Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/424/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112242899 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1112242899.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci starostlivosti o maloletú B. P. I., K.. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom: Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka -Q. I., K.. XX.XX.XXXX, I. O. P. XX, XXX XX O., zastúpená AK Neuschlová, s.r.o., so sídlom Dostojevského rad 5, 811 09 Bratislava, a otec - H.. I. I., K.. XX.XX.XXXX, I. O. P. XX, XXX XX O., zastúpeného JUDr. Zuzanou Stavrovskou, advokátkou, so sídlom Lamačská cesta 3, Bratislava, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12.06.2013, č.k. 1P/313/2012-499 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22.07.2013, č.k. 1P/313/2012-502, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0 ) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa schválil rodičovskú dohodu, ktorou bola maloletá B. P. I., K.. XX.X.XXXX na čas do rozvodu manželstva zverená do osobnej starostlivosti matke a otec bol počnúc mesiacom júl 2013 zaviazaný k povinnosti prispievať na výživu maloletej výživným vo výške XXX euro mesačne, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. O trovách konania rozhodol s použitím § 146 ods.1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Výrok o schválení rodičovskej dohody právne odôvodnil § 36 ods.1, § 62 ods.1,2,3,4,5, § 75 ods.1, § 77 ods.1 ,2 Zákona o rodine s prihliadnutím k tomu, že obaja rodičia po vysvetlení si svojich požiadaviek mali záujem dohodnúť sa na úprave výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletej B. P. I., a to nielen čo do určenia vyživovacej povinnosti, ale aj zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o maloletú stará. Rodičovskú dohodu navrhnutú v priebehu konania rodičmi mal za neodporujúcu zákonu a v záujme maloletej ; na základe tejto úvahy ju súd prvého stupňa so súhlasom kolízneho opatrovníka schválil. Súd prvého stupňa pri schválení rodičovskej dohody prihliadol na vek a odôvodnené potreby maloletej B., na rodinné, majetkové pomery oboch rodičov a ich zárobkové možnosti, ako aj na skutočnosť, že otec deklaroval platenie výživného v rovnakej výške aj na ďalšiu plnoletú dcéru V. I., K.. XX.X.XXXX. Matka a jej právna zástupkyňa sa po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia súdu vzdali práva podať voči nemu odvolanie. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej navrhujúc, aby odvolací súd podľa § 220 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že mu na maloletú B. P. určí výživné vo výške XXX euro mesačne a návrh vo veci zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky zamietne. Rozhodnutie a postup súdu prvého stupňa mal za nesprávny (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), tento podľa jeho názoru dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ ide o určenú výšku výživného otec poukázal na § 62, § 76 Zákona o rodine a konštatoval, že súd je pri určovaní výšky výživného povinný skúmať a zaobstarať s náležitým zistením skutočnosti týkajúce sa kritérií potrebných pre určenie výživného. Matkou navrhnutá výška výživného v sume XXX euro v zásade korešponduje minimálnej mzde Slovenskej republiky ( v netto vyjadrení ) a je nezodpovedajúca ním dosahovaným príjmom. Pri takejto výške výživného by mala maloletá s prihliadnutím na vyživovaciu povinnosť i zo strany matky vyššiu životnú úroveň ako otec. Otec uviedol, že jeho mesačný príjem vo výške XXX euro je vyšším mesačným príjmom, je však potrebné zohľadniť jeho vek (bude mať 53 rokov), v ktorom je prípadné iné pracovné uplatnenie znížené. Zamestnanie môže byť pre neho menej výhodné ako samotné podnikanie, z ktorého nevykazuje stratu. Zaplatením XXX euro výživného na maloletú B. P. s prihliadnutím na výživné v porovnateľnej sume na plnoletú V. sa jeho životná úroveň značne zníži, pretože z jeho pravidelného príjmu mu zostane na úhradu ostatných nákladov na bývanie, stravu, drogériu, oblečenie, obutie, voľnočasové aktivity a šport suma XXX euro. Celkové vyčíslené mesačné výdavky na maloletú považoval za nadštandardné, pričom na ich krytie nedosahuje príjem ani jeden z rodičov. Časť výroku rozsudku, v ktorom bola maloletá B. P. zverená do osobnej starostlivosti matky mal za vydaný v rozpore s § 36 ods. 1 Zákona o rodine, keď na takéto rozhodnutie neexistuje zákonný predpoklad. