Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5CoPr/3/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112223881 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1112223881.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľa : Y. K., X. L. XX, XXX XX X., zast. Mgr. Slavomírom Slávikom, advokátom so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, proti odporcovi: E.ON Business Services Slovakia spol. s r.o., IČO: 31 404 600, so sídlom Čulenova 5, 811 09 Bratislava, zast. Ružička Csekes s.r.o., so sídlom Vysoká 2/B, Bratislava, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 03. októbra 2013 č.k. 4Cpr/6/2012 - 151 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Odporca je povinný zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania navrhovateľa vo výške 311,78 EUR do rúk Mgr. Slavomíra Slávika, do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 01.06.2012, realizované zo strany odporcu a doručené navrhovateľovi dňa 18.06.2012, je neplatné. Odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške 14.361,03 Eur, nahradiť mu trovy konania vo výške 2.242,73 Eur a vo zvyšku návrh zamietol. Návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že s odporcom uzavrel dňa 22.09.2008 pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, s dohodnutým druhom práce System administrator, s dňom nástupu do práce 01.10.2008 a miestom výkonu práce E.ON IT Slovakia, spol. s r.o., Tower 115, Pribinova 25, 811 09 Bratislava. K pracovnej zmluve boli uzatvorené 2 dodatky ako Prílohy č. 1 a 2, predmetom ktorých bola špecifikácia pracovnej náplne navrhovateľa. V priebehu trvania pracovného pomeru bola pracovná zmluva menená - 2 - celkom 5-krát, pričom predmetom zmien bol druh práce a výška mzdy. Odporca počnúc dňom 16.04.2012 prestal prideľovať navrhovateľovi prácu v mieste výkonu práce, pričom navrhovateľ sa ešte pred týmto dátumom domáhal a navrhoval zmenu obsahu pracovnej zmluvy v časti dohodnutej ako miesto výkonu práce v dôsledku plánovanej zmeny sídla odporcu, avšak odporca odmietol navrhovanú zmenu pracovnej zmluvy. Navrhovateľ sa dňa 16.04.2012 dostavil na miesto výkonu práce tak, ako to bolo dohodnuté v pracovnej zmluve, kde mu nebola a nie je prideľovaná žiadna práca podľa pracovnej zmluvy. O prideľovanie práce požiadal odporcu opakovane písomne, na výzvy však odporca nereagoval. Dňa 18.06.2012 bolo navrhovateľovi doručené okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu, že navrhovateľ nenastúpil dňom 16.04.2012 do práce, hoci bol na to vyzvaný. Navrhovateľ oznámil odporcovi listom zo dňa 25.06.2012, že považuje okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné a požaduje prideľovanie práce podľa pracovnej zmluvy. Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal aj zaplatenia náhrady mzdy v sume 1.595,67 Eur za každý mesiac odo dňa 27.06.2012 až do času, keď mu odporca umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Odporca poukázal na to, že všetci zamestnanci vrátane navrhovateľa boli so zmenou sídla odporcu riadne oboznámení vopred. Navrhovateľ od počiatku vyhlasoval, že so zmenou sídla odporcu a teda aj miesta výkonu práce nesúhlasí a žiadal o uzatvorenie dohody o zmene pracovných podmienok, pričom otvorene vyhlasoval, že bude žiadať kompenzáciu za svoj súhlas, resp., že dohodu o zmene pracovných podmienok nepodpíše a odporca nebude mať inú možnosť, ako mu dať výpoveď s odstupným. Podľa pracovnej zmluvy zo dňa 22.09.2008 navrhovateľ ako zamestnanec a odporca ako zamestnávateľ uzatvoril pracovný pomer na dobu neurčitú, na funkciu System Administrator, s nástupom do práce 01.10.2008 s miestom výkonu práce E.ON IT Slovakia, spol. s r.o., Tower 115, Pribinova 25, 811 09 Bratislava. Výzvou