Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/32/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111207458 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1111207458.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Beáty Jurgošovej v právnej veci navrhovateľov: X/ A. U., N. C. X, N. V. X/ U. B., N. C. X, N., obaja zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. NOVÁČKOVÁ, s.r.o., so sídlom Brančská 7, Bratislava, proti odporcom: X/ V..Z.. U. Z., N. G. XX, A. V. X/ O.. I. Z., N. G. XX, A., obaja zastúpení: AENEA Legal, s.r.o., so sídlom Jozefská 3, 811 06 Bratislava, o určenie neplatnosti právneho úkonu - zmluvy o zriadení záložného práva, na odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17. decembra 2012 č.k. 4C 37/2011-167 v spojení s opravným uznesením zo dňa 28. októbra 2013 č.k. 4C 37/2011-189 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením zo dňa 28.10.2013 č.k. 4C 37/2011-189 vo veci samej potvrdzuje. V časti týkajúcej sa náhrady trov konania rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením zo dňa 28.10.2013 č.k. 4C 37/2011-189 mení tak, že navrhovatelia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcom 1/ a 2/ náhradu trov konania v sume 339,30 € k rukám ich právneho zástupcu do 3 dní. Navrhovatelia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania v sume 79,89 € k rukám ich právneho zástupcu do 3 dní. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením zo dňa 28.10.2011 č.k. 4C 37/2011-189 zamietol návrh navrhovateľov 1/ a 2/, ktorým sa domáhali určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 28.03.2008 s právoplatne povoleným vkladom dňa 01.07.2008 pod V-13355/08 k spoluvlastníckym podielom 1/2 a 1/2 v ich vlastníctve na nehnuteľnostiach - N. Č.. XX na X. A. N. W. Z..Č.. XXX na C. X S. N., na spoluvlastníckom podiele 448/10000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp.č. XXX, zapísaných na LV č. XXXX, na spoluvlastníckom podiele 224/10000 na pozemkoch parc.č. XXXX/X, druh záhrady o výmere 355 m2 a parc.č. XXXX/X, druh zastavané plochy a nádvoria o výmere 985 m2, zapísané na LV č. XXXX, G.. Ú. Z. O., P. N. - m.č. Z. O., P. N. L.. Navrhovateľom 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť odporcom v 1/ a 2/ náhradu trov konania vo výške 463,26 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že odporcovia 1/ a 2/ uzatvorili dňa 21.12.2007 so spoločnosťou PELOR s.r.o. kúpnu zmluvu, na základe ktorej odpredali uvedenej spoločnosti pozemok parc.č. XXXX/X, druh zastavané plochy a nádvoria o výmere 674 m2, zapísaný na LV č. XXXX, G..Ú.. A., P. A., P. A. za dohodnutú kúpnu cenu 6 740 000,- Sk, splatnosť ktorej bola dohodnutá v dvoch plneniach, jednak vo finančnom plnení vo výške 1 740 000,- Sk, ktorá bola odporcom 1/ a 2/ vyplatená a jednak v nepeňažnom vecnom plnení v sume 5 000 000,- Sk vo forme vybudovania 2 bytových jednotiek a 1 nebytového priestoru v budúcom polyfunkčnom objekte, vybudovanom aj na pozemku, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy. V zmysle čl. IV kúpnej zmluvy (viažúceho sa na splatnosť druhej časti kúpnej ceny) sa spoločnosť PELOR s.r.o. zaviazala najneskôr do 3 mesiacov od nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku podať žiadosť o vydanie územného rozhodnutia, po vydaní a správoplatnení územného rozhodnutia najneskôr do 3 mesiacov podať žiadosť o vydanie stavebného povolenia a po vydaní a správoplatnení stavebného povolenia najneskôr do 4 mesiacov začať vykonávať stavebné práce a ukončiť stavebné práce v lehote určenej vydaným stavebným povolením alebo do 24 mesiacov odo dňa začatia stavebných prác, a to v závislosti od toho, ktorá zo skutočností nastane skôr. Odporcovia 1/ a 2/ ako objednávatelia dňa 21.12.2007 uzatvorili so spoločnosťou PELOR s.r.o. ako zhotoviteľom zmluvu o dielo na výstavbu dvoch bytových jednotiek a 1 nebytového priestoru v budúcom polyfunkčnom dome v Piešťanoch. Dodatkom č. 1 k tejto zmluve sa účastníci zmluvného vzťahu dohodli, že spoločnosť PELOR s.r.o. podá do 30.06.2008 žiadosť o vydanie územného rozhodnutia na polyfunkčný objekt na príslušnom stavebnom úrade. Spoločnosť PELOR s.r.o. podala návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby polyfunkčného objektu dňa 30.06.2008. Mal tiež preukázané, že dňa 27.06.2008 navrhovatelia 1/ a 2/ ako záložcovia uzatvorili s odporcami 1/ a 2/ ako záložnými veriteľmi zmluvu o zriadení záložného práva k spoluvlastníckym podielom 1/2 vo vlastníctve navrhovateľov 1/ a 2/ na nehnuteľnostiach- bytu č. XX na X. poschodí bytového domu súp.