Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/531/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111221477 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1111221477.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľky: Ing. Q. A., narodená X.X.XXXX, bytom v B., V. námestie 8, zastúpená: F.. Vladimír Grauzel, Heyrovského 13, Bratislava, proti odporcovi: Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, v skrátenej forme "ŽSR", IČO: 31364501, so sídlom v Bratislave, Klemensova 8, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, č.k. 11C/110/2011-125, zo dňa 23.4.2014, pomerom hlasov 3:0,takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 23.4.2014, č.k. 11C/110/2011-125 p o t v r d z u j e . Odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľky zamietol. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 1.7.2011 domáhala určenia neplatnosti výpovede zo dňa 7.3.2011, ktorú jej dal odporca ako zamestnávateľ z dôvodu nadbytočnosti podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (ďalej aj len „ZP“). Uviedla, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 15.10.2004 bola zamestnankyňou odporcu a od 30.6.2005 pracovala ako vedúca oddelenia obchodu. Dňa 7.3.2011 prevzala od odporcu výpoveď. Jej nadbytočnosť mala byť vyvolaná organizačnou zmenou vyplývajúcou z rozhodnutia odporcu č.XX.X.XXXXzo dňa 16.2.2011. Odborový orgán výpoveď prerokoval dňa 1.3.2011 so súhlasným stanoviskom. Namietala, že výpoveď zo 7.3.2011 nie je platná pre zrejmú neexistenciu dôvodu výpovede, a teda nesplnenie hmotnoprávnej podmienky úplnosti výpovede podľa § 74 ZP. Ako organizačná zmena, z ktorej má rezultovať jej nadbytočnosť, je vo výpovedi uvedené rozhodnutie odporcu č. XXXXX/XXXX/OXXX-X/ZmX zo dňa 16.2.2011 o organizačnej zmene. Podľa jej názoru však o organizačnej zmene, z ktorej by mohla vyplývať jej nadbytočnosť, rozhodol generálny riaditeľ odporcu až dňa 7.3.2011 rozhodnutím č. XXXXX/XXXX/OXXX/ZmX podľa bodu 2 a nasl. Smernice pre postup predkladania žiadostí o organizačné zmeny č. XXXXX/XXXX/OXXX z 31.5.2010, účinnej od 1.6.2010 (vnútorný predpis odporcu; ďalej aj len smernica). Preto nemôže byť pri posudzovaní hmotnoprávnej podmienky výpovede podľa § 74 ZP relevantné prerokovanie predmetnej výpovede s odborovým orgánom už 1.3.2011. Následne odporcovi listom zo dňa 20.6.2011 oznámila, že po uplynutí výpovednej doby trvá na ďalšom zamestnávaní. Výpoveď považuje za zmätočnú a neurčitú. Namietala, že smernica v bodoch 2.5 a 2.6 rozlišuje medzi zmenou rozpisu plánovaných miest a zmenou organizačného poriadku. Ak má byť zmenou zrušený organizačný útvar odporcu (bod 2.6 smernice) musí byť o tejto zmene rozhodnuté ako o zmene organizačného poriadku zamestnávateľa. V tomto prípade by musela zmena organizačného poriadku predchádzať zmene rozpisu plánovaných miest, prinajmenšom by tieto rozhodnutia mohli byť urobené súčasne. Nesúhlasí s tým, že zmena organizačného poriadku má len deklaratórny charakter, podľa jej názoru ide o konštitutívny akt. Jej nadbytočnosť nebola vyvolaná jednoduchým znížením počtu pracovných miest v rámci útvaru (zmenou č. 3), ale zrušením útvaru v organizačnom poriadku (zmenou č. 6), teda konštitutívny účinok vo vzťahu k nej má zmena č. 6. Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania ho navrhol zamietnuť. Železničná energetika Bratislava (ďalej len ŽE) je vnútornou organizačnou jednotkou Železníc Slovenskej republiky (ďalej len ŽSR) a zároveň vystupuje ako zamestnávateľ. ŽE už 13.1.2011 predložila informáciu príslušnému odborovému orgánu o zámere realizovať organizačnú zmenu, v dôsledku ktorej bude dochádzať k uvoľňovaniu zamestnancov. Generálny riaditeľ odporcu dňa 16.2.2011 odsúhlasil zmenu č. 3 do rozpisu plánovaných miest ŽE. Na základe tohto rozhodnutia došlo k zrušeniu typovej pozície vedúci oddelenia vnútornej organizačnej jednotky - Oddelenie OED z Úseku obchodu ŽE; celkovo tak došlo na ŽE k zníženiu plánovaných miest zo 76 na 63. Organizačná zmena bola realizovaná na základe metodického pokynu generálneho riaditeľa č. 55/2011 zo dňa 4.1.2011, ktorého cieľom bolo zníženie nákladov a zvýšenie efektívnosti práce. Odborová organizácia zaslala svoje súhlasné stanovisko listom č. XXX/XXXX zo dňa 1.3.2011. Samotné rozhodnutie o organizačnej zmene nebolo vydané až 7.3.2011, pretože vtedy bola vydaná zmena č. 6 Organizačného poriadku ŽE, ktorá ho len zmenila s účinnosťou od 1.3.2011. Konštitutívny účinok vo vzťahu k navrhovateľke má zmena č. 3 zo 16.2.2011; až následne (po realizácii zmeny č. 3) došlo zmenou č. 6 zo 7.3.2011 k administratívnemu zapracovaniu už zrealizovaných zmien do organizačného poriadku ŽE. Súd na základe vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový stav: U odporcu sa uplatňuje dvojúrovňové riadenie: generálne riaditeľstvo a vnútorné organizačné jednotky zapísané a nezapísané v obchodnom registri. Železničná energetika je vnútornou organizačnou jednotkou odporcu nezapísanou v obchodnom registri, riadi ju riaditeľ, ktorý za výkon funkcie zodpovedá generálnemu riaditeľovi Železníc Slovenskej republiky (ďalej len „ŽSR“). Riaditeľ ŽE (okrem iného) realizuje personálnu politiku ŽSR v ŽE, vypracováva návrh optimálnej organizačnej štruktúry (organizačný poriadok) a návrh rozpisu plánovaných miest ŽE, ktoré predkladá generálnemu riaditeľovi ŽSR ku schváleniu. Riaditeľ ŽE rozhoduje o vzniku pracovného pomeru podľa § 42 ZP a o ďalších úkonoch v pracovnoprávnych vzťahoch u všetkých zamestnancov ŽE, okrem riaditeľa ŽE, námestníka riaditeľa ŽE a zástupcu riaditeľa ŽE, o ktorých v pracovnoprávnych vzťahoch rozhoduje generálny riaditeľ ŽSR. Vnútorný predpis odporcu neurčuje, že Železničná energetika vystupuje v pracovnoprávnych vzťahoch ako zamestnávateľ. Zamestnávateľom navrhovateľky boli preto ŽSR, za ktoré v pracovnoprávnych vzťahoch konal riaditeľ ŽE na základe poverenia generálneho riaditeľa uvedeného v nariadení č. 12/2007 (čl. 2.7). Súd preto v zmysle § 7 ods. 2 ZP považoval za zamestnávateľa navrhovateľky Železnice Slovenskej republiky, ktoré boli aj pasívne vecne legitimované. Navrhovateľka ako zamestnankyňa dňa 15.10.2004 uzatvorila so ŽSR, Železničnou energetikou Bratislava ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu č. XXXX/XXXX-XXX/XXXX počnúc od 15.10.2004, na výkon funkcie manažéra energetiky na ŽE Bratislava. Na základe dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy č. XXXXXX/PZX z 30.6.2005 navrhovateľka s účinnosťou od 1.7.2005 vykonávala na dobu neurčitú funkciu vedúcej oddelenia obchodu; miestom výkonu práce boli ŽSR, Železničná energetika, Bratislava. Generálny riaditeľ ŽSR rozhodnutím č. 55/2011 zo 4.1.2011 nazvaným "Metodický pokyn generálneho riaditeľa k realizácii zníženia stavu zamestnancov" rozhodol, že príde k organizačnej zmene, ktorej cieľom je zníženie stavu zamestnancov a zvýšenie efektivity práce. Na základe