Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/62/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111219016 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1111219016.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a JUDr. Ľubici Břouškovej v právnej veci navrhovateľa: Viliam Krejčí - DoDo DOPRAVA - DOVOZ, Čajkovského 2, 917 01 Trnava, IČO: 34 619 445, zastúpený: Mgr. Peter Mesároš, advokát, Novozámocká 214, 949 05 Nitra, proti odporcovi: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545 o zaplatenie 325,85 EUR s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 32Cb/117/2011-71 zo dňa 16.01.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného Bratislava I č.k. 32Cb/117/2011-71 zo dňa 16.01.2014 p o t v r d z u j e . Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 39,53 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom rozhodol, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 325,85 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% p.a. zo sumy 325,85 EUR odo dňa 07.05.2011 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, trovy konania vo výške 19,50 EUR a trovy právneho zastúpenia vo výške 280,74 EUR na účet právneho zástupcu navrhovateľa, č.u. 1139589002/6500 a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal zaplatenia žalovanej sumy titulom nevyplatenia poistného. Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistil nasledovný skutkový a právny stav veci: Navrhovateľ je fyzická osoba - podnikateľ vykonávajúca podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia a odporca je právnická osoba zapísaná do obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že dňa 01.04.2011 došlo k škodovej udalosti, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla RENAULT MASCOTT 110.60 CC, EČV: TT-789BF patriaceho navrhovateľovi. Navrhovateľovi v dôsledku dopravnej nehody vznikla poškodením vozidla škoda vo výške 325,85 EUR bez DPH, pričom navrhovateľ mal poškodené čelné sklo motorového vozidla z dôvodu, že z motorového vozidla, ktoré šlo pred ním odletel kameň a poškodil mu čelné sklo motorového vozidla. Navrhovateľ - poškodený zastavil vodiča, ktorý jazdil pred ním, pričom sa jednalo o motorové vozidlo VW Passat, EČV: GA-780CS, pričom obidvaja účastníci škodovej udalosti si vymenili svoje osobné údaje pre účely náhrady škody z povinného zmluvného poistenia. V konaní bolo preukázané a medzi účastníkmi ani nebolo sporné, že v daný deň bolo motorové vozidlo s evidenčným číslom GA-780CS, spod ktorého vyleteli kamienky a poškodili čelné sklo vozidla vo vlastníctve navrhovateľa poistené ohľadom poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u odporcu. S poukazom na túto skutočnosť si preto navrhovateľ uplatnil právo na náhradu škody priamo voči odporcovi ako poisťovateľovi. Odporca náhradu škody navrhovateľovi neposkytol. Súd prvého stupňa uviedol, že v predmetnej veci bolo zásadnou otázkou, či sa v tomto prípade jednalo o škodu, ktorá bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla, alebo nie. Po právnej stránke odôvodnil rozhodnutie nasledujúcimi ustanoveniami zákonov: Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Súd prvého stupňa mal na základe vykonaného dokazovania, po výsluchu účastníkov konania a po oboznámení sa s listinnými dôkazmi za preukázané, že návrh navrhovateľa je dôvodný čo do základu aj do výšky. V konaní bolo preukázané, že dňa 01.04.2011 sa navrhovateľ stal účastníkom škodovej udalosti č. 8011036638, pri ktorej došlo k rozbitiu čelného skla jeho motorového vozidla, pričom ku škode došlo tak, že počas jazdy vyleteli spod kolies motorového vozidla jazdiaceho pred ním kamene priamo na jeho motorové vozidlo a poškodili jeho čelné sklo. Navrhovateľ zastavil vodiča, ktorý jazdil pred ním, pričom sa jednalo o motorové vozidlo značky VW Passat, pričom obidvaja účastníci škodovej udalosti si vymenili svoje osobné údaje pre účely náhrady škody z povinného zmluvného poistenia. V konaní bolo preukázané a medzi účastníkmi ani nebolo sporné, že v daný deň bolo motorové vozidlo s evidenčným číslom EVČ: GA-780CS, spod ktorého vyleteli kamienky a poškodili čelné sklo vozidla vo vlastníctve navrhovateľa poistené ohľadom poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u odporcu. S poukazom na túto skutočnosť si preto navrhovateľ uplatnil právo na náhradu škody priamo voči odporcovi ako poisťovateľovi. