Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4CoKR/60/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111215530 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1111215530.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členov senátu JUDr. Heleny Kosorínovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci navrhovateľa: Pospíšil & Partners, k.s., Záhradnícka 30, Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu MARSI, s.r.o., Staré Grunty 56, Bratislava, IČO: 35 947 306, právne zast. L.. U. U., R., Š. XX, V., proti odporcovi: C.. E. R., P. X, V., zast. Mgr. R. Y., R., M. X, V., o odporovanie právnemu úkonu v zmysle ust. § 57, ods. 2 ZKR, na odvolanie odporcu: C.. E. R., P. X, V., zast. U.. R. Y., R., M. X, V., proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 2Cbi/34/2011-160 zo dňa 02.09.2013, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 2Cbi/34/2011-160 zo dňa 02.09.2013 p o t v r d z u j e. Odvolací súd navrhovateľovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I, v konaní pod sp. zn. 2Cbi/34/2011 vydal dňa 02.09.2013 rozsudok, ktorým určil, že peňažné plnenie úpadcu MARSI, s.r.o., so sídlom Staré Grunty 56, Bratislava, IČO: 35 947 306 v prospech odporcu, ktoré obdržal dňa 07.04.2009 vo výške 70.950,- EUR je neúčinné voči konkurzným veriteľom v konkurznej veci vedenej Okresným súdom Bratislava I, pod sp. zn. 4K/83/2010 na majetok úpadcu: MARSI, s.r.o., zároveň súd prvého stupňa určil, že peňažné plnenie úpadcu MARSI, s.r.o., so sídlom Staré Grunty 56, Bratislava, IČO: 35 947 306 v prospech odporcu, ktoré obdržal dňa 12.05.2010 vo výške 3.581,20 EUR je neúčinné voči konkurzným veriteľom v konkurznej veci vedenej Okresným súdom Bratislava I, pod sp. zn. 4K/83/2010 na majetok úpadcu. Súd prvého stupňa zároveň uložil odporcovi povinnosť zaplatiť do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu: MARSI s.r.o., so sídlom Staré Grunty 56, Bratislava, IČO: 35 947 306, konkurz vedený na Okresnom súde Bratislava I, pod sp. zn. 4K/83/2010 sumu vo výške 70.950,- EUR a sumu vo výške 3.581,20 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil tým, že navrhovateľ preukázal úpadok úpadcu v čase pred 07.04.2009 a preukázal krátenie veriteľov spornými úkonmi, nakoľko hodnota majetku úpadcu je nulová a hodnota nepopretých pohľadávok v konkurze predstavuje viac ako 2 milióny EUR (predpokladaná miera uspokojenia 0 %). Spriaznenosť odporcu s úpadcom v zmysle ustanovení ZKR bola medzi stranami sporu nesporná, nakoľko odporca bol jediným konateľom a spoločníkom úpadcu. Odporca v konaní nepreukázal svoje tvrdenia o tom, že v čase prvého úkonu 07.04.2009 nebola spoločnosť úpadcu v úpadku a naopak navrhovateľ predložením návrhu na vyhlásenie konkurzu podpísaného odporcom a záznamom z výsluchu odporcu u navrhovateľa preukázal, že práve odporca v oboch dokumentoch tvrdil úpadok úpadcu najneskôr v apríli 2009. Súd prvého stupňa zamietol návrh odporcu na doplnenie dokazovania o zoznam záväzkov úpadcu po lehote splatnosti dátumu 07.04.2009 získaný od účtovníčky úpadcu C.. T., nakoľko mal za to, že navrhovateľom preukázané pohľadávky spoločnosti MANDERER a Daňového úradu Bratislava V. postačujú na záver o úpadku úpadcu pred 07.04.2009 (potvrdený odporcom v návrhu na vyhlásenie konkurzu a výsluchom u navrhovateľa). Súd prvého stupňa sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou navrhovateľa a preto výrokom určil neúčinnosť právnych úkonov úpadcu a zaviazal odporcu na zaplatenie súm do konkurznej podstaty úpadcu. Proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 2Cbi/34/2011-160 zo dňa 02.09.2013 podal odvolanie odporca. Odvolanie odporcu zo dňa 24.10.2013, bolo podané u poštového prepravcu dňa 24.10.2014 a doručené bolo prvostupňovému súdu dňa 25.10.2013, teda odvolanie odporcu bolo podané včas. Odporca v odvolaní uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa napáda v celom rozsahu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p., § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. a § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., pričom podanie odvolania odôvodnil tým, že prvostupňový súd pri odôvodňovaní rozsudku vzájomne zamieňa dve odlišné skutkové podstaty odporovacích právnych úkonov, a to zvýhodňujúci právny úkon podľa § 59 ZKR a ukracujúci právny úkon podľa § 60 ZKR, pričom navrhovateľ vo svojom návrhu jednoznačne vymedzil, že podľa jeho názoru, konaním odporcu došlo k naplneniu skutkovej podstaty ukracujúceho právneho úkonu podľa § 60 ZKR. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ktoré skutočnosti mal prvostupňový súd za preukázané, a ktorými zákonnými ustanoveniami sa riadil pri hodnotení vykonaných dôkazov. Poukázal na to, že súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať z iného skutkového základu, než akým bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Podľa názoru odporcu týmto došlo aj k porušeniu koncentračnej zásady. Vzhľadom na uvedené odporca je toho názoru, že predmetným postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keďže nemal možnosť účinne sa brániť a preukázať, že jeho konaním nedošlo k naplneniu predpokladov zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa § 59 ZKR. Odporca ďalej uviedol, že peňažné prostriedky získané od pána R. ako veriteľa na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 11.05.2007, splatnej dňa 11.05.2009, poskytol odporca úpadcovi na úhradu jeho splatných záväzkov za dodávky tovaru. Pôžička bola zabezpečená vlastnou zmenkou odporcu. Aby sa odporca vyhol realizácii zmenky zo strany svojho veriteľa, bol nútený požiadať úpadcu o vrátenie pôžičky, aby mohol vyrovnať svoj záväzok zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 11.05.2007. Podľa odporcu sa v priebehu prvostupňového konania nepreukázalo, že by realizáciou právnych úkonov došlo k zvýhodňovaniu určitého veriteľa, alebo k ukracovaniu ostatných veriteľov. Odporca poukázal na to, že úpadca nebol dňa 07.04.2009 v úpadku, nakoľko úpadca mal len jedného veriteľa (spoločnosť MENDERER Slovakia s.r.o.), pričom hodnota jeho splatných záväzkov nepresahovala hodnotu jeho majetku. Medzi spoločnosťou MANDERER Slovakia s.r.o. a úpadcom existovala obchodná zvyklosť, že spoločnosť úpadcu uhrádzala spoločnosti MANDERER Slovakia, s.r.o. svoje splatné záväzky až potom, čo obdržia úhrady za dodávky tovaru od svojich veriteľov. Odporca za právne irelevantné považuje tvrdenie odporcu uvedené v zázname z výsluchu navrhovateľa, kde odporca tvrdil úpadok úpadcu najneskôr v apríli 2009, nakoľko úpadok je stav objektívny, ktorý nastane, ak sú splnené zákonom predpokladané skutočnosti. Odporca má za to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že konaním úpadcu došlo k naplneniu skutkovej podstaty zvýhodňujúceho právneho úkonu. Vzhľadom na takto uvedené odporca žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. K odvolaniu odporcu sa písomne podaním zo dňa 13.11.2013, ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa dňa 18.11.2013 vyjadril navrhovateľ. Vo vyjadrení navrhovateľ uviedol, že možnosť odporovať právnym úkonom nie je len právom, ale aj povinnosťou správcu, pričom má za to, že správca dôvodne uplatnil odporovacie právo proti právnym úkonom úpadcu vykonaných prostredníctvom odporcu. Vzhľadom na to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považoval za vecne správne, žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania ani náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal. Navrhovateľ zároveň uviedol, že si náhradu trov odvolacieho konania neuplatňuje. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po konštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, vrátane závislého výroku o náhrade trov konania (§ 212 ods. 1, 2 písm. b) O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie odvolateľa nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, ktorý ustálil právny názor spočívajúci v tom, že navrhovateľ v konaní dostatočným spôsobom preukázal úpadok úpadcu už v čase pred 07.04.2009, a to najmä preukázaním existujúcich záväzkov úpadcu voči spoločnosti MANDERER Slovakia s.r.o. (záväzok v minimálnej výške 50.681,52 EUR) a Daňovému úradu Bratislava V. (záväzok v minimálnej výške 256.746,46 EUR), čím navrhovateľ dostatočným spôsobom preukázal krátenie veriteľov úpadcu, aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že majetok úpadcu v súpise majetku neexistuje a hodnota záväzkov úpadcu presahuje sumu 2 milióny EUR. Miera uspokojenia za danej situácie v konkurze na majetok úpadcu MARSI, s.r.o., sa rovná 0%. Okrem uvedeného je nutné zároveň uviesť, že ďalšou pohľadávkou, ktorú v danom čase úpadca evidoval (aj podľa tvrdenia odporcu) je pohľadávka voči samotnému odporcovi, titulom