Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/282/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110235362 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1110235362.4 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: X. X., bytom N. Č.. XX, U., zastúpenej: Mgr. Peter Serina, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Poľnohospodárska č. 10, Bratislava, proti odporcovi: SUCHÉ MIESTO s.r.o., so sídlom Obchodná 4, Bratislava, IČO: 36 357 359, o zaplatenie 45 705,62 eur, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 12.novembra 2012, č.k. 7C/193/2010-228, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom uložil súd prvého stupňa odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke istinu vo výške 45.705,62 eur, náhradu trov konania vo výške 1.371,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 6.148,73 eur a zároveň mu uložil i povinnosť zaplatiť na účet súdu polovicu súdneho poplatku vo výške 1.371,- eur. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka, ako objednávateľ, spolu so svojím manželom, uzatvorila dňa 21.01.2008 podľa § 536 Obchodného zákonníka, zmluvu o dielo číslo 1672, s právnym predchodcom odporcu; ako zhotoviteľom; na základe, ktorej sa odporca zaviazal odovzdať navrhovateľke dielo do 21.06.2009. Predmet zmluvy bol však navrhovateľke odovzdaný až dňa 17.05.2010, teda takmer rok po dohodnutom termíne. Skutočnosť, že odporca neodovzdal navrhovateľke predmet zmluvy riadne, teda bez vád, mal preukázanú zápisom o odovzdaní a prevzatí stavby, súčasťou ktorého bol súpis vád a nedorobkov. Nárok navrhovateľky na vrátenie ceny za práce, ktoré neboli odporcom na diele vykonané a za materiál, ktorý nebol odporcom dodaný, uplatňovaný vo výške 5.154,62 eur, posúdil podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže odporca prevzal od navrhovateľky finančné prostriedky na základe zmluvy na zakúpenie materiálu a vykonanie prác, avšak z jeho strany k plneniu nedošlo. Nárok na náhradu škody vo výške 21.217,06 eur, ktorá vznikla navrhovateľke z dôvodu omeškania odporcu s odovzdaním predmetu zmluvy, posúdil podľa § 373 Obchodného zákonníka a § 420 Občianskeho zákonníka. Z dôvodu omeškania odporcu s dodaním diela priznal navrhovateľke aj ňou uplatňovaný nárok na zmluvnú pokutu vo výške 19.333,94 eur s poukazom na § 301 Obchodného zákonníka. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia. Vzhľadom na to, že navrhovateľke bolo priznané čiastočné oslobodenie od zaplatenia súdnych poplatkov, s poukazom na § 2 ods. 2 zákona číslo 71/1992 Z.z., uložil odporcovi i povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozsudok nie je riadne odôvodnený, pretože sa v ňom súd prvého stupňa riadne nevyporiadal s jeho tvrdeniami a námietkami vznesenými v konaní. Argumentoval, že pokiaľ navrhovateľka uhradila časť ceny diela na základe zmluvy o dielo, nemôže byť ňou uplatňovaný nárok na vrátenie časti ceny diela, posudzovaný ako bezdôvodné obohatenie. Ďalej namietal priznanie nároku na náhradu škody vzniknutej navrhovateľke pre prípad omeškania s dodaním diela, pretože táto je krytá zmluvnou pokutou, dojednanou pre prípad jeho omeškania s dodaním diela. Vytýkal súdu prvého stupňa, že v odôvodnení rozhodnutia sa touto jeho argumentáciou žiadnym spôsobom nevyporiadal. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody vo výške uhradenej dane z nehnuteľnosti, uviedol, že túto by bola povinná navrhovateľka platiť aj v prípade, ak by nebol v omeškaní s dodaním diela, hoci v inej sadzbe. Vo vzťahu k uplatňovanej škode za prenájom domu namietal platnosť zmluvy o budúcej zmluve, ktorá mala byť uzatvorená nielen navrhovateľkou, ale aj jej vtedajším manželom, keď navyše je dosť nepravdepodobné, aby objednávatelia mali záujem o prenájom diela, ktoré kupovali s úmyslom spoločného bydliska. Poukazoval na to, že spoločnosť, ktorá mala na základe mandátnej zmluvy s ním uzatvorenej, zabezpečiť riadne zhotovenie diela pre navrhovateľku, následne zabezpečovala za odplatu odstránenie vadného diela na základe zmluvného vzťahu s navrhovateľkou. Vytýkal súdu prvého stupňa, že sa nezaoberal jeho tvrdením o predĺžení doby dodania diela v rozsahu 62 dní, vzhľadom na nevyhovujúce klimatické podmienky. