Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/340/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244595 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1111244595.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľa: W.. S. G., nar. XX.X.XXXX, bytom ul. V. T. č. XX, XXX XX J., zastúpený: FUTEJ & partners, s.r.o., ul. Radlinského č. 2, 811 07 Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika - Národná banka Slovenska, ul. Imricha Karvaša č. 1, 811 07 Bratislava, o zaplatenie náhrady škody, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 4. apríla 2013, č.k. 7C 193/2011-277, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje. Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaviazania odporcu k zaplateniu istiny 13.281,75 eur s príslušenstvom, titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska podľa ust. § 14 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení neskorších predpisov s odôvodnením, že navrhovateľ ako člen vložil peňažné prostriedky do družstva PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTICIE so sídlom ul. Poľná č. 1, 811 08 Bratislava, IČO: 35 784 717, zapísané v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I. oddiel Dr, vložka č. 383/B (ust. § 221 a nasl., ust. § 221 ods. 1 Obchodného zákonníka). Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie oboznámením sa s výpoveďami navrhovateľa, právneho zástupcu navrhovateľa a právneho zástupcu odporcu, výsluchom svedkov: W.. X. I., S. K., I.. C. B., W.. X. Č., J. D., oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, oboznámením sa s obsahom súdneho spisu Okresného súdu Bratislava I. sp.zn. 3K 95/2010, sp.zn. 19C 56/2011, sp.zn. 7C 194/2011, sp.zn. 7C 206/2011, s obsahom spisu zn. ČVS: PPZ-36/BPK-B-2012. Z "Písomného upozornenia družstva zo dňa 13.5.2003" zn. 3098/2003-G-4 od Úradu pre finančný trh mal za preukázané, že PDSI bolo okrem iného upozornené, že úrad vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 135 ods. 1 zákona) a nie nad celkovou činnosťou družstva s tým, že v liste uvedené informácie nie sú v súlade so skutočnosťou a šírenie nie je možné a to ani vo vzťahu k členom družstva (list prevzalo PDSI dňa 16.5.2003). Z odporcom predloženého originálu - listu z 26.4.2007 zn. ODO-4282/2007 od NBS zistil, že NBS vyzvala PDSI s poukazom na ust. § 35 ods. 1 zák. č .747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom, v spojení s ust. § 126 ods. 5 zák. č. 566/2001 Zb. o predloženie dokladov a informácií a to všeobecné informácie o investičnej stratégii a štruktúre aktív družstva s informáciou, kto spravuje aktíva družstva, štruktúru majetku družstva k 31.12.2005 a 31.12.2006, v členení investičné nástroje, peňažné prostriedky na bankových účtoch, ostatné aktíva a štruktúra záväzkov družstva a zoznam obchodov, ktoré boli do majetku družstva nakúpené alebo z majetku družstva predané investičné nástroje a iné cenné papiere s informáciou, akým spôsobom boli obchody vykonávané. Z "Výdavkového pokladničného dokladu" zo dňa 26.9.2007 mal preukázané, že navrhovateľ vložil do PDSI 116.480,- Sk. Podľa "Rozhodnutia predstavenstva družstva o prijatí za člena družstva " zo dňa 4.10.2007 navrhovateľ sa stal vlastníkom členského podielu v celkovej hodnote 112.000,- Sk a predstavenstvom Podielového družstva slovenské investície na zasadnutí dňa 1.10.2007 bolo rozhodnuté, že navrhovateľ sa prijíma za člena družstva podľa čl. 4, 5, 6 Stanov družstva , pričom jeho členstvo vzniklo dňa 26.9.2007 zaplatením vkladu vo výške 116.480,- Sk, ktorý bol rozdelený na dve časti 112.000,- Sk - členský vklad v PDSI a sumu 4.480,- Sk tvorí ážio. Z "Výdavkových pokladničných dokladov" mal preukázané, že navrhovateľ dňa 26.9.2007 vložil do PDSI 116.480,- Sk, dňa 18.2.2008 vložil do PDSI 104.000,- Sk, dňa 27.3.2008 vložil do PDSI 24.000,- Sk, dňa 29.9.2008 bolo preukázané vložil do PDSI 136.200,- Sk a dňa 5.3.2009 vložil do PDSI 1.000,- eur. Mal tiež preukázané, že navrhovateľ podal dňa 24.4.2010 žiadosť o zrušenie členstva a vyplatenie sumy vo výške 13.281,75 eur. NBS vydala rozhodnutie č. ODT-8305/2010 zo dňa 12.7.2010 o predbežnom opatrení, ktorým Obchodníkovi s cennými papiermi uložila zdržať sa nakladania s majetkom klientov zvereným Obchodníkovi s cennými papiermi bez predchádzajúceho písomného súhlasu NBS a toto rozhodnutie o predbežnom opatrení bolo Obchodníkovi s cennými papiermi doručené dňa 14.7.2010. Rozhodnutím č. ODT-8305-5/2010 zo dňa 21.12.2010 NBS odobrala Obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov uvedených v § 156 ods. 2 písm. a) zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov a porušenia zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. O podanom rozklade ako druhostupňový orgán rozhodovala Banková rada Národnej banky Slovenska, ktorá napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdila svojím rozhodnutím č. GUV-274/2011. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.3.2011. NBS podala dňa 27.7.2010 orgánom činným v trestnom konaní oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu. Podľa uznesenia Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, vyšetrovateľa odboru boja proti korupcii, č.k. ČVS:PPZ-153/BPK-B-2010 zo dňa 16.11.2010, bolo dňa 10.8.2010 začaté trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods. 4 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona. Z "Potvrdenia o zániku členstva v družstve a o vzniku nároku na vyrovnací podiel" zo dňa 23.2.2011 zistil, že navrhovateľovi členstvo zaniklo v družstve dňa 10.12.2010 a to na základe rozhodnutia predstavenstva družstva PDSI zo dňa 10.12.2010 podľa čl. 16 ods. 3 Stanov družstva PDSI, čím zároveň vzniklo navrhovateľovi ako bývalému členovi voči družstvu právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu vo výške 13 281,75 eur, ktoré bolo splatné dňom 10.6.2011 podľa čl. 21 ods. 2 Stanov družstva PDSI. Vykonaným dokazovaním ďalej zistil, že Okresný súd Bratislava I. uznesením č.k. 3K 95/2010 zo dňa 11.4.2011 právoplatným dňa 5.5.2011 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka: PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE so sídlom Poľná 1, 811 08 Bratislava, IČO: 35 784 717 a súd ustanovil do funkcie správcu C.. C. B. a vyzval veriteľov dlžníka, aby v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu prihlásili svoje pohľadávky. Navrhovateľ podaním zo dňa 21.12.2011 doručeným NBS dňa 9.1.2012 požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom NBS (t.j. až po podaní návrhu na začatie konania na súd). Prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti korupcii, odbor boja proti korupcii Bratislava, oddelenie vyšetrovania, Pribinova č. 2, Bratislava listom zo dňa 20.9.2012, ČVS: 153/BPK-B-2010 oznámilo súdu, že začalo trestné stíhanie podľa ust. § 199 ods. 1 Trestného poriadku za obzvlášť závažný zločin podvodu podľa ust. § 221 ods. 1, 4 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa ust. § 20 Trestného zákona, prebieha naďalej vyšetrovanie a doposiaľ nebolo žiadnej konkrétnej osobe vznesené obvinenie v zmysle ust. § 206. Z výsluchu svedka W.. X. I. zistil, že tento pôsobil od samého začiatku vzniku spoločnosti Capital Invest v pozícii predsedu predstavenstva a taktiež pôsobil na začiatku v PDSI (v družstve). Od začiatku spolupráce Capital Invest a PDSI bola podpísaná Zmluva o finančných službách, ktorá ošetrovala narábanie a zhodnocovanie finančných prostriedkov, ktoré prišli do družstiev ako členské vklady členov družstva PDSI a samozrejme aj ostatných členov. Takýmto spôsobom spoločnosť PDSI pokračovala v súčinnosti s Capital Invest až do roku 2002, kedy bola prijatá novela zákona o cenných papieroch. Vtedy pred družstvom stála povinnosť, keďže chcelo naďalej ponúkať majetkové hodnoty, spracovať "Prospekt investície", v zmysle novely zákona o cenných papieroch. Informačná povinnosť pozostávala z predkladania polročných a ročných správ o finančnej situácii družstva, ktoré boli predkladané NBS pred ich zverejnením v Obchodnom vestníku, v Hospodárskych novinách a taktiež pred zverejnením na web stránke družstva PDSI. Zmenu aktuálnej hodnoty tak isto oznamovali NBS štvrťročne pred zverejnením rovnakým ako sa zverejňovali správy o finančnej situácii družstva. Zmluvu o riadení portfólia družstiev ukončil Capital Invest jednostrannou výpoveďou všetkým družstvám doručenou dňa 31.3.2010 a zmluva skončila platnosť 30.4.2010. Capital Invest distribuovala finančné prostriedky družstva podľa svojho uváženia a napriek výzvam zo strany predstavenstiev družstiev neodovzdal družstvám portfólio, vrátane cenných papierov, ktoré spravoval a mal v úschove. Capital Invest so svojim tímom zabezpečoval okrem riadenia portfólia všetky právne služby a všetok ekonomický servis. Taktiež zabezpečoval riadenie cashflow takým spôsobom, že mal dispozičné právo na všetky účty družstiev, z ktorých na základe elektronického bankovníctva inkasoval finančné prostriedky, a tieto umiestňoval do projektov. Nepovažoval za vážny problém skutočnosť, že v roku 2008, v auguste došlo k právoplatnosti rozhodnutia NBS, útvaru dohľadu, v ktorom v rámci dohľadu nad CI NBS ako závažné porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a v súlade s