Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/488/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111226086 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1111226086.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľa: BEST-BETA, a.s., Paskovská 181/227, Ostrava, Hrabová, Česká republika, IČO: 451 92 308, zastúpenom advokátom Mgr. Martinom Hrbáňom, Radlinského 36C, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 30.januára 2013, č.k. 12C 127/2011-85, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom zo dňa 30.januára 2013, č.k. 12C 127/2011-85 zastavil súd prvého stupňa konanie v časti o zaplatenie 800,- Kč, vo zvyšku 138.310,- Kč návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Po právnej stránke vec posúdil podľa § 3 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, § 17 zákona č. 514/2003 Z.z., účinného od 01.07.2004 do 31.12.2012, a dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky zodpovednosti štátu za škodu vzniknutú nesprávnym úradným postupom. Uviedol, že navrhovateľ sa v predmetnom konaní domáhal od odporcu zaplatenia škody vo výške 138.310,- Kč, z titulu nesprávneho úradného postupu, za ktorý označil postup polície, ktorá po podaní jeho trestného oznámenia a návrhu na odňatie alebo zaistenie veci zo dňa 30.06.2010 a žiadosti o urýchlenú výzvu na vydanie veci alebo odňatie veci zo dňa 14.07.2010, bola nečinná, dopustila sa zbytočných prieťahov v konaní a porušila svoju povinnosť včas vykonať úkon a služobný zákrok, keď bez zbytočného odkladu tovar navrhovateľa uskladnený v sklade N. H. - N. C. V. T. K., ako vec potrebnú na účely trestného konania, nezaistila, čím porušila zákon o Policajnom zbore a Trestný poriadok. V konaní sa tak z titulu tohto nesprávneho úradného postupu domáhal náhrady škody za nezaistený tovar vo výške 129.760,- Kč, škody za zbytočne vynaložené náklady na vycestovanie dvoch obchodných zástupcov a dvoch kamiónov do skladu v obci T. K. vo výške cestovných nákladov motorových vozidiel za 240 km - 2.950,- Kč a nákladov na mzdu dvoch obchodných zástupcov navrhovateľa - 2 x 2.400,- Kč, škody za vynaložené telekomunikačné výdavky v súvislosti so zabezpečením cesty - 800,- Kč. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ, ako predávajúci, uzavrel dňa 10.05.2010 s D.C.S. Design s.r.o. so sídlom Hviezdoslavova 5, Prievidza, ako kupujúcim, rámcovú kúpnu zmluvu pre veľkoobchod, predmetom ktorej bol predaj tovaru na základe jednotlivých dielčích kúpnych zmlúv, ktoré sa mali uzatvárať formou písomných objednávok kupujúceho a ich následným prijatím predávajúcim. Kupujúci sa v zmluve zaviazal platiť predávajúcemu kúpnu cenu za dodaný tovar riadne a včas s tým, že kúpna cena bola splatná do 3 dní od vystavenia faktúry a mala byť hradená formou inkasa, t.j. tak, že kupujúci zaistí na svojom bankovom účte, aby si predávajúci priamo strhával z uvedeného účtu kúpnu cenu za dodaný tovar, a to až do výšky inkasného limitu stanoveného kupujúcim a kupujúci sa zaviazal takúto inkasnú linku zriadiť a po celú dobu trvania tejto rámcovej zmluvy udržať inkasný limit v takej výške, aby v každom okamžiku mohli byť formou inkasa uhradené všetky splatné pohľadávky predávajúceho, vzniknuté podľa tejto Rámcovej zmluvy, resp. dielčích kúpnych zmlúv. Zmluvné strany si tiež dohodli výhradu vlastníctva tak, že kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru až úplným zaplatením kúpnej ceny, a neuhradenie čo i len časti kúpnej ceny za dodávku tovaru podľa kúpnej zmluvy spôsobuje, že kupujúci sa nestal vlastníkom ani časti dodaného tovaru; kupujúci zobral na vedomie, že nie je oprávnený s dodaným tovarom akokoľvek disponovať, nie je oprávnený ho ďalej predať alebo inak previesť vlastnícke právo k nemu, založiť ho, a to až do doby úplného zaplatenia kúpnej ceny a takto získaným vlastníckym právom a predávajúci bol oprávnený si tovar, ktorý je stále jeho vlastníctvom, kedykoľvek odobrať i svojpomocne, k čomu mu dal kupujúci výslovný súhlas. Ďalej mal preukázané, že navrhovateľ podal trestné oznámenie a žiadosť na zaistenie veci na Obvodné oddelenie PZ SR Zlaté Moravce a Okresnú prokuratúru v Nitre dňa 30.06.2010 a polícia za účelom rozhodnutia vo veci vykonala potrebné úkony, keď dňa 01.07.2010 vykonala ohliadku a zdokumentoval miesto, kde bol uskladnený stavebný materiál, ktorý bol predmetom podozrenia zo spáchania trestného činu podvodu, v rovnaký deň o 13,40 hod. k veci vypočula N. H., prevádzkovateľa skladu v obci T. K., dňa 02.07.2010 vypočula k veci konateľa