Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/693/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112216211 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1112216211.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľa: Q. J., K.. XX.XX.XXXX, O. R. X, O., zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Juraj Juríček, s.r.o., Robotnícka 5, P.O.BOX 43, Bratislava, proti odporcovi: UNIQA poisťovňa, a.s., IČO : 00 653 501, Lazaretská 15, Bratislava, o návrhu na zaplatenie 534,77 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17. septembra 2013 č.k. 19C/52/2011 - 101 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu na zaplatenie 534,77 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 04.09.2011 do zaplatenia, vo zvyšnej časti návrh zamietol a vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Rozhodol tak na základe návrhu navrhovateľa, domáhajúceho sa priznania nároku titulom náhrady škody z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla tým, že dňa 15.07.2011 došlo ku škodovej udalosti, ktorej bol účastníkom so svojim motorovým vozidlom FIAT Stilo, EČ O. XXX Y. a motorovým vozidlom DACIA Sandero, EČ Q. XXX D. vedeným p. Ing. X. J., prevádzkovateľom vozidla s poistnou zodpovednosťou z prevádzky motorového vozidla u odporcu, tak že sa spod kolesa tohto motorového vozidla odrazil kameň a zasiahol čelné sklo motorového vozidla navrhovateľa, ktoré prasklo. Ku škodovej udalosti došlo tak, že na diaľnici smerom na Žilinu pri odbočovaní na Bytču spomalil svoje motorové vozidlo, keď ho predbehlo vozidlo pani J. a pri predbiehaní mu poškodilo predné sklo kameňom odrazeným spod kolies jej motorového vozidla. Potom už nepokračoval v odbočovaní, vozidlo predbehol a signalizoval jej, aby zastavila. Obe autá teda zastavili na odstavnom pruhu pred Žilinou, v mieste odbočenia na letisko, kde jej ukázal poškodenie predného - 2 - skla. Navrhovateľ si poškodené vozidlo nechal obhliadnuť u odporcu dňa 25.07.2011, o čom bol spísaný Zápis o poškodení vozidla (čl.12), zároveň v ten istý deň oznámil škodovú udalosť odporcovi na predpísanom tlačive (čl. 10,11). Poškodené čelné sklo si navrhovateľ nechal vymeniť v servise. Dňa 28.07.2011 uhradil servisu AUTO VALUŠEK ITALY s.r.o. čiastku 534,77 eur v hotovosti, na základe faktúry č. E. XXXXX. Túto čiastku si v konaní voči odporcovi uplatnil titulom škody vzniknutej z prevádzky motorového vozila poisteného u odporcu. Odporca uzavrel škodovú udalosť dňa 24.08.2011 s tým, že nie je možné preukázať, že charakter vzniku škody zodpovedá deklarovanému priebehu a spôsobu uvedenému v oznámení škodovej udalosti a teda nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody na vozidle poškodeného a prevádzkou motorového vozidla poisteného. Poukázal na rakúsku právnu úpravu, ktorá vylúčila náhradu poškodených čelných skiel, ak k poškodeniu došlo na diaľnici, pretože sa vychádza z toho, že vozovky diaľnice sú čisté a neexistuje žiadny dôvod na poškodenie čelného skla. Uviedol, že v prípade navrhovateľa neboli splnené zákonné podmienky na poskytnutie poistného plnenia, pretože v čase vzniku škodovej udalosti jazdil bez platnej STK a teda použil vozidlo, ktoré sa v cestnej premávke nemalo nachádzať pre svoju technickú nespôsobilosť, a to s poukazom na znenie zákona č. 8/2009 Z.z. Uplatnený nárok považoval za nepreukázaný, pre nesplnenie zákonných podmienok na zaplatenie žalovanej sumy, definovaných v zákone č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení. Za irelevantné považoval tvrdenie, že po obhliadke bola navrhovateľovi odporučená oprava čelného skla, pretože obhliadky vykonáva pracovník sesterskej spoločnosti odporcu Insevice, bez posúdenia primeranosti nárokov poistených alebo poškodených podľa príslušných zákonov alebo poistných podmienok a bez dosahu na