Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/196/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111210404 Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1111210404.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľky: E. G., F. V., F. X, zastúpená advokátom JUDr. Jurajom Uhrínom, advokátom, AK, Košice Hviezdoslavova 7, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, Bratislava, Štúrova 2, o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23. 7. 2012 č.k. 7C 49/2011 - 49, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Uvedeným rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa voči odporcovi domáhala náhrady škody vo výške 3.422 € s úrokom z omeškania 9 % ročne od 7. 10. 2009 do zaplatenia, podľa zákona č. 514/2003 Z. z. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v konaní nebol preukázaný nesprávny úradný postup Generálnej prokuratúry SR, nedošlo k naplneniu zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti štátu spôsobenej nesprávnym úradným postupom, z ktorého dôvodu návrh navrhovateľky zamietol. Po právnej stránke oprel svoje rozhodnutie o ust. § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, § 19 ods. 1, 3, § 31 ods. 1, 2, 3, 4, § 33 ods. 2, § 34 ods. 1, § 35 ods. 1, 2, 3, § 36 ods. 1, 2 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, ďalej o ust. § 243g O.s.p., § 3 ods. 1, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p.; v konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne nevznikli a z tohto dôvodu o ich náhradu ani nežiadal. Dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že navrhovateľka dňa 19. 10. 2009 podala cestou svojho právneho zástupcu podnet na Generálnu prokuratúru SR vo veci podania mimoriadneho dovolania proti rozhodnutiam Okresného súdu Košice č.k. 23C 12/2003 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co 7/2008, z dôvodu svojho presvedčenia, že súdy pochybili v jej neprospech. Dňa 11. 3. 2010 bola právnemu zástupcovi navrhovateľky JUDr. Jurajovi Uhrínovi doručená výzva Generálnej prokuratúry SR na predloženie chýbajúceho plnomocenstva, ktorým ho navrhovateľka splnomocnila jej zastupovaním vo veci mimoriadneho dovolania. Dňa 17. 5. 2010 bolo navrhovateľke Krajskou prokuratúrou v Košiciach oznámené, že mimoriadne dovolanie Generálna prokuratúra SR podať nemôže, nakoľko lehota na jeho podanie uplynula dňa 14. 1. 2010. Navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala dňa 25. 5. 2010 žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorú Generálna prokuratúra SR listom dňa 4. 10. 2010 odmietla, s odôvodnením, že Generálna prokuratúra SR vo veci nepochybila; občan má síce právo na podanie podnetu na podanie mimoriadneho dovolania, avšak zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť Generálnej prokuratúry SR vyhovieť takémuto podnetu; neexistuje naň právny nárok. Chýbajúce plnomocenstvo pre JUDr. Juraja Uhrína bolo Generálnej prokuratúre SR doručené dňa 18. 3. 2010, s dátumom udelenia plnomocenstva navrhovateľkou dňa 12. 3. 2010. Navrhovateľkou uplatňovaná výška škody 3.422 € bola sumou ( dlžným poistným ), ktorú z jej účtu ( ako povinnej ) v rámci exekučného konania odpísal súdny exekútor, na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 23C 12/2003 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3 Co 7/2008 - v prospech oprávnenej Česká poisťovňa Slovensko, a.s. ( exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 14. 1. 2009 a vykonateľnosť dňa 20. 1. 2009; jednoročná lehota na podanie mimoriadneho dovolania tak uplynula dňa 14. 1. 2010 ). Uvedený rozsudok napadla navrhovateľka odvolaním, súčasne požiadala o odpustenie zmeškania odvolacej lehoty, ktorej žiadosti súd prvého stupňa vyhovel ( uznesením zo dňa 12. 2. 2013 č.k. 7C 49/2011 - 83 ). V odvolaní navrhovateľka zopakovala, že sa dňa 19. 10. 