č. XXX na C. X S. N., na spoluvlastníckom podiele 448/10000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXX, zapísaných na LV č. XXXX, na spoluvlastníckom podiele 224/10000 na pozemkoch parc. č. XXXX/X, druh záhrady o výmere 355 m2 a parc.č. XXXX/X, druh zastavané plochy a nádvoria o výmere 985 m2, zapísané na LV č. XXXX, kat. územie Z. O., P. N. - O.. Č.. Z. O., P. N. L., a to za účelom zabezpečenia pohľadávky odporcov 1/ a 2/ voči dlžníkovi spoločnosti PELOR s.r.o. v celkovej výške 5 000 000 Sk, pozostávajúcu v povinnosti dlžníka previesť na záložného veriteľa vlastnícke právo k dvom bytovým jednotkám a jedného nebytového priestoru, tak ako je to definované v čl. III kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 21.12.2007. V preambule zmluvy v bode 6 je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že v súlade s textom kúpnej zmluvy má PELOR s.r.o. povinnosť splniť svoj záväzok najneskôr do 31.12.2010. Z oznámenia odporcov 1/ a 2/ ako aj z listu vlastníctva č. XXXX V. XXXX a výzvy na poskytnutie súčinnosti zo dňa 21.03.2011 zistil, že odporcovia začali výkon záložného práva z dôvodu nesplnenia záväzku do dňa jeho zročnosti v zmysle záložnej zmluvy. Predovšetkým sa súd prvého stupňa zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu v zmysle § 80 písm.c/ O.s.p. Vyslovil, že základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa uvedeného ustanovenia je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom právnom určení. Konštatoval, že spravidla je naliehavý záujem daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, tiež vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo bez tohto určenia jeho právne postavenie bolo neisté. Určovaciu žalobu považoval zvyčajne za prípustnú, ak sa ňou odstraňuje spornosť vzťahu účastníkov a predchádza vzniku ďalších sporov, prípadne ak sa vytvára pevný základ právneho vzťahu. V súvislosti s otázkou existencie naliehavého právneho záujmu pri žalobe o určenie neplatnosti záložnej zmluvy uviedol, že žaloba o určenie v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak má požadované určenie len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie právny vzťah alebo právo, a to najmä vtedy, ak takáto predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistota v jeho právnom postavení sa totiž v takomto prípade neodstráni iba tým, že bude vyriešená predbežná otázka, z ktorej bez ďalšieho vzťah (právo) významný pre právny pomer účastníkov ešte nevyplýva, ale až určením, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Pokiaľ na základe záložnej zmluvy bolo záložné právo vložené do katastra nehnuteľností, vyslovil, že právna otázka, či záložná zmluva je alebo nie je platným právnym úkonom, za tejto situácie predstavuje iba vyriešenie predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či na nehnuteľnostiach žalobcu (ako záložcu) viazne v prospech záložného veriteľa záložné právo. Aj keby záložná zmluva bola neplatným právnym úkonom, nemôže prípadné určenie jej neplatnosti viesť k odstráneniu právnej neistoty žalobcu alebo k zamedzeniu ohrozenia jeho práva. Uviedol, že určením neplatnosti záložnej zmluvy nemusí byť bez ďalšieho postavené na isto, že vôbec nevzniklo záložné právo, a na druhej strane na základe platnej záložnej zmluvy nemusí vždy vzniknúť záložné právo k nehnuteľnostiam, aj keď bolo vložené do katastra nehnuteľností. Záložná zmluva nie je neplatná len preto, že nevznikla pohľadávka, ktorú má zabezpečovať záložné právo založené na tejto zmluve (napríklad preto, že nedošlo k uzavretiu zmluvy, podľa ktorej by mala pohľadávka vzniknúť, alebo preto, že takáto zmluva je neplatná a pod.). A aj keď je záložná zmluva platným právnym úkonom, záložné právo nevznikne, ak nevznikla pohľadávka, ktorú má záložné právo zabezpečovať. Konštatoval, že vzhľadom na to, že určením platnosti alebo neplatnosti záložnej zmluvy sa nemôže vyriešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu medzi účastníkmi, nemôže byť na takomto určení naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm.c/ O.s.p. Stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistotu v jeho právnom postavení možno preto odstrániť len určením, či tu je alebo nie je záložné právo, prípadne, ak už došlo k realizácii záložného práva, určením, či tu je alebo nie je iné právo, napr. vlastnícke. