Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/527/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110248724 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1110248724.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., so sídlom Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, zast. JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, Advokátska kancelária ECKER - KÁN & partners, Nám. M. Benku 9-C1, Bratislava, proti odporcovi: O.. P. T., D.. XX.XX.XXXX, N. R. XX, N., o zaplatenie 50,50 € s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 7C/45/2011-19 zo dňa 04. júla 2011, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania a to trov právneho zastúpenia vo výške 28,81 € na účet JUDr. Vladimíra Kána, advokáta v Bratislave, Nám. M. Benku č. 9-C1 v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil platobný rozkaz č.k. 16Ro 382/2010-8 zo dňa 12.1.2011 vydaný Okresným súdom Bratislava I a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 50,50 € a trovy konania v sume 16,50 € a trovy právneho zastúpenia v sume 84,99 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa, JUDr. Vladimíra Kána, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že odporca dňa 28.6.2010 cestoval v hromadnom dopravnom prostriedku navrhovateľa, linka č. 208, č. voza 6617/1, o 7:48 hod., kedy bol kontrolovaný revízorom navrhovateľa. Keďže sa nemohol preukázať platným cestovným lístkom ani predplatným časovým kupónom, bol vyzvaný na zaplatenie postihu vo výške 50 € a cestovného vo výške 0,50 €. Odporca túto sumu nezaplatil. Po právnej stránke posúdil vec predovšetkým v zmysle ust. § 760 Občianskeho zákonníka, príslušných ustanovení zákona o dráhach a Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, ako aj Tarifných podmienok pre MHD, a dospel k záveru, že povinnosťou odporcu bolo za prepravu zaplatiť určené cestovné. Odporca si svoju povinnosť nesplnil, preto ho súd prvého stupňa zaviazal na zaplatenie cestovného vo výške 0,50 € a postihu, ktorý predstavuje stonásobok základného cestovného. Základné cestovné bolo v čase prepravy 0,50 €, stonásobok predstavuje sumu 50,00 €. O trovách prvostupňového konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal proti neúspešnému odporcovi náhradu trov konania tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku. Uvedený rozsudok napadol (v celom rozsahu) v zákonom stanovenej lehote odvolaním odporca. Úvodom odvolania uviedol rozsudok súdu prvého stupňa napáda na základe ust. § 173 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému z odporcov, súd ho uznesením zruší v plnom rozsahu. Podľa odporcu bolo (v danom prípade) možné platobný rozkaz doručiť do miesta, kde si odporca preberá poštu, a preto je sporné, prečo súd prvého stupňa nevedel doručiť platobný rozkaz odporcovi, keď mu vedel doručiť rozsudok vo veci sp. zn. 7C 45/2011. Následne v dôvodoch odvolania, že napáda rozsudok aj podľa ust. § 237 písm. f) (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom), a to z dôvodu, že súd mu bránil v podaní odporu, lebo konanie o platobnom rozkaze obišiel a platobný rozkaz odporcovi nedoručil. Záverom odvolania uviedol, že ak podľa § 173 ods. 2 O.s.p. súd zrušuje platobný rozkaz uznesením, tak ho nemohol zrušiť formou rozsudku sp. zn. 7C/45/2011 zo dňa 04.júla 2011. Z vyššie uvedených dôvodov odporca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ podaním zo dňa 18.11.2011. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 28,81 €. Podľa navrhovateľa súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam. Vo svojom vyjadrení poukázal na tú skutočnosť, že odporca o svojej pohľadávke voči navrhovateľovi od jej vzniku vedel, avšak s navrhovateľom žiadnym spôsobom nekomunikoval, pričom navrhovateľ odporcu viac krát písomne vyzýval na úhradu pohľadávky, či už pred začatím súdneho konania, alebo počas neho. Navrhovateľ zastával názor, že odporca taktiež nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok navrhovateľa. Mal tiež za to, že súd prvého stupňa rozhodol vo veci v súlade so zákonnými ustanoveniami, a to pri doručovaní platobného rozkazu resp. jeho zrušení, ako aj pri rozhodnutí vo veci samej bez nariadenia pojednávania. K vyjadreniu navrhovateľa zo dňa 18.11.2011 sa písomne vyjadril odporca, a to podaním osobne podaným súdu prvého studňa 21.12.2011, v ktorom uviedol, že na dôvodoch odvolania trvá, pričom opätovne žiadal zrušenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom (t.j. v celom) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Vo veci verejne vyhlásil rozsudok podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p., keď zistil, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. So skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa sa odvolací súd stotožňuje s tým, že považuje za potrebné uviesť niektoré rozhodujúce skutočnosti podrobnejšie. Podľa § 760 Obč. zák. zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas. Citované ustanovenie nepriamo vymedzuje pojem zmluva o preprave osôb tým, že ustanovuje základné práva a povinnosti účastníkov tejto zmluvy. Podľa tohto ustanovenia zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil na miesto určenia riadne a včas. Z tohto ustanovenia vyplývajú aj pojmové znaky zmluvy o preprave osôb. Ide o zmluvu uzavretú medzi dvoma účastníkmi, t.j. medzi cestujúcim, ktorého treba dopraviť na miesto určenia a dopravcom, ktorý má povinnosť cestujúceho dopraviť na miesto určenia včas a riadne. Doprava osoby na miesto určenia sa uskutočňuje určeným dopravným prostriedkom, ktorý si cestujúci zvolil, za odplatu (cestovné). Formu a spôsob uzavretia zmluvy o preprave osoby zákon žiadnym spôsobom nevymedzuje. Ide teda o zmluvu neformálnu, ktorá sa môže uzavrieť rôznym spôsobom určeným v prepravných poriadkoch podľa druhu a spôsobu dopravy (napr. zakúpením cestovného lístka, letenky, vstupom do dopravného prostriedku, znehodnotením cestovného lístka pri vstupe do dopravného prostriedku, dohodou o určení miesta určenia dopravy a pod.) s tým, že podrobnosti o právach a povinnostiach účastníkov zmluvy o preprave sú upravené v prepravných poriadkoch, ktoré si vypracúvajú dopravcovia na základe všeobecne záväzných predpisov. Právne vzťahy účastníkov konania sa riadia ustanovením § 760 Obč. zák. Zmluva o preprave osôb v mestskej hromadnej doprave bola uzavretá konkludentným konaním spočívajúcim na strane cestujúceho v nástupe do dopravného prostriedku. Zvláštnosť tejto zmluvy ako zmluvy neformálnej spočíva v tom, že tým, že cestujúci nastúpi do dopravného prostriedku konkludentne pristupuje na celý rozsah poskytovanej služby, mlčky pristupuje aj na ďalšie všeobecne známe vedľajšie dojednania zmluvy upravené v zákone č. 168/1996 Zb. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a v Prepravnom poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, t.j. mať u seba platný cestovný lístok a na vyzvanie ho predložiť ku kontrole, v prípade zľavneného cestovného lístka spolu s preukážkou na tarifnú zľavu. Takýmto je aj dojednanie, že zľavnený cestovný lístok platí len v spojení s preukážkou na tarifnú zľavu ako aj dojednanie, že pokiaľ cestujúci nezaplatí riadne a včas cestovné, ktoré je cenou poskytovanej služby, súhlasí s tým, že mu bude účtovaná pokuta. Použitie prostriedku mestskej hromadnej dopravy je v plnej dispozícii občana ako cestujúceho a je na jeho úvahe, či za takto stanovených podmienok do dopravného prostriedku nastúpi a zmluvu o preprave uzavrie. Vo svojej podstate tieto predstavujú obsah zmluvy o preprave osôb, pretože vyjadrujú vzájomné práva a im zodpovedajúce povinnosti oboch zmluvných strán, ktoré nie je možné z uvedeného dôvodu oddeliť. Po oboznámení sa s obsahom spisu má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. spočívajúci