Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3To/25/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113010964 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1113010964.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a členov senátu JUDr. Evy Vajdičkovej a JUDr. Danice Veselovskej, v trestnej veci obvineného G. A. stíhaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona o sťažnosti prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 8T/23/2013 zo dňa 28. 11. 2013, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 01. 04. 2014 takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť Okresnej prokuratúry Bratislava I z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením samosudca Okresného súdu Bratislava I pod sp.zn. 8T/23/2013 dňa 28. 11. 2013 podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku odmietol obžalobu a vrátil vec obvineného G. A. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona prokurátorovi. Súd 1. stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že boli zistené závažné procesné chyby, najmä boli porušené ustanovenia zabezpečujúce právo na obhajobu. Konkrétne, výsluch obvineného bol realizovaný cestou právnej pomoci justičných orgánov Rakúskej republiky (obvinený je štátnym občanom Rakúskej republiky a trvale sa tam zdržiava), kedy bol poučený o právach a povinnostiach obvineného podľa právneho poriadku Slovenskej republiky s tým, že poučenie bolo riadne preložené do nemeckého jazyka, ako aj podľa právneho poriadku Rakúskej republiky. Obvinený však nebol poučený podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku o tom, že policajt môže povoliť účasť obvineného na vyšetrovacích úkonoch a umožniť mu vypočúvaným svedkom klásť otázky, ani o práve nazerať do spisu podľa § 69 Trestného poriadku. Nebolo mu reálne umožnené ani právo preštudovať spis po skončení vyšetrovania podľa § 208 Trestného poriadku, nakoľko predvolanie na tento úkon, ktoré mu bolo doručené, nebolo preložené do nemeckého jazyka. Obvinený nielenže nebol upovedomený o mieste a čase vykonania výsluchu svedkyne B. D., ale ani nemohol byť, pretože orgán činný v trestnom konaní nezopakoval výsluch svedkyne B. D. po vznesení obvinenia. I keby bol obvinený G. A. riadne poučený podľa § 213 ods. 1 Trestného poriadku, bolo by mu toto jeho právo odňaté, keďže nedošlo k opakovanému výsluchu svedkyne, ktorého výsluchu by mal právo sa zúčastniť a realizovať svoje právo na obhajobu. Rozhodujúcim hľadiskom na posúdenie potreby opakovať výsluch svedka v prípravnom konaní po vznesení obvinenia je jeho dôkazná hodnota. Je pravdou, že obžaloba v trestnej veci môže byť síce opretá o výpovede svedkov a iné dôkazy vykonané pred vydaním uznesenia o vznesení obvinenia, prípadne pred oznámením uznesenia o vznesení obvinenia jeho vyhlásením (§ 206 ods. 1 Trestného poriadku), ak k ich vykonaniu došlo po začatí trestného stíhania „vo veci“ podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku, avšak ak je ale výpoveď svedka jediným usvedčujúcim dôkazom alebo vo významnej miere rozhodujúcim dôkazom, o ktorý chce prokurátor, ako nositeľ dôkazného bremena v konaní pred súdom, oprieť obžalobu (tak, ako je tomu v svetle prejednávaného prípadu), je nevyhnutné takého svedka vypočuť až po vznesení obvinenia (alebo svedka vypočutého pred týmto úkonom znovu vypočuť), a tak zachovať právo obvineného na obhajobu (právo na kontradiktórny postup). Proti tomuto uzneseniu podal prokurátor v zákonnej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil osobitným podaním zo dňa 09. 12. 2013. Uviedol, že výpoveď svedkyne B. D., ktorá nebola prepočutá po vznesení obvinenia, nie je jediným usvedčujúcim dôkazom, nakoľko boli produkované aj iné usvedčujúce dôkazy, a to rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 8C/5/1998, ktorým bolo určené otcovstvo obvineného ako aj rozsah vyživovacej povinnosti, písomná komunikácia B. D. E. V.. Doplnil, že obžalobu možno oprieť aj o výsluch svedka, ktorý v prípravnom konaní nebol vykonaný kontradiktórnym spôsobom, a to v prípade, ak tento výsluch nie je jediným rozhodujúcim dôkazom, keď samotný obvinený, ktorý bol zákonným spôsobom vypočutý kompetentným úradom Rakúskej republiky, priznáva, že výživné na mal. L. D. neplatil. Vadu