Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/11/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113010987 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1113010987.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Tibora Kubíka a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci obvineného J., pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák., o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 8T/33/2013 zo dňa 03.12.2013, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 23.januára 2014 takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr. por., sťažnosť okresného prokurátora sa z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I. napadnutým uznesením podľa § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por. z dôvodu uvedeného v § 215 ods. 1 písm. b) Tr. por. zastavil trestné stíhanie vedené proti obvinenému Pavlovi Hausknotzovi, pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom v citovanom uznesení, pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť okresný prokurátor. V písomnom odôvodnení sťažnosti namieta, že Kriminalistický a expertízny ústav PZ Bratislava (ďalej len KEÚ PZ Bratislava) v minulosti upustil od toho, že za jednu jednotlivú dávku marihuany sa považuje 0,5g tejto látky, pretože nie každých 0,5g je rovnako účinných a to s poukazom na zastúpenie THC. Okresný prokurátor je názoru, že znalecký posudok vypracovaný KEÚ PZ Bratislava je postačujúci a je z neho zrejmé, že skúmaná marihuana predstavuje jednu obvykle jednorazovú dávku drogy, pričom zastúpenie účinnej látky THC v nej bolo zastúpené minimálne v objeme 10mg a teda bolo schopné ovplyvniť ľudskú psychiku. KEÚ PZ Bratislava považuje za jednu jednorazovú dávku drogy pri marihuane materiál od 0,05g do 0,5g. Prokurátor ďalej uvádza, že konzument drogy si zadovažuje také množstvo, ktoré pre neho predstavuje jednotlivú dávku, pričom poukazuje aj na to, že ustanovenie § 171 ods. 1 Tr. zák. bolo v zakotvené aj na postihovanie drobných konzumentov omamných látok. Prokurátor navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Krajský súd ako nadriadený orgán podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým mohol sťažovateľ podať sťažnosť, ako i konanie, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo a zistil, že sťažnosť okresného prokurátora nie je dôvodná. Sťažnostný súd v prvom rade konštatuje, že pojem „obvykle jednorazová dávka drogy“ je pojmom právnym (rovnako ako napríklad pojem nepríčetnosť, či ťažká ujma na zdraví) a preto KEÚ PZ Bratislava nie je oprávnený rozhodovať o tom, čo sa považuje za obvykle jednorazovú dávku konkrétnej drogy a ani stanovovať jej množstvo. Tento záver napokon vyplýva aj z rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Bratislave (uznesenie sp. zn. 1To/168/2001, 4To/127/2011), podľa ktorej môže záver o obvykle jednorazovej dávke drogy stanoviť výlučne len orgán činný v trestnom konaní (pokiaľ ide o prípravné konanie) alebo súd (pokiaľ ide o konanie pred súdom). Znalecký posudok KEU PZ Bratislava je podkladom na riešenie odbornej otázky spočívajúcej len v tom, aký materiál bol znaleckému ústavu predložený a v akom množstve, či je predložený materiál omamnou, respektíve psychotropnou látkou a či množstvo účinnej (psychoaktívnej) látky v nej je spôsobilé ovplyvniť psychiku konzumenta. Vzhľadom k uvedenému, nemožno akceptovať tvrdenie sťažovateľa, že je podstatným to, čo za obvykle jednorazovú dávku drogy považuje KEÚ PZ. Ak by sa prijal takýto názor prokurátora, znamenalo by to, že o podstatných právnych otázkach týkajúcich sa znakov základnej skutkovej podstaty stíhaného prečinu by rozhodoval znalec a nie orgán činný v trestnom konaní, či súd. Takýto výklad považuje sťažnostný súd za neprijateľný. Pojem „obvykle jednorazovej dávky“ sa v súdnej praxi odvodzuje pri jednotlivých druhoch drog od jej hmotnosti. Pojem omamná látka, či psychotropná látka, v spojení s termínom obvykle jednorazová dávka, sú znakmi objektívnej stránky trestného činu podľa § 171 Tr. zák. a práve preto sa obvykle jednorazová dávka definuje prostredníctvom hmotnostného kritéria (ako základného kritéria), nakoľko v ňom sa zároveň spája objektívne aj subjektívne hľadisko, teda zavinenie páchateľa (napríklad páchateľ, ktorý kupuje drogy má záujem spravidla o určité množstvo drogy a množstvo, ktoré kupuje je pokryté jeho zavinením, taktiež páchateľ, ktorý drogy