Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/198/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110241877 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1110241877.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a Mgr. Anna Križáková v právnej veci navrhovateľov: 1/ T. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. L.. Č.. XX, Ž., 2/ P. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. L.. Č.. XX, Ž., obaja zastúpení advokátom: JUDr. Daniel Milkovič, ul. J. C. Hronského č. 5, Žilina, proti odporcovi: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova ul. č. 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, o zaplatenie istiny 900,69 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 18. októbra 2013, č. k. 19C/19/2011 - 112, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/ istinu 900,69 eur s 9, 5 % úrokom z omeškania ročne od 11.09.2010 do zaplatenia p o t v r d z u j e . Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým rozhodol o náhrade trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/ sumu 900,69 eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 900,69 eur od 11.09.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 444,67 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľov 1/ a 2/, do troch dní a vo zvyšku návrh navrhovateľov 1/ a 2/ zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 427 ods. 1, § 428, § 442 ods. 1, § 443, § 788 ods. 1, 2, § 795 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ust. § 4 ods. 2 písm. b), § 11 ods. 5, § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ust. § 120 ods. 1, § 122 ods. 1, § 125, § 132, § 153 ods. 1 O. s. p. a vecne tým, že dňa 20.06.2010 došlo vo večerných hodinách na ceste medzi Žilinou a Vranie k poškodeniu čelného skla motorového vozidla navrhovateľov 1/ a 2/, značky Peugeot, EČ ZA 178 CX (správne vozidla, továrenskej značky CITROËN PICASSO C4, EČ: ZA 356 EH), pričom z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa preukázané, že vzniknutá škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla značky PEUGEOT 406, EČ: ZA 178 CX spod kolesa, ktorého sa počas jazdy odrazil kameň, ktorý následne poškodil čelné sklo motorového vozidla navrhovateľov 1/ a 2/. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovatelia 1/ a 2/ preukázali vznik škody, ktorá spočívala v ich nákladoch na výmenu čelného skla vo výške žalovanej istiny (900,69 eur), ktorú zaplatili dňa 30.06.2010 v autoservise POINT a.s. Žilina, na základe vystavenej faktúry č. 3644/2010 s tým, že táto skutočná škoda zodpovedá zmenšeniu majetku navrhovateľov 1/ a 2/. Z výsluchu svedka W. K. súd prvého stupňa ustálil, že za škodu zodpovedá prevádzkovateľ motorového vozidla značky PEUGEOT 406, EČ: ZA 178 CX, V. K., ktorá má s odporcom uzatvorenú poistnú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so začiatkom poistenia 10.11.2007, a preto je odporca povinný škodu za poistenú nahradiť poškodeným navrhovateľom 1/ a 2/, pričom jeho obranu spočívajúcu v tvrdení, že nejde o osobitnú povahu prevádzky motorového vozidla značky PEUGEOT 406, EČ: ZA 178 CX, pretože práve z pod idúceho vozidla predmetný kameň odskočil a ku škode došlo práve z dôvodu osobitnej povahy prevádzky vozidla poistenej V. K., vyhodnotil ako právne bezvýznamnú a za irelevantné považoval aj námietky odporcu technického charakteru, pretože sú len domnienkami, ktorých prijatím by došlo k situácii, že by odporca všeobecne nebol povinný hradiť škodu spôsobenú na čelnom skle, ak by k nej došlo vonkajším pôsobením, resp. následkom stretu s iným predmetom. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že pokiaľ odporca nemá poškodenie čelného skla následkom nárazu kameňa vo výlukách, táto škoda za súčasného splnenia zákonných podmienok musí byť z povinného zmluvného poistenia hradená, ak ku škode došlo vplyvom osobitnej povahy prevádzky motorového vozidla. Rozhodnutie o priznaní príslušenstva k žalovanej istine odôvodnil právne ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a vecne omeškaním odporcu so zaplatením žalovanej istiny od 11.09.2010, nakoľko odporca skončil prešetrovanie škodovej udalosti dňa 26.08.2010, kedy navrhovateľom 1/ a 2/ písomne oznámil ukončenie škodovej udalosti, bez poskytnutia poistného plnenia a po pripočítaní 15 dní na plnenie, sa odporca dostal do omeškania počnúc dňom 11.09.2010. Zamietnutie návrhu navrhovateľov vo zvyšku odôvodnil súd prvého stupňa vecne nedôvodnosťou návrhu v časti priznania príslušenstva k žalovanej istine vo výške 10, 5 % ročne od 30. 06. 2010, nakoľko základná úroková sadzba ECB ku dňu 11.09.2010 bola 1,50 % ročne + 8 % a odporca sa s plnením svojho peňažného dlhu dostal do omeškania až dňom 11. 09. 2010. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 3 O. s. p. a vecne takmer plných úspechom navrhovateľov 1/ a 2/ v konaní, ktorým priznal náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku v sume 54 eur a z trov, ktoré vznikli na ich právnom zastúpení vo výške 444,67 eur, podľa § 10, § 14, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pozostávajúce z úkonov právnej pomoci v sume 247,79 eur a cestovných náhrad vo výške 142,88 eur. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca vo výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/ sumu 900,69 eur s 9, 5 % úrokom z omeškania ročne od 11.09.2010 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania z dôvodu, že podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b) O. s. p. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ako i z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.) a napokon z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.) a navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a návrh navrhovateľov 1/ a 2/ zamietnuť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvého stupňa, že sa v odôvodnení svojho rozhodnutia žiadnym spôsobom nevysporiadal s právnou otázkou, prečo nie je predmetná škoda liberovateľná a zároveň namietol nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia vo výroku o trovách konania, nakoľko z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, ktoré úkony boli podľa prvostupňového súdu účelné a v akej výške boli za jednotlivé úkony, režijný paušál, cenu pohonných hmôt, resp. počet uznaných kilometrov priznané s tým, že týmto postupom bola odporcovi odňatá možnosť konať pred súdom a nedostatočným odôvodnením písomného vyhotovenia rozhodnutia v tejto časti, bolo porušené základné právo účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky, okrem zákonov, aj článok 46 a nasl. Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd s poukazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, Komisie a Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej rovnako za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Odporca namietol, že v prípade odmršteného kameňa od kolies vozidla, si škodca vzhľadom na hmotnosť odmršteného predmetu nemôže byť vedomý toho, že spod jeho kolies odletel kameň, pretože túto skutočnosť, vzhľadom na pomer hmotnosti vozidla a kameňa nemôže zaregistrovať a nemôže ani postrehnúť, že odmrštený kameň trafil čelné sklo za ním idúceho motorového vozidla a preto, ak škodca objektívne nemal šancu zaregistrovať odmrštenie kameňa, nemožno vyhodnotiť jeho opis údajnej nehody ako dôveryhodný, keďže iba reprodukoval popis skutkového stavu, uvedeného navrhovateľmi 1/ a 2/ a nakoľko navrhovatelia žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení neprodukovali, prvostupňový súd dôkaznú povinnosť navrhovateľov suploval, čím došlo k vade, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uviedol, že založenie zodpovednosti za škodu nemôže vychádzať zo subjektívneho pocitu, resp. vnútorného presvedčenia údajného škodcu, nakoľko musí vychádzať zo skutočného a preukázaného priebehu škodového deja s tým, že súdom prvého stupňa zistený skutkový stav nevyplýva z vykonaného dokazovania, keďže skutočnosti uvádzané vodičmi oboch motorových vozidiel sú neverifikovateľné tvrdenia, ktoré súd prvého stupňa posúdil ako dôkazy. Odporca vo svojom odvolaní uviedol, že prevádzkovateľ síce zodpovedá za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, avšak škody vyvolané osobitnou povahou tejto prevádzky rozdeľuje na škody bez možnosti liberácie a s možnosťou liberácie (§ 4 ods. 2 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, § 428 Občianskeho zákonníka), a nie je možné stotožňovať každú škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a škodu spôsobenú okolnosťou v prevádzke, keďže ku škode dôjde vždy prevádzkou motorového vozidla, avšak existujú škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla, ale nespôsobené okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke. Uviedol, že je potrebné rozlišovať škody vyvolané osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla (§ 427 Občianskeho zákonníka), škody nevyvolané osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, škody spôsobené okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke (§ 428 prvá veta Občianskeho zákonníka) a škody nespôsobené okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke. Poukázal na skutočnosť, že rozhodujúcim znakom pre možnosť liberácie v danom prípade je skutočnosť, či kameň na cestnej komunikácii je alebo nie je okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke a pre určenie, či bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke je smerodajné, čo je prevádzkou motorového vozidla. Odporca