samotnú likvidáciu, vykonávanú likvidátormi, ktorí sú zamestnancami odporcu. Súd prvého stupňa skutkovo ustálil, že dňa 15.07.2011 došlo v poobedňajších hodinách na diaľnici D1 pri Bytči k poškodeniu čelného skla motorového vozidla navrhovateľa FIAT STILO, EČV O. XXX Y. a že vzniknutá škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla svedkyne Ing. X. J., DACIA SANDERO, spod kolesa ktorého sa počas jazdy odrazil kameň a následne poškodil čelné sklo motorového vozidla navrhovateľa FIAT STILO. Navrhovateľ podľa súdu prvého stupňa vznik škody v konaní preukázal. Ide o čiastku, ktorú zaplatil v hotovosti dňa 28.07.2011 v AUTOSERVISE VALUŠEK ITALY, s.r.o., na základe faktúry č. FS11 50527 (čl.13). Táto zaplatená čiastka zodpovedá zmenšeniu majetku navrhovateľa, teda jeho skutočnej škode, za ktorú zodpovedá prevádzkovateľka motorového vozidla DACIA Sandero, A. Q. XXX CH H.. J., ktorá má zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou tohto vozidla poistenú u odporcu. Odporca je tak v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. povinný škodu za svoju poistenú nahradiť poškodenému navrhovateľovi. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2011 Z.z. je poisťovateľ (odporca) povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení šetrenia. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca skončil šetrenie škodovej udalosti dňa 19.08.2011, kedy listom oznámil navrhovateľovi, že uzavrel škodovú udalosť bez poskytnutia plnenia (čl.14). Dňom 04.09.2011 teda súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 9,5 % ročne. - 3 - Pre úplnosť súd dodal, že námietky odporcu vzťahujúce sa na skutočnosť, že v čase vzniku škody na vozidle navrhovateľ jazdil bez platnej STK súd považoval za irelevantné, bez vzťahu k skutkovej a právnej podstate prejednávanej veci. Uplynutie lehoty platnosti STK nemá príčinnú súvislosť so vznikom škody a jej výšky a ani vplyv na ustálenie osoby zodpovednej za jej vznik. Proti rozsudku podal odvolanie odporca, pre neúplné zistenie skutkového stavu súdom, nevykonaním navrhnutých dôkazov a pre nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na diametrálne rozdiely vo výpovediach navrhovateľa, jeho manželky a svedkyne H.. J. pri opise priebehu poistnej udalosti, na ktoré upozornil už v priebehu konania a svoje tvrdenia doložil rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, ktorý potvrdil zamietajúci rozsudok okresného súdu práve z princípu rozporných výpovedí účastníkov poistnej udalosti a svedkov. Súd prvého stupňa však tento argument odporcu nezobral do úvahy, teda nesprávne vyhodnotil vecnú skutkovú podstatu vzniku údajného poškodenia vozidla navrhovateľa. Ak sa vozidlo navrhovateľa nachádzalo odbočovacom pruhu na diaľnici a malo vychádzať z diaľnice na diaľničnom privádzači pri odbočení na Bytču, nachádzalo sa zásadne v pravom jazdnom pruhu a ľavý pruh bol pre vodičku Ing. Lábajovú voľným, teda, ako sama uviedla, nemohla vozidlo navrhovateľa v čase údajného poškodenia čelného skla predbiehať. Na otázku zástupcu odporcu H.. J.Á. ako svedkyne, ak by tento druh škody nebol krytý zaplatili by ste takúto škodu, ak by ste si nebola istá o vašej vine, odpovedala : „nie, určite nie.“ Svedkyňa si len vymenila údaje s navrhovateľom a až dodatočne vyplnila tlačivo o škodovej udalosti. Sama o poškodení skla navrhovateľa nevedela. Súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil aj prípadnú čiastočnú liberáciu v zmysle výkladu ust. § 428 Obč. zák. Škoda tu bola síce spôsobená osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, avšak okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke dopravného prostriedku, (tzv. vonkajšie okolnosti). Aj v týchto prípadoch však treba zvážiť možnosť liberácie prevádzateľa s poukazom napr. na to, že nie je objektívne možné