Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/5/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110249785 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1110249785.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľky: E. P., T. T., H. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Jozefom Markom, advokátom v Bratislave, Karpatská č. 18 proti odporcovi: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne nám. č 1, Bratislava, o zaplatenie istiny vo výške 11.470,74 € s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 10 C 2/2011-188 zo dňa 3.októbra 2012 v pomere hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania a to trovy právneho zastúpenia vo výške 333,80€ na účet JUDr. Jozefa Marka, advokáta v Bratislave, Karpatská č. 18 v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľke sumu 10.967,50€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 1. 1. 2011 do zaplatenia všetko v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, rovnako ako trovy konania v sume 688,-€ titulom zaplateného súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia v sume 2.335,62 € tieto k rukám právneho zástupcu navrhovateľa. Ďalej prvostupňový súd rozhodol, že konanie o zaplatenie sumy 503,24 € spolu s alikvótnou časťou príslušenstva zastavil. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že navrhovateľka je podielovým spoluvlastníkom pozemku nachádzajúceho sa v Bratislave IV, k.ú. A., parc. č. XXXX, orná pôda vo výmere 3.419m2, zapísaný na LV č. XXXX, pričom jej spoluvlastnícky podiel predstavuje 1. Odporca je vlastníkom nehnuteľností postavených na pozemku vo vlastníctve navrhovateľky a to dom penzión dôchodcov, Na barine č. 5, vecí slúžiacich na užívanie spolu s touto stavbou - parkovisko, výmenníková stanica, lavičky, časť pozemku je zastavaná komunikácia na ulici Havelkova. Navrhovateľka pozemok, ktorý má vo vlastníctve z tohto dôvodu nemôže užívať, rovnako nemôže užívať časť pozemku priľahlého k Lamačskému potoku. Odporca užíva pozemky pod stavbou, ktorú má vo vlastníctve bez právneho titulu, za obdobie od 24.12.2008 do 30. 6. 2009. Odporca ani v čase od 1. 7. 2009 do 24. 12. 2010 v zmysle zákona č. 66/2009 Z.z. neurobil žiaden krok smerujúci k usporiadaniu právnych vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré odporca v zmysle zákona č.66/2009Z.z. užíva. Odporca skutkový stav tvrdený navrhovateľkou spochybnil len v časti. Uviedol, že pozemok s parcelným označením číslom XXX/XX vedeného na LV XXXX okrajom ktorého preteká Lamačský potok užívať plnohodnotne nemôže, nakoľko z charakteristiky toho pozemku nevyplýva, že by bol definovaný ako verejná zeleň. Tento pozemok na LV č.XXXX vedeného Správou katastra Bratislava má zapísané označenie 37 čo znamená, že ide o pozemok na ktorom sú skaly, rokliny, výmole, vysoké medze s krovím alebo kamením a iné plochy, ktoré neposkytujú trvalý úžitok. Odporca ďalej uviedol, že je spoluvlastníkom predmetného pozemku spolu s navrhovateľkou. Taktiež uviedol, že o povodie potoka sa stará Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. odštepný závod Bratislava. Navrhovateľka sa nestotožnil s tvrdením odporcu, z dôvodu že pozemok využívajú obyvatelia Domova penziónu pre dôchodcov, nakoľko tento pozemok je pozemok s verejnou zeleňou. Odporca na predmetný pozemok umiestňuje orientačné a popisné značenia. Odporca predmetný pozemok aj napriek tomu, že je len podielovým spoluvlastníkom užíva celý. Po právnej stránke svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil ustanovením §451 ods.2 Občianskeho zákonníka , § 4 ods.1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov , keď bezdôvodné obohatenie sa chápe ako záväzkovoprávny vzťah, ktorý vzniká medzi osobou, ktorá sa bezdôvodne