Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/130/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111227763 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1111227763.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., H. XX, Bratislava, proti odporcom: 1/ Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., G. rad 4, L., 2/ Jozef Ružička, bytom X. hraničiarov 1614/13, Bratislava, o zaplatenie 724,87 eur, na odvolanie odporkyne 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č. k. 7C 160/2011 - 54 zo dňa 24. septembra 2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcom 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke sumu 724,87 eur s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 24. 8. 2011 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 106 ods. 1, 2 Obč. zák. a vecne tým, že dňa 9. 2. 2009 odporca 2/ spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu zdraviu poistenky navrhovateľky C. S., pričom zavinenie odporcu 2/ vyplývalo z rozhodnutia o priestupku OR PZ v Bratislave - okolie, Okresný dopravný inšpektorát v Malackách č. p. ORP - P - 226/H-DI-MA zo dňa 22. 4. 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 4. 2009. Predmetné rozhodnutie bolo navrhovateľke doručené dňa 22. 7. 2011. Poškodenej poistenke bola zavineným protiprávnym konaním odporcu 2/ spôsobená ujma na zdraví, na následky ktorej bola liečená v zmluvných zdravotníckych zariadeniach navrhovateľky a navrhovateľka vynaložila náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v dôsledku zavineného protiprávneho konania voči jeho poistenke v sume 724,87 eur. Osobné motorové vozidlo e. č. BA XXX PR, ktorým bola dopravná nehoda spôsobená malo uzatvorené platné povinné zmluvné poistenie s odporkyňou 1/. Navrhovateľka listom zo dňa 2. 8. 2011 vyzvala odporcov 1/ a 2/ na úhradu vynaložených liečebných nákladov, na ktorú výzvu reagovala odporkyňa 1/ listom zo dňa 16. 8. 2011 s tým, že nárok na náhradu škody bol odporkyňou 1/ zamietnutý z dôvodu premlčania. Námietku premlčania vzniesla odporkyňa 1/ i v konaní pred súdom prvého stupňa. Súd prvého stupňa vyvodil záver, že navrhovateľka sa o tom, že jej vznikla škoda, ako aj o tom, kto za túto škodu zodpovedá, preukázateľne dozvedela až dňa 22. 7. 2011, pričom nepostačuje samotný predpoklad či možnosť dozvedieť sa o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, keď rozhodujúce je to, kedy sa poškodený dozvedel o skutkových okolnostiach podstatných pre vymedzenie zodpovedného subjektu. Súd prvého stupňa mal za to, že dvojročná subjektívna premlčacia lehota navrhovateľke začala plynúť dňa 22. 7. 2011 a uplynula by dňa 22. 7. 2013, pričom návrh na začatie konania bol doručený súdu dňa 26. 8. 2011. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa neprihliadol na vznesenú námietku premlčania odporkyňou 1/ a podľa § 42 ods. 4 písm. a/ zák. č. 577/2004 Z. z. návrhu vyhovel, keď mal za preukázané, že boli splnené všetky zákonom predpokladané podmienky na uplatnenie nároku navrhovateľky na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v sume 724,87 eur. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 1, 2 Obč. zák.. O trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 151 ods. 3 O. s. p.. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie odporkyňa 1/. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh zamietol. Mala za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že objektívna premlčacia doba začala plynúť odo dňa, kedy došlo ku škode, t. j. od 9. 2. 2009 a subjektívna premlčacia doba plynie v rámci objektívnej premlčacej doby. Uviedla, že posledne poskytnutím zákrokom boli výdaje v lekárni dňa 23. 4. 2009 a subjektívna premlčacia doba začala plynúť dňa 23. 4. 2009, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o priestupku OR PZ SR v Malackách, ČVS: S.-P-XXX/H-DI-MA-XXXX. Bola názoru, že v prípade, ak by navrhovateľka kvalifikovane postupovala pri uplatňovaní náhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, mohla už dňa 24. 4. 2009 vykonať úkony smerujúce k zisteniu osoby zodpovednej za škodu na zdraví. Taktiež bola názoru, že samotná nečinnosť navrhovateľky pri vymáhaní náhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť nemôže byť daná na ťarchu odporcov a taktiež im nemôže byť na ťarchu ani skutočnosť, že v informačnom systéme navrhovateľky absentuje zadanie, či ide o úraz spôsobený protiprávnym konaním alebo úraz ako taký. Mala za to, že v danom prípade ide o porušenie zákonnej oznamovacej povinnosti poskytovateľa oznamovať zdravotnej poisťovni, že ošetroval pacienta v súvislosti s protiprávnym konaním tretej osoby. Za nesprávne považovala aj posudzovanie plynutia času s poukazom na ust. § 106 Obč. zák. odo dňa doručenia rozhodnutia navrhovateľke, nakoľko v prejednávanej veci ide o plynutie všeobecnej premlčacej doby, ktorá plynie odo dňa, keď udalosť nastala, t. j. podľa ust. § 101 Obč. zák.. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že navrhovateľka ako zdravotná poisťovňa dňa 6. 4. 2009 prvý raz uhradila náklady zdravotnej starostlivosti za jeho poškodenú poistenku vynaložené v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou a ďalšie zložky uhradila v dňoch 9. 4. 2009, 15. 4. 2009 a 23. 4. 2009. Mala za to, že ku majetkovej škode u navrhovateľky došlo najskôr dňom úhrady predmetných nákladov zdravotnej starostlivosti, t. j. najskôr dňom 6. 4. 2009 a teda všeobecná trojročná premlčacia doba podľa § 101 Obč. zák. začala plynúť dňa 6. 4. 2009 a uplynula by dňa 6. 4. 2012, pričom si uplatnila právo na súde dňa 26. 8. 