prechováva má určitú vedomosť o ich množstve, t. j. aké veľké množstvo drogy má u seba a táto okolnosť je pokrytá jeho zavinením). Hmotnostné kritérium je preto prvoradé kritérium a to bez ohľadu na to, či budú v konkrétnom prípade drogy páchateľom rozdelené na jednotlivé dávky. Ako ďalšie kritérium slúži množstvo účinnej látky v zaistenej droge, pretože toto kritérium má význam z hľadiska ustanovenia § 130 ods. 5 Tr. zák., nakoľko ak zaistená droga nemá požadovanú kvalitu (množstvo účinnej látky) nejde už o látku schopnú nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka a nejde teda už o návykovú látku. Vzhľadom na uvedené, je vždy nevyhnutné skúmať aj množstvo účinnej látky v zaistenej droge. Toto kritérium má pritom význam len z hľadiska objektívnej stránky trestného činu, pretože množstvo účinnej látky v droge nie je spravidla zahrnuté zavinením páchateľa, pretože sa dá určiť len v laboratórnych podmienkach (napríklad skúmanie znalcom) a väčšina páchateľov vie len to, o aký druh drogy ide a v akom množstve sa predáva, či kupuje alebo prechováva a to bez toho, že by poznali presné zloženie drogy z hľadiska účinnej látky. Skutočnosť, že množstvo účinnej látky v droge nemôže byť kritériom určovania počtu obvykle jednorazových dávok drogy (tak ako pri určovaní obvykle jednorazovej dávke drogy nesprávne postupuje KEÚ PZ), pretože sa dá zistiť len expertíznym skúmaním a preto nemôže byť zahrnuté zavinením páchateľa, vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej praxe Krajského súdu v Bratislave (pozri primerane uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4To/65/2010). Spojenie hmotnostného kritéria (celková hmotnosť látky) a kritéria množstva účinnej látky je nutné aplikovať aj na rastliny rodu Cannabis - konope. Pri rastlinách rodu Cannabis - konope sa v súdnej praxi vychádza primárne z hmotnostného kritéria a skúmanie obsahu THC v nej (ako účinnej látky a to v percentách hmotnostných) má význam len pre zistenie, či skutočne ide o omamnú látku v zmysle § 130 ods. 5 Tr. zák., nakoľko ak by zaistená látka nedosahovala aspoň minimálne množstvo THC schopné ovplyvniť psychiku človeka, nešlo by o návykovú látku a nebol by naplnený príslušný znak objektívnej stránky skutkovej podstaty. Z uvedeného vyplýva aj to, že prechovávanie rastlín rodu Cannabis - konopa nie je trestné v prípadoch, ak neobsahuje zodpovedajúce množstvo účinnej látky THC, pretože nejde o omamnú látku a rovnako tak nie je trestné v prípadoch, ak síce obsahuje dostatočné množstvo účinnej látky THC, avšak nedosahuje hmotnosť, ktorú by bolo možné považovať za obvykle jednorazovú dávku. Pokiaľ ide o hmotnostné kritérium, tak súdna prax už dlhodobo vychádza z toho, že obvykle jednorazovú dávku marihuany je potrebné stanovovať v závislosti od hmotnosti zaisteného sušeného materiálu marihuany, pričom pri zohľadnení tohto hmotnostného kritéria, t. j. metodiky výpočtu vychádzajúcej z hmotnostnej dávky marihuany, sa za obvykle jednorazovú dávku považuje množstvo zodpovedajúce 500 mg (0,5 g) vysušenej marihuany (tento záver vyplýva napríklad z judikátu trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1To/86/2011 z 20.09.2011, ale aj z rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4To/127/2011). Súdna prax vychádza z toho, že pojem obvykle jednorazovej dávky drogy musí byť hmotnostne vymedzený, teda musí byť stanovená určitá konkrétna hmotnosť danej drogy, ktorú je možné považovať za obvykle jednorazovú dávku drogy, a to aj z toho dôvodu, aby sa stanovila hmotnostná hranica pojmu obvykle jednorazová dávka drogy od ktorej by sa následne mohol odvíjať násobok obvykle jednorazovej dávky drogy v zmysle § 135 Tr. zák. Táto hmotnostná hranica je podstatná aj z dôvodu, aby bolo možné hmotnostne odlíšiť jednu jednorazovú dávku od zbytkového množstva drogy. Vzhľadom k tomu, že Trestný zákon neurčuje pri jednotlivých druhoch drog čo rozumie pod obvykle jednorazovou dávkou drogy, bolo nevyhnuté, aby bol tento právny pojem definovaný súdnou praxou. Pri marihuane sa teda vychádza z priemernej hmotnosti tabakovej cigarety (0,5g), pričom množstvá nedosahujúce túto hmotnosť sa považujú za zbytkové množstvá drogy (či stopové množstvá drogy), ktoré nie sú predmetom trestnoprávneho postihu. Súd prvého stupňa preto postupoval správne ak celkové zaistené množstvo marihuany vo veci obvineného J. (313 mg) nepovažoval za obvykle jednorazovú dávku