vo svojom odvolaní ďalej poukázal na skutočnosť, že prevádzku motorového vozidla možno vymedziť ako sumár dispozícií vodiča a motorového vozidla a škoda je spôsobená okolnosťou, ktorá má pôvod v osobe vodiča, napríklad v prípade nedodržania dopravných predpisov, avšak v danom prípade vodič neporušil žiadnu povinnosť uloženú právnym predpisom a preto kameň ležiaci na ceste, nespĺňa znaky súčasti prevádzky a tým, že je odmrštený kolesom vozidla, sa súčasťou prevádzky nestáva a ostatné okolnosti, t. j. okolnosti existujúce mimo vodiča a samotného vozidla, sú okolnosťami vonkajšími, nesúvisiacimi s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. Namietol, že prijatie záveru súdu prvého stupňa, že kameň na ceste je okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, vedie k nemožnosti akejkoľvek liberácie v prípade stretu motorového vozidla s akýmkoľvek predmetom na ceste a následným spôsobením škody takýmto predmetom by znamenalo, že všetky predmety, ktoré sa dostanú na povrch vozovky a prídu do styku s prevádzkou nejakého vozidla, sú okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke motorového vozidla a ak by došlo ku kontaktu s akýmkoľvek takýmto predmetom na ceste a ten by získal kinetickú energiu v dôsledku osobitnej povahy prevádzky motorového vozidla, nebola by možná liberácia vodiča. Záver o zodpovednosti prevádzateľa v dôsledku toho, že ide o škodu vyvolanú osobitnou prevádzkou (§ 427 Občianskeho zákonníka) je podľa odporcu správny, prevádzateľ sa však zodpovednosti zbaví, pretože škodu nespôsobila okolnosť majúca pôvod v prevádzke a škode sa nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať, nakoľko prevádzateľ sa môže zbaviť zodpovednosti za škodu, ktorá bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, ktorá bola splnená vonkajšími okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke a kameň ležiaci na vozovke je jednoznačne okolnosťou vonkajšou a nemá pôvod v prevádzke, škode sa nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať, pričom sa posudzuje objektívne a poistený vyvinul všetko úsilie, ktoré objektívne možno požadovať, aby zabránil vymršteniu kameňa. Uviedol, že by bolo formalistické a nespravodlivé požadovať od vodiča, aby sústredil svoju pozornosť na každý i najmenší kameň na ceste a snažil sa mu vyhnúť a vzhľadom na to je vodič zbavený zodpovednosti za škodu a rovnako nespravodlivé je potom požadovať od odporcu zaplatenie náhrady škody, pri ktorej sa škodca zodpovednosti zbavil. Navrhovatelia 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedli, že navrhujú rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť a zároveň si uplatnili právo na náhradu trov odvolacieho konania s poukazom na skutočnosť, že odporca v odvolaní iba zopakoval to, čo uvádzal vo svojich doterajších prednesoch s tým, že z jeho strany ide o jednoznačnú snahu vyhnúť sa akémukoľvek poistnému plneniu z poistnej udalosti, zdokumentovanej podľa poistných podmienok, existencia ktorej nebola spochybnená. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O. s. p. v znení účinnom od 1.10.2013, túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O. s. p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 23. apríla 2014 podľa § 211 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci upovedomení zákonným spôsobom. Súd prvého stupňa vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu. V posudzovanej veci sa navrhovatelia 1/ a 2/ domáhali uloženia povinnosti odporcovi, ako poistiteľovi zaplatiť im istinu 900, 69 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody, ktorá im vznikla v dôsledku poistnej udalosti dňa 20.06.2010 tak, že na osobnom motorovom vozidle továrenskej značky CITROËN C4 PICASSO, EČ: ZA 356 EH, rok výroby 2009, vo vlastníctve navrhovateľa 1/, došlo k vzniku škody rozbitím čelného skla, vymršteným kameňom počas jazdy spod vozidla, továrenskej značky PEUGEOT 406, EČ ZA 178 CX, ktorého prevádzateľom bola V. K., majúca s odporcom uzavretú poistnú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, t. j. poistníkovi odporcu, prevádzateľovi osobného motorového vozidla pri jazde odskočil pri jazde jeho motorovým vozidlom spod kolesa kameň, ktorý zasiahol čelné sklo motorového vozidla navrhovateľa 1/. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Úprava zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou dopravných prostriedkov podľa citovaného zákonného ustanovenia je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, t. j. princípe zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie, pričom postavenie poškodeného pri uplatňovaní nárokov na náhradu škody spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov je podstatne uľahčené tým, že nemusí preukazovať porušenie právnej povinnosti škodcu, ale len to, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou, ktorá je vlastná prevádzke dopravných prostriedkov, pričom musí byť zistené, kto je prevádzateľom dopravného prostriedku. Zodpovednosť za náhradu škody podľa citovaného zákonného ustanovenia neprichádza do úvahy pri každom spôsobení škody dopravným prostriedkom, ale len vtedy, keď je vyvolaná osobitnou povahou prevádzky, ktorú Občiansky zákonník nedefinuje a ak motorové vozidlo v čase vzniku škody riadil prevádzateľ dopravného prostriedku (spravidla jeho vlastník), vždy zodpovedá za škodu podľa citovaného zákonného ustanovenia. Pri výklade pojmu osobitná povaha prevádzky je potrebné vychádzať z toho, že v osobitnej povahe prevádzky sa prejavujú typické vlastnosti, ktoré spočívajú v určitej nebezpečnosti a ktoré sú spôsobilé vyvolať škodu. Hranice okolností, ktoré môže, či nemôže vodič predvídať, nemožno vyvodiť hypoteticky, ale je potrebné vychádzať z objektívnych okolností konkrétnej dopravnej situácie, ktorá môže byť charakterizovaná celou radov faktorov. V súvislosti s objektívnou predvídateľnosťou a možnosťou zabrániť vzniku škody už bolo judikované, že ak je predmetom sporu škoda spôsobená kameňom vymršteným spod kolesa idúceho motorového vozidla, je škoda spôsobená okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla (najmä v dôsledku rýchlosti vozidla). Za stret prevádzok sa považuje aj vzájomné škodné pôsobenie dvoch prevádzok na seba bez toho, že by došlo k fyzickému stretu vozidiel (oslnenie, vymrštenie kameňa a pod.). Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia teda vyplýva, že prevádzateľ motorového vozidla sa takejto zodpovednosti nemôže zbaviť, ak škoda bola spôsobná okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke dopravného prostriedku, pričom zbavenie sa zodpovednosti prichádza do úvahy len za podmienok uvedených v ustanovení § 428 ods. 1 veta druhá, ktoré upravuje špeciálny liberačný dôvod, podľa ktorého sa zodpovednosti za škodu možno zbaviť, len ak by bola škoda spôsobená inými okolnosťami, ktoré s prevádzkou dopravných prostriedkov nesúvisia, avšak iba za predpokladu, že škode sa nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením odporcu, že kameň ležiaci na vozovke, nemá pôvod v prevádzke, nakoľko súdna prax pojem „prevádzky“ v záujme ochrany poškodených osôb vykladá veľmi široko a preto medzi okolnosti, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke patria nedostatky alebo vady materiálu, aj keď sú skryté, napr. zlyhanie bŕzd, prasknutie pneumatiky, prasknutie čelného skla a pod., a ako už uviedol odvolací súd vyššie škoda, ktorá je spôsobená vymršteným kameňom spod kolesa idúceho motorového vozidla je jednoznačne škodou spôsobenou okolnosťou, majúcou pôvod v prevádzke motorového vozidla. V prejednávanej veci navrhovateľ 1/ vznik poistnej udalosti oznámil odporcovi dňa 21. 06. 2010 a vznik poistnej udalosti odporcovi oznámil aj poistník, V. K., pričom v konaní nebola spornou ani otázka výšky spôsobenej škody na motorovom vozidle navrhovateľa 1/, vyúčtovaná faktúrou č. 3644/2010 zo dňa 30.06.2010, obchodnou spoločnosťou POINT a.s., v sume 900, 69 eur. K odvolacím námietkam odporcu k spôsobu hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že zákon nepredpisuje, a ani predpisovať nemôže spôsob hodnotenia, či už jednotlivých dôkazov alebo ich hodnotenie vo vzájomnej súvislosti. Z ústavného princípu nezávislosti súdu vyplýva, okrem iného, i zásada voľného hodnotenia dôkazov, čo ale neznamená, že súd môže dôkazy hodnotiť svojvoľne, keď práve naopak, v dôvodoch svojho rozhodnutia musí vždy uviesť, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a z ktorých dôkazov pri rozhodovaní vychádzal. Správny bol preto postup súdu prvého stupňa, ktorý pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zhodných tvrdení účastníkov dopravnej nehody, t. j. navrhovateľa 1/ a poistníka (resp. vodiča vozidla) s poukazom na skutočnosť, že odporca žiadne dôkazy, ktoré by nepravdivosť nimi opísaného priebehu poistnej udalosti preukazovali, nepredložil, pričom opomenul, že aj jeho v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno, aby preukázal, že k vzniku škody nedošlo, resp. nemohlo dôjsť takým spôsobom, ako účastníci dopravnej nehody, tvrdili. Súd prvého stupňa preto dospel k správnemu právnemu záveru, že v konaní bola bezpečne preukázaná príčinná súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla poistníka a vznikom škody na osobnom motorovom vozidle navrhovateľa 1/, nakoľko navrhovateľ 1/ a svedok W. K., ktorý šoféroval motorové vozidlo poistníka, identicky popísali predmetnú škodovú udalosť, obaja zhodne uviedli, že na základe vzájomnej signalizácie zastavili spoločne na najbližšej zastávke