poctivým obchodným stykom vytkla spoločnosti Capital Invest, že v rámci zmluvného vzťahu medzi PDSI a CI založeného v Zmluve o riadení portfólia, spoločnosť CI zanedbala svoje povinnosti. Potvrdil, že Capital Invest si účtoval odmenu nepretržite od začiatku vzťahu s družstvom, t.j. od roku 2000 až do 8.1.2010, kedy si vyúčtoval poslednú odmenu za štvrtý kvartál 2009. Za rok 2008 si celkovo Capital Invest účtoval voči PDSI 278.038,- eur, za rok 2009, 848.215,- eur. PDSI neinformovalo svojich členov o tom, že NBS roku 2007 zistila v jeho činnosti nedostatky a ani o skutočnosti, že tieto nedostatky zistila NBS v činnosti Capital Invest v roku 2008. Požiadavky členov na výber finančných prostriedkov na družstvo sa stupňovali. Družstvo sa dostávalo do insolventnosti a následne bol podaný návrh na konkurz a následne bol vyhlásený konkurz. Z výpovede svedka X. I. ako aj z listinných dôkazov zistil, že Národná banka Slovenska vykonala v roku 2010 u obchodníka s cennými papiermi dohľad na mieste. Z účtovných dokladov obchodníka s cennými papiermi bolo zistené, že obchodník s cennými papiermi nevykonával pre družstvo investičnú službu riadenia portfólia. Podľa výpisu z Obchodného registra SR svedok vykonával roku 2002 - 2003 predsedu predstavenstva obchodníka s cennými papiermi, t.j. od samotného vzniku obchodníka s cennými papiermi, potom odo dňa 8.8.2003 do dňa 27.11.2003 podpredsedu predstavenstva obchodníka s cennými papiermi a odo dňa 28.11.2003 do dňa 3.9.2010 funkciu predsedu dozornej rady obchodníka s cennými papiermi. Uviedol, že členovia dozornej rady sú oprávnení nahliadať do všetkých dokladov a záznamov týkajúcich sa činnosti spoločnosti a kontrolujú, či účtovné záznamy sú riadne vedené v súlade so skutočnosťou (ust. § 197 Obchodného zákonníka) a že počas uvedeného času, čo bol svedok v najvyšších riadiacich funkciách obchodníka s cennými papiermi a neskôr predsedom dozornej rady obchodníka s cennými papiermi mal a musel mať vedomosť o tom, že obchodník s cennými papiermi neriadi portfólio družstva. Mal preukázané, že svedok vykonával najvyššie funkcie v orgánoch spoločností, t.j. bol súčasne predsedom predstavenstva PODIELOVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, EURO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, DOLÁROVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, CI HOLDING a.s., Bratislava (s týmto obchodným menom od 3.7.2003 až doposiaľ), predtým s tromi inými obchodnými menami, a to CI HOLDING, a.s., CI HOLDING, o.c.p., a.s., a CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. (IČO: 36 020 095), podpredsedom predstavenstva SPORITEĽNÉHO DRUŽSTVA STRED BB a predsedom dozornej rady obchodníka s cennými papiermi CAPITAL INVEST o.c.p., a.s., Bratislava, IČO 35 828 749, s W.. B. Č., ktorý bol tiež v orgánoch všetkých uvedených spoločností Z výsluchu svedkyne S. K., mal za preukázané, že do PDSI nastúpila v októbri 2000, jej pracovnou náplňou bola príprava interného časopisu, komunikácia s klientmi a od februára 2002, odkedy bol schválený Prospekt investície, bola poverená komunikáciou s NBS v oblasti prezentácie PDSI navonok. Čo sa týka komunikácie s NBS, každý výstup v médiách bol predmetom posúdenia NBS keď bol daný na verejne dostupnom mieste. Roku 2008-2009 (presne si nepamätala), začala NBS vyžadovať aj hospodársku závierku, ktorá bola podkladom pre výpočet aktuálnej hodnoty členských vkladov. Majetkové prepojenia respektíve vzťahy PDSI a CI boli obsiahnuté v takom údaji, kde to bolo relevantné, kde sa hovorilo o spôsobe zhodnotenia členských vkladov. Mala osobne prístup na účty družstva niekedy v roku 2010 (presne si nepamätala), do tohto obdobia nemala prístup k účtu a ani peniaze nevyberala. S bankovými účtami družstva nakladali pracovníčky "back officu" obchodníka s cennými papiermi. Skutočnosť, že portfólio PDSI je nedostupné, znehodnotené, resp. odkedy to prestalo fungovať svedkyňa zistila začiatkom roku 2010 v marci, kedy malo prísť k vyplácaniu výnosov členom družstva za rok 2009. Práve vtedy žiadali obchodníka s cennými papiermi o zaslanie finančných prostriedkov na výplatu výnosov členov a obchodník už nevyplácal nič. Do roku 2010 nebola NBS upovedomená o tom, že by bolo portfólio nejakým spôsobom znehodnotené. Z výsluchu svedka W.. O. O. zistil, že nastúpil do PDSI v apríli 2000. Vtedy družstvo bolo len pár dní založené, bol prijatý na pozíciu asistent generálnej riaditeľky (K.. D. J.). Cieľom družstva bolo zhromažďovať finančné prostriedky. Prvé finančné prostriedky, ktoré sa vybrali od členov, prišli vložiť do pokladne alebo na účet. O nič ostatné sme sa nestarali, všetko ostatné riešil Capital Invest. Zakladajúcim členom družstva bola z matičných fondov spoločnosť patriaca pod spoločnosť Capital Invest. Následne v roku 2001 sa pozícia generálnej riaditeľky zrušila a svedok ostal pracovať v spoločnosti na pozícii ako administratívny pracovník. Uviedol, že platby za družstvo vykonával iba obchodník s cennými papiermi (režijné náklady, za telefón, cestovné náhrady, financovanie plesov, financovanie aktivít za členov družstva), robili to pracovníci Capital Invest a z účtu výlučne. NBS požadovala, aby v informáciách pre verejnosť bola uvádzaná veta: "S investíciami v uvedených družstvách je spojené riziko a doterajší propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov". Z výpovede svedka I.. C. B. (správcu konkurznej podstaty úpadcu PDSI), mal preukázané, že bol vyzvaný súdom na doloženie dokladov (doklady o tom, či a kedy PDSI poskytlo obchodníkovi s cennými papiermi a v akej výške svoje finančné prostriedky, alebo aké cenné papiere či portfólio cenných papierov sp. zn. 3K 95/2010) a na výzvu súdu odpovedal ako SKP. V auguste 2010 PPZ (bolo to asi trištvrte roka pred vyhlásením konkurzu), vykonal viacero ohliadok priestorov, medzi inými aj kancelárie úpadcu na ul. D. XX E. J., ale aj miesta pobytov členov predstavenstva úpadcu, aj predstavenstva obchodníka s cennými papiermi, kde polícia zabezpečila, resp. zobrala veľké množstvo dokladov. O vznesení obvinenia konkrétnej osobe nemal vedomosť. Na jeho konkrétnu žiadosť, mu boli vrátené originály akcií spoločnosti Slovenské investície development a.s. v počte 10 kusov (hodnotu uviesť nevedel) a to sú všetky akcie spoločnosti. Celková výška pohľadávok prihlásených do konkurzu PDSI je cca 32 a pol. milióna eur. Objem popretých pohľadávok v tomto čase je 90% a zistených pohľadávok odhadom asi 10%. V decembri 2012 bola prvá regulérna schôdza veriteľov, od ktorej je umožnené správcovi speňažovať majetok. Do výťažku sa započítava aj vrátený preplatok z preddavkov na daň z príjmu úpadcu od Daňového úradu Bratislava v sume cca 120.000,- eur. Prebiehajúce speňažovanie sa týka hnuteľného majetku úpadcu. Z výsluchu svedkyne J. D. vykonaného v súdnom v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 19C 56/2011 mal za preukázané, že v PODIELOVOM DRUŽSTVE SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, pracovala v rámci finančnej skupiny a pripravovala vyúčtovanie za poradenské služby na základe pokynov obchodného a finančného riaditeľa, bola výkonným pracovníkom, ktorý plnil pokyn nadriadených. Každý predaj musí byť zaznamenaný v denníku a v tom čase sa denník makléra odovzdával každý mesiac na CD médiu. Na meno svedkyne bolo zriadené dispozičné právo k účtom PDSI , dali jej plnú moc, ktorú overili u notára. V hotovosti finančné prostriedky nevyberala, robila bezhotovostné operácie na základe pokynov pána I., pani K. a pána O.. Jednalo sa o klasické prevádzkové veci, faktúry, úroky. Pán I. dával tieto pokyny v mene PDSI. Pre PDSI pripravovala vyúčtovania. Z výsluchu svedkyne W.. X. Č. zistil, že bola v pracovnom pomere s CI HOLDINGOM, materskej firmy PDSI, bola aj členkou dozornej rady v CAPITAL INVESTE na základe zmluvy o spolupráci. Jej hlavnou pracovnou úlohou bolo zabezpečiť chod marketingového oddelenia. Činnosti týkajúce sa nákupu a predaja akcii, resp. činnosti obchodníka s cennými papiermi nevykonávala, ak CAPITAL INVEST vydával výročnú správu, jej úlohou bolo túto skorigovať, ale po dizajnovej stránke, nie po stránke obsahovej. Toto isté mala na starosti aj vo vzťahu k PDSI, jej úlohou v dozornej rade CAPITAL INVESTU, bolo podpisovať výročné závierky. Dispozičné oprávnenia na účty PDSI alebo CAPITAL INVESTU svedkyňa nemala. Mal preukázané, že navrhovateľ písomným podaním zo dňa 21.12.2011 doručeným NBS dňa 5.1.2012 požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom NBS. Súd prvého stupňa vychádzal z čl. 1 ods. 1 veta prvá, čl. 2 ods. 2, 3, čl 46 ods. 3, 4 Ústavy SR (zák. č. 460/1992 Z.z.), ako aj zo Zákona o dohľade (ust. § 35 ods. 1 a 2), podľa ktorého na účely dohľadu na diaľku a na štatistické účely pri dohľade nad finančným trhom sú dohliadané subjekty povinné bezplatne a včas vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska zrozumiteľné a prehľadné výkazy, hlásenia, správy a iné informácie, podklady a doklady o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov a ich akcionárov alebo iných spoločníkov, najmä ekonomickej a finančnej situácie, majetkových pomerov, obchodov alebo inej činnosti dohliadaných subjektov, ako aj organizácie, riadenia, štruktúry, kontroly alebo ovládania