spočívajúcu v tom, že obvinený nemal možnosť zúčastniť sa výsluchu svedkyne, možno zhojiť jej výsluchom na hlavnom pojednávaní, nakoľko nie je dôvod predpokladať, že sa ho svedkyňa nezúčastní, ustúpi od svojich tvrdení, či odmietne vypovedať. Je len na ťarchu obžaloby, aby v konaní pred súdom dostatočne udržala dôkazné bremeno. Prokurátor sa nestotožňuje so záverom súdu 1. stupňa, že obvinený nebol poučený o práve nazerať do spisu podľa § 69 Trestného poriadku, nakoľko bol o uvedenom práve poučený podľa rakúskeho právneho poriadku hneď na začiatku výsluchu. Toto poučenie treba považovať za platné a zákonné s tým, že obvinený sa aj v závere svojej výpovede vyjadril, že v prípade nariadenia hlavného pojednávania chce toto právo využiť. Z uvedeného je zrejmé, že o tomto práve bol náležite poučený, vedel o ňom, avšak chce ho využiť až v súdnom konaní. Prokurátor pripustil, že v spisovom materiáli sa nenachádza preklad upovedomenia o možnosti preštudovať vyšetrovací spis po skončení vyšetrovania do materinského jazyka obvineného, k tomu však uvádza, že obvinený nie je vo väzbe ani vo výkone trestu odňatia slobody a má dostatok možností i prostriedkov na to, aby si preklad zabezpečil, pričom žiadny právny dokument neukladá orgánom činným v trestnom konaní povinnosť túto písomnosť prekladať. Zrejme nedopatrením nebolo do originálu vyšetrovacieho spisu založené vyjadrenie obvineného, ktoré bolo reakciou na jeho upovedomenie o možnosti preštudovať vyšetrovací spis, ktoré preukazuje, že upovedomenie si dal preložiť a rozumie mu, nakoľko uviedol, že nemá záujem si toto právo uplatniť, pretože už bol na základe právnej pomoci uskutočnený jeho výsluch rakúskymi úradmi, všetky relevantné dokumenty predložil, k žiadnej zmene nedošlo, a ďalší termín dopytu sa mu zdá nemiestny a vyvoláva v ňom pocit spochybnenia rakúskeho justičného systému z našej strany. Prokurátor ďalej uvádza, že súčasťou žiadosti o právnu pomoc bolo i poučenie podľa § 208 Trestného poriadku, k čomu obvinený uviedol, že v prípade nariadenia hlavného pojednávania žiada najskôr o pridelenie obhajcu a chce využiť právo nahliadnuť do spisu, čo bola evidentne reakcia na dané poučenie. Krajský súd na podklade sťažnosti prokurátora preskúmal podľa § 192 ods. 1 písm. a), b) Trestného poriadku správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom, a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná. Postupom uvedenom v citovanom ustanovení zákona sťažnostný súd zistil nasledovné skutočnosti: Uznesením vyšetrovateľa OR PZ Bratislava I ČVS: ORP - 1647/1-OVK-B1-2012 zo dňa 08. 01. 2013 bolo obvinenému G. A. vznesené obvinenie pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona na tam uvedenom skutkovom základe. Uznesenie o vznesení obvinenia bolo spolu s úradným prekladom obvinenému doručené do vlastných rúk dňa 04. 02. 2013. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal obvinený sťažnosť, ktorú dozorujúci prokurátor dňa 30. 05. 2013 zamietol. Prokurátor požiadal Štátne zastupiteľstvo v Klagenfurte, Rakúska republika, o právnu pomoc spočívajúcu vo výsluchu obvineného G. A., štátneho občana Rakúskej republiky, vrátene jeho poučenia aj podľa pripojeného poučenia obsahujúceho relevantné ustanovenia Trestného poriadku. Z pripojeného poučenia, ktoré bolo preložené do nemeckého jazyka, vyplýva, že obvinený bol poučený uvedením úplného znenia §122 ods. 1, § 34 ods. 1, § 34 ods. 3, ods. 4, ods. 5, § 65 ods. 3, § 66 ods. 2, ods. 3, § 67 ods. 2 Trestného poriadku, § 345 Trestného zákona, § 216 ods. 1, § 218, § 220 ods. 1, ods. 2, § 232. Z výsledkov právnej pomoci v preklade do slovenského jazyka (č.l. 67 - 89) vyplýva, že obvinený bol o.i. konkrétne poučený o práve nahliadnuť do spisu (č.l. 69) podľa rakúskeho právneho poriadku, a mal možnosť prečítať si poučenia, pokyny a vysvetlenia preč začatím výsluchu, ktoré berie na vedomie. Výsluch obvineného sa uskutočnil dňa 27. 06. 2013. Obvinený sa vyjadril k svojim osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom ako aj k otázke neplatenia výživného tak, že výživné na maloletú L. D. neplatil, nakoľko spochybňuje, že je jeho dieťaťom, a neumožňuje to ani jeho finančná situácia. Záverom uviedol, že v prípade nariadenia hlavného pojednávania žiada ustanovenie obhajcu a umožnenie nahliadnutia do spisu. Predložil listinné dôkazy preukazujúce jeho príjmy v inkriminovanom období. Svedkyňa - poškodená G.. B. D. bola vypočutá dňa 08. 