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR 4 Cdo 89/2007). Mal za to, že je neplatná zmluva, podľa ktorej už bolo vložené do katastra nehnuteľností záložné právo, nie je naliehavý právny záujem v zmysle ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p.; k odstráneniu neistoty v právnom postavení navrhovateľa alebo k zamedzeniu ohrozenia jeho práva môže v tomto prípade viesť iba určením toho, či tu záložné právo je alebo nie je (NS ČR 21Cdo 1109/2004). Po právnom zhodnotení na vec sa vzťahujúcich rozhodujúcich skutkových zistení dospel súd prvého stupňa k záveru, že pre nedostatok naliehavého právneho záujmu je návrh potrebný zamietnuť bez potreby jeho ďalšieho meritórneho posúdenia. Vzhľadom k uvedenému sa nezaoberal vyhodnotením predložených dôkazov týkajúcich sa rokovaní účastníkov konania ohľadom uzatvorenia dohody o urovnaní. Zamietol dôkaz navrhnutý navrhovateľmi vyžiadaním si súdneho spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 14C 83/2012 ohľadom konania, o ktorom je vyznačená poznámka na liste vlastníctva č. XXXX, ako nadbytočný a nesúvisiaci s predmetom konania, nakoľko z listu vlastníctva vyplýva, že uvedeným návrhom na začatie konania bola napadnutá platnosť kúpnej zmluvy pod V 2392/12, teda inej, o akú sa jedná v tomto konaní (V 3566/07). Rovnako považoval za nadbytočné pre rozhodnutie vo veci vykonanie dôkazu navrhnutého navrhovateľmi vypočutím konateľa spoločnosti PELOR s.r.o., ktorý je zároveň navrhovateľom 1/, nakoľko v danom prípade išlo o posúdenie právnej otázky, pričom skutočnosti vysvetľujúce postup pri zabezpečení vecného plnenia ako hlavnej pohľadávky odporcov a informovanie odporcov o tomto postupe. Súd prvého stupňa skonštatoval, že i v prípade existencie naliehavého právneho záujmu by nebolo možné návrhu navrhovateľov vyhovieť stotožňujúc sa s argumentáciou odporcov, že i prípadná absencia dojednania splatnosti záväzku v kúpnej zmluve a zmluve o dielo nespôsobuje neplatnosť záložnej zmluvy s poukazom na ust. § 563 Občianskeho zákonníka a s poukazom na skutočnosť, že predmetná záložná zmluva spĺňa podstatné zákonné náležitosti, ktorými sú určenie zabezpečovanej pohľadávky vrátane určenia jej najvyššej hodnoty a zálohu. Okrem iného, súd má za to, že splatnosť zabezpečovanej pohľadávky bol určený v kúpnej zmluve ako aj v zmluve o dielo lehotami, ktoré boli v záložnej zmluve premietnuté do fixného dátumu splatnosti, čo bolo v súlade s písomným potvrdením a uznaním tejto skutočnosti dlžníkom, z toho dôvodu takéto určenie splatnosti nemožno považovať v rozpore so zákonom. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď plne úspešným odporcom priznal náhradu trov konania voči navrhovateľom, ktorí vo veci úspech nemali v celkovej výške 463,26 Eur, a to náhradu zaplatenom súdnom poplatku za odvolanie proti predbežnému opatreniu vo výške 33,- Eur trov právneho zastúpenia vo výške 430,26 Eur, a to za úkony- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky), písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej - 1/2 úkonu, podanie odvolania proti predbežnému opatreniu, 1 úkon - vyjadrenie zo dňa 23.01.2012, 1 úkonu - žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania , 1 úkon - vyjadrenie zo dňa 17.10.2012 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky), 1 úkonu - účasť na pojednávaní dňa 18.10.2012 a 1 úkon - účasť na pojednávaní dňa 17.12.2012 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky), za ktoré mu patrí režijný paušál 2x á 7,41 Eur a 5x 7,63 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) + 20% DPH. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie navrhovatelia 1/ a 2/, ktorí žiadali napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie dôvodiac tým, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a nedostatočne zistil skutkový stav veci, v dôsledku čoho im bola odňatá možnosť konať pred súdom. Považovali rozhodnutie súdu prvého stupňa za prekvapivé majúc za to, že došlo nimi k osvedčeniu naliehavého právneho záujmu. Poukázali na uznesenia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 14C 37/11-48 a Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co 38/11-97, ktorými bolo predbežným opatrením uložené odporcom zdržať sa výkonu záložného práva zo záložnej zmluvy, keď podľa nich sa obidva súdy stotožnili v tom, že osvedčili naliehavú potrebu dočasnej úpravy pomerov z dôvodu rizík, ktoré záložné právo so sebou prináša a tento ich naliehavý právny záujem nebol nikdy nikým spochybnený, nemali tak pochybnosť o tom, že túto vo veci podstatnú procesnú skutočnosť súdu aj osvedčili. Za prekvapujúcu považovali aplikáciu ust. § 80 písm. c/ O.s.p. Poukázali na novelizáciu ust. § 34 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti, na základe čoho by podľa nich po určení neplatnosti záložnej zmluvy bolo záložné právo z katastra nehnuteľností vymazané a dotknuté nehnuteľnosti by zostali nezaťažené, keďže by to bol stav zodpovednosti stavu pred týmto sporným právnym úkonom, kde ak by záložná zmluva bola absolútne neplatná tak z titulu § 151b ods. 1 Obč. zák. by ani nebola spôsobilá vyvolať následky vo forme vzniku záložného práva pre absenciu obligatórneho „titulus“ podľa § 39 Obč. zák., najmä by nemohlo dôjsť k výkonu záložného práva priamo ohrozujúceho ich majetok. Vo vzťahu k sut. § 80 písm. c/ O.s.p. poukázali na rozhodnutie NS SR 2Cdo 252/2009 v konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a na ďalšie rozhodnutia NS SR potvrdzujúce podľa nich, že určenie neplatnosti záložnej zmluvy by bolo za súčasnej právnej úpravy spôsobilé k vyriešeniu celého obsahu a dosahu sporného právneho vzťahu medzi účastníkmi. Čo sa týka merita veci, navrhovatelia boli toho názoru, že záložnou zmluvou medzi záložcom a veriteľom je možné zmeniť kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi záložným dlžníkom a veriteľom, z ktorej zabezpečená pohľadávka vyplýva, čo podľa nich je v rozpore s § 156, § 46 ods. 2, § 37 ods. 1 a 2 Obč. zák. z dôvodu, že napadnutá záložná zmluva stanovila bez účasti záložného dlžníka (kupujúceho), že jeho záväzok douhradiť kúpnu cenu vecným plnením je splatný v termíne do 31.12.2010, na základe ktorého pristúpili odporcovia k realizácii záložného práva. Tento termín však kúpna zmluva podľa nich nikdy nestanovila, na základe čoho je podľa nich minimálne v tejto časti pre rozpor s hlavným záväzkom neplatná (§ 41 Obč. zák.) a odporcovia neboli a nie sú spôsobilí pristúpiť k výkonu záložného práva. Vytýkali súdu prvého stupňa, že zamietol návrh na vykonanie dokazovania výsluchom štatutárneho záložného dlžníka (navrhovateľa) ako osoby prítomnej pri všetkých zmluvných dojednaniach s odporcami, pričom sa zaoberal len výsluchom právnych zástupcov, z čoho vyvodzovali poručenie ich práva na spravodlivé súdne konanie. Považovali tiež rozhodnutie súdu prvého stupňa za zmätočné, keď tvrdenie o § 563 Obč. zák. priamo znegoval a meritom veci sa nezaoberal. Navrhovatelia vo svojom odvolaní namietali aj odporcom priznanú náhradu trov konania, a to najmä za priznanie úkonu právnej služby - žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania á 29,35 € + 7, 63 € + DPH, ktorý podľa nich preukázateľne nie je úkonom právnej služby v zmysle § 14 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. a nemá charakter účelnosti. Namietali aj priznanie za úkon právnej služby - vyjadrenie z 17.10.2012 á 58,69 € + 7,63 €+DPH, ktoré ani neobdržali, jeho nepotrebnosť a tým aj jeho účelnosť. Odporcovia 1/ a 2/ žiadali napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť stotožňujúc sa s názorom súdu prvého stupňa. Dôvodili tým, že predmetná záložná zmluva spĺňa podstatné zákonné náležitosti. Konštatovali, že spoločnosť PELOR, s.r.o. písomne uznala, že najneskorší možný termín splnenia zostávajúceho záväzku na základe kúpnej zmluvy je deň 31.12.2010 a zároveň potvrdzuje, že si je vedomá, že dňom 1.1.2011 sa dostala do omeškania so splnením predmetného záväzku. Poukázal na to, že spoločnosť