2009 obrátila s podnetom na podanie mimoriadneho dovolania na Generálnu prokuratúru SR vo veci, v ktorej rozhodol Okresný súd Košice I sp. zn. 23C 12/2003 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co 7/2008, nakoľko sa domnieva, že súdy v danej právnej veci pochybili v jej neprospech. Generálna prokuratúra SR vyzvala navrhovateľku dňa 11. 3. 2010 na doplnenie návrhu predložením plnomocenstva udeleného zvolenému právnemu zástupcovi, ktorý plnomocenstvo dňa 12. 3. 2010 odoslal GP SR. Dňa 17. 5. 2010 bolo navrhovateľke cestou Krajskej prokuratúry v Košiciach oznámené, že mimoriadne dovolanie vo veci nie je možné podať, nakoľko lehota na jeho podanie uplynula dňa 14. 1. 2010. Navrhovateľa ďalej poukazovala v odvolaní na to, že sa dňa 25. 5. 2010 obrátila prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu na GP SR so žiadosťou o predbežné prerokovanie návrhu na náhradu škody, nakoľko GP SR porušila svoje úlohy na úseku výkonu štátnej moci tým, že nekonala vo veci podania mimoriadneho dovolania. Dňa 4. 10. 2010 bola navrhovateľka informovaná, že GP SR jej žiadosti o náhradu škody nevyhovuje. Navrhovateľka vo svojom odvolaní trvala na tom, že odporca svojou nečinnosťou vo veci nepodania mimoriadneho dovolania spôsobil navrhovateľke škodu vo výške 3.422 €, ktorú musela navrhovateľka uhradiť exekútorskému úradu. Prvostupňový súd v prejednávanej veci vytýčil prvý termín pojednávania na deň 7. 1. 2012, na ktorom sa zúčastnil len právny zástupca navrhovateľky, ktorá sa na pojednávanie zo zdravotných dôvodov dostaviť nemohla. Pojednávanie bolo odročené na termín 16. 4. 2012 o 13.00 hod. výlučne len za účelom výsluchu navrhovateľky súdom. Navrhovateľka sa so svojím právnym zástupcom dňa 16. 4. 2012 okolo 11.00 hod. dozvedela, že z dôvodu práceneschopnosti predsedníčky senátu bude pojednávanie odročené na iný termín a uvedený odkaz ich zastihol len niekoľko km pred Bratislavou. Následne sa pojednávanie uskutočnilo dňa 2. 7. 2012 a odročené bolo na deň 23. 7. 2012 na vyhlásenie rozsudku. Podľa navrhovateľky písomné vyhotovenie rozsudku akoby vychádzalo z iných než prednesených a predložených dôkazov. Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí tvrdí, že údajne navrhovateľka spôsobila, že GP SR nemohla vo veci konať, nakoľko napriek výzve odporcovi nedoručila chýbajúce plnomocenstvo vystavené svojmu právnemu zástupcovi na jej zastupovanie. Navrhovateľka uviedla, že jej údajná výzva odporcu zo dňa 12. 11. 2009 na doplnenie chýbajúceho plnomocenstva nikdy doručená nebola. Ďalšia skutočnosť, ktorá mala odporcovi znemožňovať konať vo veci, bola tá, že spisový materiál, týkajúci sa samotnej veci nebol odporcovi napriek opakovaným výzvam predložený až dňa 17. 10. 2010. Prvostupňový súd zamietol dôvodný návrh navrhovateľky o odškodnenie výlučne na základe dôkazu, ktorý odporca nepredložil a o existencii ktorého súd účastníkov nevypočul. Navrhovateľku nemožno viniť z toho, že odporca nebol takmer jeden rok schopný zabezpečiť si spisový materiál. Takéto flagrantné porušenie povinnosti štátneho orgánu nemožno akceptovať, rovnako tak ani nečinnosť orgánu štátu len kvôli absencii plnomocenstva udeleného právnemu zástupcovi. Oneskorenie právneho zástupu pri predložení plnomocenstva, zapríčinené sťahovaním sídla kancelárie možno ospravedlniť. Navrhovateľka žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jej návrhu vyhovieť. Na odvolanie navrhovateľky sa písomne vyjadril odporca tak, že žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť, ako vene správny. Poukazoval na to, že obsahom podaného odvolania je len opis skutkových okolností, ktoré tvorili aj obsah žalobného návrhu, avšak z odvolania nie je zrejmé, z akého dôvodu sa rozsudok napáda, v čom prvostupňový súd pochybil, aké dôkazy mal či nemal vykonať a pod. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami, ktoré sa na vec vzťahujú a dospel k správnemu právnemu záveru, že nie je daný nesprávny úradný postup Generálnej prokuratúry SR ani príčinná súvislosť medzi akýmkoľvek konaním GP SR a navrhovateľkou uplatňovaným nárokom na náhradu škody. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. ( t.j. v celom rozsahu ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ) a zistil, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel odvolací súd k záveru, že prvostupňový súd, vzhľadom na vykonané dokazovanie, riadne a dostatočne zistil skutkový stav veci v zmysle ust. § 153 ods. 1 O.s.p. Vec správne právne posúdil a tiež použil správne ustanovenia právneho predpisu, keď na danú vec aplikoval predovšetkým ust. zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, ako aj ust. zákona č. 514/2003 Z.z. . Pokiaľ prvostupňový súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol s tým, že zo strany navrhovateľky neboli v konaní preukázané podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, rozhodol o návrhu navrhovateľky vecne správne. Napadnuté prvostupňové rozhodnutie je tiež riadnym a náležitým spôsobom odôvodnené a presvedčivé, pričom dôsledne spĺňa požiadavky kladené ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre jeho rozhodnutie podstatné. Ako už na to poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa, vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom si vyžaduje naplnenie všetkých zákonných predpokladov vzniku tohto druhu zodpovednosti, a to : 1/ existenciu nesprávneho úradného postupu, 2/ existenciu škody a napokon 3/ príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Zároveň platí, že všetky tri spomínané zákonné predpoklady musia byť splnené kumulatívne ( t.j. súčasne ), čo zároveň znamená, že pokiaľ chýba hoci len jeden z uvedených zákonných predpokladov vzniku tejto zodpovednosti, zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom v zmysle zák.č. 514/2003 Z.z. nevznikne. Odvolací súd len poznamenáva, že považuje za nesporné, že navrhovateľka chybou neúplného podnetu ( absentujúcej plnej moci vystavenej svojmu právnemu zástupcovi ) spôsobila, že zo strany orgánov prokuratúry bolo nutné najprv odstraňovať nedostatky tohto podnetu, v dôsledku čoho sa predĺžila doba, potrebná na jeho posúdenie a v konečnom dôsledku viedla k jeho odloženiu s poukazom na ust. § 243g O.s.p., tj. z dôvodu márneho uplynutia lehoty, v rámci ktorej bolo možné mimoriadne dovolanie podať. Bolo pritom predovšetkým v záujme samotnej navrhovateľky, aby jej podanie bolo perfektné a bez vád. Odvolací súd v tejto súvislosti len pripomína, že na podanie mimoriadne dovolania postačuje, keď sa generálny prokurátor domnieva, že podanie mimoriadneho dovolania je dôvodné. Avšak len z podania samotného ( hoci aj po formálnej stránke perfektného ) podnetu nemožno automaticky vyvodiť, že generálny prokurátor s určitosťou podnet navrhovateľky ako opodstatnený aj vyhodnotí, a teda že vo veci podá mimoriadne dovolanie. Navrhovateľka ďalej tvrdila, že jej bola spôsobená škoda v sume 3.422 €, a to odpísaním tejto sumy z jej účtu v exekučnom konaní. Vykonanie exekúcie ( v tomto prípade odpísaním peňažnej sumy z účtu ) na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - súdneho rozhodnutia - však podľa názoru odvolacieho súdu nemožno považovať za škodu., preto nemožno považovať za naplnený ani predpoklad vzniku škody, a potom logicky ani predpoklad existencie príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. V danom prípade tak aj podľa názoru odvolacieho súdu neboli naplnené zákonom vyžadované predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti ako vecne správny potvrdil ( § 219 ods. 1 O.s.p.), včítane výroku o trovách konania, v ktorom súd prvého stupňa tiež nepochybil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže odporca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil ( resp. mu tieto nevznikli ). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.