokolu o odstránení vozidla o tom rozhodol príslušník mestskej polície Q. mesta SR F. č. XXX z
dôvodu státia na vyhradenom parkovisku. Odťah motorového vozidla vykonala obchodná spoločnosť
ASTER s.r.o.. Súd tiež zistil, že zriaďovacou listinou miestne zastupiteľstvo Mestskej časti Bratislava -
Staré Mesto zriadilo dňom 1. 2. 1992 samostatnú rozpočtovú organizáciu na plnenie úloh v

2 14Co/485/2013

Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto s názvom VEPOS, s predmetom činnosti (okrem iného) výkon
správy a údržby miestnych komunikácií III. a IV. triedy, pričom dňa 23. 10. 2006 uzavreli VEPOS
Bratislava - Staré Mesto ako príkazca a ASTER s.r.o. ako príkazník zmluvu o výkone odťahovacej
služby s územnou pôsobnosťou správcu komunikácií v Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto. Zo
zápisu o výdaji motorového vozidla zo dňa 23. 2. 2007 súd zistil, že spoločnosť ASTER s.r.o., ktorá
vykonala odťah vozidla, dňa 23. 2. 2007 vydala odporcovi vozidlo a v protokole poučila odporcu o vzniku
pohľadávky vo výške 2.700,- Sk za nútený odťah vozidla.

Súd s poukazom na § 40 ods. 1, 4, 5 zák. č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách
v znení platnom v čase odtiahnutia motorového vozidla, na čl. 2 ods. 2, 3 zák. č. 460/1992 Zb. -



Ústava SR, a dospel k záveru, že je dôvod na zamietnutie žaloby. Vychádzajúc z uvedených ustanovení
zákona mal súd za nepochybné, že jedine správca cesty, ktorým je obec, alebo právnická osoba ňou na
tento účel založená alebo zriadená, je oprávnená odstrániť vozidlo na náklady jeho prevádzkovateľa.
Správca verejnej komunikácie by mohol zákonom zverený mu výkon verejnej moci a správy zmluvne
preniesť na podnikateľské, alebo iné subjekty len vtedy, ak by mu to zákon výslovne dovolil alebo priamo
ukladal. V tejto súvislosti súd uviedol, že keďže správca komunikácie vykonávajúci verejnú správu
pozemných komunikácií je pri tomto výkone orgánom verejnej správy, nevzťahuje sa na neho možnosť
daná v čl. 2 ods. 3 Ústavy SR (každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané), ale vzťahuje sa na
neho čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, a teda pri výkone preneseného výkonu štátnej
správy nemôže postupovať nad rámec zákona, tzn. používať analogický inštitút súkromného práva, napr.
zmluvné zastúpenie, poverenie a splnomocnenie. Súd poukázal na to, že zmluvou o výkone odťahovacej
služby organizácia VEPOS splnomocnila spoločnosť ASTER s.r.o. výkonom odstraňovania a následným
premiestnením motorových vozidiel na území Mestskej časti Bratislava - Staré mesto, pričom uvedená
spoločnosť mala vystupovať pri odstraňovaní vozidla ako orgán verejnej moci, ktorý nesie v plnom
rozsahu zodpovednosť za úradný postup pri výkone odtiahnutia motorového vozidla s tým, že zmluvné
strany vyslovili, že nepovažujú odstránenie vozidla za prenesenie právomoci správcu komunikácie z
orgánu verejnej moci - príkazcu na príkazníka, ale iba za technický úkon a jeho následnú realizáciu,
ktorý nemôže z objektívnych dôvodov realizovať sám príkazca. Podľa súdu je však zmluva o výkone
odťahovacej služby neplatná pre rozpor so zákonom. Z tohto dôvodu, keď odťah vozidla bol vykonaný
v rozpore so zákonom na základe neplatnej zmluvy, nevznikla správcovi komunikácie ani pohľadávka
predstavujúca náklady odťahu vozidla. Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý uviedol, že
rozsudok považuje v plnom rozsahu za nesprávny a žiada odvolací súd, aby ho zmenil tak, že
zaviaže odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 89,62 eura spolu s úrokom z omeškania, ako aj a trovy
prvostupňového aj odvolacieho konania. Podľa navrhovateľa dospel súd prvého stupňa na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil. Vytkol
súdu formalistický a gramatický výklad pojmu „výkon správy“ a odporúča použitie výkladu logického a
teleologického. Takýmto výkladom je možné vyvodiť záver, že úmyslom zákonodarcu bolo riešiť situáciu,
v ktorej vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky, teda ohrozuje alebo obmedzuje jazdu vozidiel a pohyb
chodcov. Účelom