pokynu boli riaditelia vnútorných organizačných jednotiek (aj ŽE) povinní v termíne do 14.1.2011 predložiť odsúhlasený návrh počtu nadbytočných zamestnancov a v prípade organizačnej zmeny, ktorej výsledkom je nová organizačná štruktúra, vypracovať aj návrh na zmenu Organizačného poriadku. Riaditeľ ŽE listom z 13.1.2011 oznámil Odborovému združeniu železničiarov, že s účinnosťou od 1.3.2011 sa plánuje zrušenie desiatich miest na úseku riaditeľa obchodu, techniky a prevádzky a na regionálnych strediskách ŽE Bratislava, Žilina a Košice. Generálne riaditeľstvo ŽSR rozhodnutím č. XXXXX/XXXX/OXXX-X/ZmX zo 16.2.2011 vydalo s účinnosťou od 1.3.2011 zmenu č. 3 do rozpisu plánovaných miest ŽE Bratislava tak, že na úseku obchodu, oddelenia obchodu boli zrušené štyri plánované miesta vrátane miesta navrhovateľky; zároveň bolo zrušené oddelenie obchodu a úsek obchodu (zmena č. 3). V dôsledku toho zanikla pracovná pozícia navrhovateľky. ŽSR, Železničná energetika, dňa 22.2.2011 požiadali Odborové združenie železničiarov o prerokovanie výpovede zamestnancov, okrem iných aj navrhovateľky, z dôvodu ich nadbytočnosti (list č.XX.X.XXXX).). Rada sekcie Odborového združenia železničiarov pri ŽE dňa 1.3.2011 prerokovala výpovede zamestnancov, okrem iných aj navrhovateľky (oznámenie X.X.XXXX).. Len v prípade jednej zamestnankyne (Bc. Detvajovej) navrhla zrealizovať ponuku práce aj v inom mieste ako bolo miesto výkonu jej práce, vzhľadom na jej dlhoročné pôsobenie u ŽSR (viac ako 20 rokov). Navrhovateľke bola následne dňa 7.3.2011 doručená výpoveď č. XXX/XXXX/ŽE zo 7.3.2011, ktorú podpísal riaditeľ ŽE. Dôvodom výpovede bola jej nadbytočnosť podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP vyplývajúca z rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene č. XXXXX/XXXX/OXXX-X/ZmX zo 16.2.2011 (zmena č. X), v dôsledku ktorej sa stala nadbytočnou a jej funkcia bola zrušená. Cieľom organizačnej zmeny bolo zníženie stavu zamestnancov a zvýšenie efektívnosti práce. Zamestnávateľ jej zároveň oznámil, že nemá možnosť ju ďalej zamestnávať v mieste dohodnutom ako miesto výkonu práce. Výpovedná doba bola trojmesačná. Pracovný pomer tak skončil 30.6.2011. Navrhovateľka listom z 20.6.2011 oznámila Železniciam Slovenskej republiky, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Súd poukázal na ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. b),; 61 ods. 1, 2; a 74 ZP. Konštatoval, že medzi účastníkmi nebol sporný skutkový stav, ale právne posúdenie veci. Konkrétne, ktorý právny akt odporcu vyvolal nadbytočnosť navrhovateľky smerujúci k výpovedi (teda ktorý mal vo vzťahu ku skončeniu jej pracovného pomeru konštitutívny účinok): zmena č. 3 alebo zmena č. 6. Navrhovateľka tvrdí, že jej nadbytočnosť bola vyvolaná až zmenou organizačného poriadku zo 7.3.2011, na základe ktorej došlo k novelizovaniu organizačného poriadku ŽE a k vypusteniu jej odboru z tohto vnútorného organizačného aktu odporcu (zmena č. 6). Odporca tvrdí, že nadbytočnosť navrhovateľky bola vyvolaná rozhodnutím generálneho riaditeľa odporcu zo 16.2.2011, podľa ktorého došlo k zníženiu počtu zamestnancov ŽE (došlo k zrušeniu miesta navrhovateľky) a k zrušeniu oddelenia obchodu a úseku obchodu (zmena č. 3). Súd sa preto zaoberal charakterom Organizačného poriadku ŽE, teda či má deklaratórne alebo konštitutívne účinky. Dospel k záveru, že konštitutívny charakter vo vzťahu ku skončeniu pracovného pomeru navrhovateľky má rozhodnutie