mestskej hromadnej dopravy, pričom cesta bola v inkriminovanej dobe bez ďalších motorových vozidiel s tým, že navrhovateľ 1/ poukázal aj na skutočnosť, že na ceste bol rozsypaný štrk, z dôvodu ktorého je nutné tvrdenia odporcu o nedostatku príčinnej súvislosti medzi prevádzkou motorového vozidla poistníka a vznikom škody na vozidle navrhovateľa 1/ považovať za účelové, v snahe vyhnúť sa poistnému plneniu. Bolo potrebné sa stotožniť aj so záverom súdu prvého stupňa uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke dopravného prostriedku. Osobitná povaha prevádzky spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku, ktorému nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami technického charakteru pri udržiavaní dopravných prostriedkov v stave spôsobilom na riadne užívanie, ani riadnym spôsobom ich užívania v súlade s pravidlami cestnej premávky; nakoľko pod pojmom stret prevádzok treba rozumieť nielen tzv. priamy stret prevádzok dvoch alebo viacerých prevádzateľov dopravných prostriedkov, ale aj vzájomné škodné pôsobenie dvoch prevádzok na seba (tzv. nepriamy stret), pri ktorom síce nedochádza k zrážke dvoch alebo viacerých dopravných prostriedkov, ale prevádzkou jedného dopravného prostriedku sa nepriamo ovplyvní prevádzka druhého dopravného prostriedku, v dôsledku čoho dôjde k jeho poškodeniu. Za túto škodu zodpovedá (objektívne) poistený prevádzateľ motorového vozidla a odporca ako poisťovateľ, u ktorého si uplatnil právo vyplývajúce z poistného vzťahu, je povinný za (zodpovedného) poisteného plniť. Odvolací súd preto s poukazom na citované zákonné ustanovenia a za stavu, keď súd prvého stupňa v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav a odporca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia dôsledne vyporiadal, rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/ sumu 900,69 eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 900,69 eur od 11.09.2010 do zaplatenia, ako vecne správny potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1 O. s. p. Bolo potrebné sa však stotožniť s námietkami odporcu, že výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania je nepreskúmateľný, nakoľko z jeho odôvodnenia nevyplýva, za ktoré úkony právnej služby priznal právnemu zástupcovi odmenu, keď sa obmedzil iba na uvedenie ustanovenia, podľa ktorého o náhrade trov konania rozhodol a ustanovenia, ktoré aplikoval na výšku tarifnej odmeny za úkon právnej služby, avšak za ktoré úkony vykonané právnym zástupcom navrhovateľov v konaní bola odmena priznaná, z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, resp. odôvodnenie v tomto smere v prvostupňovom rozhodnutí absentuje úplne, čo bráni odvolaciemu súdu posúdiť vecnú správnosť rozhodnutia v napadnutej časti. Trovy konania ako neodmysliteľná súčasť občianskeho procesu sú spojené s konkrétnym súdnym konaním a ich platenie a náhrada, končí právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým sa konanie meritórne či procesne skončilo. Z uvedeného vyplýva, že o náhrade trov konania je súd povinný vo svojom rozhodnutí vždy rozhodnúť a svoje rozhodnutie i v tejto časti presvedčivo odôvodniť a to nielen citovaním zákonného ustanovenia, na základe ktorého o trovách konania rozhodol, ale najmä aplikáciu konkrétneho zákonného ustanovenia je súd povinný zdôvodniť aj vecne. Nedostatok riadneho a preskúmateľného odôvodnenia súdneho rozhodnutia bráni odvolaciemu súdu zhodnotiť jeho správnosť a postihuje tak konanie pred súdom prvého stupňa vadou podľa § 212 ods. 3 O. s. p., to znamená inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie i postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu jeho procesných práv, pričom takýmto právom je právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosti súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie korešponduje právu účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Porušením tohto práva sa totiž účastníkovi odníma možnosť skutkovo a právne reagovať na rozhodnutie súdu, proti ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia znamená porušenie práva na spravodlivé súdne konanie a je dôvodom pre zrušenie takého rozhodnutia. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď nedostatočným odôvodnením rozsudku vo výroku o trovách konania bola odporcovi odňatá reálna možnosť konať pred súdom, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto napadnutej časti zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O. s. p., v ktorom bude povinnosťou súdu prvého stupňa opätovne o trovách celého konania rozhodnúť (§ 224 ods. 3 O. s. p.) a zároveň rozhodnutie presvedčivo odôvodniť v súlade s ust. § 167 ods. 2 v spojení s § 157 ods. 2 O. s. p. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.