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že na odporcom predložené dôkazy v rámci odvolacieho konania nie je možné prihliadnuť. Poukázala na to, že odporca na pojednávaní dňa 12.04.2012 uznal nároky vyplývajúce z oneskoreného odovzdania predmetu diela. Argumentovala porušením zásady rovnosti strán pri formulácii zmluvy o dielo a poukazovala na to, že si splnila všetky svoje povinnosti zo zmluvy o dielo. Odporca si svoje povinnosti zo záväzku nesplnil a po celý čas konal v rozpore s dobrými mravmi. Uviedla, že odporca nepredložil v konaní žiaden dôkaz o ním tvrdenom poklese teplôt. Zotrvala na svojej argumentácii, že zo strany odporcu išlo o konanie bez právneho dôvodu, a preto jej vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. V konaní preukázala, že vyzývala odporcu na dokončenie diela, poskytla mu primeranú lehotu a po tom, čo dielo nedokončil, ho vyzvala na vrátenie peňazí za nezhotovené časti diela, žiadala ho teda o zľavu z ceny diela v zmysle Obchodného zákonníka. Z uvedených dôvodov navrhla odvolanie ako neopodstatnené zamietnuť. Odvolací súd preskúmal vec v medziach uplatnených dôvodov odvolania (ust. § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odporca dôvodne vytýka napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa, že spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. V preskúmavanej veci sú predmetom konania nároky navrhovateľky zo zmluvy o dielo uzatvorenej podľa § 536 Obchodného zákonníka s právnym predchodcom odporcu dňa 21.01.2008, na základe ktorej sa právny predchodca odporcu; ako zhotoviteľ; zaviazal zhotoviť dielo - rodinný dom a navrhovateľka sa, ako „objednávateľ“, zaviazala zaplatiť dohodnutú cenu za dielo. V konaní bolo nesporné, že odporca sa dostal do omeškania v súvislosti s jeho záväzkom dokončiť dielo v dohodnutom termíne, a že dielo odovzdal navrhovateľke spolu s vadami a nedorobkami. V súvislosti s omeškaním odporcu dodať dielo včas, si navrhovateľka uplatnila zmluvnú pokutu podľa bodu 4. 3 zmluvy o dielo, ako aj nároky na náhradu škody a v súvislosti s dodaním vadného diela si uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľkou uplatňovaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia spočíval v tom, že na základe zmluvy o dielo zaplatila cenu za materiál, ktorý jej nebol odporcom dodaný a cenu za práce, ktoré neboli odporcom na diele vykonané. V tomto prípade však ide o vady diela v zmysle § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka a navrhovateľke tak vznikli nároky z vád diela podľa § 564 Obchodného zákonníka, v rozsahu uvedenom v § 436 až 441 Obchodného zákonníka. Právna úprava zodpovednosti za vady diela rozlišuje, či ide o vady diela spôsobené porušením zmluvy podstatným spôsobom (§ 436 Obchodného zákonníka) alebo porušením zmluvy nepodstatným spôsobom (§ 437 Obchodného zákonníka), pričom uplatnenie jednotlivých nárokov z vád diela závisí od toho, či ide o vady odstrániteľné alebo neodstrániteľné. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné osobitne zdôrazniť, že pokiaľ nebolo medzi zmluvnými stranami dojednané niečo iné, zásadne platí, že objednávateľovi nevzniká právo požadovať náhradu nákladov na odstránenie vád svojpomocne alebo prostredníctvom iného subjektu; v takomto prípade však objednávateľ môže požadovať namiesto nároku na odstránenie vady alebo dodanie chýbajúcej časti diela, primeranú zľavu z ceny diela, ktorá mu pokryje náklady na odstránenie vady alebo na dodanie chýbajúcej časti diela. Ďalej je potrebné poznamenať, že uplatnením nárokov z vád diela, nestráca objednávateľ nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla vadným plnením a ani nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty dojednanej pre prípad vadného plnenia (§ 440 ods. 1 Obchodného zákonníka). Objednávateľ však nemôže požadovať ako náhradu škody to, čo by mohol získať uplatnením si nárokov z vadného plnenia, a teda ako náhradu škody alebo bezdôvodné obohatenie nie je možné si uplatňovať ujmu vzniknutú vadným plnením, pokiaľ je ju možné uplatniť ako nárok z vád diela (§ 440 ods. 2 Obchodného zákonníka). Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ navrhovateľka zaplatila cenu za tú časť diela, ktorá jej nebola dodaná a za práce, ktoré na diele neboli vykonané, nemôže sa domáhať vrátenia zaplatenej ceny titulom vydania bezdôvodného obohatenia, pretože v tejto súvislosti jej vznikli nároky titulom zodpovednosti odporcu za vadné dodanie diela. Odporca preto dôvodne vytýka súdu prvého stupňa, že nesprávne právne posúdil tento navrhovateľkou uplatňovaný nárok ako bezdôvodné obohatenie. Pri posudzovaní nároku navrhovateľky na zaplatenie zmluvnej pokuty sa súd prvého stupňa žiadnym spôsobom nevyporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia s obranou odporcu, že do omeškania s dodaním diela sa nemohol dostať v čase nepriaznivých klimatických podmienok, pre ktoré nemohol v stavebných prácach pokračovať, a to v rozsahu 62 dní. V tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že z článku IV., bod 4. 1 zmluvy o dielo vyplýva, že odporca sa zaviazal dokončiť dielo v dohodnutej lehote, pokiaľ nenastala niektorá zo skutočností dohodnutá v článku VI., majúca za následok predĺženie termínu dokončenia diela. Podľa článku VI., bodu 6. 3 písm. a/ zmluvy o dielo mal odporca právo pozastaviť proces realizácii diela v prípade nepriaznivých klimatických podmienok pre realizáciu stavebných prác, najmä denných teplôt rovnajúcich sa alebo nižších ako - 5 stupňov. K nároku na náhradu škody uplatňovanom navrhovateľkou porušením povinnosti odporcu (dodať dielo včas) zabezpečenej zmluvnou pokutou považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že ust. § 545 ods. 2 Obč. zák. upravuje zmluvnú pokutu ako paušalizovanú náhradu škody, čím táto dispozitívna úprava vylučuje súčasné uplatnenie náhrady škody, pokiaľ si zmluvné strany iný vzťah zmluvnej pokuty k náhrade škody výslovne nedohodli v zmluve. V prípade porušenia zmluvnej povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou, tak môže oprávnený (poškodený) požadovať len zaplatenie zmluvnej pokuty, a to bez ohľadu na to, či mu porušením povinnosti vznikla škoda, resp. bez ohľadu na to, v akej výške mu škoda vznikla. Pokiaľ si teda navrhovateľka uplatňovala náhradu škody, ktorá jej mala vzniknúť z dôvodu omeškania odporcu s odovzdaním diela; ktoré porušenie jeho povinnosti bolo zabezpečené zmluvnou pokutou; nezisťoval súd prvého stupňa či a ako si účastníci konania vzťah zmluvnej pokuty k náhrade škode, vzniknutej porušením zabezpečenej zmluvnej povinnosti, v zmluve o dielo dohodli, resp. či sa priamo uplatní dispozitívna právna úprava zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody obsiahnutá § 545 ods. 2 Obč. zák. Odporca totiž v tomto smere dôvodne namieta, že v prípade dojednania zmluvnej pokuty pre prípad jeho omeškania s dodaním diela, je vylúčené domáhať sa nároku na náhradu škody, vzniknutú navrhovateľke v dôsledku jeho omeškania s dodaním diela. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia síce konštatoval, že zmluvná pokuta zahŕňa všetky škody, ktoré možno v podanom konkrétnom vzťahu očakávať vzhľadom na význam a hodnotu zabezpečovacej povinnosti, ako aj na konkrétnu okolnosť, a to nemožnosť dielo navrhovateľkou užívať, prenajímať a zabezpečiť si iné bývanie na vlastné náklady, ktorú skutočnosť však vo vzťahu k uplatňovanému nároku na náhradu škody žiadnym spôsobom nezohľadnil a ani právne nevyhodnotil. S ohľadom na uvedené teda možno uzavrieť, že súd prvého stupňa svoje závery o vzniku nároku navrhovateľky na vydanie bezdôvodného obohatenia, na náhradu škody a na zaplatenie zmluvnej pokuty založil na nesprávnom právnom posúdení veci, a preto nemožno považovať jeho právne závery za správne. Rozhodnutie vo veci odvolacím súdom by však za tohto stavu v celom rozsahu nahrádzalo prvostupňové rozhodnutie, čím by bolo účastníkom odoprené právo namietať správnosť skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu, ku ktorým by dospel právnym posúdením skutkových zistení z hľadiska tých rozhodujúcich skutočností, ktoré považoval za významné na rozdiel od prvostupňového súdu, ktorý sa nimi buď dostatočne náležite nezaoberal alebo opomenul vôbec zaoberať. Posúdenie podstaty veci v rámci dvojinštančného súdneho konania je však súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti konania je možné učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. So zreteľom na všetky vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), v ktorom sa súd prvého stupňa bude dôsledne zaoberať dôvodnosťou návrhu navrhovateľky posúdením jednotlivých ňou uplatňovaných nárokov v intenciách právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je viazaný (§ 226 O.s.p.). V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.