predvídať, že na ceste prvej triedy alebo diaľnici sa môže nachádzať kameň (štrk), najmä ak na takéto nebezpečenstvo neupozorňuje ani dopravné značenie. Minimálne v tomto prípade prichádza do úvahy solidárna zodpovednosť prevádzkovateľa a správcu príslušnej komunikácie a na podporu svojich tvrdení poukázal na rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. XC/XX/XXXX G. XX. XX. XXXX. Súd prvého stupňa zamietol aj návrh odporcu na doplnenie dokazovania, že vozidlo navrhovateľa nemalo v čase vzniku škodovej udalosti platnú emisnú a technickú kontrolu a jeho návrh, aby dal dopyt na obvodný úrad v mieste trvalého bydliska navrhovateľa alebo na dopravný inšpektorát za či navrhovateľ pred vznikom škodovej udalosti zo dňa 15.07.2011 bol riešený pre priestupok neplatnosti emisnej a technickej kontroly, ktorého účelom bolo dokázať, či zastavenie vodičky H.. J. nebolo len účelové, za účelom preplatenia opravy jeho už rozbitého čelného skla. Navrhovateľ si čiastočne za svoju škodu môže sám podľa ust. § 441 Občianskeho zákonníka veta pred bodkočiarkou, pretože jeho vozidlo nebolo spôsobilé na prevádzku v cestnej premávke neplatnosťou emisnej a technickej kontroly. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie odporcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. - 4 - Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil svoje odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. Vzhľadom k nejednotnej praxi pri likvidácii škodových udalostí v povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v prípadoch škôd na čelnom skle, spôsobených kameňom vymršteným spod kolies iného motorového vozidla, už Útvar dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska vo svojom stanovisku zo 16. júla 2013 vydanom podľa § 1 ods. 3 písm. a) tretieho bodu v spojení s § 37 ods. 3 písm. d) zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov dospel k záveru, že ak udalosť, škoda na čelnom skle, bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, škoda vznikla a existuje príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody, prevádzkovateľ zodpovedá za škodu na čelnom skle a pokiaľ má uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je poisťovateľ povinný takúto škodu zaňho nahradiť. Vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla je okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobí škodu. Nakoľko prax bola nejednotná nielen pri likvidácii škodových udalostí, ale i v rozhodovacej praxi okresných i krajských súdov, stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky odstránilo túto nejednotnosť zaujatím názoru, podľa ktorého „Aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť. “ V uvedenom stanovisku NS SR poukazuje na právnu úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (§ 427 až 431 Obč. zák.) ktorá je založená na tom, že ako podmienku vzniku zodpovednostného vzťahu nepredpokladá porušenie právnej povinnosti, ak je škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky (ktorá je súhrnne označená ako dopravné prostriedky). Ide o zodpovednosť objektívnu, kedy sa zodpovedná osoba (prevádzkovateľ) nemôže zbaviť zodpovednosti tým, že preukáže nedostatok zavinenia; jej zodpovednosť je vylúčená len pri splnení liberačných dôvodov (§ 428 Obč. zák.). Zákon tým poskytuje zvýšenú ochranu poškodenému a reflektuje skutočnosť, že dopravné prostriedky predstavujú viac či menej zložité technické zariadenia, s čím sú spojené zvýšené nároky na ich ovládanie, pohybujú sa spravidla väčšou rýchlosťou a vykazujú preto zvýšené riziko vzniku škôd pre prepravované osoby či pre okolie. Objektívna zodpovednosť sa spája práve s týmito prejavmi typickými pre prevádzku zariadení, najmä pre ich pôsobenie na okolie či dovnútra spôsobom, ktorý je výsledkom vlastností dopravného prostriedku, schopného