Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/555/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111227071 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1111227071.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľa: U. Š. D. X. F. K. U. E. W. , bytom Z., Š. Č.. XXX/X, zastúpený spoločnosťou AK Vasiľová, s.r.o., Bratislava, Bajkalská č. 29/C, IČO: 36 800 392, za ktorú koná JUDr. Ing. Andrea Vasiľová, proti odporkyni: U.. P. Š. D. X. F. K. U. E. F. K. Á. , rodená U., bytom L. Č.. XXX, G. W. B. B., X., o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 16. mája 2013, č.k. 9 C 134/2011-212, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I. rozsudkom zo dňa 16.5.2013, č.k. 9 C 134/2011-212, návrh zamietol. Ním sa navrhovateľ domáhal určenia príspevku na výživu rozvedeného manžela od 16.8.2011 v sume 100,-- € mesačne na tom skutkovom základe, že ako bývalý manžel odporkyne so zreteľom na súčasnú sociálnu situáciu a zdravotný stav nie je schopný zabezpečiť si prostriedky na primeranú výživu. Súd prvého stupňa tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázané nasledovné právne skutočnosti. Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 28.1.2009, sp. zn. 9 C 89/2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.2.2009. Maloleté dieťa účastníkov E. Š., narodený dňa X.X.XXXX, na čas po rozvode bol zverený do výchovy odporkyni a navrhovateľ bol zaviazaný prispievať na jeho výživu mesačne sumou 183,-- €. Od októbra 2010 je navrhovateľ nezamestnaný, v súčasnosti poberá dávku v nezamestnanosti v sume cca 50,-- € mesačne. Žije v spoločnej domácnosti v Poprade so svojou priateľkou, z ktorého vzťahu pochádza maloletá S. Š.; spolu žijú v 4-izbovom byte v jeho výlučnom vlastníctve. Odporkyňa od februára 2008 naďalej pracuje na Úrade vlády Slovenskej republiky v Bratislave, zarába 1.045,15 € mesačne. Z dôvodu riešenia bytovej otázky si vzala úver a kúpila byt v Meste Hainburg an der Donau v Rakúsku, kde býva so synom E., poberá prídavky na jedno dieťa v sume 22,54 € mesačne. Podľa názoru odporkyne navrhovateľ ukončil pracovný pomer v spoločnosti PHOENIX TRANS, s.r.o., v spoločnosti, kde konateľkou je jeho sestra Ing. Ľuboslava Škrovinová, kde dlhodobo - 10 mesiacov poberal len minimálnu mzdu. Navrhovateľ ukončil živnosť, previedol svoj obchodný podiel v spoločnosti FOCUS WRC, s.r.o. na svoju matku za 1,-- €, teda sa z jedného dňa na druhý z podnikateľa stal z vlastnej vôle občan v hmotnej núdzi; zostal naďalej konateľom spoločnosti, môže poberať konateľskú odmenu; nemá však snahu sa zamestnať. Sama hradí všetky náklady spojené so starostlivosťou o syna E., po úhrade všetkých povinných platieb (úver, mesačné platby za užívanie bytu, MŠ, doprava…), nákladov na starostlivosť o syna (strava, oblečenie, zdravotná starostlivosť, záujmové krúžky, vzdelávacie kurzy - anglický jazyk, športové potreby…) a ďalších životných nákladov (strava, výdavky osobnej spotreby…) jej nezostávajú finančné prostriedky na výživu rozvedeného manžela. Súd prvého stupňa dôvodil, že navrhovateľ nepreukázal svoje tvrdenia v tom, že nie je schopný sám sa živiť, má priznaný pokles pracovnej schopnosti o 20 %, v mieste bydliska navrhovateľa je dostatok pracovných príležitostí, ktoré by navrhovateľ mohol zastávať vzhľadom ku svojej kvalifikácii a zdravotnému stavu. Aj keď je navrhovateľ vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, automaticky to neznamená, žeby boli splnené podmienky pre priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela v zmysle ustanovenia § 72 Zákona o rodine. Súd je toho názoru, že navrhovateľ má reálnu možnosť zaistiť si príjem vlastným pričinením, najmä vlastnou prácou. Naviac navrhovateľ je výlučným vlastníkom