Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/485/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112214374 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1112214374.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Aleny Svetlovskej a JUDr. Beáty Jurgošovej v právnej veci navrhovateľky: G. D., R. Ľ. XX, R., proti odporcovi: Slovenská A., G. E. E. A., Ž. U. XX, R., o určenie porušenia povinnosti a iné, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. XC/XXX/XXXX-XX, zo dňa 2.5.2013 r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala určenia, že konanie na Okresnom súde Bratislava I porušilo svoju zákonnú povinnosť akceptovať rovnosť účastníkov v súdnom konaní a zaplatenia sumy 10.000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy. Podľa navrhovateľky Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX porušil jej právo na spravodlivý súdny proces, v ktorom sú si všetci účastníci rovní tým, že po otvorení pojednávania sudkyňa overovala len totožnosť navrhovateľky a jej zástupcu a neoverovala totožnosť odporcu. Takýmto konaním nastal stav nezlučiteľný s právnymi normami, kedy odporca pozná totožnosť navrhovateľky, vrátane toho, že je nezamestnaná a navrhovateľka a jej právny zástupca o odporcovi nič nevedia. Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa preukázané, že navrhovateľka bola v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX jeho účastníčkou ako navrhovateľka, zastúpená zástupcom, proti odporcovi Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. V predmetnej veci bolo nariadené pojednávanie na deň 26.9.2011, na ktorom sa podľa zápisnice zúčastnila navrhovateľka, jej zástupca a poverený zástupca odporcu. Súd prvého stupňa skonštatoval, že Ústava Slovenskej republiky zveruje prejednanie a rozhodovanie o sťažnostiach na porušenie základných práv a slobôd Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Súd prvého stupňa tak nemá právomoc v uvedenej veci rozhodovať, čo vyplýva aj z § 7 O.s.p. Zároveň poukázal na to, že takýto návrh na začatie konania nemožno postúpiť Ústavnému súdu Slovenskej republiky podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ako súdu s právomocou prejednať uvedený návrh a rozhodnúť o ňom, keďže tým nie sú naplnené zákonné podmienky na podanie návrhu na Ústavný súd Slovenskej republiky. V danom prípade teda neprichádza do úvahy zastavenie konania a následné postúpenie návrhu; súd prvého stupňa preto návrh na začatie konania zamietol. K námietke diskriminácie, ktorá mala spočívať v porušení rovnosti účastníkov konania súd prvého stupňa uviedol, že samotná diskriminácia sa z hľadiska uplatnenia práva prekrýva s porušením práva na rovnosť účastníkov konania. Nemožno preto vyvodiť záver, že v danom prípade došlo k diskriminácii podľa zákona č. 365/2004 Z.z., nakoľko porušenie základného ústavného práva, ktorého konštatovanie prináleží Ústavnému súdu Slovenskej republiky, nemôže byť zároveň vyhodnotené ako diskriminačné konanie. Nemôže tak ísť o diskrimináciu, ak konanie spadá do sféry porušenia základného ústavného práva, nakoľko by išlo o dva samostatné právne tituly vychádzajúce z rovnakých skutkových okolností, čo by viedlo k porušeniu ústavného princípu proporcionality. Dosiahnutie nápravy zásahu do práv navrhovateľky je preto potrebné riešiť v rámci využitia inštitútu ústavnej sťažnosti. Pokiaľ by návrh vychádzal z nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, čo však navrhovateľka výslovne odmietla, súd prvého stupňa poukázal na absenciu nesprávneho úradného postupu a nepreukázanie nemajetkovej ujmy zo strany navrhovateľky, čo mal za dôvod na zamietnutie návrhu na začatie konania. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Nakoľko si úspešný odporca náhradu trov konania neuplatnil, náhradu trov konania mu nepriznal. Proti rozsudku podala odvolanie navrhovateľka a žiadala napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Uviedla, že v konaní preukázala skutočnosť, že Okresný súd Bratislava I po otvorení pojednávania vo veci vednej pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX neoveroval totožnosť odporcu, ale len totožnosť navrhovateľky a jej zástupcu. Postup súdu prvého stupňa tak mal vady, pretože overením len navrhovateľky spôsobil ujmu na právach navrhovateľky na rovnosť účastníkov. Navrhovateľka nepozná osobné údaje osoby, ktorá sa zúčastnila na pojednávaní, ale táto osoba vie o navrhovateľke a jej zástupcovi všetky údaje chránené Ústavou Slovenskej republiky. Namietla, že súd prvého stupňa sa v odôvodnení zameral na články Ústavy Slovenskej republiky, zakladajúce právo na spravodlivý súdny proces a rovnosť účastníkov konania, v odôvodnení však už necitoval súvisiace ustanovenia § 1 až § 3 a § 18 O.s.p. Namietla i nevykonanie dokazovania a nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 31.7.2014 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s jeho odôvodnením, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.). Súd prvého stupňa odôvodnil napadnutý rozsudok spôsobom zodpovedajúcim § 157 ods. 2 O.s.p., pričom odvolací súd pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, čomu zodpovedá odôvodnenie napadnutého rozsudku, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces; zo strany súdu prvého stupňa preto nebolo potrebné citovať § 1 až § 3 a § 18 O.s.p., ako uvádzala navrhovateľka. K odvolacej námietke týkajúcej sa nevykonania dokazovania súdom prvého stupňa odvolací súd uvádza, že podľa zápisnice o pojednávaní dňa 2.5.2013 súd prvého stupňa po prednese návrhu zo strany navrhovateľky a prednese vyjadrenia k návrhu zo strany povereného zástupcu odporcu vykonal dôkaz listinami založenými na č.l. 3 a 4 - zápisnica o pojednávaní vo veci vedenej pod sp. zn. 19C/228/2009 a odpoveď odporcu na žiadosť navrhovateľky na náhradu škody. Po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. účastníci konania nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a súd prvého stupňa vyhlásil uznesenie, ktorým sa dokazovanie skončilo. Na tomto základe odvolací súd vyhodnotil námietku týkajúcu sa nevykonania dokazovania ako nedôvodnú. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešný odporca by mal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Nakoľko si však náhradu trov konania neuplatnil, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.