generálneho riaditeľa odporcu o organizačnej zmene rozpisu plánovaných miest ŽE Bratislava zo 16.2.2011 č. XXXXX/XXXX/OXXX-X/ ZmX (t.j. zmena č. 3). Bola priamym následkom metodického pokynu generálneho riaditeľa odporcu č. 55/2011 zo 4.1.2011. Na jej základe došlo k zrušeniu štyroch plánovaných miest na úseku obchodu, oddelení obchodu, a zároveň boli zrušené. Zmena č. 3 nadobudla účinnosť 1.3.2011. Konštitutívny charakter zmeny č. 3 zo 16.2.2011 vo vzťahu k nadbytočnosti navrhovateľky vyplýva aj z úkonov, ktoré jej predchádzali, ale aj z úkonov, ktoré po nej nasledovali. Predchádzali jej: 1. rozhodnutie generálneho riaditeľa ŽSR č. XX/XXXX zo 4.1.2011 nazvané "Metodický pokyn generálneho riaditeľa k realizácii zníženia stavu zamestnancov", na základe ktorého boli riaditelia vnútorných organizačných jednotiek (aj ŽE) povinní v termíne do 14.1.2011 predložiť odsúhlasený návrh počtu nadbytočných zamestnancov a v prípade organizačnej zmeny vypracovať aj návrh na zmenu Organizačného poriadku, 2. oznámenie riaditeľa ŽE z 13.1.2011 adresované Odborovému združeniu železničiarov, že s účinnosťou od 1.3.2011 sa plánuje zrušenie desiatich miest na úseku riaditeľa obchodu, techniky a prevádzky a na regionálnych strediskách ŽE Bratislava, Žilina a Košice. Nasledovali po nej: 1. žiadosť Železníc Slovenskej republiky - ŽE zo dňa 22.2.2011 adresovaná Odborovému združeniu železničiarov o prerokovanie výpovede zamestnancov, okrem iných aj navrhovateľky, z dôvodu ich nadbytočnosti (list č.XX.X.XXXX),), 2. prerokovanie výpovede zamestnancov, okrem iných aj navrhovateľky, Radou sekcie Odborového združenia železničiarov pri ŽE so súhlasným stanoviskom, 3. výpoveď č. X.X.XXXX1 z dôvodu nadbytočnosti navrhovateľky, ktorá jej bola doručená 7.3.2011. Ide o postup predpokladaný a vyžadovaný Zákonníkom práce vo veciach skončenia pracovného pomeru výpoveďou vo všeobecnosti ako aj výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti . Súd preto ustálil, že podkladom pre skončenie pracovného pomeru navrhovateľky z dôvodu jej nadbytočnosti je zmena č. 3 zo 16.2.2011 vychádzajúca z metodického pokynu generálneho riaditeľa odporcu č. XX/XXXX zo 4.1.2011. Organizačný poriadok ŽE má deklaratórny charakter, ktorý reflektuje na už existujúci stav u zamestnávateľa. V praxi najprv musí prísť ku konštitutívnej zmene - teda k zníženiu počtu zamestnancov vo forme skončenia pracovného pomeru s konkrétnymi zamestnancami - postupom podľa ZP a až po reálnom znížení počtu zamestnancov, môže prísť k zapracovaniu zmeny v stave zamestnancov do Organizačného poriadku ŽE. Ak by najskôr došlo k zmene Organizačného poriadku ŽE zrušením odboru alebo oddelenia alebo úseku z organizačného poriadku a súčasne by nedošlo k zníženiu počtu zamestnancov pracujúcich na zrušenom odbore, oddelení alebo úseku podľa ZP, títo zamestnanci by naďalej u zamestnávateľa pracovali v neexistujúcom odbore, oddelení alebo útvare. Zamestnávateľ by im nemohol prideľovať prácu súvisiacu s ich pracovným zaradením. Nebolo by možné ich zaradiť na iné pracovné miesto, ale ešte by nedošlo ku skončeniu ich pracovného pomeru, prípadne by skončenie pracovného pomeru bolo v začiatočnej fáze procesu napríklad pred vyjadrením odborového orgánu zamestnávateľa podľa § 74 ZP. Taká zmena organizačného poriadku by bola predčasná, pretože by neodrážala skutočný stav v počte zamestnancov u konkrétneho zamestnávateľa. Výpoveď navrhovateľky bola prerokovaná v Odborovom združení železničiarov dňa 1.3.2011 so súhlasným stanoviskom. Následne bola navrhovateľke doručená 7.3.2011, čo potvrdila svojím podpisom. Výpoveď je písomná, dôvod výpovede bol vo výpovedi uvedený nezameniteľne, bol pri ňom odkaz na rozhodnutie generálneho riaditeľa (zmenu č. 3) a na hmotnoprávny predpis. Preto spĺňa zákonné požiadavky vyplývajúce z ustanovení § 61, 62, 63 a 74 ZP a nie je neplatná. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP a úspešnému odporcovi ju súd nepriznal, pretože ju nežiadal. Rozsudok napadla v zákonnej lehote navrhovateľka, prostredníctvom právneho zástupcu, podaním zo dňa 12.6.2014. Nesúhlasila s právnymi závermi súdu prvého stupňa. Rozhodnutie zamestnávateľa vyvolávajúce nadbytočnosť zamestnanca musí byť urobená v súlade s predpisom riadiacej dokumentácie odporcu upravujúcim postup rozhodovania o organizačných zmenách. Takýmto predpisom bola smernica schválená Generálnym riaditeľom ŽSR dňa 31.5.2010 pre postup predkladania žiadostí o organizačné zmeny (ďalej „Smernica“) Smernica rozlišuje medzi zmenou rozpisu plánovaných miest (rozhodnutie zo 16.2.2011) a zmenou organizačného poriadku (rozhodnutie zo 7.3.2011). Ak má byť predmetom organizačnej zmeny zrušenie organizačného útvaru, musí byť urobená zmenou organizačného poriadku. Hierarchická nadradenosť organizačného poriadku vyplýva aj z bodu 1.3 Organizačného poriadku ŽSR nad inými predpismi. Je nepochybné, že rozhodnutím o zmene rozpisu plánovaných miest zo dňa 16.2.2011 nemohol byť zásahom do organizačného poriadku zrušený útvar, vedúcou ktorého bola navrhovateľka. Pred rozhodnutím o zmene organizačného poriadku sa navrhovateľka nemohla stať nadbytočnou. Organizačný poriadok ŽE nemôže mať vzhľadom na jeho bod 1.3 len deklaratórny charakter, ako základná organizačná norma. Podľa bodu 18.4 o je zmenách rozhoduje Generálny riaditeľ ŽSR. Organizačný poriadok samotného odporcu (teda aj jeho zmeny) schvaľuje podľa § 6 ods. 1 písm. f ) zák. č. 258/1993 Z.z. správna rada odporcu. Schvaľovacie rozhodnutie nemôže byť len deklaratórne. Navrhovateľka opätovne zdôraznila, že organizačná zmena vyvolávajúca jej nadbytočnosť, bola založená rozhodnutím Generálneho riaditeľa ŽSR zo dňa 7. 3. 2011. Prerokovanie výpovede odborovým orgánom uskutočnené dňa 1.3.2011 tak nie je relevantné v zmysle § 74 ZP. Metodický pokyn generálneho riaditeľa ŽSR zo 4.1.2011 problematiku upravenú smernicou pri predkladaní návrhov na organizačné zmeny žiadnym spôsobom nemodifikuje. Pri realizovaní organizačných zmien vyvolávajúcich nadbytočnosť zamestnancov treba oddeľovať prijatie rozhodnutia o organizačnej zmene tak, aby k času účinnosti organizačnej zmeny bol stav postupom podľa § 60 ZP alebo s využitím § 63 ods. 1 písm. b) ZP pracovnoprávne vysporiadaný. Aj v danom prípade bolo pracovné miesto navrhovateľky zrušené ku dňu 1.3.2011 a jej pracovný pomer mal skončiť až uplynutím výpovednej lehoty dňa 30.6.2011. Navrhuje preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobnému návrhu navrhovateľky vyhovel. K odvolaniu sa vyjadril odporca podaním z 27.6.2014. Namietol, že v odvolaní navrhovateľka neuviedla žiadne nové skutočnosti a nenavrhla ani vykonanie nových dôkazov. Vychádza len z toho, čo už bolo predmetom dokazovania na prvostupňovom súde. Napadnutý rozsudok je vecne správny a žiada ho potvrdiť. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na nariadenom pojednávaní. Po tom, čo sa podrobne oboznámil s výsledkami dokazovania na súde prvého stupňa, ako aj s odvolacími námietkami navrhovateľky, dospel k záveru, že nie je dôvod na zmenu, a ani zrušenie napadnutého rozsudku. Prvostupňový súd náležite zistil skutkový stav veci ( § 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 O.s.p.), na ktoré odôvodnenie poukazuje i odvolací súd (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na pojednávaní pred odvolacím súdom právny zástupca navrhovateľky k podanému odvolaniu doplnil, že v odvolaní netvrdili, že organizačný poriadok Železničnej energetiky ako vnútornej zložky ŽSR schvaľuje správna rada. Správna rada schvaľuje organizačný poriadok ŽSR ako celku a nezasahuje do vnútorných zložiek spoločnosti odporcu. Túto skutočnosť uviedli len ilustračne, na podporu ich názoru, že organizačný poriadok nemôže mať deklaratívny popisný charakter; ale naopak konštitutívny, čo má zásadný vplyv aj na platnosť tejto výpovede. Samotná smernica odporcu o organizačných zmenách diferencuje rozhodovanie generálneho riaditeľa o zmene rozpisu plánovaných miezd od rozhodovania o zmene organizačného poriadku. Odvolací súd oboznámil zo spisu obsah výpovede zástupkyne odporcu na pojednávaní dňa 23.4.2014 pred prvostupňovým súdom. Poukázala tu na skutočnosť, že podľa bodu 18.2 Organizačného poriadku ŽE, tvorí organizačná štruktúra prílohu tohto organizačného poriadku. Preto najprv treba vykonať organizačnú zmenu, aby ju bolo možné zapracovať do organizačného poriadku, a nie naopak. Inak by sa mohol dostať organizačný poriadok do rozporu so svojou prílohou o organizačnej štruktúre. Zástupkyňa odporcu k tomuto dodala, že organizačná zmena sa nemusí vždy dotknúť aj organizačného poriadku, môže ísť napr. o zmenu počtu zamestnancov. Vždy je rozhodujúce rozhodnutie generálneho riaditeľa, na základe ktorého je vykonaná aj zmena organizačného poriadku. Na otázku súdu, či správna rada ŽSR schvaľuje aj rozhodnutie Generálneho riaditeľa ŽSR o organizačnej zmene, ktorá má dosah na organizačný poriadok ŽE, zástupkyňa uviedla, že nie. Právny zástupca navrhovateľky v reakcii uviedol, že nie každá organizačná zmena musí byť vyvolaná zmenou organizačného poriadku. Pokiaľ ide o čl. 8.2 Organizačného poriadku ŽE, je pravdou, že prílohou je organizačná štruktúra. Na to nadväzuje aj článok 1.3 tohto poriadku, ktorý stanovuje členenie tejto organizačnej zložky. Pokiaľ organizačnou zmenou má dôjsť k zmene členenia, čo má dopad na organizačný poriadok, musí byť najprv zmenený organizačný poriadok, ktorý podľa bodu 18.4 schvaľuje Generálny riaditeľ ŽSR. V praxi by mal byť taký postup, že riaditeľ ŽE by mal dať najprv návrh na zmenu organizačného poriadku, ktorý schváli Generálny riaditeľ ŽSR, a až potom nastáva zmena organizačného poriadku, ktorá má konštitutívny účinok. V tomto prípade je schvaľovacia úloha generálneho riaditeľa ŽSR obdobná ako úloha správnej rady vo vzťahu k schvaľovaniu Organizačného poriadku ŽSR. Účastníci si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili. V prejednávanej veci súd prvého stupňa vykonal dokazovanie za účelom preverenia tvrdení navrhovateľky, že jej výpoveď pre nadbytočnosť v organizácii odporcu podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP nespĺňa formálne zákonné náležitosti, ktoré vyžaduje ustanovenie § 74 ZP. Podľa tohto ustanovenia je zamestnávateľ povinný výpoveď vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Podľa názoru navrhovateľky jej