Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/479/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111214932 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1111214932.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľky: O. Q., nar. X.X.XXXX, bytom M. XX, Z., zastúpená advokátskou kanceláriou Okenica Šula & Co., s.r.o., so sídlom Zámocká 30, Bratislava, IČO: 36 866 512, proti odporkyni: V.. V. N., H.., advokátka, so sídlom G. X, Z., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o náhradu škody vo výške 1.968,70 Eur, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11. apríla 2013, č.k. 15C 70/2011-93, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala proti odporkyni zaplatenia istiny vo výške 1.968,70 Eur titulom náhrady škody spôsobenej odporkyňou poskytovaním právnych služieb v rozpore so zákonom o advokácii a taktiež náhrady trov konania. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 415 Občianskeho zákonníka, § 420 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, § 18 ods. 1, 2, 3 a § 26 ods. 1 a 4 zák. č. 586/2003 Z.z., keď vykonaným dokazovaním zistil, že na základe plnomocenstva z 26.11.2008 navrhovateľka splnomocnila odporkyňu na zastupovanie vo veci náhrady škody o 35.000,- Sk proti T.Ľ. K., ktoré bolo udelené na všetky právne úkony, vrátane zastupovania pred súdom a inými orgánmi ako i na preberanie listín s tým súvisiacich, ktoré súdne konanie bolo vedené pred Okresným súdom Bratislava IV pod sp. zn. 11C 437/2008. V tejto veci dňa 11.11.2009 vydal súd rozsudok, ktorým zamietol návrh navrhovateľky a zaviazal ju k náhrade trov konania vo výške 490,01 Eur. Vychádzal zo zistenia, že po vyhlásení rozsudku odporkyňa navrhovateľke ústne oznámila, že sa proti rozhodnutiu odvolajú, avšak v mesiaci január 2010 odporkyňa navrhovateľku telefonicky kontaktovala, že jej bol už doručený rozsudok a nasmerovala ju na súd za účelom jej osobného prevzatia rozsudku, avšak v čase dostavenia sa navrhovateľky na súd bol už rozsudok právoplatný. Konštatoval, že podľa návrhu odporkyňa mal porušiť povinnosti advokáta tým, že v konaní so sp. zn. 11C 437/2008 mala správne žalovať aj otca maloletej odporkyne B.. W. K., ako aj z dôvodu, že neinformovala včas navrhovateľku o doručení zamietajúceho rozsudku a nepodala proti nemu odvolanie, a teda poukazujúc na ust. § 18 ods. 2 zákona o advokácii nekonala s odbornou starostlivosťou. Uviedol, že podľa výpovede odporkyne táto uznala chybu pokiaľ ide o včasné neinformovanie navrhovateľky o doručení rozsudku, avšak podľa jej názoru by v danej veci v rámci odvolacieho konania neboli úspešní, keď navyše podľa listinného dôkazu predloženého vedľajším účastníkom na strane odporkyne navrhovateľka výslovne odporkyňu žiadala, aby v relevantnej veci nebol B.. W. K. účastníkom konania z dôvodu partnerského vzťahu s navrhovateľkou. Súd prvého stupňa z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 11.11.2009, č.k. 11C 437/2008-55, zistil, že navrhovateľka O. Q., zast. odporkyňou, žalovala T.Q. K. o náhradu škody vo výške 1.161,79 Eur, ktorý návrh súd zamietol rozsudkom právoplatným dňa 5.1.2010, keď z jeho odôvodnenia vyplynulo, že v čase od 3.10.2006 do 20.10.2006 maloletá F. K. zverená do výchovy matke T. K. ukradla navrhovateľke finančnú hotovosť 50.000,- Sk a trestné stíhanie voči maloletej bolo zastavené pre neprípustnosť, pričom k uvedenému skutku malo dôjsť v čase spoločného bývania maloletej s otcom ako druhom navrhovateľky v jej byte. Predmetným rozsudkom súd navrhovateľku zaviazal k náhrade trov konania vo výške 490,01 Eur. Z vyúčtovania trov právneho zastúpenia súd prvého stupňa zistil, že odporkyňa navrhovateľke vyúčtovala za poskytnuté právne služby sumu 316,90 Eur, ktoré jej navrhovateľka uhradila v zmysle príjmového pokladničného dokladu č. 1/2010 dňa 15.1.2010. Súd