dohliadaných subjektov vrátane podielov na dohliadaných subjektoch a ich majiteľov, a to na požiadanie Národnej banky Slovenska a tiež podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa odseku 2. Údaje uvedené v predkladaných výkazoch, hláseniach, správach a iných informáciách, podkladoch a dokladoch musia byť úplné, aktuálne, správne, pravdivé a preukázateľné. Ak predložené výkazy, hlásenia, správy a iné informácie a doklady neobsahujú požadované údaje, nezodpovedajú ustanovenej metodike alebo ak vzniknú dôvodné pochybnosti o ich úplnosti, aktuálnosti, správnosti, pravdivosti, preukaznosti alebo pravosti, dohliadané subjekty sú povinné na vyžiadanie Národnej banky Slovenska predložiť podklady a podať vysvetlenie v lehote určenej Národnou bankou Slovenska. Dohliadané subjekty sú rovnako povinné predkladať Národnej banke Slovenska aj účtovnú závierku a konsolidovanú účtovnú závierku. Opatreniami, ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasujú v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, sa ustanoví štruktúra výkazov, hlásení, správ a iných informácií, ktoré sú dohliadané subjekty povinné vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska, rozsah, obsah, členenie, termíny, forma, podoba, spôsob, postup a miesto predkladania takýchto výkazov, hlásení, správ a iných informácií vrátane metodiky na ich vypracúvanie. Po právnej stránke vychádzal aj z ustanovení § 3 ods. 1, § 4, § 9 ods. 1, § 15 a § 16 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (platného a účinného v rozhodnom období), Vyslovil, že v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok, a to existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, nesprávny úradný postup orgánu štátu a príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti považoval za určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania. Súčasťou princípu právneho štátu je možnosť uplatnenia štátnej moci len vtedy, ak to ustanovuje zákon, každý orgán štátu má totiž ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že spôsob, akým štátne orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ustanoví zákon. Konanie orgánu štátu v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty, čím je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. S princípom právneho štátu v podobe právnej istoty mal za zabezpečenú požiadavku predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci. Za základnú a podstatnú súčasť obsahu právneho štátu považoval aj všeobecnú záväznosť práva pre všetkých (orgány štátu, samosprávy, právnické, fyzické osoby) ako aj dostupnosť pre adresátov. Opísaná činnosť zo strany NBS podľa názoru súdu prvého stupňa nemohla z jeho strany založiť nesprávny úradný postup v spojení s uplatňovaním jeho právomoci vymedzenej zákonom. Uviedol, že PDSI (PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE), je družstvo spoločenstvom neuzavretého počtu osôb, ktoré sa združili, aby spoločnou činnosťou zabezpečovali uspokojovanie podnikateľských a s nimi súvisiacich potrieb svojich členov a účelne hospodárili s majetkom družstva, je podnikateľský subjekt založený podľa Obchodného zákonníka, ktorý je nositeľom podnikateľského profitu, ale aj podnikateľského rizika (Ústava SR garantuje fyzickým a právnickým osobám široké možnosti pôsobnosti, keď im umožňuje konať všetko, čo nie je zákonom zakázané a nemožno ich nútiť, aby konali niečo, čo im zákon neukladá). Družstvu bolo umožnené ako podnikateľovi vstupovať do právnych vzťahov s občanmi uzatváraním právnych úkonov (predmetných zmlúv). Mal za to, že navrhovateľ v súlade s princípom zmluvnej autonómie rovnakého postavenia účastníkov právnych vzťahov dobrovoľne vstúpil do záväzkového vzťahu s PDSI a teda na základe individuálneho slobodného rozhodnutia prevzal na seba práva a povinnosti vyplývajúce z členstva v družstve v snahe čo najlepšie realizovať svoje záujmy a potreby v podmienkach trhového hospodárstva, voľnej súťaže a konkurencie. Konštatoval, že pre štát platí, že sa má zásadne zdržať zásahov do súkromno-právnej oblasti, t.j. do slobodného súkromného rozhodovania fyzických a právnických osôb. Štát (Slovenská republika) nemôže priamo zasahovať do vlastnej činnosti družstva (teda ani družstva PDSI) a jeho majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých má družstvo autonómne postavenie a jeho vnútorné vzťahy sa spravujú princípmi členskej samosprávy v družstve v zmysle stanov družstva a ustanovení Obchodného zákonníka. Pokiaľ by NBS zakázala činnosť spočívajúcu v uzatváraní vyššie uvedených vzťahov s členmi družstva (občanmi) a družstvom, zasiahla by tým podľa neho do občiansko-obchodnoprávnych vzťahov a do zmluvnej autonómie subjektov súkromného práva, ako aj do vlastníckeho práva občanov mimo rámca ochrany garantovanej čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, pretože by tým obmedzil resp. zmaril ich možnosť nadobudnúť majetkové hodnoty a realizovať svoje práva a uplatňovať nároky vyplývajúce z uvedených zmlúv. Uviedol, že až od 1.6.2010, od účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 Zákona o cenných papieroch podľa zákona č. 129/2010 Z.z., malo PDSI zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície a až odvtedy mohla NBS kontrolovať, či PDSI dodržiava schválený prospekt investície (teda či si PDSI plní povinnosť uloženú zákonom od 1.6.2010), pričom za prípadné nedodržiavanie tejto povinnosti v období po 1.6.2010 bolo možné PDSI sankcionovať. Dovtedy (pred 1.6.2010) NBS nemohla PDSI nič prikazovať a nariaďovať a už vôbec nemohla (táto právomoc jej neprináleží ani v čase rozhodnutia súdu) určovať, či a do akých konkrétnych cenných papierov má PDSI investovať. Vyslovil, že odporca nezodpovedá za podnikateľské rozhodnutia a aktivity PDSI, za plnenie prospektu investície družstva PDSI zodpovedá predstavenstvo družstva ako štatutárny orgán PDSI (pričom žalobu v mene družstva proti členom predstavenstva družstva o náhradu škody spôsobenej porušením povinností pri výkone ich funkcie možno podať podľa ustanovení § 251 ods. 2 a § 243a ods. 4 Obchodného zákonníka a proti členom kontrolnej komisie družstva podľa ustanovení § 244 ods. 8 v spojení s § 243a ods. 4 Obchodného zákonníka). Za plnenie prospektu investície družstva PDSI nezodpovedá odporca. V danom prípade PDSI podnikalo na základe ustanovení Obchodného zákonníka a v zmysle platných právnych noriem občianskeho a obchodného zákonníka vstupovalo do zmluvných vzťahov s fyzickými osobami (navrhovateľom) a s právnickými osobami (obchodníkom s cennými papiermi) uzatváraním vyššie špecifikovaných. Preto podľa neho nebola daná kompetencia NBS zasiahnuť voči PDSI, keďže uzatváranie vzťahov medzi navrhovateľom (ako členom družstva) a PDSI bolo mimo rámca dozoru NBS. Mal za to, že v návrhu na začatie konania ani počas konania navrhovateľ neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že NBS si neplnila zákonom jej dané povinnosti. Uviedol, že navrhovateľ v snahe dosiahnuť vyššie výnosy zo vložených peňazí si musel byť vedomý, že uzavretie právnych úkonov s PDSI môže byť spojené adekvátnym rizikom. Uzatvorené právne vzťahy medzi nimi riadne definovali práva a povinnosti s vkladom spojené, na ktorých pochopenie nebolo potrebné, aby navrhovateľ disponoval odbornými vedomosťami či skúsenosťami. Súd prvého stupňa tak dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach a teda nepreukázal základný atribút vzniku škody a to, že by odporca nesprávne úradne postupoval a ak chýba preukázanie čo i len jedného atribútu vzniku škody nie je možné konštatovať, že by boli splnené ďalšie dva atribúty vzniku škody tak ako to predpokladá zák. č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Poukázal na výpoveď svedka (bývalého štatutárneho zástupcu družstva) W.. X. I., ktorý bol zároveň predsedom dozornej rady Obchodníka s cennými papiermi s tým, že aj prostredníctvom neho malo družstvo (čiže aj navrhovateľ ako člen) dostupné všetky informácie o činnosti Obchodníka s cennými papiermi, a mali zabezpečené priame dohliadanie na činnosť Obchodníka s cennými papiermi vzhľadom na kompetencie dozornej rady družstva a členov dozornej rady družstva najmä podľa ustanovení § 197 až § 201 Obchodného zákonníka. Nemal za danú príčinnú súvislosť medzi konaním Slovenskej republiky zastúpenej NBS a vznikom v návrhu označenej škody navrhovateľovi, pretože táto nevznikla navrhovateľovi, tým, že vložili finančné prostriedky do PDSI, ale škoda mu môže vzniknúť jedine v dôsledku neschopnosti PDSI splniť svoj záväzok z uzavretých zmlúv z dôvodu jeho nepriaznivej finančnej situácie (navrhovateľ si uplatnil svoju pohľadávku v konkurznom konaní), pričom navrhovateľ žalobu voči PDSI (družstvu) nepodal čo sám potvrdil vo svojej výpovedi. Poukázal na ustanovenia § 415 a § 441 Obč. zák. a na to, že PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE a jeho dcérske spoločnosti - EURO DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE, DOLÁROVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE a SPORITEĽNÉ DRUŽSTVO STRED BB "v konkurze", vystupujúce pod spoločným logom "SLOVENSKÉ INVESTÍCIE", sú podnikateľské subjekty (družstvá), ktoré vznikli a vyvíjajú činnosť podľa Obchodného zákonníka (najmä podľa ustanovení § 2 ods. 2 a § 221 až § 260 Obchodného zákonníka). Navrhovateľ vložil svoje finančné prostriedky do PDSI s plným vedomím toho, že vložením finančných prostriedkov sa stal členom podnikateľského subjektu (družstva), pričom s členstva sú spojené určité práva a povinnosti, ktoré sa týkajú okrem iného aj hospodárenia a majetku družstva. Za činnosť Družstva zodpovedá a v mene Družstva koná predstavenstvo ako štatutárny orgán družstva, ktorý riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva, pokiaľ nie sú zákonom, stanovami alebo rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu družstva. Členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami družstva a všetkých jej členov (sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo družstvu spôsobiť škodu alebo ohroziť jeho záujmy, alebo záujmy jeho členov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých členov alebo záujmy tretích osôb pred záujmom družstva). Členovia predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej funkcie, sú zodpovední spoločne a nerozdielne za škodu, ktorú svojím konaním družstvu spôsobili (Obchodný zákonník ust. § 243a ods. 1 a 2). Navrhovateľ (v danom prípade v spornom čase ako člen družstva a ako investor) vedel, že s takouto investíciou je spojené aj riziko a doterajší (propagovaný) výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ust. § 129 ods. 1 písm. b) zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Členská schôdza je najvyšším orgánom družstva, prostredníctvom ktorého členovia uplatňujú svoje právo riadiť záležitosti družstva, kontrolujú činnosť družstva v jeho orgánov v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka a čl. 33 Stanov PDSI. NBS vykonáva dohľad nad družstvom PDSI ako vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt, a to len v zákonom limitovanom rozsahu vymedzenom ustanoveniami zákona o cenných papieroch a investičných službách. Úrad pre finančný trh (ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli od 1.1.2006 na Národnú banku Slovenska) schválil pre Družstvo dňa 21.3.2002 Prospekt investície (Prospekt je informačný dokument, ktorého účelom je investorom poskytnúť dostatok informácií pre ich investičné rozhodnutie) podľa § 127 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (právoplatný dňa 28.3.2002), na základe ktorého bolo Družstvo oprávnené ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky majetkových hodnôt 10 rokov. Povinnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt bolo uzatvoriť s obchodníkom s cennými papiermi zmluvu, ktorá by obsahovala zásady správy portfólia uvedené v prospekte, kontrolovať plnenie zmluvy a v prípade jej neplnenia vymáhať súdnou cestou splnenie zmluvných záväzkov vyplývajúcich na prospech členov družstva (investorov). Družstvo (predstavenstvo a tiež kontrolná komisia) boli povinné vykonávať svoju činnosť tak, aby si splnilo všetky záväzky voči svojim členom, pričom členovia Družstva, teda aj navrhovateľ majú práva a povinnosti spojené s členstvom v Družstve, okrem iného aj schvaľovať ročnú účtovnú závierku a voliť a odvolávať členov predstavenstva a kontrolnej komisie. Konštatoval tiež, že Národná banka Slovenska vykonáva dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt v zákone č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov len v zákonom vymedzenom limitovanom rozsahu, a to dohľad nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt ustanovených v zákone č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda kontroluje zverejnenie schváleného prospektu investície pred začatím verejnej ponuky (ust. § 126 ods. 2 a ust. § 127 citovaného zákona), aktuálnosť prospektu investície počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a splnenie povinnosti predložiť pred zverejnením Národnej banke Slovenska na posúdenie oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt, ako aj dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. S účinnosťou od 1.6.2010 bola Národná banka Slovenska oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený prospekt investície. Národná banka Slovenska nevykonávala a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože by to bolo nezákonným prekročením jej kompetencií. Družstvo bolo podľa zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov povinné predkladať Národnej banke Slovenska polročné a ročné správy o svojom hospodárení, čo aj pravidelne predkladalo. Z hospodárskych výsledkov, uvedených v týchto správach, nevyplývali indície ani informácie o zhoršenej finančnej situácii Družstva, ktorá by ohrozila vyplácanie vyrovnávacích podielov či podielov na zisku jeho členom. Národná banka Slovenska po podaní podnetu Družstvom a oboznámení sa s informáciami uvedenými v podnete vykonala ihneď v období od 20.4.2010 do 6.5.2010 u Obchodníka s cennými papiermi dohľad na mieste. Obchodník s cennými papiermi neposkytoval pre Družstvo investičnú službu riadenie portfólia v zmysle zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v rámci dohľadu na mieste nepredložil Národnej banke Slovenska žiadnu dokumentáciu, ktorá by preukazovala, že Obchodník obhospodaroval portfóliá tých družstiev, s ktorými uzavrel Zmluvu o riadení portfólia, nepredložil žiadnu dokumentáciu, ktorá by preukazovala, že vykonával ktorúkoľvek z činností uvedených v čl. I bode 2 zmlúv o riadení portfólia, nepredložil žiadne pokyny portfólia manažéra, konfirmácie obstaraných obchodov pre družstvá, nepredložil zmluvy o kúpe alebo predaji cenných papierov obstaraných pre družstvá, výpisy z evidencie majetkových účtov či doklady preukazujúce úschovu a správu cenných papierov. Vychádzajúc z ustanovení § 222 ods. 1, § 222 ods. 2, § 223 ods. 2 § 59 ods. 1 Obchodného zákonníka konštatoval, že družstvo je právnickou osobou. Za porušenie svojich záväzkov zodpovedá celým svojím majetkom. Predstavenstvo PDSI bolo podľa Obchodného zákonníka povinné vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami družstva a všetkých jej členov a ktorí podľa čl. 37 bodu 3 písm. b) Stanov PDSI riadili činnosť a spravovali majetok PDSI (pričom členovia predstavenstva zo zákona spoločne a nerozdielne zodpovedajú za škodu spôsobenú porušením povinnosti pri výkone ich funkcie - ust. § 243a ods. 1 a 2). Poukázal aj na čl. 20 ods. 3 prvej vety Ústavy SR, v zmysle ktorého vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. S poukazom na citované ustanovenie, mal za to, že vlastníctvo členských podielov patriacich jednotlivým členom družstva zaväzuje členov družstva, aby sa aktívne a s dostatočnou starostlivosťou riadne a včas zaujímali o svoje práva a výkon svojich práv voči družstvu, pretože inak ich podcenením či zanedbaním sa môžu sami pričiniť o znehodnotenie alebo nevymožiteľnosť (stratu) svojich majetkových, satisfakčných a iných práv súvisiacich s družstvom. Uviedol, že v zmysle čl. 2 ods. 2, čl. 3 ods. 3 Ústavy SR uviedol, že štátne orgány (teda aj Národná banka Slovenska), môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon platí pre všetky orgány verejnej moci, t.j. aj pre NBS pri výkone dohľadu. Povinnosti možno ukladať len zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, ďalej ratifikovanou a vyhlásenou medzinárodnou zmluvou, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo nariadením vlády SR vydaným na vykonanie ratifikovanej a vyhlásenej Európskej dohody o vstupe SR do EÚ. Štátnu moc možno uplatňovať iba v prípadoch a medziach ustanovených zákonom, a to spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Zo skutkových okolností prípadu súd prvého stupňa tak dospel k záveru, že bol to práve samotný navrhovateľ (v danom prípade sa jedná o člena družstva a vzťah člena družstva k družstvu a dodržiavanie stanovených povinností v tomto vzťahu ako prevenčnej povinnosti predchádzať škodám), ktorý zanedbal prevenčnú povinnosť uloženú mu Obchodným zákonníkom ako členovi družstva, a preto musí následky s tým spojené znášať sám. Mal postupovať ako člen družstva v spolupráci s ďalšími členmi družstva s primeranou dávkou opatrnosti, ktorú bolo možné od neho spravodlivo požadovať a zvážiť možnú mieru rizika. Mal preukázané, že v čase rozhodnutia súdu navrhovateľ nepodal nijakú žalobu o náhradu škody proti PDSI, proti žiadnemu členovi predstavenstva družstva PDSI ani proti žiadnemu členovi kontrolnej komisie PDSI (Obchodný zákonník ust. § 251 ods. 2, ust. § 243a ods. 4 a ust. § 244 ods. 8) aj keď každý člen družstva je oprávnený v mene družstva podať žalobu o náhradu škody proti členovi predstavenstva z titulu jeho zodpovednosti voči družstvu za ním spôsobenú škodu, každý veriteľ družstva môže vo svojom mene a na vlastný účet uplatniť nároky družstva na náhradu škody proti členom predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej komisie, ak veriteľ družstva nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku družstva, a ak je na majetok družstva vyhlásený konkurz, nároky veriteľov družstva proti členom predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej komisie družstva môže uplatňovať správca konkurznej podstaty družstva. Neprisvedčil navrhovateľovi ani v tom, že nadobudol presvedčenie, že investuje svoje finančné prostriedky v súlade so zákonom v domnení dohľadu vykonávaného