Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/60/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112227637 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1112227637.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci starostlivosti o maloletého V. N., N.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - V.. Z. B., N.. XX.XX.XXXX, C. A. F. XXXX/XX, XXX XX B., C. Č. W. Š.Á. XX, A., zastúpenej JUDr. Norou Víglaskou, advokátkou, so sídlom Laurinská 18, 811 01 Bratislava, a otec - V. N., N.. XX.XX.XXXX, C. A. V. XX/XX, XXX XX B., zastúpeného JUDr. Martinom Kubovičom, advokátom, so sídlom M.R. Štefánika 3080/14, 926 01 Sereď, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.11.2013, č.k. 4P/202/2012-285, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozhodnutí súd prvého stupňa : - zveril maloletého V. N., N.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke, ktorá je oprávnená maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, - otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške XXX euro mesačne od 22.07.2011 a vo výške XXX euro mesačne od 01.09.2013, ktoré je otec povinný platiť vždy k 15emu dňu v mesiaci vopred k rukám matky, - zročné výživné za obdobie od 22.07.2011 do 31.10.2013 vo výške XXXX,XX euro uložil otcovi povinnosť zaplatiť v mesačných splátkach po XXX,XX euro, pod stratou východy splátok, ktoré uložil otcovi platiť spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom november 2013, - styk otca s maloletým upravil počas každého párneho víkendu v kalendárnom mesiaci v sobotu v čase od 9,00 hod do 12,00 hod. za prítomnosti matky tak, že si otec dieťa preberie a odovzdá v mieste bydliska matky a maloletého s tým, že matka je povinná v určenom čase a na určenom mieste dieťa riadne pripravené odovzdať na realizáciu styku otcovi, - vo zvyšku návrh otca zamietol, - deklaroval, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil § 36 ods.1, § 25 ods.1,2,3, § 62 ods.2,4,5, § 75 ods.1, § 76 ods.1 Zákona o rodine, kedy po vykonanom dokazovaní zveril dieťa do osobnej starostlivosti matke a na jej návrh rozhodol , že zastupovať a spravovať maloletého bude matka. Súd mal za preukázané, že matka riadne a po každej stránke zabezpečuje osobnú starostlivosť a výchovu maloletého, v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. V súvislosti s návrhom matky na zastupovanie a spravovanie majetku maloletého konštatoval, že otec návrh matky v tejto časti nenamietal. Pri určovaní výšky výživného pri zohľadnení zákonných kritérií vzťahujúcich sa k tejto povinnosti otca stanovil výšku výživného v dvoch obdobiach - a to za obdobie od podania návrhu do ukončenia materskej dovolenky a od nástupu maloletého do predškolského zariadenia, ktorý moment posúdil ako podstatnú zmenu pomerov na strane maloletého a premietol ju do výšky výživného. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že náklady na odôvodnené potreby maloletého vyčíslené matkou sú primerané veku a zdravotnému stavu maloletého. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že majetkové a zárobkové pomery otca mu plne dovoľujú platiť určené výživné. Súd pri určení výšky výživného zohľadnil osobnú starostlivosť matky o maloletého, ktorá tak ako doposiaľ bude financovať základné potreby dieťaťa spojené so zabezpečením stravy, oblečenia, zdravotného stavu, návštevu predškolského zariadenia či školy, prípadne záujmových aktivít dieťaťa. Rovnako vzal do úvahy, že otec okrem súdom stanovenej vyživovacej povinnosti nariadeným predbežným opatrením sa iným spôsobom na výžive a potrebách maloletého nepodieľa. Vzhľadom na prístup otca k starostlivosti o dieťa a k jeho potrebám nemal za preukázané, či je predpoklad dohody rodičov a prispievanie zo strany otca na mimoriadne výdavky maloletého i nad rámec výživného. Podľa názoru súdu prvého stupňa je určená výška výživného primeraná, zohľadňujúca jednak zárobkové možnosti rodičov, ich životnú úroveň, ako aj potreby 3 ročného Miroslava pri predpoklade, že príjem otca z jeho podnikateľskej činnosti sa pohybuje minimálne vo výške cca XXXX euro mesačne ( ako vyplýva so Zmluvy o poskytnutí pôžičky - spotrebného úveru spoločnosťou I.). Styk otca s maloletým súd prvého stupňa určil počas každého párneho víkendu v kalendárnom mesiaci v sobotu v čase od 9,00 hod. do 12,00 hod. za prítomnosti matky tak, že si otec dieťa preberie a odovzdá v mieste bydliska matky a maloletého. Pri úprave styku súd vychádzal so záverov hodnotenia realizácie výchovného opatrenia ako aj zo skutočnosti, že otec napriek úprave styku s maloletým predbežným opatrením tento styk nevyužíval. Pri určovaní rozsahu styku zohľadňoval vek, potreby 3 ročného V., jeho zdravotný stav (intoleranciu potravín, so