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je naplnenie základných znakov zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je objektívnou zodpovednosťou, kde škodca zodpovedá za škodu objektívne, to znamená bez ohľadu na zavinenie. Občiansky zákonník pripúšťa jediný liberačný dôvod v danom prípade, v zmysle ktorého by sa škodca mohol zbaviť zodpovednosti za spôsobenú škodu, ak by sa jednalo o škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke motorového vozidla a ak by škodca preukázal, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré je možné požadovať. V predmetnej veci teda bolo zásadnou otázkou, či sa jednalo o škodu, ktorá bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla, alebo nie. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danej veci sa jednalo o škodu, ktorá bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla. Súd prvého stupňa sa stotožnil s tvrdeniami navrhovateľa a považuje za navrhovateľom preukázané, že škoda na motorovom vozidle vznikla a bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že v danej situácii existuje liberačný dôvod, teda dôvod, že škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke motorového vozidla, ale majú pôvod vo vonkajších okolnostiach, t.j., že v konkrétnom prípade bol kameň, resp. kamienky súčasťou vozovky a teda škodca - vodič motorového vozidla nemohol túto prekážku rozpoznať a zabrániť tak predmetnej dopravnej nehode, pričom kameň (kamienky) nachádzajúci sa na vozovke je jednoznačne okolnosťou vonkajšou, ktorá nemá pôvod v prevádzke motorového vozidla. Vonkajšou okolnosťou by podľa súdu bola napr. živelná pohroma, blesk, ktorý udrie do stromu, resp. iná obdobná prekážka, ktorá by náhle vznikla pred poškodeným vozidlom, pričom uvedené právne skutočnosti by nastali bez ohľadu na to, či by sa motorové vozidlo nachádzalo v rozhodnom čase na mieste vozovky. V danom prípade však ku škode na motorovom vozidle došlo na základe skutočností, ktoré majú pôvod v prevádzke vozidla, pretože v prípade, že by sa motorové vozidlo nehýbalo, jeho kolesá by nerotovali a teda by nedošlo k odskočeniu predmetných kamienkov, preto sa jednoznačne jedná o okolnosť, ktorá má povahu v prevádzke motorového vozidla. Škodca sa nemôže objektívne zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zbaviť a ďalšie liberačné dôvody ani nemožno v tejto veci aplikovať. Práve v ust. § 428 Občianskeho zákonníka sú uvedené liberačné dôvody zbavenia sa zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov a to, že škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke a škoda spôsobená tzv. neodvrátiteľnou udalosťou - zásah zvonka (prírodné sily, zásah osoby, zvieraťa), liberačný dôvod vyplýva aj z ust. § 441 Občianskeho zákonníka v prípade zavinenia poškodeného. Súd prvého stupňa poukázal ďalej na zo stanovisko Útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska zo dňa 16.07.2013, z ktorého vyplýva, že v prípade škody na čelnom skle, NBS zaujíma stanovisko, že vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla je okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobí škodu. Ak teda udalosť - škoda na čelnom skle - bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, škoda vznikla a existuje príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody, prevádzkovateľ zodpovedá za škodu na čelnom skle a pokiaľ má uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je poisťovateľ povinný takúto škodu zaňho uhradiť. Súd prvého stupňa poukázal taktiež na súhlasné vyhlásenie poškodeného a poisteného (č.l. 42 súdneho spisu) v Správe o nehode, ktorú obaja účastníci dopravnej nehody podpísali dňa 01.04.2011 v čase o 8.15 hod. a ako vinníka dopravnej nehody uviedli vodiča motorového vozidla VW Passat, EČV: GA-780CS. Uvedené motorové vozidlo malo uzatvorené povinné zmluvné poistenie s odporcom. Navrhovateľ si preto v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uplatnil správne ako poškodený svoj nárok priamo u odporcu. Súd prvého stupňa zároveň priznal navrhovateľovi i príslušenstvo uplatnenej pohľadávky, a to 9 % úrok z omeškania ročne, z priznanej