drogy z hľadiska hmotnostného kritéria. K uvedenému sťažnostný súd dodáva, že zaistené množstvo drogy je tak nízke, že ho možno označiť za zbytkové množstvo drogy. V tomto smere sa sťažnostný súd nestotožňuje s názorom prokuratúry, že ustanovenie § 171 Tr. zák. bolo koncipované aj na trestný postih drobných konzumentov, nakoľko konzumácia drog nie je a ani nebola na území Slovenskej republiky trestná. Trestným činom nie je totiž konzumácia drog, ale ich prechovávanie a to nie prechovávanie drogy v akomkoľvek množstve, ale len v množstve, ktoré dosahuje minimálne hmotnostnú hranicu obvykle jednorazovej dávky drogy. Kritérium obvykle jednorazovej dávky drogy preto slúži aj ako hranica vyvodzovania trestnej zodpovednosti, keď množstvo drogy nedosahujúce množstvo obvykle jednorazovej dávky drogy nie je trestnoprávne sankcionované. Aj z tohto dôvodu je neakceptovateľné, aby sa za obvykle jednorazovú dávku drogy považovalo akékoľvek množstvo drogy, tak ako to naznačuje v sťažnosti prokurátor, resp. aby sa za obvykle jednorazovú dávku drogy považovalo aj úplne zanedbateľné (stopové) množstvo drogy a to len preto, že obsahuje vyššiu koncentráciu účinnej látky THC (za neprijateľný považuje nadriadený súd názor prokurátora, že za obvykle jednorazovú dávku marihuany by sa mohol považovať aj materiál s hmotnosťou 0,05g, pretože tu už ide o extrémne zanedbateľné množstvo marihuany; hmotnosť 0,05g je tak nepatrná, že sa bežne akceptuje výrobcami váh ako štandardná odchýlka pri vážení). Ak prokurátor namieta, že konzument si vždy kupuje marihuanu v množstve, ktoré pre neho zodpovedá obvykle jednorazovej dávke, tak tento názor je možné akceptovať, avšak nič nemení na tom, že konzument môže mať pri sebe aj zbytkové množstvo drogy, resp. drogu, ktorá ešte nebola v celosti spotrebovaná a jej zostatok je v množstve, ktoré hmotnostne už nedosahuje hranicu obvykle jednorazovej dávky drogy. Sťažnostný súd v zhode so závermi súdu prvého stupňa, má výhrady aj k obsahu znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný KEÚ PZ Bratislava (odbor prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz) a ktorý aj prokurátor považoval za nedostatočný a preto nariadil vypracovanie jeho dodatku ešte v prípravnom konaní. Preskúmaním predmetného znaleckého posudku možno zistiť, že znalecké skúmanie nebolo vykonané štandardným spôsobom, nakoľko znalecký ústav sa vyjadril len k tomu, o aký materiál ide (marihuana), v akej je hmotnosti a aké je množstvo účinnej látky v miligramoch (aj to len odhadom minimálneho množstva), avšak znalecký ústav sa nevyjadril k tomu, aká je presná koncentrácia účinnej látky THC stanovená v percentách hmotnostných, teda znalecký ústav nevykonal všetky dostupné analýzy zaistenej látky, tak ako je to bežné v prípadoch zaistenia väčšieho množstva marihuany. Ide preto o neúplný znalecký posudok, pričom KEÚ PZ Bratislava vykonal neúplné znalecké skúmanie predloženej látky preto, že mu to prikazuje interná smernica riaditeľa KEÚ PZ Bratislava, ktorá sa týka „malých“ množstiev drog. Postup, ktorý zvolil KEU PZ v Bratislave, pri vypracovaní znaleckého posudku, považuje súd II. stupňa za rozporný s ustanoveniami zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov, nakoľko podľa § 17 ods. 8 zákona o znalcoch, pri vypracúvaní znaleckých posudkov znalci postupujú podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a inštrukcií ministerstva. Vzhľadom k uvedenému je neakceptovateľné, aby riaditeľ KEÚ PZ zasahoval do dokazovania internými smernicami a napriek tomu, že nie je orgán činný v trestnom konaní ani súd a navyše určoval, čo môže byť predmetom znaleckého skúmania a čo z dôvodu ekonomického hľadiska alebo malého množstva zaistenej látky už nemôže byť predmetom znaleckého skúmania. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, bol postup súdu prvého stupňa správny, keď trestné stíhanie obvineného zastavil z dôvodu, že žalovaný skutok nie je trestným činom, pretože nebol naplnený znak základnej skutkovej podstaty žalovaného prečinu spočívajúci v tom, že obvinený prechovával minimálne jednu obvykle jednorazovú dávku drogy. Krajský súd v Bratislave nezistil dôvody pre zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, pretože ho považuje za zákonné a v súlade aj s ustálenou súdnou praxou a preto sťažnosť okresného prokurátora ako nedôvodnú v zmysle § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.