2011, t. j. pred uplynutím všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Bola názoru, že pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá podľa § 106 ods. 1 Obč. zák. treba vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o týchto podmienkach, teda vyžaduje sa preukázaná vedomosť a nestačí len možnosť dozvedieť sa o nich a len vtedy začne poškodenému plynúť subjektívna premlčacia doba, ktorá môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť. Poukázala na to, že o tom, že jej vznikla škoda a nárok na jej úhradu, ako aj o tom, kto za túto škodu zodpovedá sa dozvedela preukázateľne dňa 22. 7. 2011, ktorým dňom začala plynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba a uplynula by dňa 22. 7. 2013, pričom si uplatnila právo na súde dňa 26. 8. 2011, teda pred uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby. Mala za to, že dňom dopravnej nehody, t. j. dňa 9. 2. 2009 nemohlo dôjsť u navrhovateľky ku škode, nakoľko dňom dopravnej nehody nevynaložila žiadne finančné prostriedky - neuhradila žiadne náklady zdravotnej starostlivosti za jej poistenca na účet príslušných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a teda dňom dopravnej nehody jej nevznikla žiadna majetková škoda, ktorú by si mohla následne uplatniť. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok podľa § 212 ods. 1 O. s. p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa treba zrušiť. Podľa § 42 ods. 4 písm. a/ zák. č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov zdravotná poisťovňa má právo uplatniť voči poistencovi nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo v dôsledku užitia návykovej látky, alebo voči tretej osoba, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka uhradila náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť svojho poistenca v dňoch 6. 4. 2009, 9. 4. 2009, 15. 4. 2009 a 23. 4. 2009 v celkovej výške 724,87 eur. Návrhom na začatie konania sa domáhala, aby jej odporca 2/ ako zodpovedný za dopravnú nehodu zo dňa 9. 2. 2009, pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia jej poistenca zaplatil náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, resp. aby jej tieto náklady uhradila odporkyňa 1/, s ktorou má odporca 2/ uzatvorenú poistnú zmluvu, predmetom ktorej je povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právo postihu (tzv. regresné právo), ktorým je v danej veci právo zdravotnej poisťovne uplatniť si voči tretej osobe nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť je hmotnoprávnym nárokom zdravotnej poisťovne voči osobám zodpovedajúcim za škodu, pričom túto škodu musela z iného právneho dôvodu (z dôvodu spôsobenia škody treťou osobou) uhradiť spôsobom upraveným v osobitných zákonoch a nie je preto právom na náhradu škody podľa § 420 Obč. zák. ( uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 343/2009). Jednou z rozhodujúcich otázok v prejednávanej veci je vznik nároku na náhradu nákladov za zdravotnú starostlivosť. Ide teda o posúdenie, s ktorou právnou skutočnosťou je spojený vznik práva domáhať sa takto vynaložených nákladov. Odvolací súd dospel k záveru, že je to deň zaplatenia úhrady poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti a teda vznik práva na náhradu nákladov vynaložených na zdravotnú starostlivosť nemôže byť daný ani protiprávnou udalosťou majúcou za následok poskytnutie zdravotnej starostlivosti, ani deň kedy sa poskytoval zdravotnej starostlivosti dozvedel o zavinenom protiprávnom konaní tretej osoby. Súd prvého stupňa preto nepostupoval správne, keď za určujúci považoval deň, kedy sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, t. j. deň 22. 7. 2011, pričom dospel k záveru, že od tohto dňa začala plynúť subjektívna dvojročná lehota podľa § 106 ods. 1 Obč. zák.. Súd prvého stupňa taktiež vec nesprávne právne posúdil, keď vychádzal zo záveru, že právo na náhradu nákladov vynaložených na zdravotnú starostlivosť je právom na náhradu škody. Súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní síce aplikoval správnu právnu normu a to zák. č. 577/2004 Z. z., avšak túto nesprávne interpretoval, keď vyvodil záver, že ide o náhradu škody a následne vznesenú námietku premlčania posudzoval podľa § 106 ods. 1, 2 Obč. zák. s tým, že v prejednávanej veci vychádzal pri posudzovaní plynutia premlčacej doby zo skutočnosti, že premlčacia doba začala plynúť dňa 22. 7. 2011, nakoľko až týmto dňom sa navrhovateľka dozvedela o škode ako i o tom, kto za spôsobenú škodu zodpovedá. Následne súd prvého stupňa vychádzal z toho, že premlčacia doba je dvojročná. Ako bolo uvedené vyššie, vznik práva domáhať sa náhrady nákladov vynaložených za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vzniká dňom zaplatenia úhrady poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti a teda týmto dňom sa právo mohlo vykonať po prvý raz a premlčacia doba je v zmysle § 101 Obč. zák. trojročná. Pokiaľ teda súd prvého stupňa vychádzal z toho, že v prejednávanej veci ide o náhradu škody a premlčacia doba je dvojročná, spočíva jeho rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci. Pokiaľ ide o samotný uplatnený nárok odvolací súd uvádza, že navrhovateľka podľa § 42 ods. 4 písm. a/ zák. č. 577/2004 Z. z. mala právo voči tretím osobám na náhradu vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v dôsledku protiprávneho konania voči jej poistencovi. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvého stupňa musieť vo veci opätovne rozhodnúť, pričom bude vychádzať z toho, že uplatnený nárok nie je právom na náhradu škody a premlčacia doba plynie podľa § 101 Obč. zák.. V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne o trovách prvostupňového i odvolacieho konania (§224 ods. 3 O. s. p.). Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.