skutočnosťou, s ktorou otec nemal doposiaľ záujem sa dostatočne oboznámiť) a skutočnosť, že otec riadne nepozná potreby maloletého a jeho režim. Mal za to, že určenou úpravou budú zachované vzájomné citové a rodinné väzby maloletého s otcom, avšak rozvoj týchto väzieb bude priamo závislý na snahe a záujme otca o svojho syna a o stretávanie sa s ním. Pokiaľ otec v budúcnosti súdu preukáže, že má skutočný záujem o dieťa, že styk s maloletým využíva a že dokáže zabezpečiť starostlivosť o dieťa, bude to predpoklad rozšírenia tejto úpravy. Súd prvého stupňa návrh otca v časti úpravy styku v Seredi a zaviazania matky k povinnosti odovzdávať dieťa otcovi v B. zamietol, keď dospel k záveru, že vzhľadom na doterajší záujem otca o syna a vek maloletého s ohľadom na neschopnosť rodičov dostatočne kvalitne komunikovať ( čo nebolo odstránené ani výchovným opatrením zmareným v dôsledku nezáujmu otca) je v rozpore so záujmami maloletého. Proti rozsudku vo výrokoch o zastupovaní a spravovaní majetku maloletého a o úprave styku otca s maloletým podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dôvodiac, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p.). Pri poukázaní na § 28 ods.1 písm. b/ Zákona o rodine konštatoval, že výkon jeho rodičovských práv nebol obmedzený, žije, nie je neznámy, má plnú spôsobilosť na právne úkony a chce zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok. Vo vzťahu k úprave stretávania sa so synom má záujem o podstatne širšiu úpravu ich stretávania sa, a to počas každého párneho víkendu v kalendárnom mesiaci od piatka od 17,00 hod. do nedele do 17,00hod s tým, že prvý párny týždeň v kalendárnom mesiaci si preberie a odovzdá maloleté dieťa v mieste bydliska matky maloletého a druhý párny víkend v mesiaci bude matka povinná odovzdať a prevziať maloletého v mieste bydliska otca, ďalej cez letné prázdniny od 1.7. od 17,00 hod. do 15.7. do 17,00 hod. a v čase vianočných prázdnin od 26.12. od 17,00 hod. do 2.1. do 17,00 hod.. Matka v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne potvrdiť poukazujúc nezodpovedný prístup otca k hospodáreniu s finančnými prostriedkami, pre ktorý je rozhodnutie súdu prvého stupňa v otázke zastupovania a spravovania majetku v záujme maloletého dieťaťa. Rozhodnutie v otázke styku vychádzalo z preukázaného faktu, že otec nepreukázal skutočný a úprimný záujem o maloletého a ktorý svojim prístupom k styku potvrdil, že jeho rodičovstvo je len póza .Určený rozsah styku zodpovedne zohľadňuje vek dieťaťa, jeho zdravotný stav a aj snahe, úrovni a schopnostiam otca sa o maloletého postarať. Kolízny opatrovník ustanovený v konaní pre ochranu práv maloletého navrhol v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť. Matka v písomnom vyjadrení doručenom odvolaciemu súdu dňa 28.4.2014 uviedla, že k času jeho vypracovania sa z 12 stretnutí otca ( ktoré sa mali uskutočniť podľa rozsudku súdu prvého stupňa ) realizovalo len v piatich prípadoch. V realizovaných prípadoch ani jedno stretnutie netrvalo tri hodiny, pretože otec skrátil jedno stretnutie na 1 hodinu, jedno na 1,5 hodiny a jedno len na 30 minút. Ani na jedno stretnutie otec neprišiel o 9,00 hod., ale spravidla chodí až na 10,30 hod., pričom oznámenie o tom či vôbec a kedy príde i naďalej dáva vedieť na poslednú chvíľu. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 2 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca podané proti výroku, v ktorom súd prvého stupňa určil ktorý z rodičov je oprávnený zastupovať a spravovať majetok maloletého dieťaťa a v ktorom bol určený rozsah styku otca s maloletým synom nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu matky na určenie vyživovacej povinnosti otca, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 28 ods. 1,2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v danej veci, ktorej predmetom je úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu musí súd zohľadňovať ako prvoradé kritérium záujem maloletého dieťaťa, ktorý môže nadradiť i nad právami rodičov. Záujem dieťaťa ako prvoradé hľadisko pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa maloletého dieťaťa zakotvuje čl.3 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý je súčasťou slovenského právneho poriadku. Uvedené ustanovenie reflektuje skutočnosť, že akokoľvek možno považovať za prirodzené a žiadúce, aby dieťa bolo vychovávané svojimi rodičmi, nemožno odhliadnuť od toho, že aj dieťa samé je jedinečnou bytosťou, obdarovanou neodňateľnými, nescudziteľnými, nepremlčateľnými a nezrušiteľnými základnými právami a slobodami, teda bytosťou, ktorá by mala dostať počas svojho vývinu to najlepšie. Je treba prisvedčiť odvolacím námietkám v tom, že výkon rodičovských práv a povinností patrí v rovnakej miere obom rodičom a i to, že k prelomeniu tejto zásady je možné pristúpiť len výnimočne. Zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov o dieťati rozhodovať. V bežných veciach môže zásadne o dieťati rozhodovať každý z rodičov samostatne a v iných než bežných veciach ( uvedených v § 35 Zákona o rodine ) sú rodičia povinní sa dohodnúť ( v prípade nezhody rozhoduje na návrh súd ). Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami. Vychádzajúc zo skutkových okolností prípadu zistených z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa je možné zhodnúť sa s názorom súdu prvého stupňa vyjadreného vo výroku upravujúcom otázku zastupovania a spravovania majetku maloletého dieťaťa. Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní otca v tejto otázke zohľadnil a prihliadol práve na záujem maloletého Miroslava a na to, aby v otázkach týkajúcich sa zastupovania a spravovania majetku dieťaťa vytvoril stav s vysokým predpokladom, že konanie rodiča, ktorému toto oprávnenie zverí, bude v prvom rade v záujme maloletého dieťaťa. V danej veci pri prihliadnutí na to, že ani nariadenie výchovného opatrenia rodičom zameraného na zlepšenie ich vzájomnej komunikácie ( rozsudkom zo dňa 27.2.2013, č.k. 1 P/202/2012-175) neprinieslo skvalitnenie vzájomnej komunikácie rodičov, možno rozhodnutie súdu prvého stupňa v týchto otázkach považovať za správne. Odvolací súd konštatuje, že za stavu, kedy sa rodičia nevedia zhodnúť ani v otázkach, v ktorých je možné úplne prirodzeným úsudkom dospieť k jednoznačnému záveru o potrebe ich vykonania ( napr. pobyt syna s matkou pri mori v E. s ktorým otec bez racionálneho dôvodu nesúhlasil a ktorý je možné vzhľadom na zdravotný stav maloletého trpiaceho atopickým ekzémom jednoznačne posúdiť ako prospech pre dieťa ), je potom rozhodnutie súdu prvého stupňa v otázke zastupovania a spravovania majetku maloletého len logickým nadradením záujmu maloletého dieťaťa nad právami a záujmami rodičov. Pokiaľ ide o odvolanie otca k súdom prvého stupňa upravenému rozsahu styku odvolací súd poznamenáva, že právo styku rodiča je špeciálnou zložkou rodičovských práv a povinností vznikajúce v dôsledku zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Základným pravidlom, z ktorého by sa malo vychádzať je, že každý z rodičov má zásadné právo stráviť s dieťaťom polovicu jeho voľného času. V prípade maloletého dieťaťa a jeho úpravu stretávania sa s rodičom ktorému nebolo zverené, je pri úprave rozhodujúci vek, vývinové možnosti a potreby, zdravotný stav, citové väzby a v akej miere a akým spôsobom tento rodič doposiaľ zabezpečoval starostlivosť o maloleté dieťa. V prejednávanom prípade je z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybné, že styk otca s maloletým dieťaťom sa v minulosti realizoval a i naďalej realizuje len v minimálnom rozsahu a otec nevyužíva ani súdom prvého stupňa určený rozsah styku. Vychádzajúc z ešte útleho veku maloletého dieťaťa, jeho zdravotného stavu ( s ktorého dôsledkami otec nevie ešte stále správne narábať ) a z potreby postupne vytvárať medzi otcom a synom vzájomný vzťah, je súdom prvého stupňa určený rozsah styku otca s dieťaťom zodpovedajúci veku, vývinovým možnostiam, potrebám a zdravotnému stavu maloletého. Odvolací súd konštatuje, že po postupnom nadviazaní a vytvorení si vzťahu maloletého dieťaťa s otcom je v budúcnosti možné ich styk postupne rozširovať a pristúpiť i k jeho úprave bez prítomnosti matky. Predpokladom takéhoto rozhodnutia je však znova záujem maloletého, vo vzťahu ku ktorému by mal byť otec pri realizovaní doposiaľ určeného styku aktívnejší. Pokiaľ otec v odvolaní namieta nesprávne skutkové závery súdu prvého stupňa odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu ( ako výsledok hodnotenia dôkazov ) by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O.s.p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca , prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na tom, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním vykonaným i nad rámec dôkazných návrhov účastníkov riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Na základe uvedeného ( keď otec v odvolaní neuviedol konkrétne skutočnosti namietané vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov) je úvaha odvolacieho súdu v otázkach zastupovania a spravovania majetku maloletého a i v otázke styku otca s maloletým dieťaťom zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvostupňového súdu. K námietke otca, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci prvostupňový súd zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti napadnutej odvolaním podľa § 219 O.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.