premiestňovať sa z miesta na miesto - 5 - a prepravovať pritom osoby alebo veci. Prevádzkovateľ sa zbaví zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (ktorá vzniká bez zreteľa na zavinenie) len v prípade, že preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Svojej zodpovednosti sa však prevádzkovateľ nemôže zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Za okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke (pri ktorých liberácia vôbec nie je možná) považuje súdna prax okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky, t.j. tzv. „vnútorné“ okolnosti tej-ktorej prevádzky. Odpoveď na otázku, či a kedy ide o takúto okolnosť, vždy závisí od povahy a okolností konkrétneho prípadu. Súdna prax v záujme ochrany poškodených osôb vykladá pojem prevádzky veľmi široko. Za takú okolnosť sa považuje napr. zlyhanie bŕzd, vada materiálu, nedostatočná údržba zariadenia prevádzky, prasknutie pneumatiky či iné nedostatky materiálu (a to aj skryté), ale aj okolnosti a nedostatky na strane vodiča či iných osôb použitých pri prevádzkovaní dopravy. Motorové vozidlo je v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava k jazde a bezprostredné výkony po ukončení jazdy, ako aj výkony potrebné na údržbu vozidla. Už samo uvedenie motoru do chodu patrí k prevádzke motorového vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu a či nie, či sa to stalo na ceste, prípadne na inom priestranstve verejnosti prístupnom alebo ešte v garáži, a či motor uviedol do chodu sám prevádzateľ alebo jeho pracovník. Medzi okolnosti majúce pôvod v prevádzke patria aj nedostatky, či vady materiálu, a to aj nespoznateľné (napr. R 80/1970, R 9/1972, R 3/1984, str. 31). Majúc na zreteli uvedené, nie sú pochybnosti o tom, že samotný pohyb (valivý pohyb kolies) a rýchlosť dopravného prostriedku sú osobitnou, špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky. Ak v súvislosti s valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobí škodu na čelnom skle iného auta, k takejto škode dochádza v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t.j. s jeho činnosťou a pohybom. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla iného motorového vozidla spôsobí škodu. Uvedené stanovisko vyriešilo nejednotnosť či už v poistnej alebo súdnej praxi. Odvolacie námietky odporcu vo vzťahu k nevykonaniu ním navrhnutého dôkazu o preukázaní riešenia priestupku neplatnej emisnej a technickej kontroly z dôvodu poškodeného čelného skla jeho vozidla odvolací súd považuje za účelové a za obdobný považuje aj poukaz na nejednotnosť vo výpovediach odporcu, jeho manželky a svedkyne H.. J.. Mierne odlišná výpoveď v prípadoch navrhovateľa a jeho manželky, svedčí práve o prekvapivosti danou situáciou a vlastným zaregistrovaním priebehu škodovej udalosti. Obdobne i popis situácie prevádzkovateľkou vozidla, ktoré škodu spôsobilo, je absolútne primerané jej zdôvodneniu, že v aute viezla ďalšie dve kolegyne, z čoho úplne prirodzene vyplýva, že v aute bola čulá debata, a teda je aj prirodzené, že vozidlo predtým nespozorovala a všimla si ho až keď sa ju pokúšalo zastaviť. Poisťovaciu prax v Rakúsku, vyplývajúcu z predpokladu čistých diaľnic, nemožno s našimi podmienkami práve pre stav - 6 - našich diaľnic stotožňovať a jeho argumentácia založená na rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 8C /51/201 z 08.09.2011, podľa ktorého kameň súvisí s cestnou komunikáciou a nie s prevádzkou motorového vozidla, je vyvrátená práve vyššie uvedeným stanoviskom NS SR. Vzhľadom k uvedenému, odvolaciemu súdu nezostalo iné ako konštatovať, že obrana odporcu v konaní a jeho odvolacie dôvody vykazujú len znaky účelovosti s cieľom zbaviť sa náhrady vzniknutej škody za prevádzkovateľku auta, ktorým bola škoda spôsobená. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.