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, rodičia sú i naďalej manželmi, žijú v spoločnej domácnosti, avšak nevedia sa dohodnúť na financovaní potrieb maloletej Viktórie. Otec napokon poukázal na to, že mu nie je známy dôvod, prečo s ním dcéra nemá záujem tráviť voľný čas a odchádzať s ním mimo dosahu matky. Otec mal za to, že súd by mal poučiť matku maloletej o morálnych dôvodoch správania sa maloletej k otcovi aj keď je zrejmé, že nariadiť spoločné trávenie času dcéry s otcom, resp. vynútiť si takéto správanie je vzhľadom na vek dieťaťa zo strany súdu podstatne zložitejšie. Odvolateľ napokon v odvolaní poukázal aj na to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nespĺňa predpoklady uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., keď závery, pre ktoré rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozsudku riadne a presvedčivo neodôvodnil. Matka v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť a súhlasila s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania. Poukázala na to, že otec opakovane, tak ako v prípade predchádzajúceho konania, ktorého boli s matkou účastníci potom, ako bola medzi nimi uzatvorená rodičovská dohoda, túto absurdným spôsobom, len z dôvodu dosiahnuť čo najnižšie výživné, neguje. Upriamila pozornosť odvolacieho súdu na postup a správanie sa otca v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 25C 56/2011. Určené výživné vo výške XXX euro mesačne predstavuje konsenzus na ktorom sa na pojednávaní konanom vo veci rodičia za prítomnosti súdu a kolízneho opatrovníka dohodli, zohľadniac pritom aj skutočnosť, že obaja rodičia majú tiež vyživovaciu povinnosť k už plnoletej, ale nezaopatrenej dcére V. I., K.. XX.X.XXXX. Vo vzťahu k výdavkom maloletej B. a vo vzťahu k možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca prebehlo tak v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 25C 56/2011 ako aj v tomto konaní rozsiahle dokazovanie a jednotlivé výdavky maloletej boli jasne a nad všetky pochybnosti riadne zdokladované. Pokiaľ ide o schopnosti a možnosti povinného rodiča , otec má dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie, má živnostenské oprávnenie s pomerne rozsiahlym predmetom podnikania, bol spoločníkom a štatutárnym orgánom vo viacerých obchodných spoločnostiach, v súčasnosti je jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti D. W..W..Y..R.. na Slovensku a prostredníctvom tejto obchodnej spoločnosti má 100 % majetkovú účasť na obchodnej spoločnosti v Č. republike ( Q. - I., W..W..Y..R..). Týmito skutočnosťami sú determinované jeho možnosti a schopnosti pre plnenie si vyživovacej povinnosti voči maloletej. Výživné, ktoré bolo medzi rodičmi dohodnuté vo výške XXX euro mesačne na maloletú zodpovedá v plnom rozsahu možnostiam a schopnostiam otca, ako aj jeho majetkovým pomerom. Matka poukázala na § 65 ods. 1 Zákona o rodine a na to, že naplnenie podmienky, že rodičia dieťaťa spolu nežijú nie je závislé od okolnosti, či spolu bývajú. V danom prípade síce účastníci konania spolu bývajú, avšak nežijú spolu a ani nevedú spoločnú domácnosť, čo následne vedie k záveru, že spolu s rozhodnutím o výživnom na dieťa musí súd rozhodnúť aj o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine. Matke namietla okolnosť, že maloletá B. nie je ňou vedená úcte otcovi, keď otec opomína, že obe dcéry bývajú v tom istom byte ako otec a matka. Ani jedna z dcér otcovi neodvráva, obe majú pred komunikáciou s otcom rešpekt a pôsobia až utiahnuto. Obe majú vlastné mobilné telefóny a otec s nimi môže kedykoľvek telefonovať či komunikovať prostredníctvom SMS správ. Obe dcéry chodia do táborov, boli s otcom na dovolenke, lyžovačke, kde matka nebola prítomná a otec