Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/562/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112224719 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1112224719.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: O.Á. B., D.. XX.XX.XXXX, N. A. X, N., proti odporcovi: O.. M. B., D.. XX.XX.XXXX, N. A. X, N., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému F. B., D.. XX.XX. XXXX, na čas po rozvode manželstva, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 1P 180/2012-53 zo dňa 28.10.2013, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Napadnuté uznesenie sa m e n í tak, že návrh navrhovateľky na prerušenie konania sa z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd napadnutým uznesením na návrh navrhovateľky prerušil konanie vedené pod sp. zn. 1P 180/2012. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 109 ods. 2 písm. a), § 111 ods. 1, ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení (ďalej len ,,O.s.p.“) s tým, že navrhovateľka je dlhodobo práceneschopná a svoj nepriaznivý zdravotný stav zdokladovala aj lekárskym potvrdením, teda na jej strane bola zistená prekážka trvalejšej povahy, pre ktorú sa nemôže zúčastniť konania. V dôsledku aktuálneho zdravotného stavu navrhovateľka nie je schopná dostatočne a právne relevantným spôsobom chrániť svoje práva a oprávnené záujmy v súdnom konaní a jej aktívna účasť by mohla spôsobiť zhoršenie jej zdravotného stavu. V zákonnej lehote podal proti uzneseniu odvolanie odporca, ktorý uviedol, že k napadnutému rozhodnutiu neboli priložené aj listiny, na ktoré sa súd odvoláva, a preto sa k týmto nevie vyjadriť. Namietol však skutočnosť, že by navrhovateľka nebola schopná sa zúčastňovať súdneho konania. Nakoľko s ňou žije v spoločnej domácnosti, je mu dobre známy faktický stav navrhovateľky, ktorá vedie relatívne bežný život, t.j. chodí na návštevy, na nákupy, často je i niekoľko dní mimo spoločnej domácnosti, dokonca chodí opakovane do svojho zamestnania vypomáhať, resp. zaúčať zamestnanca a občas pracuje aj doma. Odporca má za to, že ak navrhovateľka dokáže bez ujmy absolvovať uvedené aktivity, dokáže absolvovať i súdne pojednávania, ktorých trvanie môže byť 1-2 hod., cca raz za 2-3 mesiace. S navrhovateľkou mali dohodu, že táto do piatich rokov opustí spoločnú domácnosť. V súčasnej dobe, keď tento čas uplynul, navrhovateľka robí všetko preto (vrátane využívania svojej choroby), aby oddialila splnenie tejto dohody ako aj vyriešenie návrhu na rozvod. Záverom konštatoval, že nespochybňuje existenciu zdravotných problémov na strane navrhovateľky, ktorej stav na prelome rokov 2012-2013 bol vážny, avšak tento stav sa v priebehu obdobia apríl - máj 2013 zlepšil až do takej miery, že je schopná samostatne absolvovať vyššie uvedené aktivity. Preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na prerušenie konania zamietne ako nedôvodný. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné. Podľa § 109 ods. 2 písm. a) O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie je známy; Podľa § 111 ods. 1 O.s.p., ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa pojednávania a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova. Podľa § 111 ods. 2 O.s.p., ak je konanie prerušené podľa § 109, súd urobí všetky potrebné opatrenia, aby sa odstránili prekážky, ktoré spôsobili prerušenie alebo pre ktoré prerušenie trvá. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd v konaní i bez návrhu. Ustanovenie § 109 ods. 2 O.s.p. ako celok (vrátane písmena a/ použitého súdom prvého stupňa) upravuje dôvody tzv. fakultatívneho prerušenia konania (kedy je na uvážení súdu, či konanie preruší). To znamená, že súd môže úvahou v rámci zásady hospodárnosti konania dospieť k záveru, že konanie je potrebné prerušiť a jednou z procesných situácií, v ktorých takto možno postupovať, je výskyt trvalejšej prekážky na strane niektorého účastníka konania, brániacej mu v zúčastňovaní sa konania. Takou prekážkou je spravidla aj dlhodobo zlý zdravotný stav