PELOR, s.r.o. si nesplnila svoje povinnosti na základe kúpnej zmluvy ani zmluvy o dielo a nakoľko sa blížil termín 31.12.2010, ktorý bol spoločnosťou PELOR, s.r.o., navrhovateľmi a nimi akceptovaný ako posledný možný termín dokončenia polyfunkčného objektu, vyzvali spoločnosť PELOR, s.r.o. na plnenie v súlade s kúpnou zmluvou, ktorá listom zo dňa 14.12.2010 im adresovala list s konštatovaním, že bola s nimi zmluvne dohodnutá na splatnosti zabezpečenej pohľadávky najneskôr do 31.12.2010. Považovali iné skutočnosti uvádzané právnou zástupkyňou navrhovateľov v odvolaní, napr. odňatie možnosti konať pred súdom, neumožnenie výsluchu navrhovateľa 1/ a iné uvedené vady konania za zmätočné a účelové pravdepodobne s úmyslom oddialiť právoplatné skončenie tohto sporu. Nestotožnili sa s označením rozhodnutia súdu prvého stupňa navrhovateľmi za prekvapivé, pričom počas celého konania títo prezentovali právny názor, že záložná zmluva je neplatná, a to výlučne z dôvodu absencie určenia zročnosti zabezpečenej pohľadávky v kúpnej zmluve alebo zmluve o dielo oproti ich názoru o platnosti záložnej zmluvy, čoho dôkazom je aj odpoveď spoločnosti PELOR, s.r.o. na ich list zo dňa 6.12.2010. Mali za to, že súd prvého stupňa nerozhodol spôsobom, ktorý by v súdnom konaní nebol prezentovaný. K tvrdeniu právnej zástupkyne navrhovateľov o prekvapivosti rozhodnutia súdu prvého stupňa s poukazom na skutočnosť, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti záložnej zmluvy podľa nich už preukázali v zmysle rozhodnutí Okresného súdu Bratislava I zo dňa 7.4.2011 č.k. 4C 37/2011-48 a Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.7.2011 č.k. 4C 6Co 38/2011-97 uviedol, že ide o zamieňanie osvedčenia naliehavosti potreby dočasnej úpravy pomerov v konaní o nariadenie predbežného opatrenia s osvedčením naliehavého právneho záujmu v súvislosti s určením neplatnosti záložnej zmluvy. Zotrvali na svojom názore, že záložná zmluva je platná a na určenie jej neplatnosti neexistuje žiadny relevantný dôvod. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné. Podľa ustanovenia § 214 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od 15. októbra 2008 na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Keďže v preskúmavanej veci nešlo o prípady uvedené v ustanoveniach § 214 ods. 1 písm. a/ až c/ O.s.p., odvolací súd mohol prejednať vec v odvolacom konaní aj bez nariadenia pojednávania. V danej veci nejde ani o prípad, v ktorom by mal odvolací súd pripadne zachovať postup podľa ustanovenia § 213 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom od 15. októbra 2008. Nešlo tu totiž o aplikáciu ustanovenia právneho predpisu, ktoré pri rozhodovaní súdu prvého stupňa nebolo použité. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). <http://www.najpravo.sk/judikatura/obcianske-procesne-pravo/ naliehavy-pravny-zaujem/naliehavy-pravny-zaujem-ako-procesna-podmienka-urcovacej-zaloby.html> Určovací návrh podľa § 80 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého návrhom na začatie konania (žalobou) možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, má spravidla preventívny charakter - jeho účelom je poskytnúť ochranu práva navrhovateľa skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa navrhovateľ v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Pri rozhodovaní o existencii naliehavého právneho záujmu, musí súd posúdiť, či podaný určovací návrh je procesne prípustným nástrojom ochrany práva navrhovateľa, a či snáď o takomto rozhodnutí o určovacom návrhu nebude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Určovací návrh nie je spravidla opodstatnený najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo. Ak navrhovateľ neosvedčí svoj naliehavý právny záujme na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že ten - ktorý určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (otázkami aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania). V súvislosti s otázkou existencie naliehavého právneho záujmu žaloba o určenie neplatnosti záložnej zmluvy v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak má požadované určenie len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie právny vzťah alebo právo, a to