zo dňa 16.04.2012 navrhovateľ adresoval odporcovi výzvu na prideľovanie práce v súlade s podmienkami dohodnutými v pracovnej zmluve. Listom zo dňa 01.06.2012 odporca doručil navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu dlhodobej absencie a nenastupovania do práce, a to napriek výzve na odstránenie tohto stavu, čo považoval odporca za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že miesto výkonu práce, hoci aj dohodnuté v pracovnej zmluve fakticky ako sídlo spoločnosti zamestnávateľa, je potrebné pri jeho zmene dohodnúť ako zmenu obsahu pracovnej zmluvy medzi zamestnancom a zamestnávateľom. V opačnom prípade by dochádzalo k svojvoľnej zmene miesta výkonu práce zo strany zamestnávateľa bez možnosti zamestnanca s uvedenou zmenou podstatnej náležitosti pracovnej zmluvy súhlasiť alebo nesúhlasiť, a to napríklad pri každej zmene sídla spoločnosti, čo je v zmysle ustanovení Zákonníka práce neprípustné. V danom prípade teda - 3 - bolo potrebné dohodnúť medzi zamestnávateľom a zamestnancom zmenu obsahu pracovnej zmluvy v časti miesta výkonu práce. Odporca v konaní síce predložil návrh dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy, okrem iného aj v časti miesta výkonu práce, podpísaný len zo strany odporcu s tvrdením, že navrhovateľ odmietol uvedenú dohodu podpísať. K obsahu dohody a jej zaslaniu navrhovateľovi sa vyjadrila svedkyňa J. J., personalistka odporcu, ktorá vypovedala zmätočne, a to tak, že e-mailom zo dňa 11.04.2012 (č.l. 121), zasielaným všetkým zamestnancom bolo oznámené, že sa budú podpisovať dohody o zmene pracovnej zmluvy, ktorá mala obsahovať informáciu o zmene mzdy a o novom sídle spoločnosti. Zo samotného obsahu e-mailu však nemožno vyvodiť, o akú dohodu o zmene obsahu pracovnej zmluvy išlo, a či obsahom dohody mala byť aj zmena miesta výkonu práce. Ani z argumentácie odporcu v priebehu sporu nebolo presvedčivo preukázané jeho tvrdenie ohľadom návrhu dohody o zmene pracovnej zmluvy, nakoľko po podaní návrhu na začatie konania argumentoval tým, že dohodu o zmene pracovnej zmluvy nebolo potrebné uzatvoriť vzhľadom k tomu, že išlo o zmenu sídla spoločnosti zamestnávateľa s tým, že vynucovať si uzatvorenie takejto dohody pod hrozbou rozviazania pracovného pomeru a vyplatenia odstupného zo strany zamestnanca by bolo konaním v rozpore s dobrými mravmi. Tiež tvrdil, že s navrhovateľom bol vykonaný osobný pohovor s informáciou o možných konzekvenciách, ak navrhovateľ neupustí od svojho konania, spočívajúceho v dožadovaní sa uzatvorenia dohody o zmene pracovnej zmluvy a kompenzácie za svoj súhlas. Počas konania však zmenil argumentáciu s tým, že všetkým zamestnancom, vrátane navrhovateľa, ponúkol uzatvorenie dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy v časti miesta výkonu práce (č.l. 76-77), pričom navrhovateľ uvedenú dohodu odmietol uzavrieť. Uvedenému tvrdeniu nekorešponduje ani e-mail zo dňa 12.04.2012 (č.l. 113-119) ohľadom podrobných informácií o presťahovaní sídla spoločnosti, v ktorom nie je ani zmienka o podpisovaní dohôd o zmene pracovnej zmluvy. Konanie v rozpore s dobrými mravmi a zneužitie práva zo strany navrhovateľa, nebolo v konaní preukázané, a to ani výsluchom predvolaného svedka Ing. T. O.. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ dňa 16.04.2012 riadne nastúpil do práce v mieste výkonu práce dohodnutom v pracovnej zmluve a odporca nemal zákonný dôvod (závažné porušenie pracovnej disciplíny) na okamžité skončenie pracovného pomeru. V súvislosti s uvedeným vznikol navrhovateľovi nárok na vyplatenie náhrady mzdy v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Za rozhodujúce obdobie je potrebné považovať kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok, t.j. v danom prípade je rozhodujúcim obdobím obdobie 1. štvrťroku 2012. Súd prvého stupňa výpočtom podľa § 134 ods. 4 Zák. práce dospel k priemernej mesačnej mzde navrhovateľa vo - 4 - výške 1.626,90 Eur (hrubá mzda za mesiace 1,2,3/2012 spolu 4 787,79 Eur : 512 = 9,35 Eur = priemerný hodinový zárobok x 174 /koeficient pripadajúci na týždenný pracovný čas 40 hod./ = 1 626,90 Eur . Navrhovateľ ale žiadal priznať náhradu mzdy vo výške 1 595,67 Eur mesačne, súd mu teda priznal náhradu mzdy podľa jeho návrhu celkovo vo výške 14. 361,03 Eur (1 595,67 Eur x 9), za obdobie 9 mesiacov odo dňa keď oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Vo zvyšnej časti návrh v časti presahujúcej uvedené obdobie s poukazom na ust. § 79 ods. 1 a 2 Zákonníka práce zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O.s.p., a navrhovateľovi priznal náhradu trov konania voči odporcovi v celkovej výške 2.242,73 Eur. Proti rozsudku v návrhu vyhovujúcej časti podal odvolanie odporca, uviedol že súd prvého stupňa nepochopil argumentáciu odporcu, dostatočne sa ňou nezaoberal a ani nepožiadal odporcu o vysvetlenie uvádzaných skutočností a argumentácie. Hoci odporca súdu preukázal zneužitie práva zo strany navrhovateľa a konanie v rozpore s dobrými mravmi, a to aj svedeckou výpoveďou pána Tebuňu, súd sa obmedzil výlučne na konštatovanie, že konanie v rozpore s dobrými mravmi nebolo zo strany odporcu preukázané. Takéto odôvodnenie nespĺňa ani tie najzákladnejšie atribúty na odôvodnenie rozhodnutia. Na podpis dohody o zmene pracovných podmienok nebol dôvod, nakoľko výkladom pracovnej zmluvy navrhovateľa možno dospieť k záveru, že ako miesto výkonu práce bolo dohodnuté miesto sídla odporcu. Súd prvého stupňa ale v odôvodnení rozsudku nejasne a neurčito argumentuje, že v danom prípade bolo potrebné k zmene pracovnej zmluvy pristúpiť. pričom opomenul uviesť akýkoľvek argument vedúci k tomu, aby odporca pochopil, aký výklad súd pri interpretácii pracovnej zmluvy navrhovateľa použil. Za použitia logického výkladu formulácie miesta výkonu práce v pracovnej zmluve ako E.ON IT Slovakia spol. s r.o. Tower 115. Pribinova 25, 811 09 Bratislava, možno dospieť k záveru, že miestom výkonu práce je sídlo spoločnosti odporcu, pričom konkrétna adresa zamestnávateľa bola uvedená z dôvodu, že v čase uzatvárania zmluvy to bola aktuálna adresa sídla odporcu zapísaná v príslušnom obchodnom registri. Sídla obchodných spoločností sa v priebehu existencie spoločnosti zvyknú meniť a nemožno sa domnievať, že úmyslom zamestnávateľa bolo dojednať miesto výkonu práce tak, aby pri každej zmene sídla spoločnosti v rámci tej istej obce vznikla na strane zamestnávateľa povinnosť uzatvárať dodatky k všetkým existujúcim pracovným zmluvám so zamestnancami. Podľa odporcu ani Zákonník práce v dotknutom ustanovení nemal na mysli práve takéto prípady. Navrhovateľ mal reálu možnosť podpísať dodatok k jeho Pracovnej zmluve a napriek tejto možnosti ho nepodpísal. S touto skutočnosťou sa súd vôbec nevysporiadal a v rozsudku absentuje akákoľvek zmienka o význame tohto konania navrhovateľa v kontexte jeho preukázaného špekulatívneho konania, ktoré malo byť hodnotené ako zneužitie práva a konanie v rozpore s dobrými mravmi na úkor odporcu. K zmätočnosti svedeckej výpovede pani Drienskej uviedol, že je zrejmé, ak sa malo v dodatku k pracovnej zmluve meniť sídlo, - 5 - týmto sa malo meniť aj miesto výkonu práce. Z výpovede uvedenej svedkyne je tiež preukázané, že navrhovateľ vedel, čoho sa majú dodatky týkať. Súd sa len povrchne zameral na hodnotenie jedného e- mailu, napriek tomu, že aj jemu muselo byť jasné, že uvedenou informáciou disponoval aj navrhovateľ. Aj tvrdenie súdu, z ktorého v odôvodnení rozsudku vychádzal o tom, že z tvrdenia