01. 2012, t.j. pred oznámením vznesenia obvinenia obvinenému. Uviedla, že s bývalým snúbencom G. A. má dcéru L., vo vzťahu ku ktorej si neplní vyživovaciu povinnosť od jej narodenia. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 8C/5/1998 zo dňa 07. 09. 2004, právoplatným dňa 27. 05. 2006, bolo určené otcovstvo obvineného G. A. k maloletej L. D., táto bola zverená do osobnej starostlivosti matke a obvinený bol zaviazaný platiť na jej výživu od 20. 09. 1995 do 31. 08. 2001 sumu 2.000 Sk a od 01. 09. 2001 sumu 4.000 Sk vždy do 15. Dňa v mesiaci vopred. Z doručenky na č.l. 192 je zrejmé, že obvinený dňa 26. 09. 2013 prevzal upovedomenie o možnosti preštudovať vyšetrovací spis po skončení vyšetrovania. Tohto sa nezúčastnil. Dňa 22. 11. 2013 podal prokurátor na Okresný súd Bratislava I obžalobu na obvineného G. A. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že - od 20. 09. 1995 doposiaľ si neplní svoju zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, pričom mu táto povinnosť vyplýva zo zákona o rodine číslo 36/2005 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako aj z rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 8C/5/1998 - 121 zo dňa 07. 09. 2004, právoplatným dňa 27. 05. 2006, na základe ktorého bol zaviazaný prispievať na výživu svojej dcéry L. D., nar. XX. XX. XXXX, F. R. H. R. na C. Z.. Č.. X, a to od 20. 09. 1995 do 31. 08. 2001 sumou 66,39 € (2.000 Sk) a od 01. 09. 2001 sumou 132,77 € (4.000 Sk) vždy do 15 - toho dňa každého mesiaca vopred k rukám matky, kde nedoplatok na výživnom za dobu od 20. 09. 1995 do 07. 09. 2004 v sume 9.692,62 € (292.000 Sk) bol otec povinný splácať v mesačných splátkach po 66,39 € (2.000 Sk) spolu s bežným výživným od októbra 2004 pod stratou výhody splátok, čím zostal dlžný k rukám G.. B. D., U.. XX. XX. XXXX, F. R. H. R. na C. Z.. Č.. X, čiastku na riadnom výživnom vo výške 14.605,37 € a na zročnom výživnom vo výške 7.369,29 €. Podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu. Podľa § 2 ods. 9 Trestného poriadku každý, proti komu sa vedie trestné konanie, má právo na obhajobu. Podľa § 34 ods. 1 veta prvá Trestného poriadku obvinený má právo od začiatku konania proti svojej osobe vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom o nich, má však právo odoprieť vypovedať. Môže uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky. Podľa § 34 ods. 4 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť vrátane významu priznania a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie. Podľa § 69 ods. 1 Trestného poriadku obvinený, obhajca, poškodený a zúčastnená osoba, splnomocnenec, ustanovený opatrovník a v konaní pred súdom prokurátor, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a asistent prokurátora majú právo nazerať do spisov s výnimkou zápisnice o hlasovaní a časti spisu obsahujúcej údaje o totožnosti chráneného svedka, ohrozeného svedka alebo svedka, ktorého totožnosť je utajená, a krycie údaje o totožnosti agenta, robiť si z nich výpisky a poznámky a obstarávať si na svoje trovy kópie spisov a ich častí; také trovy neuhrádza prokurátor, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a asistent prokurátora. Také isté právo má zákonný zástupca obvineného, poškodeného a zúčastnenej osoby, ak tieto osoby sú pozbavené spôsobilosti na právne úkony alebo ich spôsobilosť na právne úkony je obmedzená. Iné osoby tak môžu urobiť so súhlasom predsedu senátu a v prípravnom konaní so súhlasom orgánu činného v trestnom konaní, len ak je to potrebné na uplatnenie ich práv. Podľa § 213 ods. 1 Trestného poriadku policajt môže povoliť účasť obvineného na vyšetrovacích úkonoch a umožniť mu klásť vypočúvaným svedkom otázky. Postupuje tak najmä vtedy, ak obvinený nemá obhajcu a úkon spočíva vo výsluchu svedka, pri ktorom je dôvodný predpoklad, že ho nebude možné vykonať v konaní pred súdom, iba ak by zabezpečovanie jeho prítomnosti alebo jeho prítomnosť mohli ohroziť vykonanie tohto úkonu. Podľa § 241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou osem rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu, V