v tom, že odporca dňa 28.06.2010 cestoval v hromadnom dopravnom prostriedku navrhovateľa, linka č. 208, o 7:48 hod., bez platného cestovného lístka, keďže bol kontrolovaný revízorom navrhovateľa a nevedel sa preukázať platným cestovným lístok ani predplatným časovým kupónom. Preto bol vyzvaný na zaplatenie úhrady vo výške 50 € a cestovného vo výške 0,50 €. Správny je záver súdu prvého stupňa, že bolo povinnosťou odporcu za prepravu v hromadnom dopravnom prostriedku navrhovateľa zaplatiť určené cestovné a nakoľko si odporca túto povinnosť nesplnil, súd prvého stupňa ho správne zaviazal na úhradu určeného cestovného ako aj postihu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom v celkovej výške 50, 50 €. Prvostupňový súd zároveň vec posúdil správne aj po právnej stránke a svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodnil (§ 157 ods. 2 a 3 O.s.p.), na dôvody ktoré odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje. Odvolacie námietky odporcu považuje odvolací súd za nedôvodné a nespôsobilé zvrátiť vyššie prezentovaný záver. Osobitne však odvolací súd považuje za potrebné sa vyjadriť k odvolacej námietke odporcu týkajúcej sa toho, že podľa odporcu prvostupňový súd „obišiel konanie o platobnom rozkaze“, bránil mu v podaní odporu a tým mu odňal možnosť konať pred súdom, ako aj k odvolacej námietke odporcu, že súd prvého stupňa podľa jeho názoru nemohol platobný rozkaz „zrušiť formou rozsudku zo dňa 4.júla 2011“. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že súd prvého stupňa „konanie o platobnom rozkaze neobišiel“, tak ako to tvrdí odporca. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa v predmetnej veci vydal dňa 12.01.2011 platobný rozkaz č. k. 16Ro 382/2010-8 za splnenia všetkých predpokladov stanovených zákonom (§ 172 a nasl. O.s.p.) pre tento druh súdneho rozhodnutia vydávaný v skrátenom (tzv. rozkaznom) konaní. Nakoľko sa platobný rozkaz nepodarilo súdu prvého stupňa doručiť odporcovi do vlastných rúk, tak ako to vyžaduje ust. § 173 ods. 1 O.s.p., a zásielka sa vrátila súdu s poznámkou „adresát neznámy“, súd prvého stupňa správne predmetný platobný rozkaz s poukazom na ust. § 173 ods. 2 zrušil. Pokiaľ ide o zrušenie predmetného platobného rozkazu, odporca súdu prvého stupňa vytkol, že tak nemohol učiniť „formou rozsudku zo dňa 4.júla 2011“. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že postup súdu prvého stupňa nevykazuje žiadnu odporcom vytýkanú nesprávnosť. Pozornosti odporcu zrejme uniklo ust. § 173 ods. 2 veta posledná O.s.p., podľa ktorého súd zruší platobný rozkaz spravidla až spolu s ďalším úkonom vo veci samej, prípadne spolu s úkonom, ktorým sa konanie končí (predmetný prípad). Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal podľa podaného vyčíslenia náhradu trov vynaložených v odvolacom konaní za podané vyjadrenie k odvolaniu vo výške 28,81 €, ktoré uložil odporcovi s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Trovy odvolacieho konania predstavujú teda odmenu advokáta za 1 úkon právnej služby a to písomné vyjadrenie k odvolaniu osobne podané súdu prvého stupňa dňa 18.11.2011, keď odmena advokáta za 1 úkon právnej služby predstavuje s poukazom na § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení účinnom ku dňu vykonania úkonu, sumu 16,60 € a aj s poukazom na ustanovenie § 15 písm. a) citovanej vyhlášky predstavuje sumu 24,01 € (16,60 € + 1 x 7,41 € režijný paušál za rok 2011). Táto odmena advokáta bola zvýšená o daň z pridanej hodnoty v zmysle § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o sumu 4,80 € (24,01 € x 20% = 4,80 €), t.j. odmena, na ktorú vzniklo navrhovateľovi nárok spolu vo výške 28, 81 €. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené priznal navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v uplatnenej výške, t.j. v sume 28,81 €. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.