odporcu vyplýva, že mal s navrhovateľom pohovor s upozornením na konzekvencie jeho konania sa nezakladá na pravde. Z uvedených dôvodov odporca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne ho zmeniť a návrh zamietnuť. K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ, poukázal na vnútorne rozporné námietky odvolania, keď jedna časť odvolania akoby svedčala záveru o tom, že je nutné meniť pracovnú zmluvu, následne tomu priamo odporuje tvrdenie obsiahnuté v inej časti odvolania, ktoré poukazuje na diametrálne odlišný záver. Zotrval na stanovisku, že miesto výkonu práce navrhovateľa bolo v pracovnej zmluve dohodnuté ako E.ON IT Slovakia spol. s r.o. Tower 115. Pribinova 25, 811 09 Bratislava a ako také zotrvalo v pracovnej zmluve s drobnými úpravami vzťahujúcimi sa výlučne na zmenu obchodného mena aj po prijatí viacerých dodatkov. Zo skúmaného ustanovenia čl. 1 bod. 1 pracovnej zmluvy nie je možné použitím akejkoľvek výkladovej metódy dospieť k záveru o tom, že miesto výkonu práce bolo dohodnuté ako sídlo. Termín „sídlo“ v skúmanom ustanovení pracovnej zmluvy úplne absentuje. Miesto výkonu práce je naproti tomu dohodnuté presným a určitým spôsobom použitím označenia konkrétnej adresy (označenie ulice a súpisného čísla) a zamestnávateľa. Z prejavenej vôle účastníka v pracovnej zmluve je nutné dospieť k záveru, že ako miesto výkonu práce bola medzi zmluvným stranami dohodnutá budova Tower 115, nachádzajúca sa na ulici Pribinova 25, 811 09 Bratislava. Tvrdenia obsiahnuté v odvolaní sú účelové a zavádzajúce. Žiadne z relevantných ustanovení Zák. práce nebráni zmluvným stranám dohodnúť ako miesto výkonu práce mesto, alebo inú konkrétne označenú geografickú oblasť, alebo aj priamo označené sídlo zamestnávateľa. Odporca úplne ignoroval ust. § 43 odsek 1 ZP v spojení s ustanovením § 54 ZP, ak žiadal od navrhovateľa, aby vykonával prácu na inom mieste, ako to bolo dohodnuté v pracovnej zmluve bez toho, aby táto zmena pracovnej zmluvy vyplývala z konsenzu zmluvných strán. Práve odporca je ten subjekt, ktorý porušil svoju zákonnú povinnosť uvedenú v ustanovení § 54 ZP a teda zároveň aj subjekt, ktorý porušil ustanovenie čl. 2 Základných zásad ZP. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR sp .zn. 3 Cdo 81/2010. Zo strany navrhovateľa podľa jeho názoru nedošlo k zneužitiu práva, len sa dožadoval prideľovania práce podľa pracovnej zmluvy, domáhal sa riadneho plnenia si povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru zo strany odporcu. Podotkol, že súd vykonal všetky odporcom navrhované dôkazy, z týchto nevyplynuli žiadne ciele, ktoré by mal sledovať navrhovateľ subjektívnym výkonom svojho práva, v danej veci iné aké zákonom priznané nároky navrhovateľa ako zamestnanca ani nemohli vyvstať a tieto už vôbec nemohli byť - 6 - realizované na škodu odporcu. Poukázal na výklad odporcu ohľadom posúdenia neuzatvorenia dodatku k pracovnej zmluve ako špekulatívneho konania ako vedúci k absurdným a nelogickým záverom a z uvedeného dôvodu aj ako neaplikovateľný. Rozsudok súdu prvého stupňa navrhol ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 os. 1 Os.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie odporcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Vzhľadom ku skutočnosti, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa súd prvého stupňa dostatočne vysporiadal s námietkami odporcu, odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p. obmedzil len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Predmetom konania je určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy. Odporca sa v súdnom konaní ako i vo svojich odvolacích námietkach dovolával správnosti svojho postupu pri premiestnení sídla a súčasne miesta