mal možnosť s dcérami komunikovať. Matka mala za to, že dohoda uzatvorená medzi rodičmi na pojednávaní konanom vo veci dňa 12.5.2013 spĺňa všetky zákonné náležitosti. Kolízny opatrovník maloletej v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhol ( s poukazom na uzavretie rodičovskej dohody medzi rodičmi maloletej v priebehu pojednávania nariadeného na deň 12.6.2013 ) rozhodnutie súdu prvého stupňa ako správne potvrdiť. Otec v písomnom podaní doručenom súdu dňa 30.10.2013 zdôraznil, že reálne nemá také príjmy, ktoré by mu umožňovali platiť určené výživné aj s prihliadnutím na výživné pre plnoletú dcéru Patríciu. Obe deti nie sú ochotné sa s ním stretávať, akýkoľvek program, ktorý navrhne odmietajú a otca podriadili na subjekt „ vhodný výlučne na platenie výživného“. Po vyhlásení rozsudku sa v domácnosti zmenila situácia takým zásadným spôsobom, že mu nezostávajú takmer žiadne financie na voľnočasové aktivity, na zabezpečenie stravovania a programu detí a dostal sa do situácie, že pre dcéry „ nie je zaujímavý“. Zo strany matky bolo celé súdne konanie zamerané na jeho osočovanie, ponižovanie, potieranie jeho prínosu do doterajšieho niekoľkoročného spoločného života. Vzniknuté problémy nedokáže sám riešiť, je odkázaný na pomoc odborníkov, má poruchy spánku a podlieha depresii sprevádzajúcej so zvýšenou únavou . V dnešnom podnikateľskom prostredí je neisté akým spôsobom sa podnikanie bude vyvíjať za pol roka, vyhliadky na vysoké výnosy podnikateľom štát negarantuje a práve naopak, neustále sa zvyšujú odvodové povinnosti a menia sa podmienky na podnikanie nie v záujme drobných podnikateľov. Dokazovanie vykonané vo vzťahu k preukázaniu jeho majetkových a zárobkových schopností ukázalo, že jeho čistý príjem bol za rok 2012 vo výške XXX euro. Nie je pravdivé tvrdenie matky, že nad všetky pochybnosti zdokladovala jednotlivé výdavky na maloletú B. P.. Otec poukázal na to, že v roku 2012 platil pravidelne poplatky za byt a plyn (XXX euro a XXX euro), robil nákupy potravín a v roku 2013 platil takmer všetky tábory deťom. V prílohe písomného podania doručeného súdu dňa 11.11.2013 otec doložil fotografie z rôznych pobytov ( výlety, dovolenky ) preukazujúce jeho starostlivosť o rodinu konštatujúc, že v súčasnosti by takéto dovolenky nemohol rodine dopriať. Uviedol, že sumu cez X.XXX euro z predaja z pôdy a nehnuteľnosti z dedičstva dokázateľne vložil na svoj osobný účet, postupne ich minul na potreby domácnosti a časť z nich previedol na osobný účet manželky v I. O., a.s.. Otec doložil výpis všetkých bánk , pohybov z jeho osobného účtu v I. O. a,s. od začiatku r. 2013 do 31.10.2013 a všetky pohyby účtu vo E. banke prináležiacej k jeho živnosti preukazujúce jeho finančnú situáciu. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca proti rozsudku, ktorým bola schválená rodičovská dohoda upravujúca zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky a i výšku vyživovacej povinnosti otca voči maloletej od júla 2013 nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu podaného matkou maloletej a následného návrhu oboch rodičov na schválenie rodičovskej dohody, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V danom prípade podal otec odvolanie proti celému rozsudku, ktorým súd prvého stupňa schválil rodičovskú dohodu o zverení maloletej B. P. I., K.. XX.X.XXXX na čas do rozvodu manželstva do osobnej starostlivosti matky a o uložení povinnosti otcovi počnúc mesiacom júl 2013 prispievať na výživu maloletej výživným vo výške XXX euro mesačne, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletej. Ako prvoradé je treba konštatovať, že možnosť rodičov predložiť v rámci konania o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu, resp. v konaní o rozvod manželstva, s ktorým je zo zákona spojené konanie o úpravu práv a povinností k mal. deťom narodeným z manželstva na čas po rozvode ( § 113 ods. O.s.p. ) na schválenie návrh rodičovskej dohody obsahujúcej úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode , je upravená v ust. § 24 ods. 1, § 36 ods.1 Zákona o rodine. Dohoda rodičov v zmysle