ním poskytnutých pôžičiek. Odvolací súd dáva do pozornosti ust. § 60 ods. 2 ZKR, podľa ktorého ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel ukrátiť veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úkone sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak. Odvolací súd poznamenáva, že spriaznenosť odporcu s úpadcom (konateľ a jediný spoločník úpadcu bol v rozhodnom období odporca) v zmysle citovaného ustanovenia bola medzi účastníkmi strán nesporná (aj v odvolacom konaní). Samotný odporca pred správcom konkurznej podstaty (o čom svedčí aj záznam z výsluchu podpísaný odporcom) vyhlásil, že úpadok úpadcu tu v rozhodnom období (apríl 2009) existoval. Pokiaľ ide o tvrdenie odporcu, že peňažné prostriedky odporcom získané od úpadcu (vrátenie pôžičky) bol ako dlžník následne povinný vrátiť p. R. (veriteľovi odporcu), odvolací súd vyhodnotil ako účelové. Samotný odporca (aj v odvolaní) uvádza, že z dôvodu, aby sa vyhol realizácii zmenky (ktorá mala zabezpečovať vrátenie pôžičky p. R.), bol nútený požiadať úpadcu o vrátenie pôžičky, aby mohol vyrovnať svoj záväzok zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 11.05.2007, v čom práve odvolací súd vidí zrejmú odporovateľnosť tohto právneho úkonu. Odporca (ako sám tvrdil) uprednostnil úhradu svojej pohľadávky úpadcom (ktorého v tom čase ako štatutárny orgán zastupoval), na úkor ostatných veriteľov úpadcu (ktorých týmto krokom ukrátil). Pokiaľ ide o platbu prijatú odporcom v sume 3.581,20 EUR, tak v konaní pred súdom prvého stupňa a ani v odvolacom konaní neuviedol dôvod jej vyplatenia. Z uvedeného dôvodu považuje odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa aj v tejto časti za vecne správne. Pokiaľ odvolateľ poukázal na to, že súd prvého stupňa zamieňa dve odlišné skutkové podstaty odporovacích právnych úkonov (podľa § 59 ZKR a § 60 ZKR) odvolací súd uvádza, že konaním odporcu v danom prípade došlo k naplneniu skutkovej podstaty ukracujúceho právneho úkonu (ukrátením ostatných veriteľov úpadcu, ktorí v tom čase preukázateľne existovali) i k naplneniu skutkovej podstaty zvýhodňujúceho právneho úkonu (odporca zvýhodnil sám seba uspokojením svojej pohľadávky voči úpadcovi). Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že súd prvého stupňa bol viazaný rozsahom návrhu navrhovateľa a v medziach tohto návrhu aj rozhodol. Pokiaľ odporca namietal, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, tak odvolací súd uvádza, že žiadnu takúto vadu konania v postupe súdu prvého stupňa nenašiel. Odporca ďalej v odvolaní namietal porušenie koncentračnej zásady. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa v zmysle ust. § 118a O.s.p. náležitým spôsobom účastníkov konania poučil, pričom žiadnu vadu, ktorou by došlo zo strany súdu prvého stupňa k porušeniu koncentračnej zásady (§ 118a O.s.p.) nenašiel. Okrem uvedeného práve odporca navrhol doplniť dokazovanie o predloženie zoznamu záväzkov úpadcu zo strany účtovníčky úpadcu (na poslednom pojednávaní dňa 02.09.2013), ktorý návrh súd prvého stupňa správne zamietol, pretože zoznamom záväzkov úpadcu podpísaný priamo odporcom súd prvého stupňa už disponoval. Odvolací súd má za to, že je v danom prípade dostatočne preukázané naplnenie skutkovej podstaty ukracujúceho právneho úkonu, ako aj skutkovej podstaty zvýhodňujúceho právneho úkonu, ktoré právne úkony boli vykonané úpadcom v zastúpení odporcu, ako konateľa. Odvolací súd nevzhliadol ani na žiadne iné právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odvolateľom navrhované zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa (a ani dôvody pre zmenu rozhodnutia súdu prvého stupňa) a preto nemohol odvolaniu odporcu vyhovieť, pričom v plnom rozsahu sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa a jeho rozsahu. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 223 O.s.p. odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje, alebo mení rozsudok, inak rozhoduje uznesením. Odvolací súd na základe posúdenia veci, po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj obsahu celého spisového materiálu dospel k názoru, že odvolanie nie je dôvodné, na základe čoho rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, nakoľko trovy odvolacieho konania navrhovateľovi nevznikli a ani si žiadne trovy konania odvolateľ neuplatnil. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.