výkonu práce navrhovateľa, ktoré nevyžadovalo zmenu pracovnej zmluvy, poukazoval na zneužitie práva zo strany navrhovateľa a jeho konanie v rozpore s dobrými mravmi, čo súd prvého stupňa podľa jeho názoru nielen že nepochopil ale dostatočne si ani neosvojil jeho argumentáciu. Zákonník práce v § 63 ods. 1 písm. a) <http://www.epi.sk/main/goto.ashx?t=27&p=120869-120872> v znení účinnom do 31. decembra 2012 určuje možný dôvod skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa, ak sa zrušuje alebo premiestňuje zamestnávateľ alebo jeho časť. Podľa novelizovaného ust. § 63 ods. 1 písm. a/ bod 2. Zák. práce (zák. č. 361/2012 Z.z., účinného od 1. januára 2013) ak sa zamestnávateľ premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce, je zamestnávateľ oprávnený dať zamestnancovi výpoveď z dôvodu premiestnenia sa zamestnávateľa na iné miesto výkonu práce, ako je uvedené v pracovnej zmluve zamestnanca. Toto ustanovenie má kogentný charakter a preto uvedené dôvody nie je možné meniť jednostranne alebo dohodou zmluvných strán. V prípade premiestnenia celého alebo časti zamestnávateľského subjektu dochádza k zmene podstatnej časti pracovnej zmluvy zamestnanca - miesta výkonu práce. K naplneniu výpovedného dôvodu dochádza vtedy, ak zamestnanec nie je ochotný prejsť na iné miesto výkonu práce, ktoré mu zamestnávateľ ponúkol. Ak teda zamestnanec nesúhlasí so zmenou pracovnej zmluvy v časti miesta výkonu práce, nastupuje pre zamestnávateľa možnosť uplatnenia výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce <http://www.epi.sk/main/goto.ashx?t=27&p=120869-120872>. Výpoveď je potrebné - 7 - doručiť tak, aby výpovedná doba uplynula do doby zmeny miesta zamestnávateľa. V opačnom prípade by mohla vzniknúť podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Zákonníka práce <http://www.epi.sk/main/goto.ashx? t=27&p=121632-121632> iná prekážka v práci na strane zamestnávateľa s nárokom zamestnanca na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku, a to až do uplynutia výpovednej doby. Uvedené jednoznačným a zrozumiteľným spôsobom vyvracia veľmi svojrázny výklad práva a najmä dotknutých ust. Zák. práce odporcom, keď tvrdí, že zákon nemal na mysli prípady, aby každá zmena sídla spoločnosti v rámci jednej obce vyvolala na strane zamestnávateľa povinnosť uzavretia nového dodatku k pracovnej zmluve u všetkých zamestnancov. Zákonník práce ale v rozpore s výkladom odporcu má práve toto na mysli. Súčasne ale poskytuje možnosti v rámci realizácie zmluvnej voľnosti a kogentnosti daného ustanovenia, a to právo zamestnanca ale i zamestnávateľa na nepodpísanie takéhoto dodatku, čo ale priamo vyvolá povinnosť zamestnávateľa, po splnení prípadnej ponukovej povinnosti voči zamestnancovi, pracovný pomer ukončiť výpoveďou. Nemôže byť takýto právny stav a správanie zamestnanca v súlade s dotknutým ustanovením vyhodnotené ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, preukázateľne špekulatívne, ktoré malo byť zo strany súdu vyhodnotené ako zneužitie práva na úkor odporcu. Aj odporcov názor o neexistencii dôvodu na podpis dohody o zmene pracovných podmienok týkajúcich sa miesta výkonu práce, ktoré bolo dohodnuté ako miesto sídla odporcu a ktorému nie je zrejmý ani výklad, ktorý súd použil, nakoľko podľa neho logickým výkladom možno dospieť k tomu, že v pracovnej zmluve uvedené miesto výkonu práce E.ON IT Slovakia spol. s r.o. Tower 115, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, je sídlo odporcu, pričom táto adresa zamestnávateľa bola uvedená z dôvodu, že v čase uzatvárania zmluvy to bola aktuálna adresa sídla odporcu zapísaná v obchodnom registri, je veľmi svojráznym interpretovaním zákona. Správne tu navrhovateľ poukázal, že zamestnávateľ má možnosť dohodnúť ako miesto výkonu práce mesto, alebo inú konkrétne označenú geografickú oblasť prípadne priamo označenie „sídlo zamestnávateľa“ a takéto vymedzenie miesta výkonu práce by potom nemalo možnosť vyvolať také právne následky či problémy, ako označenie v pracovnej zmluve medzi účastníkmi konania. Okamžité skončenie pracovného pomeru (ust. § 68 ods. 1 ZP) je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru a jeho platnosť je podmienená písomnou formou a skutkovým vymedzením dôvodu. Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec : a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu. Ani jedna z týchto dvoch podmienok zo strany navrhovateľa naplnená nebola. Porušenia svojich povinností sa dopustil odporca a to neprideľovaním práce navrhovateľovi v mieste výkonu práce platne dohodnutom v pracovnej zmluve a postupom pri ukončení pracovného pomeru s navrhovateľom nie v súlade so zákonom. - 8 - Rozsudok, v ktorom dal súd prvého stupňa jasnú argumentáciu o nenáležitosti aplikácie tohto titulu na skutkový stav veci, je potom vecne správny, súd prvého stupňa vo veci vykonal i náležité dokazovanie a správnym smerom, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil vo veci samej aj správny právny záver. V zmysle judikatúry ÚS SR do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a hodnotením dôkazov ( IV.ÚS 252/04), neznamená ani právo na to, aby bolo súdom rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnym názorom ( I.ÚS 50/04), nepatrí sem ani právo účastníka dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov ( I.ÚS 97/97), resp. toho, aby sa súd riadil výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov predkladaných účastníkom ( II.ÚS 3/97). Pokiaľ ide o obsah odôvodnenia súdneho rozhodnutia, súd nemusí v ňom dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie s podstatným významom pre vec, a stačí ak dostatočne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzalo do všetkých podrobností. V odvolaní odporca neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného skutkového stavu a jeho právneho hodnotenia, naopak jeho argumentačná logika má výrazné znaky účelového zahmlievania postupu odporcu v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona, navyše tak prísne formalistického akým je Zákonník práce. Z konania pred súdom prvého stupňa iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odvolací súd ešte pre úplnosť uvádza, ak pri uplatňovaní nároku na náhradu mzdy žalobou zamestnanec požaduje nižšiu mzdu, než mu právom patrí, je súd povinný ho poučiť o možnosti upraviť v tomto zmysle žalobný návrh. Bez poskytnutia tohto poučenia súd nesmie o žalobe rozhodovať a vyvodzovať, že tu nie je možné prekročiť návrh účastníka konania a prisúdiť viac, než sa domáha (R 45/1983). Náhrada mzdy teda predstavuje výnimku zo zásady ustanovenej v § 153 ods. 2 O.s.p., nakoľko ale v tejto časti rozsudok súdu napadnutý nebol , odvolací súd o tejto časti nerozhodoval. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania, ktoré predstavujú odmenu advokáta za 1 úkon právnej služby v zmysle § 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z., á 303,74 (1. vyjadrenie k odvolaniu odporcu zo dňa 07.02.2014 ), 1 x paušálna náhrada vo výške 8,04 eur (rok 2014) - 9 - podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.). Trovy odvolacieho konania predstavujú sumu 311,78 €, ktorú sumu ako náhradu trov odvolacieho konania zaplatí odporca advokátovi navrhovateľa, podľa § 149 ods. 1 O.s.p. Za navrhovateľom uplatnený úkon právnej služby - porada s klientom zo dňa 06.02.2014 ako vzhľadom k rozhodnutiu súdu prvého stupňa za úkon nadbytočný, odvolací súd náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.