Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/401/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110245778 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1110245778.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Beáty Jurgošovej v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SOLVENSKO, a.s., Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, zast. advokátom JUDr. Marekom Czompolym, so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, proti odporkyni: A. V., nar. XX.X.XXXX, bytom J. X, F., o zaplatenie 584,81 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 12.4.2013, č.k.12C 229/2010-60, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e . Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 536,94 Eur, trovy konania vo výške 29,26 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 89,45 Eur, pričom istinu i trovy povolil odporkyni splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50,-Eur vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku do zaplatenia pod stratou výhody splátok, a vo zvyšku návrh zamietol. Rozhodnutie odôvodnil po právnej stránke ust. § 497 Obchodného zákonníka a § 37 a § 37 a § 451 Občianskeho zákonníka a s poukazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Skonštatoval, že navrhovateľ žiadal odporkyňu zaviazať na zaplatenie istiny 584,81 Eur spolu s 0,08 % denným úrokom z omeškania z tejto sumy, keď tvrdil, že dňa 14.1.2008 uzavreli účastníci konania zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, s tým, že podľa zmluvy obsahom záväzku navrhovateľa bolo poskytnutie odporkyni spotrebiteľského úveru vo výške 16.176,- Sk na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu DATART a záväzok odporkyne nahradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom formou 12 mesačných splátok vo výške 1.348,- Sk, navrhovateľ peňažné prostriedky uhradil na účet predajcu, avšak odporkyňa svoj záväzok splácať poskytnutý úver neplnila riadne a včas, keď z poskytnutého úveru neuhradila nič a na výzvy nereaguje, ktorý návrh na začatie konania v časti príslušenstva bol zmenený a v zmysle právoplatného uzneseniu prvostupňového súdu zo dňa 29.11.2012 navrhovateľ žiadal príslušenstvo vo výške 7,5 % ročne zo sumy 536,94 Eur od 1.11.2008 do zaplatenia. Uviedol, že podľa vyjadrenia odporkyne táto potvrdila uzavretie zmluvy s navrhovateľom, avšak úverovú kartu neobdržala, potvrdila taktiež skutočnosť, že z poskytnutého úveru nesplatila nič. Prvostupňový súd z predložených listinných dôkazov ustálil, že zo zmluvy označenej ako žiadosť/ zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 14.1.2008 je zrejmé, že účastníci uzavreli zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, predmetom ktorej podľa časti označenej ako „Klasický úver“ bol záväzok navrhovateľa poskytnúť odporkyni úver na nákup spotrebného tovaru vo výške 17.990,- Sk, pričom výška úveru predstavovala sumu 16.176,- Sk, suma 1.814,- Sk bola priama platba a záväzok odporkyne vrátiť úver v 12 mesačných splátkach po 1.348,- Sk. Konštatoval, že žiadosť/ zmluva obsahovala i časť označenú ako „Úverová karta“, podľa ktorej klient žiada, aby ho navrhovateľ zaradil do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, poskytol mu úverový rámec vo výške 20.000,- Sk a vydal mu úverovú kartu na jeho meno, s tým, že jeho žiadosť bude posudzovaná a po vyhodnotení aktuálnej situácie bude môcť navrhovateľ zmeniť výšku úverového rámca. Uviedol, že súčasťou bola i časť označená ako „Poistenie klienta“ s poisťovňou Cardif Slovakia, a.s., ako i časť označená ako „Dohoda o zrážkach zo mzdy“ a prehlásenie odporkyne, že sa oboznámila so Všeobecnými podmienkami navrhovateľa pre poskytnutie spotrebiteľského úveru. Poukázal na čl. IV.-1.-1. VOP, podľa ktorého prijatím žiadosti o poskytnutie úverového rámca a vydanie úverovej karty a teda okamihom vzniku zmluvy o úvere je v súlade s § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka odoslanie oznámenia o prijatí žiadosti o poskytnutie úverového rámca klientovi, ďalej na čl. IV.