nadbytočnosť nastala až v dôsledku zmeny Organizačného poriadku ŽE zo dňa 7.3.2011, s účinnosťou od 1.3.2011 (tzv. Zmena č. 6), ktorou bolo z neho vypustené celé oddelenie obchodu a úsek obchodu, ktorého bola navrhovateľka vedúcou. Odborový orgán však prerokoval jej výpoveď ešte pred touto zmenou dňa 1.3.2011, teda ešte pred konštitutívnym účinkom pripravovanej zmeny. Aj podľa názoru odvolacieho súdu odvolacie námietky navrhovateľky neobstoja. Treba zdôrazniť, že v danom prípade išlo o Organizačný poriadok ŽE, ktorý schvaľuje (vrátane jeho zmien) Generálny riaditeľ ŽSR. Na začiatku spornej organizačnej zmeny bolo rozhodnutie Generálneho riaditeľa ŽSR č. XX/XXXX zo dňa 4.1.2011 o znížení stavu zamestnancov a zvýšení efektivity práce. Na jeho základe bol aj riaditeľ ŽE povinný v lehote do 14.1.2011 predložiť návrh organizačnej zmeny aj s návrhom zmeny Organizačného poriadku ŽE. Následne riaditeľ ŽE oznámil dňa 13.1.2011 Odborovému združeniu železničiarov, že s účinnosťou od 1.3.2011 plánuje zrušiť 10 pracovných miest (medzi nimi aj pracovnú pozíciu navrhovateľky). Generálny riaditeľ ŽSR následne dňa 16.2.2011 vydal s účinnosťou od 1.3.2011 zmenu č. 3 do rozpisu plánovaných miest ŽE ( č.l. 30), ktorou okrem iného bola zrušená aj pracovná pozícia navrhovateľky tým, že bolo zrušené Oddelenie obchodu a Úsek obchodu. Na základe tejto zmeny riaditeľ ŽE prípisom z 22.2.2011 požiadal odborový orgán o prerokovanie výpovede zamestnancov ŽE, ktorý k tomu zaujal stanovisko prípisom z 1.3.2011, t.j. v deň nadobudnutia účinnosti zmeny č. 3. Až následne bola daná navrhovateľke výpoveď podaním odporcu zo 7.3.2011, pričom k zmene Organizačného poriadku ŽE došlo na základe zmeny č. 6 zo dňa 7.3.2011, ktorú vydal Generálny riaditeľ ŽSR (č.l.15). Na základe takto ustáleného skutkového stavu je nepochybné, že na začiatku aj na konci celého procesu prijatia organizačnej zmeny v spoločnosti odporcu, v dôsledku ktorej sa stala navrhovateľka nadbytočná, boli rozhodnutia Generálneho riaditeľa ŽSR, ktorý schvaľuje Organizačný poriadok ŽE. Samotný právny zástupca odporkyne uviedol, že schvaľovacia úloha Generálneho riaditeľa ŽSR bola v takomto prípade obdobná ako úloha Správnej rady ŽSR pri schvaľovaní Organizačného poriadku ŽSR. Keďže o organizačnej zmene v ŽE rozhodol samotný Generálny riaditeľ ŽSR už dňa 16.2.2011, následná zmena Organizačného poriadku ŽE zo dňa 7.3.2011 ( ktorú schvaľuje Generálny riaditeľ ŽSR), mala len deklaratórny účinok. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na to, že z hľadiska právnej povahy rozhodnutia zamestnávateľov o organizačných zmenách nemajú povahu právneho úkonu. Preto súdy nemajú právomoc posudzovať ich platnosť, resp. neplatnosť. Môže preskúmať len to, či k organizačnej zmene došlo, či je príčinná súvislosť medzi touto zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca, a či boli splnené formálno-právne podmienky pre danie výpovede zamestnancovi z týchto dôvodov. V prejednávanej veci mal odvolací súd za preukázané, že všetky uvedené zákonné podmienky pre platné danie výpovede navrhovateľke boli splnené. Dospel tak k rovnakým záverom ako súd prvého stupňa. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správny. Odporca bol v spore plne úspešný aj v odvolacom konaní a vznikol mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. nárok na náhradu trov konania. Keďže si takýto nárok neuplatnil, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.