prvého stupňa mal za to, že zodpovednosť za vznik škody je daná pri súčasnom splnení troch zákonných podmienok, a to 1. porušenie právnej povinnosti, 2. existencia škody, 3. príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Podľa súdu prvého stupňa porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii úkonu v rozpore s objektívnym právom, pričom ustálil, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné protiprávne konanie odporkyne, ktoré sama uznala, že neinformovala navrhovateľku o doručení rozsudku, v dôsledku čoho márne uplynula lehota na podanie odvolania. Týmto konaním teda porušila ust. § 18 ods. 1 a 3 zák. č. 586/2003, ako aj ust. § 2 ods. 1, § 5 ods. 1 a § 6 písm. a/, b/ Advokátskeho poriadku. Pokiaľ ide o existenciu škody uviedol, že pod pojmom škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, keď pod skutočnou škodu treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného, resp. náklady vynaložené na dosiahnutie predchádzajúceho stavu. Navrhovateľkou vyčíslená škoda vo výške 1.968, 70 Eur mala predstavovať výšku hodnoty sporu v konaní na Okresnom súde Bratislava IV (1.161,79 Eur), trovy konania uhradené navrhovateľkou v rámci tohto konania (490,01 Eur) a právne služby zaplatené odporkyni za zastupovanie v uvedenom konaní (316,90 Eur). Súd prvého stupňa dôvodil, že navrhovateľka preukázala úhradu trov vo výške 490, 01 Eur a 316,90 Eur, avšak pokiaľ ide o hodnotu sporu mal za to, že škoda vo výške 1.161,79 Eur nebola jednoznačne a bezpečne v duchu zaužívanej definície škody preukázaná, navrhovateľka v tejto časti neuniesla dôkazné bremeno v tom, že by práve porušením povinnosti došlo k zmenšeniu jej majetku v tejto výške. Ohľadom príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou zdôraznil, že kauzálny nexus znamená existenciu vzťahu medzi príčinou a následkom, t.j. že by škoda pri absencii porušenia právnej povinnosti nevznikla, keď tento vzťah musí byť bezprostredný, s tým, že atribútom príčinnej súvislosti je priame pôsobenie príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo predchádza následku a vyvoláva ho. Ustálil, že navrhovateľka nepreukázala, že porušením právnej povinnosti odporkyne (nepodaním odvolania) jej vznikla škoda, nakoľko nie je zrejmé, že by v prípade odvolania bola v konaní vo veci Okresného súdu Bratislava IV so sp. zn. 11C 437/2008 úspešná. Nepodanie odvolania (aj keď ide o porušenie právnej povinnosti) teda podľa súdu prvého stupňa nezaložilo automaticky vznik zodpovednosti za škodu, pretože existencia príčinnej súvislosti musí byť bezpečne preukázaná a nemožno ju len predpokladať. Návrh navrhovateľky zamietol konštatujúc, že neuniesla dôkazné bremeno sčasti ohľadom existencie škody a v celosti ohľadom príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a škodou. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, avšak odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi na jej strane náhradu trov konania nepriznal, keďže si ju neuplatnili. Proti tomuto rozsudku podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu riadne a včas odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie majúc za to, že v preskúmavanom konaní mal súd prvého stupňa otázku úspechu alebo neúspechu v konaní pred Okresným súdom Bratislava IV, sp. zn. 11C 437/2008, posudzovať prejudiciálne a následne po tomto prejudiciálnom posúdení svoje stanovisko riadne odôvodniť. Absencia takéhoto odôvodnenia robí napadnuté rozhodnutie arbitrárnym. Mala za to, že bez posúdenia úspechu alebo neúspechu v uvedenom konaní podľa nej nemohol súd prvého stupňa posúdiť príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti odporkyňou a škodou, vzniknutou jej. Uviedla, že úspešnosť v konaní Okresného súdu Bratislava IV preukázať nemôže práve z dôvodu nepodania odvolania odporkyňou. Pozornosť upriamila