najmä vtedy, ak takáto predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistota v jeho právnom postavení sa totiž v takomto prípade neodstráni iba tým, že bude vyriešená predbežná otázka, z ktorej bez ďalšieho vzťah (právo) významný pre právny pomer účastníkov ešte nevyplýva, ale až určením, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Pokiaľ na základe záložnej zmluvy bolo záložné právo vložené do katastra nehnuteľností, právna otázka, či záložná zmluva je alebo nie je platným právnym úkonom, za tejto situácie predstavuje iba vyriešenie predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či na nehnuteľnostiach viazne v prospech záložného veriteľa záložné právo. Aj keby záložná zmluva bola neplatným právnym úkonom, nemôže prípadné určenie jej neplatnosti viesť k odstráneniu právnej neistoty žalobcu alebo k zamedzeniu ohrozenia jeho práva. Určením neplatnosti záložnej zmluvy nemusí byť bez ďalšieho postavené na isto, že vôbec nevzniklo záložné právo, a na druhej strane na základe platnej záložnej zmluvy nemusí vždy vzniknúť záložné právo k nehnuteľnostiam, aj keď bolo vložené do katastra nehnuteľností. Záložná zmluva nie je neplatná len preto, že nevznikla pohľadávka, ktorú má zabezpečovať záložné právo. A j keď je záložná zmluva platným právnym úkonom, záložné právo nevznikne, ak nevznikla pohľadávka, ktorú má záložné právo zabezpečovať. Vzhľadom na to, že určením platnosti alebo neplatnosti záložnej zmluvy sa nemôže vyriešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu medzi účastníkmi, nemôže byť na takomto určení naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm.c/ O.s.p. Stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistotu v jeho právnom postavení možno preto odstrániť len určením, či tu je alebo nie je záložné právo, prípadne, ak už došlo k realizácii záložného práva, určením, či tu je alebo nie je iné právo (napr. vlastnícke) - 4 Cdo 89/2007. Súd prvého stupňa sa v danej veci správne vysporiadal s otázkou naliehavého právneho záujmu (§ 80 písm.c/ O.s.p.) a svoje rozhodnutia aj náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom námietky navrhovateľov neboli dôvodné. Rozhodnutie súdu prvého stupňa nemožno považovať za prekvapivé, pretože pokiaľ súd dospeje k záveru, že ten - ktorý určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (otázkami aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania a pod.). Preto námietka navrhovateľov, že súd prvého stupňa zamietol návrh na vykonanie dokazovania nebola dôvodná. Poukaz právnej zástupkyne navrhovateľov na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 2Cdo 231/2007, 2Cdo 11/2008 a 5Cdo 322/2009 je pre rozhodnutie súdu prvého stupňa nenáležitý, pretože uvedené rozhodnutia sa vzťahujú na prípady, keď odvolací súd založil svoje rozhodnutie na iných právnych záveroch než súd prvého stupňa a týkajúce sa ustanovenia § 213 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili. Takže nebola dôvodná námietka odvolateľov, že im bola odňatá možnosť konať pred súdom. Pre danú vec je irelevantný aj poukaz na ust. § 34 ods. 2 zák.č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a nimi uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 2Cdo 252/2009, 4Cdo 136/2009 a 5Cdo 211/2009. Podľa zákona č. 162/1995 Z.z,. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov záznam je úkon správy katastra, ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu alebo zánik práv k nehnuteľnostiam. Údaje o právach zaznamenávaných do katastra sa týkajú právnych vzťahov, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli mimo pôsobenia správy katastra, na základe iných práv skutočností. Správy katastra tieto skutočnosti a údaje iba evidujú. Údaje o právnych vzťahoch sa záznamom zapisujú do katastra nehnuteľností na základe verejných listín a iných listín, ktoré podľa príslušných predpisov potvrdzujú alebo osvedčujú práva k nehnuteľnostiam (§ 34 ods. 1 tohto zákona), t. j. záznam má iba evidenčný charakter. Správa katastra postupuje podľa § 34 ods. 2 katastrálneho zákona, ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, vtedy správa katastra vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. Z rozsudku o určení, že záložné