účastníka, pri ktorom ale ešte nie je zrejmé, či bude potrebné prijímať (vo vzťahu k takémuto účastníkovi) iné procesné opatrenia, akým je napríklad ustanovenie mu opatrovníka. V zmysle § 111 ods. 2 O.s.p., sa pritom súd má usilovať prijať opatrenia s cieľom odstrániť prekážku, ktorá prerušenie spôsobila, aby bolo možno v konaní ďalej pokračovať, toto však z povahy veci prichádza do úvahy až vtedy, keď súd pre prerušenie zistí dôvody a konanie aj preruší. V posudzovanej veci krajský súd dopytom na Sociálnu poisťovňu - pobočku Bratislava zistil, že navrhovateľkina práceneschopnosť trvala od 05.12.2012 do 03.12.2013, pričom od 04.12.2013 bola už navrhovateľka uznaná za invalidnú s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 percent. Vychádzajúc z týchto zistení postupoval okresný súd ku dňu svojho rozhodovania dňa 28.10.2013 správne, keď s ohľadom na v tom čase už dlhotrvajúcu a ešte neukončenú práceneschopnosť navrhovateľky konanie prerušil. Pre konanie na odvolacom súde však platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa (§ 211 ods. 2 O.s.p.) a preto aj pre odvolací súd je dôležitý skutkový stav v čase jeho rozhodovania vo veci, resp. ku dňu vyhlásenia jeho rozhodnutia (ak ide o rozhodnutie, ktoré sa vyhlasuje - tu por. aj § 154 ods. 1 O.s.p.). Takýto čas (rozhodovania odvolacieho súdu) je logicky neskorší, keďže tu najskôr musí byť rozhodnutie súdu prvého stupňa, po ňom ešte odvolanie niektorého účastníka konania a napokon i časový odstup medzi predložením veci odvolaciemu súdu a časom, kedy tento môže o odvolaní aj reálne rozhodnúť. Z uvedeného dôvodu tak odvolací súd musí vziať do úvahy skutočnosti existujúce v čase jeho rozhodovania a naopak nemôže vziať do úvahy tie skutočnosti, ktoré nastali v minulosti, avšak v čase rozhodovania o odvolaní už netrvajú. V posudzovanej veci je evidentné, že navrhovateľka v čase rozhodovania o odvolaní už ukončila práceneschopnosť a v súčasnosti je uznaná invalidnou. Tým pominula prekážka, pre ktorú prvostupňový súd nemohol vo veci konať (keďže vzhľadom na nejasnú prognózu zhoršujúceho sa zdravotného stavu účastníčky nemohol ani prijať potrebné opatrenia, napríklad jej ustanoviť do konania opatrovníka). Nech aj nemožno vylúčiť, že invalidita môže zakladať novú prekážku, brániacu navrhovateľke rovnako v riadnom zúčastňovaní sa konania, v tomto prípade ide o konštatovanie zdravotných obmedzení tak trvalej povahy, pri ktorých ďalšie trvanie prerušenia konania už nemôže obstáť - keďže by sa tak z prerušenia konania stalo opatrenie trvalej a nielen dočasnej povahy. Reálne by tým došlo aj k mareniu jedného zo základných práv druhého účastníka tzv. rozvodového konania na prerokovanie jeho veci v primeranej lehote, keďže navrhovateľka by v ňou začatom konaní riadne nepokračovala a zároveň by trvaním na vlastnom návrhu bránila v uplatnení práva na rozvod manželstva odporcovi (to za situácie, keď návrh na rozvod môže podať každý z manželov, už samo podanie návrhu jedným z nich však druhému bráni, aby rovnaký návrh podal sám a ak by tak aj urobil, konanie o takomto druhom návrhu by muselo byť zastavené pre prekážku skoršieho konania o tej istej veci podľa § 83 O.s.p.). S poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že k času rozhodovania odvolacieho súdu došlo k preukázateľnej zmene skutkových okolností, z ktorých vychádzal súd prvého stupňa a návrh na prerušenie konania, o ktorého dôvodnosti v čase rozhodovania súdu prvého stupňa neboli pochybnosti, takýmto v čase rozhodovania odvolacieho súdu už nebol. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ktoré v čase rozhodovania o odvolaní už nebolo správne, podľa § 220 O.s.p. zmenil a návrh na prerušenie konania zamietol. Úlohou súdu prvého stupňa bude preto pokračovať v konaní a v prípade lekársky potvrdenej neschopnosti navrhovateľky zúčastňovať sa s jej diagnózou pojednávaní, ustanoviť jej do konania opatrovníka, následne vykonať vo veci potrebné dokazovanie a rozhodnúť. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.