na skutočnosť, že v konaní pred Okresným súdom Bratislava IV, sp. zn. 11C 437/2008, bol návrh navrhovateľky zamietnutý z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie v danom konaní označenej odporkyne, pričom podľa nej odporkyňa od počiatku zastupovania mala mať vedomosť o skutočnostiach potrebných pre právne posúdenie otázky pasívnej legitimácie v uvedenom konaní, návrh v časti označenia okruhu pasívne legitimovaných účastníkov nezmenila, a je preto dôvodné predpokladať, že v rámci odvolacieho konania by na túto otázku odvolací súd zaujal po obhájení svojho stanoviska odporkyňou iný právny názor než súd prvého stupňa. Ak sa odporkyňa s argumentáciou súdu o nedostatku pasívnej legitimácie stotožnila, porušila tým svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou už predtým v čase podania neodborného návrhu na začatie konania, v dôsledku čoho stratila možnosť domôcť sa svojho práva na náhradu škody uplatňovanej v konaní Okresného súdu Bratislava IV. Za nedostatočne vysvetlenú označila argumentáciu súdu prvého stupňa o nepreukázaní škody vo výške 1.161,79 Eur. Vzhľadom na nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť odôvodnenia rozhodnutia poukázal na porušenie základného práva navrhovateľky na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odporkyňa sa k podanému odvolaniu vyjadrila písomným podaním zo dňa 9.7.2013 a napadnutý rozsudok navrhla ako vecne správny a dostatočne odôvodnený potvrdiť, pretože podľa nej súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym právnym záverom a navrhovateľka v odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti a nevyvrátila jeho závery a zistenia. Písomným podaním zo dňa 26.6.2013 sa k podanému odvolaniu vyjadril aj vedľajší účastník na strane odporkyne, ktorý napadnutý rozsudok žiadal ako vecne správny a dostatočne odôvodnený potvrdiť, keď v odvolaní nie sú podľa neho uvedené žiadne nové skutočnosti. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP. Rozsudok verejne vyhlásil za použitia § 211 ods. 2 OSP v spojení s § 156 ods. 3 OSP, nakoľko dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné, pretože súd prvého stupňa vo veci zistil riadne skutkový stav potrebný pre právne posúdenie veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Súd prvého stupňa vo veci vykonal náležité dokazovanie v potrebnom rozsahu a správnym smerom, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 OSP dospel k správnym skutkovým zisteniam a na ich základe vyvodil vo veci samej aj správny právny záver, keď na vec aplikoval zodpovedajúce právne normy, ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k nevyhoveniu návrhu aj náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 OSP odôvodnil. Prihliadnuc na obsah spisového materiálu a z neho vyplývajúci skutkový a právny stav odvolací súd nezistil v postupe súdu prvého stupňa ani z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 OSP). Z obsahu spisu nevyplýva, že by svojím konaním (rozhodnutím) odňal účastníkom možnosť konať pred súdom, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak, súd prvého stupňa ich posúdil súhrnne a aj ich podrobne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia bol koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o absencii uplatneného nároku. Odôvodnenie rozhodnutia je pre právnickú i laickú verejnosť prijateľné, je racionálne, logické a spravodlivé. Rozsudok je dostatočne presvedčivý a súd prvého stupňa v ňom dal dostatočne kvalifikovanú argumentáciu o nepreukázanosti nároku na náhradu škody, resp. ušlého zisku. V odvolaní navrhovateľka neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného stavu a jeho právneho hodnotenia, alebo ktoré by mu neboli bývali známe. Z konania pred súdom prvého stupňa iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonník každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti, keď základnými predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, alebo ušlého zisku a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou, či ušlým ziskom. K porušeniu povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom (všeobecnými právnymi predpismi alebo inými normami, prípadne zmluvami) vykonané. Rozoznáva sa skutočná škoda a ušlý zisk, keď skutočnou škodu sa rozumie zmenšenie majetku poškodeného alebo náklady na dosiahnutie pôvodného stavu, a ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený získal, nebyť protiprávneho konania. Vzťah príčiny a následku znamená, že dôvodom vzniku škody je výlučne len označené porušenie právnej povinnosti. V danej veci sa navrhovateľka domáhala proti odporkyni zaplatenia sumy 1.968,70 Eur, pričom v časti o zaplatenie 1.161,79 Eur malo ísť o ušlý zisk, nakoľko táto suma predstavuje výšku nároku uplatneného navrhovateľkou v konaní pred Okresným súdom Bratislava IV, sp. zn. 11C 437/2008, teda sumu, ktorú by navrhovateľka podľa jej názoru získala v prípade podania odvolania v tejto veci (v prípade neporušenia právnej povinnosti odporkyňou). V tejto časti navrhovateľka neprodukovala také dôkazy, ktorými by preukázala, že pri predpokladanom chode vecí (podaní odvolania) by získala tento ňou predpokladaný majetkový prospech. Dôkazné bremeno pritom v tomto občianskom súdnom konaní, ovládanom jednak zásadou unesenia povinnosti tvrdenia a jednak zásadou unesenia povinnosti dôkaznej, mala navrhovateľka. Pre priznanie náhrady škody v podobe ušlého zisku nestačí tvrdenie poškodeného, že porušením povinnosti došlo k zmareniu predpokladaného zisku. Povinnosťou navrhovateľky bolo preukázať, že odporkyňa zasiahla do priebehu deja , ktorý by inak rozhodne viedol k zisku, ktorý nemôže byť len hypotetický. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou argumentáciou navrhovateľky o povinnosti súdu prvého stupňa posudzovať otázku pasívnej legitimácie v konaní Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 11C 437/2008, a teda otázkou úspechu či neúspechu navrhovateľky v rámci tohto konania ako otázkou prejudiciálnou vzhľadom na nedostatok podmienok konania na posúdenie tejto otázky. Podľa § 159 ods. 3 OSP len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Uvedený zákonný predpoklad naplnenia podmienok konania platí i pre posudzovanie otázky predbežnej. O otázke pasívnej legitimácie v predmetnom konaní Okresného súdu Bratislava IV bolo už právoplatne rozhodnuté, a to rozsudkom zo dňa 11.11.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5.1.2010. otázku pasívnej legitimácie v konaní o náhradu škody vo výške 1.161,79 Eur už teda súd nie je oprávnený posudzovať, a to ani prejudiciálne. Nárok na náhradu ušlého zisku teda v rámci preskúmavaného konania navrhovateľka rozhodne nepreukázala, keď navyše nedošlo ani k preukázaniu, či odporkyňa nepodaním odvolania porušila právne povinnosti vyplývajúce pre ňu zo zák. č. 586/2003 Z.z., keď nedošlo zo strany navrhovateľky k preukázaniu ňou tvrdenej skutočnosti, že nepodaním odvolania odporkyňa nechránila a nepresadzovala jej práva a záujmy, nekonala čestne a svedomito a nevyužívala dôsledne všetky právne prostriedky v záujme svojho klienta, pretože je možná i eventualita nepodania odvolania práve z dôvodu nezvyšovania nákladov v spojitosti so súdnym poplatkom za odvolanie a s trovami odvolacieho konania v prípade, ak odporkyňa nepodanie odvolania zvážila s odbornou starostlivosťou. Za zrejmé porušenie povinnosti advokáta možno označiť jednoznačne len neinformovanie navrhovateľky o doručení rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, keď potom i prípadný ušlý zisk ako následok však nie je v bezprostrednej príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti ako príčinou vzniku