3 14Co/485/2013

predmetnej úpravy nie je príkaz obciam, aby zakladali právnické osoby na správu ciest, ale
aby vykonávali určitý dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, teda obce majú
iba zabezpečiť naplnenie účelu zákona. Podľa navrhovateľa o odstránení vozidla rozhodol a
odťah zabezpečil správca komunikácie, teda výkon správy bol zabezpečený navrhovateľom, a nie
spoločnosťou ASTER s.r.o.. Má za to, že do práv a povinností odporcu zasiahol správca komunikácie,
a nie spoločnosť ASTER s.r.o.. Striktný výklad ust. § 40 zák. č. 315/1996 Z.z. o premávke na
pozemných komunikáciách spôsobom, aký uvádza súd, by viedol k rôznym absurdnostiam, lebo správca
komunikácie by bol nútený vykonávať svoju zákonnú povinnosť sám, bez možnosti využiť služby
dodávateľov.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle §
212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 v
spojení s § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že nie je dôvod na zrušenie, ani zmenu rozhodnutia
súdu prvého stupňa, pretože odvolacie námietky navrhovateľa neobstoja.

Po tom, ako sa odvolací súd podrobne oboznámil s výsledkami dokazovania na súde prvého stupňa,
ako aj s jeho skutkovými a právnymi závermi, konštatuje, že súd prvého stupňa náležite zistil skutkový
stav veci (§ 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a žalobu aj dôvodne zamietol. Vzhľadom
na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s uvedeným odôvodnením napadnutého



rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil sa v odôvodnení potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie
správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., k čomu na
podporu správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dodáva, že z ust. § 3d zákona č. 135/1961
Zb. nepochybne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo taxatívnym výpočtom určiť, kto je oprávnený
vykonávať správu komunikácií a kto je správcom cesty s tým, že odtiahnutie je povinný vykonávať jedine
správca cesty. Výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že jeho úmyslom bolo vylúčiť iné
osoby, ktoré by sa podieľali na správe komunikácie a ktoré by boli oprávnené odstrániť prekážku cestnej
premávky, okrem právnickej osoby správcom na tento účel založenej alebo zriadenej.

Spoločnosť ASTER s.r.o. za žiadnych okolností nemožno považovať za právnickú osobu založenú
alebo zriadenú navrhovateľom na tento účel, nakoľko jej spoločníkmi sú súkromné osoby a súkromnými
osobami bola v zmysle § 56 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník - ďalej len OBZ)
založená za účelom podnikania, ktorým sa podľa § 2 ods. 1 OBZ rozumie sústavná činnosť - vykonávaná
samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
V súlade s ustanovením § 56 ods. 1 OBZ tretia veta môže byť spoločnosť s ručením obmedzeným
a akciová spoločnosť založená aj za iným účelom, pokiaľ to osobitný zákon nezakazuje. V prípade
spoločnosti ASTER s.r.o. však táto podmienka nie je splnená, keďže ustanovenie § 3d ods. 5 písm. c)
cestného zákona neumožňuje založiť takúto spoločnosť súkromným osobám, ale len obci.

Navrhovateľ nemohol ani preniesť výkon verejnej správy, ktorý mu bol zverený ustanovením § 3d ods. 5
písm. c) cestného zákona, na spoločnosť ASTER s.r.o. na základe zmluvy o výkone odťahovacej služby
č. 48/2006 tak, ako to tvrdí vo svojom návrhu, nakoľko mu

4 14Co/485/2013

to § 3d ods. 5 písm. c) cestného zákona, ani žiadne iné zákonné ustanovenie neumožňovalo.
Prenesením výkonu verejnej správy pozemných komunikácií na súkromný podnikateľský subjekt tak
navrhovateľ konal v rozpore s ustanovením čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, ktoré mu umožňuje konať iba
na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Protiústavnosť
konania navrhovateľa nemôže zhojiť ani tvrdenie, že v prípade odstránenia vozidla spoločnosťou
ASTER s.r.o. išlo len o technické zabezpečenie výkonu správy pozemnej komunikácie. Podľa
navrhovateľom predloženej zmluvy o výkone odťahovacej služby, bolo jej účelom poverenie príkazníkovi
ako podnikateľskému subjektu, vykonávať odstraňovanie a premiestňovanie motorových vozidiel na
území Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto. Odstraňovanie však nepochybne nezahŕňalo len
čisto „technickú časť odťahu“, nasledujúcu po rozhodnutí oprávnenej osoby o odstránení vozidla, ale
spočívalo v naložení tohto vozidla, odtiahnutí na miesto v správe príkazníka, jeho skladovanie, ale aj
overovanie údajov osoby oprávnenej na prevzatie tohto vozidla, požadovaním dokladu jeho totožnosti,
kľúčov od vozidla, technického preukazu, odovzdania motorového vozidla z úschovy oprávnenej osobe a
inkasovanie sumy, predstavujúcej cenu núteného odťahu, resp. cenu nákladov stanovenú jednostranne
príkazníkom, v danom prípade v sume 2.700,- Sk s DPH, pričom spoločnosť ASTER s.r.o. konala vo
vlastnom mene a na vlastný účet (čoho dôkazom je i protokol o výdaji vozidla uloženého po nútenom
odťahu). Spoločnosť ASTER s.r.o. tak v praxi nepochybne vykonávala zároveň aj originálnu právomoc,
zverenú § 40 zák. č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách výlučne správcovi cesty,
ktorý nedovolene túto svoju právomoc zmluvne previedol na podnikateľský subjekt, ako na inú právnickú
osobu, ako pre tento účel ním založenú, alebo zriadenú.