D.C.S. Design s.r.o., E. D., ktorý poprel, že by v obchodnom styku s navrhovateľom bola dohodnutá platba inkasom, poprel, že mu boli doručené výzvy navrhovateľa na úhradu zakúpeného tovaru a popísal spôsob, akým chce navrhovateľovi za dodaný tovar zaplatiť a vzniknutú situáciu s navrhovateľom označil za nedorozumenie. Následne spis prokuratúra odstúpila Okresnému riaditeľstvu PZ - Úradu justičnej a kriminálnej polície v Nitre a ten dňa 20.07.2010 spis odstúpil Okresnému riaditeľstvu PZ - Úradu justičnej a kriminálnej polície v Prievidzi. Okresné riaditeľstvo PZ -Úrad justičnej a kriminálnej polície Prievidza, uznesením ČVS: ORP-799/OEK-PD-2010 zo dňa 22.07.2010, začalo vo veci trestné stíhanie pre prečin podľa § 221 ods. 1,2 Trestného zákona a následne chcelo tovar zaistiť. Ten sa ale v sklade N. H. - N. C. V. T. K. už nenachádzal, bol odvezený spoločnosťou D.C.S. Design s.r.o. Vo veci sa vedie trestné stíhanie, ktoré nie je ukončené a v ktorom si navrhovateľ uplatňuje náhradu škody za celý prevzatý a nezaplatený tovar. S poukazom na vykonané dokazovanie a konštatovanie, že zákon o Policajnom zbore a ani Trestný poriadok polícii neurčujú lehotu, v ktorej sa má vec, potrebná na účely trestného konania, zaistiť, dospel k záveru, že uvedeným popisom úkonov polície bolo vyvrátené tvrdenie navrhovateľa o nečinnosti polície, prieťahov v jej postupe a porušenie jej povinnosti včas vykonať úkon a služobný zákrok, teda neprávny úradný postup polície. Pokiaľ ide o navrhovateľom uplatňovaný nárok na náhradu škody dospel k záveru, že navrhovateľovi škoda skutočne vznikla, ale nie v príčinnej súvislosti s označeným nesprávnym postupom polície, ale z dôvodu porušenia povinností spoločnosti D.C.S. Design s.r.o., vyplývajúcej jej z uzatvorenej rámcovej kúpnej zmluvy pre veľkoobchod zo dňa 10.05.2010, za dodaný tovar zaplatiť riadne a včas (článok V bod 2) . O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa zásady úspešnosti a odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby bolo jeho návrhu vyhovené, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že postupom súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd prvého stupňa nerozhodol o celom jeho návrhu uplatňovanom v konaní, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Vytýkal súdu prvého stupňa, že jeho odôvodnenie nespĺňa požiadavky zákonného odôvodnenia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p., keďže súd prvého stupňa závery o tom, že neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady škody, v potrebnom rozsahu presvedčivo a zrozumiteľne nevysvetlil tak, aby bolo zrejmé, prečo sa nestotožnil s jeho tvrdeniami uvedenými v podanom návrhu. Zdôraznil, že pokiaľ zákon o Policajnom zbore a Trestný poriadok neurčujú lehotu, v ktorej sa má vec zaistiť, tak policajti boli povinní úkon vykonať bezodkladne, a teda v lehote, ktorá zodpovedá jeho právu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré mu vyplýva z článku 48 ods. 2 Ústavy SR, a pokiaľ tak neurobili, dopustili sa nesprávneho úradného postupu, a preto rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Argumentoval, že z vykonaných dôkazov vyplýva, že policajti museli mať dostatočne preukázané, že hrozí reálne nebezpečenstvo, že spoločnosť D.C.S. Design, s.r.o., resp. osoby za ňu konajúce, budú pokračovať v neoprávnenom zmocnení sa jeho tovaru uskladneného v sklade, preto za správny úradný postup polície by bolo možné považovať len taký postup, že policajti by bezodkladne tovar zaistili, a pokiaľ tak neurobili a služobný zákrok, ktorým by poskytli ochranu jeho majetku bezodkladne nevykonali, je potrebné považovať takýto postup za nečinnosť, ktorá zakladá nesprávny úradný postup predpokladaný v § 9 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z.z. Poukázal na to, že konajúci vyšetrovateľ o OR PZ v Prievidzi bezodkladne po tom, ako mu bola dňa 22.07.2010 vec predložená na konanie, začal vo veci trestné stíhanie, prijal záver o potrebe vykonať zaistenie tovaru a rozhodol, že v zmysle Trestného poriadku jeho tovar zaistí. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej (zamietajúcej) časti v medziach dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods.1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. V prejednávanej veci súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie všetkých rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom orgánov štátu (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.), zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (§ 3 ods.1, ods.2, § 9 ods.1, § 17), ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu návrhu pre nesplnenie zákonom stanovených podmienok zodpovednosti štátu za vznik škody navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom policajných orgánov, aj dostatočne v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom sa v potrebnom rozsahu vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a posúdil opodstatnenosť všetkých právne i skutkovo relevantných námietok účastníkov súvisiacich s predmetom konania. Navrhovateľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne iné námietky či argumenty ako tie, ktoré ním boli prednesené pred súdom prvého stupňa, ktorý sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s tým, prečo na ne neprihliadol, a v dostatočne primeranom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé. So zreteľom na uvedené, odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvého stupňa za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd prvého stupňa k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. Obsah odvolania navrhovateľa nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov súdu prvého stupňa, na ktorých založil svoje rozhodnutie, z hľadiska ním uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2, písm.a/, f/ O.s.p.), keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol ustálený súdom prvého stupňa, z ktorého potom vychádzalo aj jeho právne posúdenie veci. V odvolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.). So zreteľom na uvedené, odvolací súd stotožňujúc sa s odôvodnením súdu prvého stupňa v celom rozsahu, jeho rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. Na zdôraznenie jeho správnosti poukazuje na niektoré právne významné aspekty prípadu z hľadiska odvolacích námietok navrhovateľa. Z dikcie § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. vyplýva, že nesprávnym úradným postupom je aj nečinnosť orgánu verejnej moci, porušenie jeho povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote či zbytočné prieťahy v konaní; ide o prípady, keď úkony zo strany orgánu verejnej moci nie sú vykonávané vôbec, alebo v určitej lehote či v lehote primeranej - zodpovedajúcej právu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Činnosť štátneho orgánu, pri ktorej realizuje svoju právomoc vymedzenú právnymi predpismi, predpokladá aktívny postup podľa príslušných procesných ustanovení, ktoré ho oprávňujú a súčasne zaväzujú v priebehu konania na určité úkony. Z uvedeného potom vyplýva, že za nečinnosť možno považovať pasivitu zo strany štátneho orgánu bez toho, aby existovala objektívna zákonná prekážka na to, aby vo veci konal a rozhodol. V danom prípade založil súd prvého stupňa svoje rozhodnutie na správnom konštatovaní, že zákon nestanovuje žiadnu konkrétnu lehotu pre rozhodovanie policajného orgánu o zaistení veci pre účely trestného konania, a preto pokiaľ polícia pristúpila k zaisteniu tovaru v čase, keď už bol tento zo skladu odvezený, nemožno jej vytýkať nedodržanie lehoty a nakoľko ani konanie/postup polície, ktoré takémuto rozhodnutiu predchádzalo, nemožno kvalifikovať ako nečinnosť, nemohlo zo strany jej orgánov dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. V konaní nebola preukázaná taká nečinnosť zo strany polície, ktorú by bolo možné považovať za zbytočné prieťahy v konaní, keď v primeranej lehote vykonali jej orgány potrebné úkony smerujúce k prevereniu a vybaveniu žiadostí navrhovateľa o zaistenie/odňatie tovaru. Súdu v tomto konaní neprináležalo posudzovať a hodnotiť postup orgánov činných v trestnom konaní z toho hľadiska, či mali alebo nemali dostatok podkladov pre rozhodnutie o zaistení a ani hodnotiť relevantnosť výpovede vypočutých osôb z hľadiska potreby zaistenia tovaru; v danom prípade preto nebolo možné v konaní preverovať opodstatnenosť tvrdenia navrhovateľa, či orgány polície nekriticky zhodnotili výpoveď konateľa spoločnosti D.C.S. Design s.r.o. - E. D., keď sa spoľahli na jeho prísľub, že vec urovná. Súdu prináleží posudzovať postup orgánov činných v trestnom konaní len z hľadiska rýchlosti postupu konania so zreteľom na prieťahy v konaní a neprináleží mu právomoc posudzovať, či z vykonaných dôkazov mali policajti dostatočne preukázané, že hrozí reálne nebezpečenstvo pokračovania v neoprávnenom zmocňovaní sa uskladneného tovaru navrhovateľa. Súd prvého stupňa podrobne opísal postup orgánov činných v trestnom konaní pri vybavovaní žiadostí navrhovateľa o zaistenie/odňatie