NBS. Mohol sa a mal sa podľa neho presvedčiť ako člen družstva o skutočnostiach uvádzaných PDSI, navrhovateľ sa mal aktívne, s dostatočnou starostlivosťou riadne a včas zaujímať o svoje práva (výkon svojich práv) voči družstvu, nakoľko ich podcenením či zanedbaním sa sám pričinil o znehodnotenie alebo nevymožiteľnosť (stratu) svojich majetkových, satisfakčných práv súvisiacich s družstvom a pokiaľ sa rozhodol v spornom období vložiť peňažné prostriedky do družstva, pretože ponúkalo zhodnotenie vloženej sumy o výnos, ktorý prevyšoval mnohonásobne úroky poskytované bankami, znamená to, že navrhovateľ mal vedomosť o tom, aké úroky poskytujú banky. Zdôraznil, že navrhovateľ svoje finančné prostriedky vložil do družstva PDSI a ponechal ich v družstve PDSI (štandardne ako svoj členský vklad), a bol (je) v danom prípade v právnom vzťahu s družstvom (PDSI), či už na základe vloženého členského vkladu, zmenky, prípadne na základe zmeniek vydaných na výplatu údajných vyrovnacích podielov (uskutočnil samostatný výber podielov 3 krát - boli mu vyplatené podiely na zisku v r. 2008, r. 2009 a v r. 2010). S poukazom na ustálený skutkový stav dospel k záveru, že iba PDSI vznikla povinnosť vrátiť navrhovateľovi finančné prostriedky. A len v prípade, ak by sa navrhovateľ nedomohol svojich pohľadávok proti družstvu PDSI, tak až následne by bolo zrejmé, či mu vznikla alebo nevznikla škoda (a ak vznikla, v akej výške). Navrhovateľ vložil finančné prostriedky do podnikateľského subjektu, ktorým je družstvo PDSI. Podľa Stanov družstva PDSI, je družstvo spoločenstvom neuzavretého počtu osôb, ktoré sa združili, aby spoločnou činnosťou zabezpečovali uspokojovanie podnikateľských a s nimi súvisiacich potrieb svojich členov a účelne hospodárili s majetkom družstva. Z posúdenia uplatneného nároku navrhovateľa v prvom rade podľa zákona č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na náhradu škody v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. S ohľadom na uvedené skutočnosti dospel okrem iného aj k záveru, že NBS vydala relevantné rozhodnutia (uvedené v odôvodnení), pričom súd nezistil ani prieťahy v jej konaní. NBS postupovala v súlade so zákonom o cenných papieroch (zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a v súlade so zákonom o dohľade. Nestotožnil sa ani s tvrdením navrhovateľa v tom, že medzi navrhovateľom označenou škodou, ktorá sa má rovnať hodnote investovanej sumy (vkladu) do PDSI a navrhovateľom označeným údajným nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v údajnej nečinnosti NBS, je daná príčinná súvislosť a ani v tom, že keby NBS včas zakročila a pozastavila by činnosť PDSI a obchodníka s cennými papiermi, nebol by navrhovateľ svoje peniaze zveril PDSI. Uviedol, že uzavretím právneho úkonu s PDSI, navrhovateľovi (členovi družstva) ním označená škoda ešte nevznikla, vznikla mu vymožiteľná pohľadávka voči PDSI a škoda mu prípadne vznikne až v dôsledku nevymožiteľnosti tejto pohľadávky voči PDSI, pričom táto skutočnosť, t.j. nevymožiteľnosť, nemá príčinnú súvislosť v údajnej nečinnosti NBS, ale vo finančnom hospodárení PDSI (družstva) v rozsahu jeho predmetu podnikania. Pokiaľ by teda bola zakázaná činnosť PDSI a obchodníka s cennými papiermi tak to samo o sebe podľa neho ešte neznamená, že pohľadávka navrhovateľa z uzavretých právnych úkonov by bola uspokojená. Práve naopak uložením sankcií by mohla byť táto vymožiteľnosť ohrozená z dôvodu dosahu na celú ich podnikateľskú činnosť. Uviedol tiež, že štát (Slovenská republika) nemôže priamo zasahovať do vlastnej činnosti družstva (v danom prípade PDSI) a jeho majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých má družstvo autonómne postavenie. Vnútorné vzťahy PDSI sa spravovali v danom čase Stanovami družstva ustanoveniami Obchodného zákonníka a navrhovateľ ako člen družstva (t.j. podnikateľského subjektu) neinvestoval predmetné peňažné prostriedky do subjektu, na činnosť ktorého nemal žiaden vplyv, ale práve naopak, členská schôdza je najvyšším orgánom družstva, prostredníctvom ktorého členovia uplatňujú svoje právo riadiť záležitosti družstva, kontrolujú činnosť družstva a jeho orgánov v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka a Stanov PDSI. Poukázal aj na vyjadrenie správcu konkurznej podstaty úpadcu PDSI I.. C. B., z ktorého okrem iného vyplýva, že celková výška pohľadávok prihlásených do konkurzu PDSI je cca 32 a pol. milióna eur (v danom prípade sa nejedná iba o jeden vklad jedného člena), ako aj na skutočnosť, že NBS dňa 27.7.2010 orgánom činným v trestnom konaní podala oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu. Podľa uznesenia Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, vyšetrovateľa odboru boja proti korupcii, č.k. ČVS:PPZ-153/BPK- B-2010 zo dňa 16.11.2010, bolo dňa 10.8.2010 začaté trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1 a ods. 4 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona. Na základe uvedených právnych záverov súd dospel k záveru, že neboli preukázané v tomto konaní zákonné predpoklady zodpovednosti Slovenskej republiky za navrhovateľom uplatnenú škodu titulom nesprávneho úradného postupu, a preto návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi v konaní, nepriznal náhradu trov konania, s odôvodnením, že mu žiadne nevznikli a z uvedeného dôvodu ich náhradu ani nežiadal. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu vyhovieť a priznať mu aj náhradu trov konania alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac tým, že vo svojom návrhu podrobne popísal nesprávny úradný postup odporcu s citovaním ustanovení zákona, z ktorých vyplýva že Národná banka Slovenska (ďalej len „NBS“) minimálne od roku 2007 zanedbávala svoje povinnosti pri výkone dohľadu nad družstvom PODIELOVÉ DRUŽSTVO SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len „družstvo“) aj obchodníkom s cennými papiermi spoločnosťou Capital Invest, o.c.p., a.s. (ďalej len „obchodník“). Uviedol, že povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investíciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov a ich činností, pričom podľa § 135 ods. 1 zákona o cenných papieroch družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt ako aj obchodník, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS. Odporca mal podľa neho v zmysle § 135 ods. 2 zákona o cenných papieroch zisťovať čo v prípade družstva obchodníka ako ani jeho neurobil, všetky informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení na činnosť vydaných NBS družstvu a obchodníkovi, čo v prípade družstva bol prospekt investícií vydaný ešte vtedajším Úradom pre finančný trh a následne pravidelne dodatkovaný zo strany NBS a mal zisťovať podklady aj o iných rizikách, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov dohliadaných subjektov, teda aj jeho samotného. Mal za to, že v konaní aj z výpovede svedka W.. X. I., Q.., bolo preukázané, že NBS už v roku 2007 pri kontrole družstva zistila, že družstvo má z hľadiska rizikovosti portfólia všetky peňažné prostriedky získané od navrhovateľov investované v subjekte personálne a majetkovo prepojených s obchodníkom a družstvom. Konštatoval, že právna úprava inštitútu prospektu investície obsiahnutá v zákone o cenných papieroch je výsledkom implementácie Smernice 2003/71/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4.11.2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES. Poukázal na ust. § 125c ods. 1 zákona o cenných papieroch a na to, že NBS rozhodnutím zo dňa 30.5.2011, právoplatným dňa 18.7.2011, č. ODT-10890-4/2010, vydanom v rámci výkonu dohľadu nad družstvom, zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti prospektu vzhľadom k tomu, že sa zmenili skutočnosti v ňom uvedené. Uviedol, že tieto údaje zahrnuté do prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, a to už k 31.12.2006. Podľa neho družstvo svojim konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení s ust. § 128 ods. 1 písm. b/, c/ a h/ a ust. § 125c ods. 1 v spojení s ust. § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch od 31.12.2006, avšak NBS voči družstvu úradne nezasiahla, až v máji 2011, kedy mu vydaním Rozhodnutia o zákaze činnosti konečne zakázala činnosť. Poukázal na skutočnosť, že konanie NBS o dohľade nad družstvom z dôvodu neaktuálneho prospektu písomne iniciovalo družstvo podnetom z 15.4.2010 „Žiadosťou o preskúmanie postupu spoločnosti CAPITAL INVEST, o.c.p., a.s. o žiadosť o výkon dohľadu na mieste“, a teda NBS ho nezačala z vlastného podnetu. K predčasnosti žalobného návrhu uviedol, že podľa rozsudku NS ČR, sp.zn. 3Cdio 134/2003, existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje podať veriteľom, ktorý si prihlásil svoju pohľadávku do konkurzu, žalobu o náhradu škody proti štátu a nerobí žalobu predčasnou, pretože súd v konaní o náhradu škody má povinnosť skúmať, či skutkový stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť uspokojenia žalobcu ako veriteľa v konkurznom konaní a ak áno, v akom rozsahu, pričom pri tomto vyhodnotení súd dokonca nemá čakať až na rozvrhové uznesenie konkurzného súdu, ale je povinný zohľadniť už napr. správy ustanoveného správcu konkurznej podstaty a stavu daného konkurzu. Poukázal tiež na to, že jeho pohľadávka bola správcom popretá a vedie o ňu proti správcovi incidenčné žaloby. Navrhovateľ tiež namietal, že zo zápisníc o pojednávaní súdu prvého stupňa nevyplýva, že listinné dôkazy boli oboznámené čítaním. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť z dôvodu, že súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie na zistenie skutkového stavu, správne právne aj skutkovo vec vyhodnotil a jeho rozhodnutie považuje aj za riadne odôvodnené. Považoval odvolanie navrhovateľa za účelové a jeho nárok za nepreukázaný a mal za to, že nevyužil ani všetky možnosti na uplatnenie a vymoženie svojho nároku, keď nepodal žalobu voči členom predstavenstva a kontrolnej komisii družstva PDSI, ktoré boli zodpovedné v zmysle Obchodného zákonníka za riadenie a nakladanie s majetkom družstva PDSI, ale hneď si uplatnil návrh na náhradu škody voči nemu. Pokiaľ ide o navrhovateľom uvádzaný dohľad nad obchodníkom CI, prípadný nesprávny úradný postup odporcu vyplývajúci z tohto dohľadu je podľa neho v bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti s jeho eventuálnym údajným nesprávny úradným postupom spočívajúcom v údajnom zanedbaní dohľadu nad obchodníkom CI. Uviedol, že navrhovateľ nebol v žiadnom záväzkovom vzťahu s obchodníkom CI, bolo v ňom len družstvo PDSI, ktoré s obchodníkom CI uzatvorilo zmluvu o riadnom portfóliu a ktorému by mohla teoreticky vzniknúť škoda v priamej príčinnej súvislosti s eventuálnym údajným nesprávnym úradným postupom. Mal za to, že len družstvu PDSI vznikla povinnosť vrátiť navrhovateľovi finančné prostriedky a len v prípade, že sa navrhovateľ nedovolá svojich pohľadávok voči družstvu PDSI, bude zrejmé, či navrhovateľovi vznikla alebo nevznikla škoda a v akej výške. Konštatoval, že vyhlasovatelia verejnej ponuky majetkových hodnôt mali už od 1.6.2010 zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície, odkedy už mohla NBS dohliadať, či družstvo PDSI dodržiava schválený prospekt investície, teda či si plní zákonom uloženú povinnosť. Informácie a podklady, ktoré má zisťovať v rámci predmetu dohľadu podľa § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2 zákona o cenných papieroch, sa podľa neho vždy vzťahujú výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu so zohľadnením jeho zákonom uložených povinností. Poukázal na čl. 2 ods. 2 a 3 Ústavy SR podľa ktorých môže ukladať sankcie dohliadanému subjektu uložené zákonom a ktoré zároveň patria do pôsobnosti a kompetencii orgánu dohľadu. Pritom činnosť vyhlasovateľov verejnej ponuky majetkových hodnôt je zákonom regulovaná len minimalisticky v ustanoveniach § 126 a § 130 zákona o cenných papieroch o verejných ponukách majetkových hodnôt, zákon neukladal a ani neukladá vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt, ani družstvu PDSI, žiadne povinnosti v oblasti obmedzenia a rozloženia rizík, ani ich krytia. K navrhovateľom uvedenej Smernici EÚ 2003/71/ES uviedol, že táto sa nezaoberá problematikou verejnej ponuky majetkových hodnôt, ale problematikou verejnej ponuky cenných papierov. Nevykonával tiež dohľad nad finančnými ukazovateľmi PDSI, tak ako uviedol navrhovateľ a mohol len kontrolovať to, či zverejňované informácie družstvom PDSI obsahujú náležitosti predpísané zákonom o cenných papieroch. K poukazu navrhovateľa na rozsudok NS ČR, sp. zn. 3Cdo 134/2003, uviedol, že Najvyšší súd ČR v záverečnej časti predmetného rozsudku výslovne judikoval, že „akokoľvek inak nie je možné zmiešavať posúdenie otázky vzniku škody pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci s otázkou zodpovednosti nárokov osôb uvedených v § 5 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní“. K námietke odporcu ohľadom vykonania dokazovania listinnými dôkazmi uviedol, že podľa zápisnice o pojednávaní súd prvého stupňa oboznámil obsah prednesov a vykonaných dôkazov nachádzajúcich sa v spise. Poukázal pritom na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Obo 283/2006 z 27.2.2008, podľa ktorého nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe a dôkazy, na ktoré navrhovateľ poukazuje, sú súdu všeobecne známe, pretože navrhovateľ vedie desiatky sporov na rovnakom skutkovom a právnom základe voči rôznym dlžníkom. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska navrhovateľom uplatneného nároku, výsledky ktorého dokazovania aj náležite v súlade s ust. § 132 O.s.p. zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval aj správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodil a s jeho odôvodnením rozhodnutia sa aj odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd nezistil v konaní súdu prvého stupňa ani procesné pochybenia a nestotožnil sa s názorom s námietkou navrhovateľa, že nevykonal riadne dokazovanie listinnými dôkazmi, keď zo zápisníc o pojednávaní nevyplýva, že by bol ich obsah oboznámil čítaním, nakoľko v zápisnici o pojednávaní zo dňa 14.3.2013 je uvedené, že súd prvého stupňa obsah vykonaných a v zápisnici konkrétne uvedených listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise oboznámil a nie sú zaprotokolované žiadne výhrady voči tomu zo strany účastníkov. Ustanovenie čl. 46 ods. 3 Ústavy SR zakladá právo osoby voči štátu na náhradu škody, ktorá jej bola spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci. Podľa ods. 4 tohto ustanovenia podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanovuje zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím. Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Vo všeobecnosti pod ním treba rozumieť inú než rozhodovaciu činnosť štátnych orgánov, ale aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia či už stanovených alebo primeraných lehôt na ich vydanie. Ide o taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s právnou úpravou, ide teda o úradný postup, pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo súvisiaci s výkonom právomoci orgánu verejnej moci. Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná (pri rozhodovacej činnosti), ale aj ak poruší povinnosť urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, prípadne ak je nečinnosť pri výkone verejnej moci, ak má zbytočné prieťahy v konaní, alebo či spôsobí iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Nakoľko úradný postup nemožno v právnych predpisoch upraviť do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone právomoci orgánu verejnej moci vykonať, treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup orgánu verejnej moci smeruje. V prípade, že fyzická osoba požaduje náhradu škody od štátu v občianskom súdnom konaní, ktorú jej spôsobil orgán verejnej moci, je rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím závislé aj na posúdení príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Ide o objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a o starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí. V súlade s právnym poriadkom je pre vznik nároku na náhradu škody nutné preukázať existenciu právom uznaných predpokladov. Predpokladom vzniku škody sú existencia protiprávneho úkonu, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a zavinenie. Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal od odporcu náhrady škody spôsobenej mu nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska podľa ust. § 14 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení neskorších predpisov. Svoj návrh odôvodňoval tým, že peňažné prostriedky do Družstva vložil výhradne a len z dôvodu, že sa spoľahol na to, že družstvo a aj obchodník s cennými papiermi sú subjekty, nad ktorými vykonáva dohľad NBS a tak že bude zabezpečené ich riadne fungovanie a tým budú nielen ochránené jeho peňažné prostriedky ale aj budú zhodnotené v garantovanej výške. Jeho spoľahnutie vychádzalo z toho, že družstvo malo ako jednu z činností zapísaných v predmete činnosti podľa výpisu z OR - zhromažďovanie peňažných prostriedkov od svojich členov formou členských vkladov a vykonávania činností na uspokojovanie potrieb svojich členov spočívajúce v efektívnom zhodnotení vložených finančných prostriedkov na peňažnom a kapitálovom trhu prostredníctvom tretích osôb. Úrad pre finančný trh (orgán dohľadu nad finančným a kapitálovým trhom podľa predchádzajúcej právnej úpravy, ktorého kompetencie dohľadu prešli od 1.1.2006 do pôsobnosti NBS) Družstvu ako vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt zhromaždené prostriedky schválil Prospekt investície (rozhodnutie Úradu pre finančný trh č. UFT-002/2002/SPI zo dňa 21.3.2002 právoplatné dňa 28.3.2002 o schválení prospektu investícií, ktorý bol priebežne aktualizovaný) a táto skutočnosť bola zapísaná na výpise Družstva z Obchodného registra. Družstvo a obchodník s cennými papiermi mali uzatvorenú zmluvu, ktorej predmetom bolo nadobúdanie, správa, riadenie portfólia Družstva, pričom príslušná zmluva bola vždy súčasťou Prospektu investícií, a to v súlade so zákonom o cenných papieroch. Družstvo a obchodník s cennými papiermi boli dohliadanými subjektmi finančného trhu, teda podliehali dohľadu štátu zo strany zodpovedných orgánov za dohľad nad finančným trhom v zmysle príslušných právnych predpisov. Spoľahol sa na tieto garancie riadneho vkladu peňažných prostriedkov do Družstva a ich zákonného zhodnocovania a okrem iného aj že NBS podľa zák. o dohľade mala a má právomoc, ktorá v sebe zahŕňa aj povinnosť vykonávať dohľad, že družstvo zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo ich zhodnocovanie v zmysle zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch). Družstvo tak robilo na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt v zmysle ust. § 126 zákona o cenných papieroch, na základe zverejneného prospektu investície, ktorý schválila Národná banka Slovenska, prvý krát rozhodnutím Úradu pre finančný trh, č. UFT-002/2002/SPI zo dňa 21.3.2002, právoplatným dňa 28.3.2002 o schválení prospektu investície, ktorý následne v priebehu činnosti Družstva bol priebežne aktualizovaný. Družstvo na zhodnocovanie peňažných prostriedkov od členov a nadobudnutie majetkových hodnôt pre nich používalo výhradne spoločnosť CAPITAL INVEST o.c.p. so sídlom Poľná 1, 811 08 Bratislava, IČO: 35 828 749, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I oddiel Sa, vl.