štvorizbového bytu v Poprade, po rozvode manželstva s odporkyňou si založil novú rodinu, žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou s ktorou má maloletú dcéru S. Š., narodenú dňa XX.XX.XXXX. Navrhovateľ by si zamestnanie zodpovedajúce jeho zdravotnému stavu (pokles pracovnej schopnosti o 20 %) zaistiť mohol, takže by mohol dosahovať príjem pre zaistenie svojich existenčných potrieb. Prihliadol na skutočnosť, že odporkyňa, ktorá by podľa návrhu mala prispievať navrhovateľovi na jeho výživu, sa sama stará o maloleté dieťa E. Š. pochádzajúce z ich manželstva. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 72 ods. 1, 2, 3, § 73 Zákona o rodine. Úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, hoci rozhodoval podľa ustanovenia § 142 ods. l O.s.p., keďže ich náhradu si neuplatnila. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ dôvodiac ustanovením § 205 ods. 2 písm. a/, d/ O.s.p. (v konaní došlo k vadám uvedeným v§ 221 ods. l O.s.p.; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam). Zdôraznil ustanovenie § 72 ods. l, 2, 3, Zákona o rodine. Príspevok na výživu rozvedeného manžela patrí medzi vyživovacie povinnosti. Z toho je zrejmá povinnosť druhého manžela prispievať na výživu rozvedeného manžela, ak nie je schopný zabezpečiť si výživu z vlastných zdrojov. Súd prvého stupňa neskúmal jeho kvalifikáciu, ale vychádzal len z tvrdení odporkyne, neskúmal jeho reálnu schopnosť zabezpečiť si príjem prácou, jeho zdravotný stav. Jeho zdravotný stav je dôsledkom konania samotnej odporkyne, keď v roku 2009 podala na Okresnom súde v Poprade žalobu na vyporiadanie BSM, návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým mu súd zakázal nakladať s bytom, že uvádzala dôvody, ktoré si vymyslela. Byt hodlal v druhej polovici roku 2010 predať a presťahovať sa do okolia Bratislavy, pretože si v regióne Popradu nevedel zabezpečiť prácu a stály príjem. Konanie o vyporiadanie BSM a s tým aj konanie o predbežnom opatrení sa ťahalo viac ako tri roky, čo viedlo k silnej devastácii jeho osobnostného terénu a z tohto dôvodu sa pravidelne podrobuje liečbe u psychiatra - špecialistu, u psychológa. Skutočnosť, že mu bolo priznané zníženie pracovnej schopnosti o 20 %, automaticky neznamená, že je schopný nastúpiť do práce. Jeho zdravotný stav sa nezlepšuje, doteraz nebolo zo strany lekárov rozhodnuté o tom, že je schopný nastúpiť do práce. Súd tak nemal na základe akých relevantných dôkazov posúdiť jeho zdravotný stav, a teda záver súdu je zjavne arbitrárny, ničím nepodložený a vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Ak by aj nejaká pracovná pozícia vyhovovala jeho kvalifikácii a získanej praxi, to ešte automaticky neznamená, že ho zamestnávateľ zamestná. Súd prvého stupňa pochybil, keď neskúmal schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporkyne. Odporkyňa je výlučnou vlastníčkou bytu v Rakúsku, ktorý má úplne inú trhovú hodnotu ako jeho byt v Poprade. V Ústave Slovenskej republiky je zakázaná akákoľvek diskriminácia, aj na základe majetku. Podľa právnej teórie ustanovenie § 72 ods. 2 Zákona o rodine nepripúšťa súdu možnosť nerozhodnúť o príspevku, súd môže len určiť rozsah tohto príspevku. Súd prvého stupňa tak prekročil svoju právomoc, konal v rozpore so zákonom, čím v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l O.s.p. Odvolaciemu súdu navrhol preto rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie, resp. zmeniť tak, že jeho návrhu na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela od 16.8.2011 v sume 100,-- € mesačne vyhovie. Odporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla odvolaciemu súdu odvolanie zamietnuť. Dôvodila, že navrhovateľ nie je práceneschopný. Nie je s ním