Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/51/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111230995 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1111230995.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Teodor Juríček, bytom ul. B. XXX/XX, Vrbové, zastúpeného advokátom JUDr. Antonom Hencovským, H. 3, K., proti odporcovi: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, M. 4, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 7C/145/2011-86, zo dňa 22.11.2012, v spojení s opravným uznesením č.k. 7C/145/2011-99, zo dňa 16.9.2013, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania 221,49 eura titulom trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením v spojení s opravným uznesením zastavil konanie a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania 1.848,05 eura na účet jeho právneho zástupcu. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal zaplatenia 19.225 eur s prísl. titulom náhrady za bolesť. Nakoľko navrhovateľ vzal návrh späť, súd prvého stupňa konanie v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. Ďalej uviedol, že z uznesenia ČVS: ORP - DI-TT-XXX/XXXX OR PZ Trnava Skupina dopravných nehôd zo dňa 7.12.2010 je zrejmé, že k odporcom označenej spoluvine navrhovateľa nedošlo a ani nemohlo dôjsť vzhľadom na priebeh dopravnej nehody. Na uvedenom základe mal za to, že k podaniu návrhu došlo zo strany navrhovateľa dôvodne pre nesplnenie si povinnosti zo strany odporcu, keď k likvidácii poistnej udalosti došlo až s časovým odstupom 2 rokov dňa 10.10.2012. Podľa späťvzatia návrhu bol predmet konania vyporiadaný až po podaní návrhu, t.j. odporca po podaní návrhu zaplatil navrhovateľovi žalovanú sumu. Nakoľko návrh na začatie konania bol podaný dôvodne a pre správanie sa odporcu bol vzatý späť, súd prvého stupňa s poukazom na § 146 ods. 2 O.s.p. priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v podrobnej špecifikácii. Proti uzneseniu v časti náhrady trov konania podal odvolanie odporca a žiadal uznesenie v napadnutej časti zmeniť a žiadnemu z účastníkov nepriznať náhradu trov konania, resp. zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Uviedol, že uznesenie OR PZ Trnava bolo len uznesením o začatí trestného stíhania; nebola ním preukázaná prípadná spoluvina navrhovateľa na dopravnej nehode a preto bolo potrebné vyčkať na právoplatné rozhodnutie vo veci trestného stíhania Libuši K., ktorým bol až trestný rozkaz právoplatný dňa 21.8.2012 (ktorým bola preukázaná jej plná zodpovednosť za dopravnú nehodu). Nakoľko poškodený je povinný nárok na náhradu škody uplatnený priamo proti poisťovateľovi preukázať (§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.), považoval odporca práve predloženie trestného rozkazu navrhovateľom za splnenie uvedenej povinnosti, čím bola založená jeho povinnosť vyplatiť náhradu bolestného v lehotách podľa § 11 ods. 5, 6 zákona č. 381/2001 Z.z. Odporca mal za to, že jeho argumentácia je podporená vyznačením spoluviny poškodeného samotným poisteným v oznámení poistnej udalosti. Navrhovateľ mu predložil trestný rozkaz dňa 4.9.2012; na jeho základe mal odporca preukázanú zodpovednosť poisteného za vznik škody a pristúpil k vyplateniu plnenia dňa 12.10.2012. Návrh na začatie konania teda nebol podaný dôvodne, keď navrhovateľ ako poškodený preukázal svoj nárok na náhradu škody odporcovi až dňa 4.9.2012. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť. Uviedol, že zodpovednosť Libuše K. bola v priebehu vyšetrovania trestného činu dostatočne preukázaná. Zo záverov znaleckého posudku Ing. M. B., znalca z odboru cestnej dopravy, zo dňa 25.2.2011 vyplynulo, že príčinou vzniku dopravnej nehody bola z technického hľadiska nesprávna technika jazdy menovanej. Navrhovateľ poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 871/2002, podľa ktorého vedomosť poškodeného o osobe škodcu, významná pre začiatok subjektívnej premlčacej doby, sa viaže k okamžiku, kedy poškodený získal informáciu, na základe ktorej si môže urobiť záver, ktorá konkrétna osoba za škodu zodpovedá; neplatí automaticky, že týmto okamžikom je dátum právoplatnosti trestného rozsudku, ktorým bol škodca odsúdený pre trestný čin, ktorým spôsobil škodu. Uviedol, že ak by čakal na právoplatné skončenie trestného konania a svoj nárok by si neuplatnil v rámci subjektívnej premlčacej doby, po jej márnom uplynutí by mohol odporca úspešne vzniesť námietku premlčania. Skutočnosť, že v oznámení o poistnej udalosti sa uvádza spoluvina navrhovateľa, nie je priznaním spoluzodpovednosti za vzniknutú dopravnú nehodu. Uvedené tlačivo nepodpísal; vyplnené a podpísané bolo oprávneným držiteľom motorového vozidla Milanom Kováčom - Servis Elektro spotrebičov. Doručením trestného rozkazu navrhovateľ iba reagoval na výzvu odporcu zo dňa 4.7.2012. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Ustanovenie § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. možno pri rozhodnutí o náhrade trov konania aplikovať len pri späťvzatí dôvodne podaného návrhu pre správanie sa odporcu a zastavení konania z uvedeného dôvodu. Pri zastavení konania z iného dôvodu sa súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania pre prípadné použitie § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. zaoberá najprv tým, či niektorý účastník zavinil, že konanie sa muselo zastaviť. Takéto zavinenie je treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska. Tam, kde účastník zavinil zastavenie konania, súd prizná druhému účastníkovi náhradu trov konania. Ak však nie je dôvod k takémuto rozhodnutiu podľa § 146 ods. 2 O.s.p., tak pri zastavení konania nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. Nakoľko nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podaný návrh, je nevyhnutné posudzovať pre možnosť aplikácie § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania odporcu k požiadavkám navrhovateľa (t.j. či sa navrhovateľ domohol uplatneného nároku alebo nie). V predmetnej veci sa navrhovateľ návrhom zo dňa 23.9.2011 domáhal zaplatenia 19.225 eura titulom náhrady za bolesť. Podaním zo dňa 12.11.2012 vzal návrh späť z dôvodu úhrady žalovanej sumy odporcom dňa 12.10.2012, t.j. po začatí konania. Z uvedeného je preto zrejmé, že z procesného hľadiska bol dôvodne podaný návrh vzatý späť pre správanie sa odporcu, čo odôvodňovalo uloženie povinnosti odporcovi nahradiť trovy konania. V súvislosti s námietkou odporcu týkajúcou sa preukázania zodpovednosti poisteného za vznik škody až právoplatným trestným rozkazom odvolací súd poukazuje na právnu vetu rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 82/2009 (uverejneného pod R 16/2014) podľa ktorej „sa poškodený dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá, v okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu zodpovedá; v uvedenom okamihu nemusí byť daná z rozhodnutia súdu vyplývajúca nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho zodpovednosti“. Rozhodujúcim teda je, kedy sa poškodený o skutkových okolnostiach preukázateľne dozvedel, a nie či a kedy si mohol na ich základe vytvoriť právny záver o zodpovednosti určitej osoby. Začiatok subjektívnej premlčacej doby pri práve na náhradu škody nie je závislý na tom, či a kedy si poškodený zabezpečí dostatok dôkazov alebo kedy si vytvorí pre neho priaznivejšiu procesnú situáciu k tomu, aby skutkové okolnosti, o ktorých má vedomosť, mohol v súdnom konaní preukázať. Subjektívna vedomosť poškodeného o osobe, ktorá zodpovedá za škodu, teda nepredpokladá nespochybniteľnú istotu v určení osoby zodpovednej za vznik škody, ale vychádza z predpokladu, že od osoby, ktorá vie o vzniku škody, možno požadovať, aby nárok uplatnila na súde, ak má k dispozícii také informácie o okolnostiach vzniku škody, za ktorých sa javí zodpovednosť určitej konkrétnej osoby dostatočne pravdepodobná. Vychádzajúc z uvedeného (keď pre premlčanie nároku na náhradu škody proti poistiteľovi platí v zmysle § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. rovnaká právna úprava, ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila) nebola podmienkou pre uplatnenie si práva na náhradu škody právoplatnosť trestného rozkazu, ktorým bola Libuša K. uznaná vinnou zo spáchania trestného činu. Navrhovateľ ako poškodený bol oprávnený v zmysle § 15 ods. 1 veta druhá zákona č. 381/2001 Z.z. uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti odporcovi ako poisťovateľovi, pričom bol povinný tento nárok preukázať. Uvedené ustanovenie odkazuje pri tejto povinnosti na § 799 Obč. zák. Z § 799 ods. 2 Obč. zák. vyplýva povinnosť toho, kto má právo na plnenie, bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Navrhovateľ vo výzve na zaplatenie zo dňa 26.5.2011 opísal poistnú udalosť s pravdivým vysvetlením jej vzniku a rozsahu následkov, pričom priložil uznesenie o začatí trestného stíhania zo dňa 7.12.2010 a znalecké posudky MUDr. N. (na preukázanie výšky bodového ohodnotenia bolestného) a Ing. B. (na preukázanie príčiny vzniku dopravnej nehody). Odporca napriek povinnosti uloženej § 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. neposkytol navrhovateľovi písomné vysvetlenie k uplatnenému nároku na náhradu škody, v ktorom podľa odporcu nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia. Oznámenie škodovej udalosti poisteným zo dňa 13.10.2010, na ktoré poukazoval odporca, je pre posúdenie dôvodnosti podaného návrhu irelevantné jednak vzhľadom na osobu, ktorá oznámenie vypísala (išlo o poisteného a nie o vodičku, ktorá nehodu spôsobila a ani o navrhovateľa) a jednak vzhľadom na horeuvedenú výzvu navrhovateľa na zaplatenie zo dňa 26.5.2011 s prílohami; odporca mal navyše k dispozícii reláciu dopravnej polície PZ o priebehu nehody (vytlačenej dňa 10.6.2011), podľa ktorej bolo príčinou nehody porušenie povinnosti vodiča, pričom žiadne spoluzavinenie navrhovateľa v nej konštatované nebolo. Na uvedenom základe, keď navrhovateľ vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, pre správanie odporcu, súd prvého stupňa v súlade s § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania navrhovateľa odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Nakoľko mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal mu náhradu trov konania 221,49 eura predstavujúcu trovy právneho zastúpenia. Tieto vyčíslil v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. a priznal za vyjadrenie k odvolaniu zo dňa7.2.2013 (§ 14 ods. 3 písm. b) vyhl.) odmenu 1 x 353,54 eura = 176,77 eura (§ 10 ods. 1 písm. a) vyhl.), 7,81 eura režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhl.), spolu 184,58 eura, s 20 % DPH 36,91 eura = 221,49 eura. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.