obohatila a je povinná toto bezdôvodné obohatenie vrátiť a medzi osobou, na úkor ktorej sa iný bezdôvodne obohatil a ktorá má právo na jeho vydanie. Občiansky zákonník v ustanovení § 451 ods. 2 vymedzuje štyri formy bezdôvodného obohatenia, z ktorých na prejednávanú vec možno aplikovať formu bezdôvodného obohatenia ako majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu. Medzi navrhovateľom a odporcom totiž nikdy nedošlo k zmluvnému usporiadaniu vzťahov týkajúcich sa vyššie špecifikovaných pozemkov vo vlastníctve navrhovateľa a stavby na nich stojacej vo vlastníctve odporcu. Odporca užíval vyššie špecifikované pozemky bez poskytnutia akéhokoľvek protiplnenia navrhovateľke. Je zrejmé, že užívaním predmetných pozemkov bez právneho titulu( bez nájomnej alebo inej zmluvy) došlo na strane odporcu ku vzniku bezdôvodného obohatenia , ktorý je povinný obohatenie vydať. Tým, že odporca užíval uvedené pozemky bez poskytnutia náhrady a bez toho, aby došlo k zmenšeniu jeho majetku o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo ich užívať, ukrátil navrhovateľku o plnenie, ktoré by jej malo byť poskytnuté ako oprávnenej osobe, za užívanie nehnuteľností v jeho vlastníctve treťou osobou. Prvostupňový súd ďalej uviedol, že spornou v konaní bola otázka výšky a rozsahu plnenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia , ktoré je odporca povinný poskytnúť navrhovateľke za užívanie pozemkov v dobí od 24.12.2008 do 30.6.2009. Navrhovateľka vo svojom návrhu vychádzala z obsahu listinného dôkazu a to znaleckého posudku č.25/2010, v ktorom znalec určil výšku všeobecnej hodnoty nájmu za pozemok parcely registra "E", evidovaného na mape určeného operátu č.XXXX, katastrálne územie A. za obdobie od 24.12.2008 do 30.6.2009 na sumu vo výške 4,35 €/m2. Naproti tomu odporca postavil svoju obranu na tvrdení, že úhrada žalovanej istiny z titulu vydania bezdôvodného obohatenia je neprimerane vysoká, vzhľadom na účel, ktorému stavby vo vlastníctve odporcu, slúžia. Prvostupňový súd sa pri určení výšky ceny za užívanie predmetných pozemkov priklonil k tvrdeniam navrhovateľky a vychádzal z obsahu listinného dôkazu a to znaleckého posudku č. 25/2010, ktorého obsah odporca nenamietol. V zmysle citovaného ustanovenia §4 ods.1 zákona č.66/2009Z.z. tým, že odporca ako vlastník nehnuteľností nemal ku dňu nadobudnutia účinnosti uvedeného zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniklo mu vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou ako vlastníkovi stavby dňom účinnosti tohto zákona v jeho prospech právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podľa citovaného ustanovenia §4ods.2 cit. zákona navrhovateľke ako vlastníčke pozemku pod stavbou vo vlastníctve odporcu vznikla povinnosť strpieť výkon práva odporcom zodpovedajúceho vecnému bremenu. Navrhovateľka však nie je povinná strpieť výkon práva odporcu bez primeranej náhrady, aj keď zákon č. 66/2009Z.z. neupravuje výšku náhrady. Súd postupoval pri rozhodovaní o nároku navrhovateľky podľa všeobecnej právnej úpravy a v súlade s preloženým listinným dôkazom a to znaleckým posudkom č.26/2010, ktorým bola ustálená všeobecná hodnota vecného bremena zriadeného na pozemku parcela registra "E" evidované na mape určeného operátu č.XXXX ,k.