tovaru, a tento správne vyhodnotil z hľadiska tvrdení navrhovateľa o nečinnosti polície, prieťahov v jej postupe a porušenia povinnosti včas vykonať služobný zákrok tak, že nejde o nesprávny úradný postup. Navrhovateľ nedôvodne argumentuje nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvého stupňa spočívajúcom v tom, že neaplikoval článok 48 ods. 2 Ústavy SR, pretože na jeho podklade prináleží rozhodovať o prieťahoch v konaní a porušení základných práv Ústavnému súdu SR na základe ústavnej sťažnosti; v danom prípade súd prvého stupňa správne vychádzal zo zákona o Policajnom zbore a z Trestného poriadku, ktoré upravujú postup orgánov činných v trestnom konaní. V danom prípade vznikol navrhovateľovi nárok na zaplatenie kúpnej ceny za dodanie tovaru, ktorý mu bol priznaný na základe právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu; navrhovateľovi tak vznikla škoda tým, že zaplatenie ceny za dodaný tovar nevymohol od kupujúceho D.C.S. Design s.r.o. ani v exekučnom konaní pre nedostatok jeho majetku, a teda ako správne konštatoval súd prvého stupňa, škoda navrhovateľovi nevznikla v priamej príčinnej súvislosti s postupom orgánov polície, resp. s ich nečinnosťou (nezaistením dodaného tovaru), ale porušením povinnosti kupujúceho z kúpnej zmluvy riadne a včas zaplatiť za dodaný tovar (článok V, bod 2 kúpnej zmluvy) a nenakladať s dodaným tovarom do úplného zaplatenia kúpnej ceny (článok V, bod 6 kúpnej zmluvy) . V danom prípade sa navrhovateľ duplicitne domáha rovnakého plnenia, keď na jednej strane sa domáha, ako predávajúci na základe obchodnoprávneho vzťahu založeného kúpnou zmluvou, zaplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar od kupujúceho a na druhej strane, ako vlastník tovaru - vzhľadom na dohodnutú výhradu vlastníctva, sa domáha od štátu titulom náhrady škody zaplatenia ceny dodaného tovaru, ktorý si kupujúci prevzal, ale nezaplatil mu kúpnu cenu. Navyše, zo spisu vyplýva, že navrhovateľ si, ako poškodený, aj v trestnom konaní uplatňuje náhradu škody za prevzatý a nezaplatený tovar. Navrhovateľ sa tak v tomto konaní domáha zaplatenia hodnoty/ceny tovaru, kúpnu cenu za ktorý sa mu neparilo vymôcť od kupujúceho na základe exekučného titulu ani v exekučnom konaní pre nedostatok majetku kupujúceho. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľovi škoda na majetku nemohla vzniknúť, nakoľko má proti kupujúcemu vymáhateľnú pohľadávku, ktorej vymožením - zaplatením kúpnej ceny, prestane byť vlastníkom dodaného tovaru a vlastnícke právo prejde na kupujúceho, pričom je irelevantné, že kúpnu cenu nevymohol z dôvodu nedostatku majetku kupujúceho - obligačného dlžníka. Navrhovateľovi tak neprináleží domáhať sa od štátu náhrady za plnenie, na ktoré je povinný priamy dlžník - kupujúci na základe kúpnej zmluvy, ktorý však pre nemajetnosť si svoj záväzok - zaplatiť kúpnu cenu, nesplnil. Pokiaľ navrhovateľ namietal v podanom odvolaní, že súd prvého stupňa nerozhodol o celom predmete konania, správne súd prvého stupňa posúdil jeho odvolanie v tejto časti ako návrh na vydanie dopĺňacieho rozsudku a postupoval správne, keď tento vytýkaný nedostatok odstránil tak, že o príslušenstve rozhodol dopĺňacím rozsudkom podľa § 166 O.s.p. Ako nedôvodnú posúdil odvolací súd aj námietku navrhovateľa týkajúcu sa nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa svoj myšlienkový postup vedúci k záveru o neexistencii nesprávneho úradného postupu orgánov štátu dostatočne vysvetlil s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním a s poukazom na závery, ktoré z nich vyvodil, v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p., a preto bolo naplnené právo účastníkov konania na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a neodňal im možnosť skutkovo a právne reagovať na rozhodnutie súdu podaním opravného prostriedku. Právo podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, respektíve základné právo podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, nemôže byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa súd nestotožnil vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania. Nad rámec uvedeného odvolací súd považuje za potrebné poznamenať, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). O náhrade trov odvolacieho konania, vzhľadom na zrušenie dopĺňajúceho rozsudku - ktorým bolo rozhodované o príslušenstve pohľadávky, rozhodne súd prvého stupňa, keďže až týmto rozhodnutím sa konanie vo veci končí (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.