intenciách citovaných ustanovení právnych predpisov, ktoré tvoria právny základ a rámec pre obsah a rozsah práva obvineného obhajobu v prípravnom konaní, sa sťažnostný súd pri skúmaní správnosti napadnutého uznesenia zameral na existenciu vytýkaných (a iných) procesných chýb a ich potenciálny vplyv na možnosť obvineného uplatniť svoje právo na obhajobu v plnom rozsahu, a tak dospel k nasledovným záverom: Sťažnostný súd opierajúc sa o v napadnutom uznesení uvedenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva poukazujúcu na princíp kontradiktórnosti uvádza, že povinnosť orgánov činných v trestnom konaní umožniť obvinenému v plnej miere realizovať právo na obhajobu v konkrétnostiach sa odvodzuje od konkrétnych úkonov vykonaných v prípravnom konaní. Je právomocou orgánov činných v trestnom konaní určiť, aké úkony je potrebné vykonať za účelom náležitého zistenia skutkového stavu, a následne ich vykonať tak, aby mohol obvinený v plnom rozsahu uplatniť svoje procesné práva. Napadnutým uznesením vytýkaná absencia poučenia obvineného podľa § 213 Trestného poriadku by zasiahla do práva obvineného len vtedy, ak by sa skutočne vykonávali po vznesení obvinenia výsluchy svedkov. V danej veci však k tomuto nedošlo, keď bolo právom prokurátora oprieť obžalobu o výpoveď svedkyne G.. B. D. vykonanej pred vznesením obvinenia a ďalšie usvedčujúce dôkazy (rozsudok o určení otcovstva a výživného, listiny o finančných pomeroch obvineného, korešpondencia poškodenej s Centrom pre medzinárodnú ochranu detí a mládeže, potvrdenie o návšteve školy a subsidiárne výpoveď obvineného). Takýto záver vyplýva aj zo stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Tpj 63/2009. Dôkaznú povinnosť v konaní pred súdom má prokurátor, ktorý nesie riziko, že ak by z príčin, ktoré v súčasnosti nie sú ničím indikované, svedkyňa G.. B. D. pred súdom nevypovedala, nebolo by možné jej predchádzajúcu výpoveď prečítať, a nastala by dôkazná núdza. Nie je úlohou ani kompetenciou súdu predchádzať takejto situácii, ale hodnotenie rizika je výlučne právom a povinnosťou prokurátora. Z uvedených dôvodov sťažnostný súd konštatuje, že v tejto časti k porušeniu práva na obhajobu nedošlo. V časti absencie poučenia obvineného o práve nazerať do spisu podľa § 69 Trestného poriadku sťažnostný súd uvádza, že pre zachovanie práva na obhajobu je dôležitý najmä obsah poučenia, preto je bez významu, že obvinený nebol poučený o uvedenom práve aj s citovaním konkrétneho ustanovenia právneho predpisu SR. Úplne postačí, že v rámci všeobecného poučenia poskytnutého dožiadaným orgánom Rakúskej republiky bol obvinený poučený podľa rakúskeho právneho poriadku, čomu evidentne porozumel, nakoľko v závere svojej výpovede na dané poučenie aj reflektoval. Sťažnostný súd sa však stotožňuje s názorom súdu 1. stupňa v časti, v ktorej obvinenému nebol doručený preklad upovedomenia o práve preštudovať vyšetrovací spis v materinskom jazyku, nakoľko o tomto práve v priebehu celého prípravného konania obvinený náležite poučený nebol. Prokurátor síce správne konštatuje, že poučenie podľa § 208 Trestného poriadku bolo súčasťou žiadosti o právnu pomoc, ktorá do nemeckého jazyka preložená bola, avšak jednak táto žiadosť bola určená pre dožiadaný orgán, a nie pre obvineného, a jednak v zmysle § 208 Trestného poriadku je potrebné poučiť obvineného o práve preštudovať vyšetrovací spis až po skončení vyšetrovania. Je marginálne, že obvinený reagoval odmietajúcim listom na doručenie upovedomenia v slovenskom jazyku, nakoľko povinnosť reálne umožniť obvinenému možnosť uplatniť právo na preštudovanie vyšetrovacieho spisu je daná orgánom činným v trestnom konaní a korešponduje s právom obvineného používať pred orgánmi činnými v trestnom konaní svoj materinský jazyk, ktoré je zakotvené v čl. 47 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Uvedené pochybenie je takého charakteru, že má za následok porušenie práva na obhajobu významným spôsobom, a je samo osebe dôvodom na odmietnutie obžaloby. Na základe týchto úvah sťažnostný súd dospel k záveru, že výrok napadnutého uznesenia je správny a zákonný, preto § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť prokurátora zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.