ú. A. za obdobie od1.7.20089 do 24.12.2010 na sumu 9,07/m2. Odporca ako vlastník opísaných nehnuteľností v úvode odôvodnenia rozsudku v konaní nepreukázal, že by postupoval v zmysle ustanovenia § 2 ods.1, 2 zákona č.66/2009 Z.z., a jeho tvrdenie odporcu, že stavba nachádzajúca sa na sporných pozemkoch, slúži verejnému záujmu a preto by bolo v rozpore s dobrými mravmi uhrádzať nájom za užívanie pozemkov vo výške špecifikovanej v návrhu, je podľa názoru súdu irelevantné. Stavba - Dom penzión pre dôchodcov plní určenú spoločenskú požiadavku, avšak to neplatí na samotný pozemok, na ktorom sa stavba nachádza. Navrhovateľka do nadobudnutia účinnosti zákona č.66/2009Z.z. nebola subjektom povinným akýmkoľvek spôsobom znášať bremeno verejného záujmu, po nadobudnutí účinnosti predmetného zákona sa navrhovateľka stala subjektom povinným strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu odporcom do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území čo však neznamená, že nemá má nárok na primeranú náhradu bez ohľadu na to, kto a na aký účel užíva tieto pozemky, čiže bez ohľadu na subjekt, ktorý sa v tomto prípade na jeho úkor bezdôvodne obohatil a realizuje výkon práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu. Preto súd prisvedčil tvrdeniu navrhovateľky, že je to práve odporca, ktorý je povinný plniť verejné funkcie a na tento účel zároveň disponuje zverenou právomocou a prostriedkami z verejných zdrojov. Odporca mohol sporu minimálne za obdobie od 1.7.2009 do 24.12.2010 predísť tým, že by postupoval urýchlene podľa ustanovenia § 2 zákona č.66/2009Z.z. O úrokoch z omeškania rozhodol prvostupňový súd podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď sa odporca sa dostal so splnením povinnosti - vydaním bezdôvodného obohatenia ako so zaplatením hodnoty výkonu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu do omeškania. Svoj nárok na zaplatenie úroku z omeškania si navrhovateľka uplatnila vo výške 9 % ročne zo žalovanej sumy odo dňa 11.1.2011, v súlade s § 3 nariadenia č. 87/1995 Zb. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka .Písomná výzva na zaplatenie žalovanej sumy bola právnym zástupcom navrhovateľky odporcovi podľa prezentačnej pečiatky doručená 22.12.2010.V predmetnej výzve je navrhovateľka uvedená od číslom 1. Odporca bol vyzvaný na zaplatenie žalovanej sumy do dňa 10.1.2011. Odporca do uvedeného dátumu navrhovateľke neposkytol ani čiastočné peňažné plnenie, s plnením peňažného záväzku sa dostal do omeškania od dňa 11.1.2011. Prvostupňový súd konanie o zaplatenie sumy 503,24 € spolu s príslušenstvom zastavil v zmysle citovaného ustanovenia § 96 ods.1, 2 O.s.p. a zaviazal odporcu na zaplatenie zvyšku uplatneného nároku a to na zaplatenie sumy 10.967,50€ spolu s príslušenstvom to 9 % ročným úrokom z omeškania odo dňa 11.1.2010. Obranu odporcu, že navrhovateľka pozemok č. XXX/XX o rozlohe 530m2, v katastrálnom území Lamač, ku ktorému je vedený právny stav na LV č.XXXX môže užívať vyhodnotil ako účelovú a to z dôvodu, že z priloženej fotodokumentácie vyplýva, že pozemok navrhovateľka nemôže užívať ako spoluvlastník, čo vyplýva z charakteru stavebnotechnického usporiadania okolia tohto pozemku. Z fotodokumentácie jednoznačne vyplýva, že vybudovaním stavby Domova penziónu pre dôchodcov, cestných komunikácií pozemok slúži verejnému záujmu a nie je možné ho oplotiť za účelom samostatného užívania navrhovateľkou, tak aby týmto oplotením nedošlo k zamedzeniu využitia predmetných stavieb ako aj komunikácií patriacich do vlastníctva žalovaného odporcu. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynul ,záver , že predmetný pozemok odporca ako spoluvlastník užíva výlučne sám, keď starostlivosť o povodie Lamačského potoka, ktorý preteká okrajom predmetného pozemku vykonáva Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. odštepný závod Bratislava, tento subjekt nevykonáva starostlivosť o zeleň na pozemku rastúcu a preto je odporca vo veci pasívne vecne legitimovaným subjektom. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 v zmysle zásady úspechu účastníka v konaní. Navrhovateľka v konaní mala plný úspech ,preto jej súd priznal náhradu trov konania voči odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd zaviazal odporcu na náhradu trov konania navrhovateľke v sume 688,-€, ktoré jej vznikli zaplatením súdneho poplatku za dôvodne podaný návrh. Súd zaviazal odporcu aj na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré je povinný v súlade s ustanovením §149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľky v sume 2.335,62€ vrátene 20% DPH. Proti tomuto rozsudku okrem výroku o zastavení konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil, návrh zamietol, alternatívne aby rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Z hľadiska uplatnených nárokov navrhovateľka rozlišuje medzi dvoma obdobiami. Prvým obdobím je obdobie od 24.12.2008 do 30.6.2009 a druhým obdobím je obdobie od 30.6.2009 do 1.7.2009. V prvom období si navrhovateľka uplatňuje náhradu za užívanie pozemku registra „E“ parc. č. XXXX v jej prislúchajúcom spoluvlastníckom podiele podľa ustanovená Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení a jej nárok vychádza zo všeobecnej hodnoty obvyklého nájmu tohto pozemku ustálenej súdnym znalcom AUDING s.r.o. v znaleckom posudku č. 25/2010. Ide o sumu vo výške 4,35 € za m2, pričom pri celej výmere pozemku ide o sumu 3.718,16 €. V druhom období vychádza navrhovateľka z platnej právnej úpravy zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Za toto obdobie si navrhovateľka nárokuje zaplatenie sumy vo výške 7.752,-€. Táto suma vychádza zo všeobecnej hodnoty vecného bremena ustálenej súdnym znalcom AUDING s.r.o. v písomne vyhotovenom znaleckom posudku č. 26/2010. Čo sa týka bezdôvodného obohatenia, namietal, že užívaním časti tohto pozemku, ktorá je na mape určeného operátu označená ako pozemok registra „C“ parc. č. XXX/XX, nedochádza z jeho strany k bezdôvodnému obohateniu , keď predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je na jednej strane existencia obohatenia a na druhej strane jeho bezdôvodnosť. Nakoľko on je podielovým spoluvlastníkom pozemku registra „E“ parc. č. XXXX v podiele 1/2, má právo z titulu jeho vlastníckeho práva daný pozemok v plnej miere užívať. Vzhľadom k tomu, že uvedený pozemok je roklinou užívanie daného pozemku ním doteraz spočívalo len v osadení dvoch hore uvedených tabúľ. Máme za to, že takéto užívanie pozemku zo strany vlastníka nemôže byť označené za bezdôvodné, nakoľko nijakým spôsobom neobmedzilo vo výkone vlastníckeho práva dvoch zostávajúcich spoluvlastníkov. Druhým predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik neoprávneného majetkového prospechu na strane odporcu. A mal zato, že užívaním pozemku registra „C“ parc. č. XXX/XX sa jeho majetok nerozmnožil o žiadne nové majetkové hodnoty. V rozhodnutí súd jeho námietku o tom, že navrhovateľka môže užívať pozemok registra „C“ parc. č. XXX/XX rovnako ako on vyhodnotil za účelovú. , keď spôsob využitia pozemku ním súd nešpecifikoval. Rovnako sa súd vo svojom odôvodnení nezaoberal ani otázkou, či takýmto užívaním obmedzuje ostatných spoluvlastníkov vo výkone ich vlastníckeho práva, nakoľko mal za to, že len v takom prípade by bolo možné označiť užívanie daného pozemku ním ako bezdôvodné. V druhom časovom období, ktoré trvá od 1.7.2009 do 24.12.2010, vychádza navrhovateľka pri uplatnení svojho nároku z platnej právnej úpravy zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vzhľadom k tomu, že pozemok registra „C“ parc. č. XXX/XX nie je zastavaný, a ako už bolo uvedené nie je ani priľahlou plochou, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok s domom dôchodcov, mal za to, že uplatnenie zákona č. 66/2009 sa na daný pozemok nevzťahuje. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá žiadala rozsudok v napadnutej časti potvrdiť a priznať jej náhradu trov konania. Uviedla, že považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne, založené na spoľahlivom zistení skutkového stavu a jeho správnom právnom posúdení a odvolanie odporcu za nedôvodné a účelové, v rozpore so zásadnými občianskoprávnymi zásadami, všetko v snahe vyhnúť sa zaplateniu finančných prostriedkov, o ktoré sa odporca na jej úkor obohatil, resp. o ktoré bola konaním odporcu ukrátená. Trvala na tom, že súd prvého stupňa správne právne posúdil, vznik jej nároku z titulu majetkového prospechu odporcu získaného plnením bez právneho dôvodu, a ako odplata za vecné bremeno - dané existenciou stavby odporcu na pozemku v jej spoluvlastníctve; neexistencia právneho dôvodu na bezodplatné užívanie pozemku v spoluvlastníctve zo strany odporcu. Správne prvostupňový súd ustálil výšku bezdôvodného obohatenia a vecného bremena s poukazom na závery znaleckých posudkov, s vysporiadaním sa tvrdeniami o neužívaní pozemku, ako aj z faktom, že náklady na verejné a verejnoprospešné služby nemôže odporca na základe žiadnemu právneho predpisu prenášať na ňu, keď ona sa snažila dlhodobo riešiť existujúce vlastnícke pomery - no odporca zostal nečinný a existujúci stav mu vyhovuje. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. , keď rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O.s.p.a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním náležite zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p., spočívajúci v tom, že navrhovateľka je podielovým spoluvlastníkom pozemku nachádzajúceho sa v Bratislave IV, k.ú. A., parc. č. XXXX, orná pôda vo výmere 3.419m2, zapísaný na LV č. XXXX, pričom jej spoluvlastnícky podiel predstavuje 1. Odporca je vlastníkom nehnuteľností stavieb postavených na pozemku vo vlastníctve navrhovateľky / okrem stavby na parc. č. XXX/X o výmere 150m2 / to dom penzión dôchodcov, Na T. Č.. X, vecí slúžiacich na užívanie spolu s touto stavbou - parkovisko, výmenníková stanica, lavičky, časť pozemku je zastavaná komunikácia na ulici U.. Predmetom konania je po úprave návrhu zaplatenie sumy 10.967,50€ s príslušenstvom keďže odporca užíva pozemky pod stavbami, ktoré má vo vlastníctve bez právneho titulu. Navrhovateľka si uplatnila za obdobie od 24.12.2008 do 30.6.2009 sumu 3.555,03€ podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení, keď jej nárok vychádza zo všeobecnej hodnoty obvyklého nájmu tohto pozemku ustálenej súdnym znalcom AUDING s.r.o. v znaleckom posudku č. 25/2010 vo výške 4,35 € za m2 / 3.269m2 x 4,35€ = 14.220,15€ z toho podiel 1 t.j. 3.555,03€ /. Za obdobie od 1.7.2009 do 24.12.2010 si navrhovateľka uplatnila sumu 7.412,45€ keď vychádzala zo zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z dôvodu, že nie je povinná strpieť výkon práva odporcu bez primeranej náhrady a jej nárok vychádza zo všeobecnej hodnoty vecného bremena zriadeného na tomto pozemku ustálenej súdnym znalcom AUDING s.r.o. v znaleckom posudku č. 26/2010 vo výške 9,07 € za m2 / 3.269m2 x 9,07€ = 29.649,93€ € z toho podiel 1 t.j. 7.412,45€ /. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. V danej veci mal odvolací súd za to, že skutkové zistenia súd prvého stupňa zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci. V prejednávanej veci došlo proti vôli navrhovateľky k tomu, že fakticky poskytovala plnenie / bola v žalovanom období od 24.12.2008 do 30.6.2009 okolnosťami donútená trpieť užívanie sporných pozemkov, ktorých je podielovou spoluvlastníčkou / odporcom bez právneho titulu a bez toho, že by jej odporca za ňou poskytované plnenie platil náhradu. Na jej strane ide o prípad plnenia bez právneho dôvodu, ktoré je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia založenou na tom, že medzi ňou a odporcom od počiatku chýbal právny vzťah zakladajúci nárok na plnenie (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka ). Dôsledkom takéhoto plnenia je obohatenie na strane odporcu, obsahom ktorého je získanie majetkovej hodnoty odporcom. Ten totiž užíval predmetné pozemky bez poskytnutia akejkoľvek náhrady a teda bez toho, aby sa jeho majetok zmenšil o prostriedky, ktoré by musel vynaložiť za užívanie týchto pozemkov v prípade, ak by ich užíval na základe právneho titulu - nájomnej zmluvy ( viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 52/2005). Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je peňažná čiastka, ktorá zodpovedá cene vynakladanej obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci i s prihliadnutím k druhu právneho dôvodu, ktorým sa spravidla právo užívania veci realizuje; najčastejšie ide o nájomnú zmluvu a preto výška náhrady by mala zodpovedať obvyklému nájomnému, ktoré by bol ako nájomca za bežných okolností povinný platiť, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia, súd prvého stupňa správne vychádzal zo znaleckého posudku znaleckej organizácie AUDING s.r.o. č. 25/2010, ktorý stanovil výšku všeobecnej hodnoty nájmu pozemku za predmetné obdobie 24.12.2008 do 30.6.2009 vo výške 4,35 € za m2. Výška bezdôvodného obohatenia navrhnutá žalovaným (0,33 eur/m2/rok ) nemá oporu vo vykonanom dokazovaní; ide o jeho odhad založený na tom, že stavba postavená na predmetných pozemkoch má verejnoprávny charakter, keď charakter predmetnej stavby nemá žiadny význam z hľadiska vyčíslenia výšky bezdôvodného obohatenia. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov / ďalej „ zákon „ / tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, 1) vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou"). Podľa § 4 ods. 1 zákona ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Podľa § 4 ods. 2 zákona vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. Odvolací súd sa stotožňuje zo záverom súdu prvého stupňa, že nárok navrhovateľky na náhradu za užívanie predmetných pozemkov za obdobie 1.7.2009 do 24.12.2010 treba podľa posúdiť podľa zák. č. 66/2009 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. 7. 2009. Nie je sporné, že stavba postavené na predmetných pozemkoch prešli do vlastníctva odporcu v zmysle zák. č. 138/1991 Z.z. o majetku obcí. Vzhľadom na to odporcovi dňom 1. 7. 2009 vzniklo k predmetným pozemkom v jeho prospech právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie predmetných pozemkov (§ 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z.). Navrhovateľke vznikol v zmysle § 2 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z. nárok na to, aby jej odporca zámennou zmluvou poskytol náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu, ktorým je zák. č. 330/1991 Zb. (§ 2 ods. 2 zák. č. 66 /2009 Z.z.). Citovaný zákon žiadnym spôsobom neupravuje stav do doby, než je vlastníkovi pozemku pridelený náhradný pozemok, resp. než sa usporiadajú vlastnícke vzťahy k pozemku pod stavbou v konaní o pozemkových úpravách. V zmysle § 4 ods. 2 zák. č. 66/2009 Z.z. je vlastník pozemku pod stavbou povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav. Toto ustanovenie však nemožno chápať tak, že by vlastníkovi pozemku do pridelenia náhradného pozemku, resp. do vykonania pozemkových úprav, nevzniklo právo na poskytnutie náhrady za vecné bremeno, ktorým je jeho pozemok zaťažený zo zákona. Bolo by v rozpore so zásadou ochrany vlastníckeho práva, ak by vlastníkovi pozemku neprislúchala náhrada za zákonom zriadené vecné bremeno zaťažujúce jeho pozemok. Okrem toho, zák. č. 66/2009 Z.z. v § 2 ods. 1 nestanovuje obci, resp. vyššiemu územnému celku žiadnu lehotu, v ktorej obec, resp. územný celok môže vlastníkovi pozemku poskytnúť náhradný pozemok, a ani lehotu, v ktorej musí dôjsť k pozemkovým úpravám v zmysle zák. č. 330/1991 Zb. (§ 2 ods. 