škody, ale len sprostredkovanej. Navyše je potrebné poukázať na ust. § 216 ods. 1 OSP, podľa ktorého ustanovenia § 92 ods. 1 a 4 OSP pre odvolacie konanie neplatia. Z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že v rámci odvolacieho konania proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 11C 437/2008, nemohla odporkyňa v mene navrhovateľky navrhnúť pristúpenie ďalšieho odporcu do konania podľa § 92 ods. 1 OSP a ani zámenu účastníka na strane odporcu podľa § 92 ods. 4 OSP. Skutočnosť, či k zamietnutiu návrhu navrhovateľky vo veci Okresného súdu Bratislava IV došlo len z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie označenej odporkyne v konaní (a teda z dôvodu neodborného postupu odporkyne pri podávaní žalobného návrhu) z obsahu rozsudku, č.k. 11C 437/2008-55, jednoznačne nevyplýva. V odôvodnení uvedeného rozsudku sa uvádza, že návrh bol zamietnutý z dôvodu, že na osvedčenie skutočnosti o celkovej škode 50.000,- Sk navrhovateľka neoznačila a nepredložila súdu žiadne priame dôkazy a odporkyňa (matka maloletej) výšku ukradnutej sumy spochybnila. Podľa rozsudku nedošlo ani k preukázaniu konkrétneho porušenia právnej povinnosti odporkyňou, keď nedošlo k preukázaniu skutočnosti, že by zanedbala dohľad nad maloletou dcérou. V odôvodnení rozsudku je len konštatované, že otec maloletej nebol pozbavený rodičovských práv. V odôvodnení spomínaného rozhodnutia sa teda nekonštatuje zamietnutie návrhu výlučne pre nedostatok pasívnej legitimácie odporkyne v konaní , ako ani skutočnosť, že pasívne legitimovaným mal byť otec maloletej. Zvyšok nároku vo výške 806,91 Eur je nárokom na náhrady škody skutočnej titulom úhrady trov konania vo veci Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 11C 437/2008 a titulom platby poukázanej navrhovateľkou odporkyni za zastupovanie v predmetnom konaní. S ohľadom na všetky vyššie uvedené právne aspekty veci je táto časť uplatneného nároku taktiež nedôvodná pre nepreukázanosť vzniku škody v príčinnej súvislosti s prípadným (nepreukázaným) porušením právnej povinnosti odporkyňou, keď navyše nárok na náhradu sumy vo výške 316,90 Eur s poukazom na rozhodujúce skutkové okolnosti uvádzané navrhovateľkou ani prípadným nárokom vyplývajúcim zo zodpovednostného vzťahu nie je, ale ide o platbu vyplývajúcu so zmluvného vzťahu medzi účastníčkami konania založeného zmluvou o splnomocnení. Vzhľadom na odvolacie námietky navrhovateľky odvolací súd konštatuje, že neobstojí jej argumentácia o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, ktorý obsahuje všetky zákonné náležitosti a súd prvého stupňa venoval jeho odôvodneniu náležitú pozornosť. Stručne a jasne v ňom opísal priebeh konania, vysvetlil stanoviská a argumentáciu oboch procesných strán, uviedol na vec sa vzťahujúce právne normy a spôsob ich aplikácie. Svoje rozhodnutie odôvodnil vyčerpávajúcim spôsobom zodpovedajúcim ust. § 157 ods. 2 OSP. Úvaha o prípadnej vade v procesnoprávnom postupe súdu prvého stupňa, resp. o prípadnej nezákonnosti jeho rozhodnutia je teda vylúčená. Súd nemusí totiž dať v odôvodnení svojho rozhodnutia odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú podľa jeho názoru pre vec podstatný význam a ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Z tohto aspektu i s poukazom na príslušnú judikatúru (IV. ÚS 115/03) bolo v danej veci plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Odvolací súd má za to, že skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. So zreteľom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2 OSP). O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP a § 142 ods. 1 OSP, v spojení s § 151 ods. 1 OSP a odporkyni ani vedľajšiemu účastníkovi na jej strane náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže si ich neuplatnili. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.