č. 2902/B - tento obchodník s cennými papiermi vykonával činnosť obchodníka s cennými papiermi podľa zákona o cenných papieroch na základe povolenia na poskytovanie investičných služieb NBS do 1.3.2011, kedy mu NBS odobrala povolenie na poskytovanie investičných služieb (obchodník s cennými papiermi bol povolením vydaným NBS pri svojej činnosti - riadenie portfólia podľa ust. § 6 ods. 1 písm. d) pri finančných nástrojoch obmedzený čo do ich druhu podľa ust. § 5 písm. a) prevoditeľné cenné papiera, b) nástroje peňažného trhu, c) podielové listy, aj čo do okruhu osôb tak, že ich môže vykonávať len pre právnické osoby, v ktorých má kvalifikovanú účasť CI HOLDING a.s. a právnické osoby, nad ktorými vykonáva kontrolu Družstvo. Nadobúdanie majetkových hodnôt z peňažných prostriedkov zhromaždených na základe verejnej ponuky Družstva a ich spravovanie v rámci Prospektu investície upravovala zmluva, ktorú uzatvorili ako zmluvné strany Družstvo a Obchodník s cennými papiermi s názvom Zmluva o správe portfólia cenných papierov podľa ustanovení zák. č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch, o správe aktív a ust. § 566 a nasl. Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v platnom znení, a ktorá bola počas jej platnosti zmluvnými stranami menená a doplnená, naposledy v znení a doplnení uskutočnených Zmluvou o riadení portfólia uzatvorenej dňa 2.6.2008. Miera zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených navrhovateľom do Družstva mala byť v súlade s prospektom investície a na základe činnosti Obchodníka s cennými papiermi podľa zmluvy 8% p.a. (garantovaná výška zhodnotenia). Nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt a nad činnosťou obchodníka s cennými papiermi mala zákonnú právomoc vykonávať dohľad NBS v zmysle ust. § 136 a nasl. zák. o cenných papieroch, kompetencie dohľadu jej vyplývajú aj podľa zák. č. 566/1992 Zb. o NBS v znení neskorších predpisov. Okrem týchto právnych predpisov dohľad NBS nad obidvoma uvedenými subjektmi finančného trhu upravuje zák. č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení neskorších predpisov, ktorý inter alia upravuje účel, postup, zásady činnosti aj podmienky výkonu dohľadu NBS (ust. § 1 ods. 1, § 2 ods. 1 zákona o dohľade NBS). Na základe informácie od Družstva sa v máji 2010 dozvedel, že obchodník s cennými papiermi s Družstvom k 30.4.2010 skončil činnosť, že Družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných papierov, ani zverené peňažné prostriedky, a že z tohto dôvodu Družstvo nemá na výplatu navrhovateľom zverených prostriedkov Družstvu, vrátane ich zhodnotenia. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že nemal vedomosť o tom, že môže dôjsť ku škode na jeho majetku, pretože ako uvádzalo Družstvo, obchodník s cennými papiermi počas trvania zmluvy predkladal vyúčtovania, v ktorých v rozpore so skutočným stavom o plnení svojich záväzkov zo Zmluvy, obsahom vyúčtovaní Družstvo ubezpečoval, že zhodnocovanie vkladov, ktoré Družstvu zverili členovia u obchodníka s cennými papiermi prebieha v dohodnutej výške, takéto ubezpečenie vyplýva okrem iného aj z toho, že si obchodník s cennými papiermi vyúčtovával za činnosť podľa Zmluvy odmenu vo výške zhodnotenia portfólia Navrhovateľ vyvodzoval nesprávny úradný postup odporcu z toho, že účel dohľadu nad finančným trhom, kompetencie a povinnosti NBS pri vykonávaní dohľadu nad finančným trhom v SR sú stanovené najmä v zákone o NBS, v zákone o dohľade a v zákone o cenných papieroch. NBS nepostupovala v súlade s predpismi v oblasti jej pôsobnosti a právomocí pri výkone dohľadu, čím objektívne zodpovedá za škodu, ktorá v dôsledku nesprávneho úradného postupu porušením zákonných ustanovení pre konanie z jej strany pri dohľade vyplývajúcich z funkcie, účelu a cieľov dohľadu, vznikla mu škoda, a to v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom NBS pri výkone dohľadu nad činnosťou obchodníka s cennými papiermi, ktorý vykonával pre Družstvo činnosť podľa Zmluvy, keď po zistení závažných a podstatných nedostatkov v činnosti obchodníka s cennými papiermi NBS neurobila riadne a včas úkony potrebné na nápravu zistených nedostatkov, ani na ich zamedzenie do budúcnosti, pričom vedela z charakteru zistených porušení alebo musela vedieť, že zistené nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi zasahujú do práv a právom chránených záujmov Družstva vo vzťahu k jeho záväzkom voči členom, ktorí mu zverili prostriedky na ich zhodnotenie podľa prospektu investícií, aj keď o nepriaznivom dopade vedela alebo musela vedieť (NBS schválila Prospekt investícií Družstva, ktorého súčasťou bola Zmluva a NBS vykonávala kontrolu nad činnosťou obchodníka s cennými papiermi). Keď NBS vo vzťahu k Družstvu nevykonala potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody na majetku, ktorý zverilo obchodníkovi s cennými papiermi, a ktorý bol tvorený z vložených prostriedkov jeho členov, najmä nie však výlučne, neupozornila včas Družstvo (v príčinnej súvislosti s tým potom Družstvo neupozornilo ani členov na možnosť rizika ohľadne ich majetkovej účasti v Družstve) na riziká vyplývajúce z činnosti obchodníka s cennými papiermi po ich zistení, aby mohlo Družstvo a jednotliví členovia ochrániť svoje investície. NBS Nezasiahla včas a účinne voči obchodníkovi s cennými papiermi, aj keď bola o problémoch Družstva s ním informovaná a tým zbytočnými prieťahmi spôsobila, že obchodník s cennými papiermi mohol pokračovať v protiprávnom konaní na ujmu Družstva a tretích osôb vrátane navrhovateľa až do 1.3.2011, keď NBS odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb. NBS nereagovala na list Družstva zo dňa 24.6.2010, ktorý bol doručený NBS dňa 28.6.2010, ktorým Družstvo podalo podľa ust. § 86 ods. 3 zákona o cenných papieroch Bankovej rade podnet na vyhlásenie obchodníka s cennými papiermi za neschopného plniť záväzky voči klientom a NBS spôsobila, že Družstvo si nemohlo uplatniť nárok na náhradu za nedostupný klientsky majetok zverený navrhovateľom obchodníkovi s cennými papiermi u Garančného fondu investícií a tak uspokojiť následne nároky svojich členov vrátane neho. NBS inými zbytočnými prieťahmi resp. svojou nečinnosťou podľa neho spôsobila, že neprijala v konaní voči obchodníkovi s cennými papiermi vhodné opatrenia (sankcie), ktorými by zabezpečila, že obchodník s cennými papiermi by nemohol, nakladať so svojím majetkom inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky navrhovateľa resp. tretích osôb, aj keď vedela alebo musela vedieť, že obchodník s cennými papiermi pri vykonávaní činnosti porušuje zákon o cenných papieroch. NBS ako úrad dohľadu nad finančným trhom porušila ust. § 1 ods. 1 zákona o dohľade, pretože nevykonávala dohľad nad obchodníkom s cennými papiermi a nad Družstvom tak, aby bo splnený účel zákona o dohľade, ktorým je dohľadom prispievať k stabilite finančného trhu ako celku, ako aj k bezpečnému a zdravému fungovaniu finančného trhu v záujme udržiavania dôveryhodnosti finančného trhu, ochrany klientov a rešpektovania pravidiel hospodárskej súťaže. NBS podľa neho zanedbala svoje povinnosti a to obzvlášť odsudzujúcim spôsobom, pretože vedela a musela vedieť, že jediným orgánom dohľadu nad nimi ako subjektmi finančného trhu, a teda spôsobom zneužívajúcim jej postavenie, ktoré v konečnom dôsledku postihlo jednotlivcov, ktorí mali byť zákonom o dohľade chránení ak vložili peniaze do dohliadaného subjektu, a nie nezodpovednosťou NBS a jej nedbalosťou ohrození a nakoniec aj poškodení. V tomto smere NBS podľa názoru navrhovateľa konala v rozpore s princípom právnej istoty každého občana, to znamená s princípom predvídateľnosti a zákonných garancií postupu NBS ako orgánu verejnej moci, ktorý má povinnosť postupovať a vykonávať svoju činnosť podľa právneho predpisu, ktorý mu zveruje nezastupiteľnú právomoc v oblasti dohľadu nad finančným trhom. Príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti NBS podľa zákona o dohľade a škodou, ktorá mu vznikla. vyvodzoval z toho, že NBS po zistení nedostatkov v činnosti obchodníka s cennými papiermi nekonala v súlade s o zásadou prevencie, a je zrejmé, že ak by tak konala, nevznikol by škodný následok na strane navrhovateľa, pretože jeho prostriedky v družstve by prijatím a realizáciou opatrení stanovených NBS po zistení nedostatkov u obchodníka s cennými papiermi boli v súlade s prijatými opatreniami prostredníctvom obchodníka s cennými papiermi riadne investované a zhodnotené podľa Prospektu investícií. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., ktorým je nesprávny úradný postup štátu zastúpeného Národnou bankou Slovenska, nebol preukázaný nesprávny úradný postup zo strany Národnej banky Slovenska pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou Družstva, pričom sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvého stupňa v celom rozsahu (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Len na zdôraznenie jeho správnosti uvádza, že nie je sporné, že NBS bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, v konaní však bol sporný rozsah tohto dohľadu. Až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z.z. (novela zákona č. 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 129/2010 Z.z.), teda až od 1.6.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Teda až od 1.6.2010 mohla NBS dohliadať, či Družstvo dodržiava schválený prospekt investície. Tiež povinnosť aktualizovať prospekt investície v zmysle § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1.1.2009 na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. (novela zák. č. 566/2001 Z. z. vykonaná zákonom č. 558/2008 Z.z.). Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h/ zák. č. 566/2001 Z.z. pokiaľ ide o rizikovosť portfólia, zák. č. 566/2001 Z. z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt a teda ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov (napr. správcovské spoločnosti pre kolektívne investovanie). Preto tieto neexistujúce povinnosti Družstva nemohla NBS kontrolovať. NBS nevykonávala dohľad nad finančnými ukazovateľmi Družstva ako sa mylne domnieva navrhovateľ. NBS mohla podľa platnej právnej úpravy kontrolovať len to, či Družstvo plní informačné povinnosti v zmysle ust. §§ 126 až 130 zák. č. 566/2001 Z.z. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že žalobca si musel byť vedomý toho, že s jeho investíciou je spojené riziko a že doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ust. § 129 ods. 1 písm. b/ zák. č. 566/2001 Z.z. v znení platnom do 21.7.2013; § 126 až § 130 boli zo zákona č. 566/2001 Z. z. vypustené novelou vykonanou zákonom č. 206/2013 Z. z. účinným dňa 22.7.2013). Nevedomosť navrhovateľa alebo jeho údajné spoliehanie sa nemožno pričítať na ťarchu Národnej banky Slovenska v zmysle zásady, podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje. To isté platí aj pokiaľ ide o argumentáciu navrhovateľa, že o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou Družstva nemal vedomosť. Navrhovateľ ako člen družstva (t.j. podnikateľského subjektu) neinvestoval predmetné peňažné prostriedky do subjektu, na činnosť ktorého nemal žiaden vplyv, ale práve naopak, členská schôdza je najvyšším orgánom družstva, prostredníctvom ktorého členovia uplatňujú svoje právo riadiť záležitosti družstva, kontrolujú činnosť družstva a jeho orgánov v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka a Stanov PDSI. Sám navrhovateľ svoj návrh odôvodňoval tým, že. peňažné prostriedky do Družstva vložil výhradne a len z dôvodu, že sa spoľahol na to, že družstvo a aj obchodník s cennými papiermi sú subjekty, nad ktorými vykonáva dohľad NBS a tak že bude zabezpečené ich riadne fungovanie a tým budú nielen ochránené jeho peňažné prostriedky ale aj budú zhodnotené v garantovanej výške. Jeho spoľahnutie vychádzalo z toho, že družstvo malo ako jednu z činností zapísaných v predmete činnosti podľa výpisu z OR - zhromažďovanie peňažných prostriedkov od svojich členov formou členských vkladov a vykonávania činností na uspokojovanie potrieb svojich členov spočívajúce v efektívnom zhodnotení vložených finančných prostriedkov. Navrhovateľ vložil svoje finančné prostriedky do PDSI s plným vedomím toho, že vložením finančných prostriedkov sa stal členom podnikateľského subjektu (družstva), pričom s členstva sú spojené určité práva a povinnosti, ktoré sa týkajú okrem iného aj hospodárenia a majetku družstva. Bol to práve samotný navrhovateľ (v danom prípade sa jedná o člena družstva a vzťah člena družstva k družstvu a dodržiavanie stanovených povinností v tomto vzťahu ako prevenčnej povinnosti predchádzať škodám), ktorý zanedbal prevenčnú povinnosť uloženú mu Obchodným zákonníkom ako členovi družstva a v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka mal postupovať ako člen družstva v spolupráci s ďalšími členmi družstva s primeranou dávkou opatrnosti, ktorú bolo možné od neho spravodlivo požadovať a zvážiť možnú mieru rizika. Mohol a mal sa presvedčiť ako člen družstva o skutočnostiach uvádzaných PDSI, mal sa aktívne, s dostatočnou starostlivosťou riadne a včas zaujímať o svoje práva (výkon svojich práv) voči družstvu, nakoľko ich podcenením či zanedbaním sa aj sám pričinil o znehodnotenie alebo nevymožiteľnosť (stratu). Za činnosť Družstva zodpovedá a v mene Družstva koná predstavenstvo ako štatutárny orgán družstva, ktorý riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva, pokiaľ nie sú zákonom, stanovami alebo rozhodnutím členskej schôdze vyhradené inému orgánu družstva. Členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami družstva a všetkých jej členov (sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo družstvu spôsobiť škodu alebo ohroziť jeho záujmy, alebo záujmy jeho členov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých členov alebo záujmy tretích osôb pred záujmom družstva). Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou navrhovateľa o povinnosti Národnej banky Slovenska v oblasti skúmania rizikovosti portfólia Družstva, nakoľko zákon č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti a preto ani Národnej banke Slovenska z neho nevyplývala povinnosť, ktorá by jej ako povinnému subjektu takúto povinnosť ukladala. Je nepochybné, že ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv subjektu, avšak na druhej strane nemožno prehliadnuť, že štát je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii vo svetle presne zákonom stanovených povinností Národnej banky Slovenska a štát by sa nemohol zbaviť zodpovednosti za postup Národnej banky Slovenska iba v prípade, ak by sa jeho postup ukázal mylným, zasahujúcim do základných práv navrhovateľa, ktorý však nemôže vychádzať z toho, ako takýto postup navrhovateľka vyhodnotila, ale musí vychádzať výlučne z toho, že nemožno prisúdiť Národnej banke Slovenska pri aplikácii zákonov viac povinností ako tých, ktoré jej konkrétnym spôsobom vyplývajú zo zákona, čo je proporcionálne s tým, že nemožno poskytovať ochranu štátnemu orgánu, ktorý si prisvojí pri aplikácii zákona viac práv. Nebola dôvodná ani námietka navrhovateľa o nedostatočných opatreniach Národnej banky Slovenska na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s cennými papiermi pri činnosti voči Družstvu, nakoľko odhliadnuc od aktívneho prístupu Národnej banky Slovenska k obchodníkovi s cennými papiermi, preukázaného jej rozhodnutím zo dňa 8. januára 2008, č. OPK - 9750/3/2007, ktorým uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 16.596,96 eur (500.000,- Sk), kedy po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie Bankovou radou Národnej banky Slovenska, opätovne rozhodnutím zo dňa 20. augusta 2008, č. OPK-9750-5/2007, uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške 9.958,18 eur (300.000,- Sk) a následne rozhodnutím zo dňa 21. decembra 2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb. Národná banka Slovenska svojím postupom neporušila svoje povinnosti, keďže pri výkone verejnej moci postupovala v rozsahu svojich kompetencií daných jej zákonom, nedopustila sa pri svojom rozhodovaní žiadneho excesu a ani nepostupovala spôsobom nezlučiteľným s ochranou základných práv a ľudských slobôd, a preto jej postup nie je možné kvalifikovať ako nesprávny podľa zák. č. 514/2003 Z.z. Jej postup bol v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Štát (Slovenská republika) nemôže priamo zasahovať do vlastnej činnosti družstva (teda ani družstva PDSI) a jeho majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých má družstvo autonómne postavenie a jeho vnútorné vzťahy sa spravujú princípmi členskej samosprávy v družstve v zmysle stanov družstva a ustanovení Obchodného zákonníka. Pokiaľ by NBS zakázal činnosť spočívajúcu v uzatváraní vyššie uvedených vzťahov s členmi družstva (občanmi) a družstvom, zasiahol by tým podľa neho do občiansko-obchodnoprávnych vzťahov a do zmluvnej autonómie subjektov súkromného práva ako aj do vlastníckeho práva občanov mimo rámca ochrany garantovanej čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, pretože by tým obmedzil resp. zmaril ich možnosť nadobudnúť majetkové hodnoty a realizovať svoje práva a uplatňovať nároky vyplývajúce z uvedených zmlúv. Odvolací súd preto z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 21 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a odporcovi úspešnému v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a ani mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.