sumy 325,850 EUR od 07.05.2011 až do zaplatenia, nakoľko odporca tým, že listom zo dňa 06.05.2011 oznámil navrhovateľovi, že odmieta plniť, dostal sa dňom nasledujúcim do omeškania s peňažným plnením, pričom výška úroku z omeškania je v súlade s ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., a teda predstavuje výšku 8 percentuálnych bodov zvýšenú o základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky platnú k prvému dňu omeškania (základná úroková sadzba ECB mala výšku 1,25% ročne). O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 veta prvá OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľ mal vo veci plný úspech, preto súd zaviazal odporcu nahradiť trovy konania žalobcovi. Výška trov konania navrhovateľa pozostávala zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v hodnote 19,50 EUR podľa zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 280,74 EUR podľa ust. § 13a ods. 1, ust. § 15 a ust. § 17 vyhlášky 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Odporca vyslovil svoj nesúhlas s právnym názorom prvostupňového súdu a zdôrazňuje, že podľa judikatúry súdov je ustálené, že pod prevádzkovou činnosťou je potrebné rozumieť stav, podľa ktorého je motorové vozidlo v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava k jazde a bezprostredné výkony po ukončení jazdy, ako aj výkony potrebné na udržovanie vozidla. Odporca má za to, že vymrštenie kameňa alebo iného predmetu ležiaceho na vozovke (za predpokladu, že jeho umiestnenie na vozovke nie je následkom činnosti daného motorového vozidla) spod pneumatiky predchádzajúceho vozidla nie je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke. Totiž prevádzkou je potrebné rozumieť priame pôsobenie fyzikálnych, chemických, biologických veličín zdroja, ktorý je v prevádzke a ktorého pôsobením na vonkajšie pneumatiky predstavuje odovzdanie sily. Takéto fyzikálne sily sú však neustále prenášané predovšetkým na vozovku a tým aj na všetky predmety v danom okamihu nachádzajúcimi sa na vozovke. Nemusí sa vždy jednať len o voľne položený kameň, ale môže ísť aj o súčasť vozovky. Preto vymrštenie kameňa predstavuje skutočnosť, ktorá je vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky, nie však priamo prevádzkou vozidla alebo okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Odporca v súvislosti s otázkou predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu uvádza, že vodič motorového vozidla, ktorým mala byť škoda spôsobená neporušil žiadnu povinnosť uloženú mu všeobecne záväznými predpismi, a teda existuje základný predpoklad nároku navrhovateľa na náhradu škody v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka. Kameň ležiaci na vozovke je jednoznačne okolnosťou vonkajšou, teda nemá svoj pôvod v prevádzke motorového vozidla a preto na základe preukázania, že vodič nemohol škode zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať, je možné vodiča liberovať zo zodpovednosti za túto škodu. Poukazujúc na vyššie uvedené odporca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietne. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ. Uviedol, že Občiansky zákonník síce nedefinuje pojem „osobitná povaha prevádzky“, avšak právna teória definuje tento pojem ako zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku. V záujme ochrany tretích (nezúčastnených) osôb sa riziko z prevádzky prenáša výlučne len na prevádzkovateľa. Prevádzkovateľ sa v tejto veci nemôže zbaviť zodpovednosti, pretože spôsob a okolností, za akých došlo k vzniku škody bez pochýb majú pôvod v prevádzke motorového vozidla. K vzniku škody došlo tak, že kameň ležiaci na vozovke bol v dôsledku rotačného pohybu kolies motorového vozidla škodcu odmrštený do čelného skla motorového vozidla navrhovateľa, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu tohto čelného skla. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu sp.zn.: 1Cz 42/71 (R 9/1972) je zrejmé, že vozidlo je v prevádzke, keď je v pohybe, čo znamená, že kolesá počas pohybu vozidla rotujú okolo vlastnej osi. Rotácia kolies jednoznačne má pôvod v prevádzke, nakoľko to je základný znak a predpoklad prevádzky motorového vozidla. Kameň bol uchytený na dezéne rotujúcej pneumatiky a v dôsledku rotácie vymrštený do čelného skla motorového vozidla Navrhovateľa, v dôsledku čoho došlo k vzniku škody na tomto čelnom skle. Preto argumentácia Odporcu o tom, že kameň ako taký nemá povahu v prevádzke motorového vozidla je irelevantný z pohľadu predmetu sporu. Pôvod v prevádzke motorového vozidla nemožno vzťahovať k vymrštenému kameňu ako takému, práve naopak, je potrebné to vzťahovať k rotácii kolies pohybujúceho sa vozidla. V tejto súvislosti poukázal na úmysel zákonodarcu citáciou z dôvodovej správy k citovanému ustanoveniu OZ: „Zachováva sa zásada, že zodpovednosť za náhradu škody vzniká bez zreteľa na zavinenie (tzv. objektívna zodpovednosť). Od tejto zodpovednosti sa nemožno oslobodiť iba v osobitne uvedených prípadoch, keby nebolo v súlade s pravidlami spolužitia, aby sa poškodenému priznal nárok na náhradu škody. Je to vtedy, keď prevádzateľ preukáže, že škode sa nemohlo zabrániť ani pri všetkom úsilí, ktoré sa mohlo vynaložiť. Svojej zodpovednosti sa však prevádzateľ nemôže zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Navrhovateľ poukázal na rozhodovaciu prax súdov a na stanovisko NBS, podľa ktorého vymrštenie kameňa spod kolies idúceho auta je okolnosť majúca pôvod v prevádzke motorového vozidla a teda takto vzniknutá škoda na čelnom skle je krytá povinným zmluvným poistením. Na základe uvedeného navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal mu právo na náhradu trov odvolacieho konania v sume 39,53 EUR ( písomné podanie na súd pri sadze 24,90 EUR. paušál 8,04 EUR a 20 % DPH). Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 30.10.2014 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania odporcu a s vyjadrením navrhovateľa k odvolaniu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentami odporcu, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd, podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou odporcu, že vymrštenie kameňa ležiaceho na vozovke spod pneumatiky predchádzajúceho vozidla nie je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke. Je nesporné, že k vymršteniu kameňa došlo počas prevádzky vozidla, prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Bez prevádzky motorového vozidla by k vymršteniu kameňa do čelného skla poškodeného nedošlo. Ak teda ide o škodu spôsobenú kameňom vymršteným spod kolesa idúceho motorového vozidla, ide o škodu spôsobenú okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke motorového vozidla. Judikatúra vykladá pojem prevádzky v záujme ochrany poškodených osôb veľmi široko. Zbavenie sa zodpovednosti prevádzateľa prichádza do úvahy, ak síce vznik škody súvisel s okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v prevádzke dopravného prostriedku, avšak bezprostrednou príčinou vzniku škody bola iná okolnosť, ktorú nemožno objektívne predvídať. Za takúto okolnosť súdna prax považuje napr. neočakávaný pád stromu na idúce vozidlo alebo vbehnutie zvieraťa na cestu. Kamienok ležiaci na vozovke nie je okolnosťou vonkajšou, nakoľko k odmršteniu kamienka došlo v dôsledku otáčavého pohybu kolies, čo je základným znakom prevádzky motorového vozidla. Úprava zodpovednosti prevádzkovateľa dopravných dopravných prostriedkov, v tomto prípade motorového vozidla, je založená na princípe objektívnej zodpovednosti. Postavenie poškodeného pri uplatňovaní nárokov na náhradu škody spôsobnej prevádzkou dopravných prostriedkov je podstatne uľahčené, nemusí sa preukazovať porušenie právnej povinnosti škodcu, ale len to, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou, ktorá je vlastná prevádzke dopravných prostriedkov, pričom musí byť zistené, kto je prevádzateľom dopravného prostriedku (R 3/1984). Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1, 2, O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu vzniklo voči odporcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania. Navrhovateľ si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 39,53 eur uplatnil v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 20.03.2014. Odvolací súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby pri sadzbe 24,90 eur podľa § 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z., 1 x paušál 8,04 eur (§ 16 ods. 3) a 20 % DPH 6,59 eur (§ 18 ods. 3). Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.