v kontakte od júna 2007, kedy zo strachu pred jeho agresívnym konaním odišla zo spoločnej domácnosti so 6-mesačným synom. V manželstve s navrhovateľom prežívala psychické násilie, bol vulgárny, arogantný. Už v tom čase sa liečil na psychiatrii a užíval predpísané lieky. Navrhovateľ iniciuje rôzne konania a trestné oznámenia na ňu so zámerom privodiť jej trestné stíhanie. Odvolanie navrhovateľa v prejednávanej veci považuje za formu ekonomického vydierania so zámerom dosiahnuť finančný prospech. Navrhovateľ počas konania nepreukázal súdu relevantný dôkaz o jeho zdravotnom stave, ktorý by deklaroval zníženú schopnosť zabezpečiť si príjem prácou, niekoľko rokov je dobrovoľne nezamestnaný, nepreukázal súdu relevantný dôkaz o svojej kvalifikácii a informáciu o pracovných pozíciách, ktoré doposiaľ vykonával, avšak tento fakt vo svojom odvolaní kritizuje ako nedostatočne zistený skutkový stav. V Meste Poprad je minimálne 15 pracovných miest na pozície, o ktoré by sa svojou kvalifikáciou (stredná škola s maturitou - gymnázium) mohol uchádzať. Rozvrat manželstva spôsobil fakt, že navrhovateľ mal počas manželstva mimomanželskú známosť, ktorú aj potvrdil, má partnerku, s ktorou má dieťa S. Š., s novou rodinou žije v spoločnej domácnosti v Poprade vo 4-izbovom nadštandardne zrekonštruovanom byte v jeho výlučnom vlastníctve, ktorý je zaťažený viacerými exekúciami a záložným právom. Zdôraznila ďalej skutočnosti uvádzané už v konaní pred súdom prvého stupňa. Návrh v prejednávanej veci podal 4 mesiace pred narodením dcéry, pričom bol v partnerskom vzťahu s jej matkou. Účelovo zmenil svoj status: ukončil pracovný pomer v spoločnosti PHOENIX TRANS, s.r.o., kde konateľkou je jeho sestra Ing. Ľuboslava Škrovinová, kde dlhodobo pobral len minimálnu mzdu, ukončil živnosť, previedol obchodný podiel v spoločnosti FOCUS WRC, s.r.o., na svoju matku za 1,-- €, a teda z vlastného rozhodnutia sa stal občanom v hmotnej núdzi. Zostal naďalej konateľom spoločnosti FOCUS WRC, s.r.o., pre ktorú vykonáva administratívnu a obchodnú činnosť, môže pobrať konateľskú odmenu, účelovo však využíva výhody vyplývajúce zo sociálnej situácie. Finančná situácia navrhovateľa svedčí o tom, že pravdepodobne nemá schopnosť efektívne hospodáriť s finančnými prostriedkami. V prípade, žeby sa zamestnal, mohli by niektorí exekútori upraviť spôsob vykonania exekúcie zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, čomu sa chce pravdepodobne vyhnúť. Majetkové a bytové pomery navrhovateľa deklarujú životný nadštandard, ktorý nie je v súlade so sociálnym statusom občana v hmotnej núdzi. Zriekla sa vyporiadania BSM a na základe „vzájomného návrhu“ mu vyplatila žiadanú sumu 510,-- €. Syna má súdom zvereného do jej výchovy, sama mu hradí všetky náklady spojené so starostlivosťou o syna vrátane zvýšenej zdravotnej starostlivosti, úhrady školských potrieb; sama hradí náklady na bývanie, stravu, ošatenie. Na kúpu bytu si vzala hypotéku, ktorú sama spláca. Po odrátaní všetkých výdavkov nezostávajú jej finančné prostriedky na výživu rozvedeného manžela. Iný príjem nemá, nemá úspory, nevlastní motorové vozidlo, niekoľko rokov kupuje veci v akciových cenách. Je pre ňu nepochopiteľné, ako si môže dovoliť byť navrhovateľ dlhodobo oficiálne nezamestnaný, keď má vyživovaciu povinnosť na dve maloleté deti, morálnu povinnosť sa postarať aj o súčasnú partnerku, ktorá je momentálne na rodičovskej dovolenke. Odvolanie navrhovateľa považuje za nezodpovedný prístup k životu a sebecké konanie. Navrhovateľ sa k vyjadreniu odporkyne nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.5.2013, ďalej len O.s.p.; § 355 O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem, súd prvého stupňa nerozhodol podľa ustanovenia § 115a bez nariadenia pojednávania a nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 15. januára 2014 (§ 211 ods. 2 O.s.p., § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, právny zástupca, upovedomení zákonným spôsobom. Rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a keďže sa odvolací súd stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.). Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd však považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné. Navrhovateľ si nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, ani len základnú povinnosť tvrdenia (§ 120 ods. l O.s.p.) v tom, či je alebo nie je schopný sám sa živiť. Sám neuviedol, aké je jeho vzdelanie, čo podnikol na to, aby bol zamestnaný, aký bol a je jeho zdravotný stav, z čoho žije, či je vedený ako uchádzač o zamestnanie, od kedy, prečo rozviazal pracovný pomer, prečo za 1,-- € previedol svoj obchodný podiel, a teda prečo sa vzdal aj keď jednorazovo výhodného príjmu, či má a od koho, v akej sume príspevok, či je práceneschopný, či od kedy, od koho v akej sume poberá dávky počas práceneschopnosti; že vykonáva funkciu konateľa spoločnosti. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že o maloletého syna účastníkov od ich rozchodu zabezpečuje osobnú, finančnú starostlivosť výlučne len odporkyňa. Navrhovateľ ani len netvrdil, ako finančne sa podieľa aspoň sčasti na výživnom. Všetky tieto rozhodujúce právne skutočnosti navrhovateľ netvrdil ani v odvolacom konaní. Už len tieto skutočnosti sú spôsobilé odôvodniť zamietnutie návrhu navrhovateľa ako nedôvodný. Súd prvého stupňa vecne a právne správne postupoval, keď návrh navrhovateľa zamietol. Okrem toho odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. Zákon o rodine v ustanovení § 72 neukladá súdu povinnosť vždy vyhovieť návrhu navrhovateľa na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela a len určiť rozsah príspevku, ako sa mylne domnieva navrhovateľ. Príspevok na výživu rozvedeného manžela je podmienený napr. tým, že jeho poskytovanie nie je v rozpore s dobrými mravmi (§ 75 ods. 2 Zákona o rodine). Pre posúdenie tejto okolnosti je významné o.i. aj správanie bývalého manžela, ktorý príspevok na výživu rozvedeného manžela žiada. Totiž v konaní je nepochybné, že počas trvania manželstva mal navrhovateľ známosť s inou ženou, že po rozvode si založil novú rodinu, domácnosť. Je v rozpore s dobrými mravmi (§ 110 Zákona o rodine, § 3 Občianskeho zákonníka), aby na chod jeho terajšej domácnosti prispieval jeho predchádzajúci partner; okrem toho návrh v prejednávanej veci navrhovateľ podal až dva a pol roka po rozvode manželstva s odporkyňou. Navrhovateľ vo svojom odvolaní neuvádzal žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili pre neho priaznivé rozhodnutie. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, z neho vyvodil správne skutkové závery, vec napokon rozhodol správne aj po právnej stránke. V konaní pred súdom prvého stupňa odvolací súd nezistil žiadnu vadu, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a na ktorú by odvolací súd musel prihliadať (§ 212 ods. 3 O.s.p.), rozsudok obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho skutkovými, právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porovnaj napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecný súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (porovnaj napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 50/2004). Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). Odporkyni úspešnej aj v odvolacom konaní odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže ich náhradu nežiadala (§ 224 ods. l, § 142 ods. l, § 151 ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.