-1.-2 VOP, podľa ktorého poskytnutím úverového rámca a vydaním karty nevznikne klientovi žiadny peňažný záväzok, ak nie je v zmluve alebo sadzobníku poplatkov stanovené inak a povinnosť splácať úver nastáva až okamihom dojednaným v zmluve, najneskôr počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po aspoň čiastočnom čerpaní peňažných prostriedkov. Taktiež poukázal na čl. V.-3 VOP, podľa ktorého ak klient poruší svoju povinnosť splácať úver riadne a včas, má navrhovateľ nárok na zmluvnú pokutu vo výške 8% z každej splátky, s ktorou je klient v omeškaní viac ako 30 dní, taktiež na čl. III.-6.-1 VOP o práve navrhovateľa odstúpiť od zmluvy pre prípad neplatenia splátok klientom. Ustálil, že dňa 9.9.2008 navrhovateľ práve z uvedeného dôvodu odstúpil od úverovej zmluvy a vyzval odporkyňu na úhradu dlhu pozostávajúceho z dlžných mesačných splátok úveru, z úverovej istiny a zo zmluvnej pokuty. Konštatoval, že z potvrdenia navrhovateľa o odfinancovaní peňažných prostriedkov na úvere odporcu je zrejmé uhradenie sumy 536,94 Eur navrhovateľom za odporkyňu, ako i skutočnosť, že odporkyňa z poskytnutého úveru neuhradila nič. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že účastníci uzavreli dňa 14.1.2008 individuálne špecifikovanú zmluvu o spotrebiteľskom úvere vo výške 16.176,- Sk na nákup spotrebného tovaru, ktorú však navrhovateľ vnútil odporkyni aj iné úkony, než ktoré boli vo sfére jej záujmu, a to žiadosť o úverovú kartu, preto sa dá usudzovať na nedostatok vôle konajúcej osoby - spotrebiteľa vstúpiť do iného zmluvného vzťahu ako bol jej primárny záujem, z ktorých dôvodov súd prvého stupňa zmluvu o spotrebiteľskom úvere vyhodnotil za neplatnú v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že ku dňu odstúpenia navrhovateľa od zmluvy navrhovateľ za odporkyňu uhradil predajcovi sumu 536,94 Eur, odporkyňa neuhradila navrhovateľovi nič. Preto odporkyňu zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi túto sumu v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka v pravidelných mesačných splátkach a vo zvyšku návrh zamietol, a to aj v časti príslušenstva majúc za to, že predmetný záväzkový vzťah vyhodnotil za neplatný a odporkyňu zaviazal len na vydanie bezdôvodného obohatenia, s vydaním ktorého sa odporkyňa nedostala do omeškania. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP a navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 83,60 % vzhľadom na takýto jeho pomer úspechu v konaní. Proti uvedenému rozsudku súdu prvého stupňa proti jeho zamietajúcej časti podal riadne a včas odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal rozsudok prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť a vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že na základe zmluvy zo dňa 14.1.2008 poskytol odporkyni spotrebiteľský úver vo výške 16.176,- Sk na zakúpenie spotrebného tovaru a priamo na účet predajcu uhradil za odporkyňu kúpnu cenu tovaru. Odporkyňa prehlásila, že tovar jej bol dodaný a takto poskytnutý úver sa odporkyňa zaviazala splácať, avšak žiadnu splátku mu neuhradila, v dôsledku čoho odporkyni účtoval v súlade s bodom .-3 a V.-5 VOP zmluvné pokuty a poplatky v celkovej výške 47,87 Eur. Uviedol, že následne od úverovej zmluvy odstúpil dňa 9.9.2008 a dlh sa stal splatný v celom rozsahu. Mal za to, že zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru ako aj zo žalobného návrhu a predložených dôkazov je zrejmé, že si uplatňuje nárok podľa časti označenej ako „Klasický úver“ a nie podľa časti označenej ako „Úverová karta“, ktorá sa vzťahuje na tzv. revolvingové úvery. Uviedol, že žiadosť odporkyne o poskytnutie úverovej karty neakceptoval a preto jej žiadnu úverovú kartu ani neposlal, z ktorého dôvodu si ani neuplatňoval žiadne práva z revolvingového úveru, čo súd prvého stupňa nesprávne posúdil. Tvrdil, že na základe Zmluvy zo dňa 14.1.2008 poskytol odporkyni spotrebiteľský úver vo výške 16176,- Sk na nákup tovaru a podľa jeho názoru predmetná zmluvy obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti úverovej zmluvy podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka ako i podľa zák. č. 258/2001 Z.z., a to identifikáciu zmluvných strán, jeho záväzok poskytnúť úver, jeho výšku, záväzok odporcu úver splácať, počet a splatnosť splátok a výšku úroku, atď. Vnútenie iného úkonu odporcovi podľa neho nemôže mať za následok neplatnosť celej úverovej zmluvy. Poukázal na skutočnosť, že k vydaniu úverovej karty nedošlo a neplatná je len časť úverovej zmluvy podľa jej časti C. Klasická zmluva o spotrebiteľskom úvere je podľa neho perfektný právny úkon. Vo vzťahu k príslušenstvu poukázal na ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a Nar. vlády č. 87/1995 Z.z.. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Odporkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal preskúmavanú vec v medziach a z dôvodov podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP. Vo veci verejne vyhlásil rozhodnutie za použitia § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 OSP, keďže dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny. Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa na zistenie skutkového stavu vo veci vykonal dostatočné dokazovanie a jeho výsledky náležite uviedol v súlade s § 132 OSP v odôvodnení svojho rozhodnutia. Navrhovateľ v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti a k odvolaniu nepriložil ani žiadne ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o vzniku zmluvy o spotrebiteľskom úvere s odporkyňou. V prejednávanej veci sa jedná o právny vzťah účastníkov na základe spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko pri jej uzavretí bola odporkyňa v postavení spotrebiteľa a navrhovateľ mal podľa výpisu z Obchodného registra v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je tiež nepochybné, že ide o tvrdený záväzok z navrhovateľom vopred pripravenej formulárovej zmluvy, ktorej obsah odporkyňa nemala možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je upravená zákonom č. 258/2001 Z.z., ktorý je lex specialis k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, a teda ak niektoré otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku poukazuje odvolací súd na to, že aj podľa bodu III.-1.-1 VOP navrhovateľa uvedených na rube žiadosti o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru prijatím návrhu a teda okamihom vzniku zmluvy je odoslanie písomného oznámenia o prijatí adresovaného klientovi alebo prevod peňažných prostriedkov zodpovedajúcich výške poskytnutého úveru na účet predajcu, s tým, že vznik zmluvy potvrdí navrhovateľ klientovi písomne. Sám navrhovateľ teda za prijatie návrhu a okamih uzavretia zmluvy aj o klasickom spotrebnom úvere považuje až odoslanie oznámenia o prijatí žiadosti. Odoslanie takéhoto potvrdenia ako dôkazu o akceptácii zmluvy navrhovateľom však navrhovateľ nepreukázal. Zmluva o spotrebiteľskom úvere teda medzi účastníkmi uzavretá nebola. Taktiež je potrebné poukázať na režim spotrebiteľských úverov, a to na ust. § 4 ods. 1 zák.č. 258/2001 Z.z., podľa ktorého musí mať zmluva o spotrebiteľskom úvere písomnú formu, inak je absolútne neplatná. Preto samotné plnenie zo strany navrhovateľa na základe písomnej žiadosti odporkyne je nepostačujúce na riadne uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval záver súdu prvého stupňa o tom, že plnením navrhovateľa získala odporkyňa majetkový prospech v priznanej výške titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka za správny. Presnou výškou priznanej sumy sa nezaoberal, keďže navrhovateľ v odvolaní záver prvostupňového súdu v tomto smere nespochybňoval. Taktiež sa odvolací súd stotožnil i s rozhodnutím ohľadom príslušenstva, náhrady trov konania a ohľadom povolenia odporkyni splácať dlh v splátkach. So zreteľom na vyššie uvedené potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods. 1 OSP. V odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže jej žiadne nevznikli, resp. si ich náhradu ani neuplatnila. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.