právo na základe zmluvy o zriadení záložnej zmluvy nevzniklo, by nebolo možné zapísať do katastra nehnuteľností, lebo tomu bráni úprava zakotvená v § 34 ods. 2 katastrálneho zákona. V zmysle prechodných a záverečných ustanovení (§ 78 ods. 1 tohto zákona) pre zmenu vyznačenia zápisu je potrebné aplikovať zákonný postup v zmysle citovaného ustanovenia (§ 34 ods. 2). Naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. v takomto prípade bude chýbať a tento nedostatok predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovacia žaloba nemôže obstáť a ktorý sám osebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu žaloby. Pokiaľ navrhovatelia vo svojom odvolaní uviedli, že im bola odňatá možnosť konať pred súdom tiež v dôsledku toho, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a nedostatočne zistil skutkový stav veci, v dôsledku čoho im bola odňatá možnosť konať pred súdom, odvolací súd uvádza, že odňatie možnosti konať pred súdom možno dávať do súvislosti výlučne s faktickou procesnou činnosťou súdu, a nie s jeho právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právne posúdenie veci súdom je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti. Odňatím možnosti konať pred súdom sa pritom rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu, namietať v opravnom prostriedku správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, a pod.). Navrhovatelia v predmetnej veci spochybňovali právny záver súdu prvého stupňa, čo odňatie možnosti konať pred súdom nezakladá. O vadu v zmysle uvedeného ustanovenia ide pritom len vtedy, ak išlo o procesný postup nesprávny, ktorý sa prejavil v priebehu konania. Názor právnej zástupkyne navrhovateľov, že súd prvého stupňa sa dopustil vady tejto povahy pre vyslovený právny názor o nedostatku naliehavého právneho záujmu, nie je správny. Odvolací súd tým, že neskúmal vecnú stránku žalobného návrhu, keď rozsudkom ich návrh zamietol pre chýbajúci naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., neporušil právo na súdnu ochranu navrhovateľov. Odvolací súd tiež následne dodržal zákonom predpísaný procesný postup pri vyhlasovaní rozsudku podľa § 153 ods. 3 O.s.p. a v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., keďže nebolo potrebné nariaďovať pojednávanie a prejednať odvolanie v prítomnosti sporových strán. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody a nedôvodné odvolanie navrhovateľov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením zo dňa 28.10.2013 č.k. 4C 37/2011-189 vo veci samej ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Odvolanie navrhovateľov v časti trov konania však odvolací súd považoval za dôvodné. Ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého má účastník, ktorý mal v konaní úspech právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok konania. To znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania. Táto náhrada je však obmedzená účelnosťou vynaložených trov konania. Za účelne vynaložené trovy nepovažoval odvolací súd trovy na právnom zastúpení poskytnutom za 2 úkony právnych služieb, a to žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania zo dňa 16.8.2012 (doručená súdu dňa 21.8.2012) v sume 44,68 € (29,35 € + 7,63 € režijný paušál + 20% DPH v sume 7,40 €) a vyjadrenie k žiadosti o odročenie termínu pojednávania zo dňa 17.10.2012 (doručené súdu dňa 18.10.2012) v sume 79,58 € (58,69 € + 7,63 režijný paušál + 20% DPH v sume 13,26 €, ktoré nespĺňajú náležitosti poskytnutých právnych služieb a ani nie sú úkonmi právnych služieb v zmysle § 14 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením v časti týkajúcej sa trov konania podľa § 220 O.s.p. zmenil a priznal odporcom 1/ a 2/ náhradu trov prvostupňového konania v sume 339,30 €. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a odporcom 1/ a 2/, úspešným v odvolacom konaní, priznal náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon poskytnutej právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu v sume 60,07 €, 1 x režijný paušál v sume 7,81 € a 20% DPH v sume 12,01 €, spolu v sume 72,08 € (§ 11 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 1 písm. c/ vyhl.č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.