Neobstojí ani tvrdenie navrhovateľa, že o odťahu rozhodol správca komunikácie, čo preukazoval v
konaní poverením starostu mestskej časti Bratislava Staré mesto T. S. zo dňa 15. 2. 2006. Toto
poverenie starostu mestskej časti pre mestskú políciu - „zabezpečiť výkon rozhodovania o odstránení
vozidiel", je podľa názoru odvolacieho súdu právnym paškvilom, a to tak pre rozpor so zákonom, ako
aj pre zmätočnosť svojho obsahu. Predovšetkým žiaden zákon nedovoľuje správcovi komunikácie jeho
právomoci preniesť na iný subjekt, a to ani na iný orgán verejnej moci, teda ani na mestskú políciu.
K preneseniu právomoci môže dôjsť výlučne zákonom, ako sa to stalo aj v prípade správy miestnych
komunikácií, keď výkon tejto správy bol ust. § 3 ods. 2 zák. č. 135/1961 Z.z. prenesený na obce,
ktoré vykonavajú „prenesený výkon štátnej správy“. Zákonné oprávnenie správcu komunikácie preniesť
svoju právomoc na mestskú políciu však absentuje. Takéto oprávnenie nevyplýva príslušníkom mestskej



polície ani zo zák. č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii (podľa ust. § 3 zák. č. 564/1991 Zb. mestská polícia
nie je oprávnená pôsobiť na úseku správy komunikácií). Keďže žiadne ustanovenie zák. č. 564/1991
Zb. neoprávňuje príslušníka mestskej polície rozhodovať o odstránení vozidla, či na takéto odstránenie
vydávať pokyn, možno konštatovať, že pokiaľ tak v tomto prípade (a v mnohých iných) mestský policajt
urobil, urobil tak nad rámec svojej právomoci a v rozpore so zákonom. Toto poverenie je nezmyselné
aj po obsahovej stránke, pretože v čl. I vymedzuje jeho rozsah ako poverenie „zabezpečiť výkon
rozhodovania o odstránení vozidiel", v čl. II ods. 1 však už uvádza, že mestská polícia bude rozhodovať
o odstraňovaní vozidiel. V skutočnosti však príslušník mestskej polície žiaden výkon nezabezpečoval,
ale odťah nariadil, čo odporuje zákonu. Aj keď podľa § 40 ods. 5 zák. č. 315/1996 Z.z. môže o odstránení
vozidla rozhodnúť aj policajt, pod

5 14Co/485/2013

týmto pojmom sa rozumie príslušník Policajného zboru SR, a nie príslušník obecnej (mestskej) polície.
Z uvedeného teda vyplýva, že o odťahu vozidla v tomto prípade rozhodla neoprávnená osoba.

Odvolací súd má aj za to, že návrhom uplatnená pohľadávka navrhovateľovi ani nevznikla - nevznikli mu
žiadne náklady spojené s týmto odťahom (opak v konaní nepreukázal), keďže odstránenie vozidla sám
alebo prostredníctvom právnickej osoby, ktorú na to založil (zriadil), nevykonal. Navyše, odvolaciemu
súdu sa javí sporná aj pasívna legitimácia odporcu, keďže podľa zápisu o výdaji motorového vozidla,
prevádzkovateľom vozidla bola právnická osoba.

Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na § 142
ods. 1 O.s.p.. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 1110231114

  1. 30. 5. 2013Rozsudok Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 4C/198/2010 z 30. 5. 2013potvrdené
  2. 4. 8. 2014Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/485/2013 z 4. 8. 2014 (toto rozhodnutie)