2 zák. č. 66/2009 Z.z.). Mohlo by teda dôjsť k tomu, že obec, resp. vyšší územný celok vlastníkovi pozemku po dlhú dobu trvajúcu i viac rokov neposkytne náhradný pozemok, prípadne konanie o pozemkových úpravách (ktoré možno začať na návrh obce, resp. vyššieho územného celku, ale i na návrh vlastníka pozemku) bude trvať po dlhú dobu. V takom prípade by bol vlastník pozemku nútený po vopred neurčenú dobu trpieť užívanie pozemku v jeho vlastníctve zo strany obce, resp. vyššieho územného celku z titulu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu bez nároku na akúkoľvek náhradu. To by znamenalo zvýhodnenie postavenia obce, resp. vyššieho územného celku na úkor postavenia vlastníka. Možno argumentovať i tým, že ak by zákonodarca mienil zákonom č. 66/2009 Z.z. zriadiť v prospech obce, resp. vyššieho územného celku právo zodpovedajúce vecnému bremenu bezúplatne, vyjadril by to expressis verbis priamo v tomto zákone. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka má právo na náhradu za vecné bremeno, ktorým je zo zákona zaťažený pozemok v jeho vlastníctve. Preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke za obdobie od1.7.2009 do 24.12.2010 náhradu za vecné bremeno, keď pri stanovení všeobecnej hodnoty vecného bremena zriadeného na tomto pozemku ustálenej vychádza zo znaleckého posudku č. 26/2010 znaleckej organizácie AUDING s.r.o. výške 9,07 € za m2, keď k tomu odvolací súd dodáva, že odporca v odvolaní ani nenamietal nesprávnosť vyčíslenia výšky náhrady za vecné bremeno. Odvolací súd vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Čo sa týka ďalších námietok uvedených v odvolaní, s týmito sa odvolací súd nezaoberal, keďže už prvostupňový súd sa vo svojom odôvodnení podrobne zaoberal na všetky pre vec dôležité argumentami odporcu, keď tieto nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, sú v rovine úvah bez podloženia relevantných dôkazov. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína, a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Napokon aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre uvádza, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú; článok 6 ods. 1 dohovoru však nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument, pričom odvolací súd sa pri zamietnutí odvolania môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia rozhodnutia nižšieho súdu (García Ruiz proti Španielsku zo dňa 21. januára 1999, Van de Hurk proti Holandsku zo dňa 19. apríla 1994). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je potrebné posudzovať vždy so zreteľom na konkrétny prípad aj so zreteľom na charakter konania (správne súdnictvo), v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané (Ruiz Torija proti Španielsku zo dňa 9.decembra 1994). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2 , § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p., keď navrhovateľka cestou svojho právneho zástupcu podala návrh na priznanie náhrady trov konania a tieto vyčíslila. Odvolací súd priznal v konaní plne úspešnej navrhovateľke voči odporcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 333,80€, ktorú zaviazal odporcu s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľky. Trovy konania predstavujú odmenu advokáta za 1 úkon právnej služby a to písomné vyjadrenie k odvolaniu dňa 14.12.2012. Odmena advokáta za jeden úkon právnej služby predstavuje s poukazom na § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb sumu 270,54€. Celkové odmena potom aj s poukazom na § 14 ods. 4, § 15 písm. a) a § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky predstavuje sumu 333,80€ / 270,54€ + 7,63€ režijný paušál = 278,17€ + 55,63€ t.j. 20% DPH zo sumy 270,54€ /. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.