týchto zákonných ustanovení nemá povahu súdneho zmieru a o jej schválení rozhoduje súd rozsudkom pri prihliadnutí na záujem maloletých detí, najmä na ich citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Dohodu rodičov v zmysle citovaných ustanovení súd schváli v plnom rozsahu alebo neschváli , nie je však oprávnený k tomu, aby dohodu rodičov schválil len sčasti, alebo aby ju schválil s dodatkami, alebo s výhradami ( Y. H. ). V prejednávanom prípade z obsahu zápisnice z pojednávania súdu prvého stupňa nariadeného na deň12.6.2013 nepochybne vyplýva, že rodičia maloletej v jeho priebehu predložili súdu na schválenie návrh rodičovskej dohody v znení uvedenom vo výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorej znenie v zápisnici z označeného dňa potvrdili svojim podpisom. Prihliadajúc k tomu, že návrh dohody rodičov o úprave práv a povinností k maloletej predstavuje vlastne dva obsahovo zhodné jednostranné právne úkony rodičov maloletej , pri schvaľovaní ktorej konajúci súd prihliada len na kritériá uvedené v ust. § 24 ods.1 Zákona o rodine, treba konštatovať, že návrh rodičovskej dohody predložený rodičmi v priebehu pojednávania nariadeného na deň 12.6.2013 týmto kritériám zodpovedal. Rodičmi predložená dohoda prihliadala na záujem maloletej B. P., najmä na jej citové väzby a vývinové potreby a i stabilitu budúceho výchovného prostredia. K okolnostiam udávaným otcom v jeho odvolaní týkajúcim sa jeho schopnosti uhrádzať výživné vo výške, na ktorej sa s matkou maloletej v predloženej rodičovskej dohode dohodol odvolací neprihliadol s poukazom na to, že tieto nemajú vplyv na správnosť úvahy súdu prvého stupňa o tom, že rodičmi predložená dohoda je v záujme maloletej. S prihliadnutím na vek, úroveň vzdelania dosiahnutého otcom, ako aj na aktivity vykonávané otcom v rámci jeho podnikania je možné predpokladať, že pri predkladaní návrhu rodičovskej dohody si otec musel uvedomovať závažnosť a rozsah záväzkov návrhu dohody, ktorú spoločne s matkou predkladal na schválenie súdu a obsah ktorej potvrdil svojim podpisom. Za daného stavu je potom možné skonštatovať, že k zmene výživného dohodnutého medzi rodičmi je možné pristúpiť iba v prípade splnenia zákonných podmienok uvedených v § 78 ods.1 Zákona o rodine ( podstatnej zmeny pomerov na strane povinného rodiča, resp. maloletého dieťaťa odkázaného výživou ). K odvolacej námietke o nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa nezodpovedajúceho § 157 ods.2 O.s.p. je treba uviesť, že odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu stručne a jasne objasnilo skutkový a právny základ rozhodnutia čo znamená, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka ( otca ) na spravodlivý proces (H.. Ú. XXX/XX). Pokiaľ ide o odvolaciu námietku otca o tom, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matke z dôvodu, že rodičia sú stále manželmi a bývajú v jednom byte, túto nemal odvolací súd za dôvodnú. Skutočnosť, či rodičia maloletého dieťaťa spolu žijú alebo nie ( § 36 ods.1 Zákona o rodine ), nie je viazaná na existenciu spoločného bydliska ( keď rodičia môžu síce spoločne bývať v jednom byte, ale nežijú spolu), ale na otázku ich osobného ( vrátane intímneho ), ale i majetkového spoločenstva, t.j. spoločného zdieľania radostí a problémov, spoločného trávenia voľného času, osobnej starostlivosti o druhého manžela, spoločného nakladania s finančnými prostriedkami a pod.. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa do predloženia návrhu rodičov na schválenie rodičovskej dohody ( vrátane toho, čo v priebehu konania uviedli obaja rodičia ) je bez akejkoľvek pochybnosti, že medzi rodičmi maloletej neexistuje vôľa tvoriť rodinu, resp. vôľa spoločne zabezpečovať jej potreby. Za daného stavu nie je potom rozhodnutie súdu prvého stupňa o schválení rodičovskej dohody, v ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky v rozpore so zákonnou úpravou vzťahujúcou sa na daný prípad. K námietke otca, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci prvostupňový súd zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.