Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/205/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113201731 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1113201731.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľky: G. M., V. O. E. X, O. K., proti odporcovi: Y. M., V. F. XX, V., o zvýšenie výživného, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 7. novembra 2013 č.k. 24C 16/2013-85 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých vyhovujúcich častiach týkajúcich sa výživného a zročného výživného potvrdzuje. Navrhovateľke nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. V časti týkajúcej sa uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 144 € na účet Okresného súdu Bratislava I zrušuje. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu v Nových Zámkoch zo dňa 28.10.2005 č.k.7P 363/2005-24, ktorým sa odporca zaviazal na platenie výživného na navrhovateľku sumou 900,- Sk mesačne tak, že od 21.11.2012 mu uložil povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 200,- € mesačne k 15. dňu v mesiaci k rukám navrhovateľky. Odporcovi uložil splácať navrhovateľke zročné výživné od 21.11.2012 v sume 1.200,- € v mesačných splátkach po 50,- € splatných spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozhodnutia až do zaplatenia pod stratou výhody splátok. Vo zvyšku návrh zamietol a navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I súdny poplatok za návrh vo výške 144,- € v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Vychádzal z rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 28.10.2005 č.k. P 363/2005-24, ktorým bola schválená dohoda rodičov navrhovateľky, v zmysle ktorej bolo na v tom čase maloletú navrhovateľku zvýšené výživné zo sumy 250,- Sk na sumu 900,- Sk mesačne počnúc dňom 1.11.2005 vychádzajúc z odôvodnených potrieb maloletej a pomerov rodičov, kedy čistý príjem odporcu v tom čase predstavoval 6.272,- Sk a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.11.2005. Mal preukázané, že navrhovateľka ukončila bakalárske štúdium na Slovenskej technickej univerzite, odbor pozemné stavby a nastúpila na inžinierske štúdium, s ktorým štúdiom má spojené zvýšené výdavky, má výdavky s ubytovaním na internáte v sume 66,86 € mesačne, náklady na cestovné v sume 34,- € mesačne, mesačné výdavky na stravu 150,- €, drogériu 30,- €, mobil 30,- € a iné bežné výdavky, brigádnicky si privyrobí 170,- € mesačne. Vychádzal z mesačného príjmu odporcu 950,- € a zo zistenia, že býva v 2-izbovom byte priateľky, ktorej prispieva na náklady domácnosti, spláca úver vo výške 100,- € mesačne a navrhovateľke sumou 100,- € mesačne. Z potvrdenia zamestnávateľa o príjme odporcu zistil, že jeho čistý príjem predstavuje 859,65 € mesačne. Súd prvého stupňa mal tiež preukázané, že odporca je spoluvlastníkom pozemkov nachádzajúcich sa v okrese Turčianske Teplice, obec Veľký Čepčín, kat. územie X. Č. o celkovej výmere 260 183 m2 v podiele 1. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 78 ods. 1 a § 62 ods. 1,2, 3 a 5 zákona o rodine a z vykonaného dokazovania vyvodil záver, že je nesporné, že navrhovateľka je študentkou denného štúdia inžinierskeho študijného programu technické zariadenia budov v študijnom odbore pozemné stavby na STU v Bratislave, nevykonáva trvale prácu, za výkon ktorej by mala finančný príjem, občas brigáduje, osobnú starostlivosť jej poskytuje matka v miere primeranej jej potrebám. Poukázal tiež na to, že od konania, v ktorom súd uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživné navrhovateľky čiastkou 900,- Sk, t.j. 29,87 € prišlo k zmene pomerov, keď v čase poslednej úpravy výživného mala navrhovateľka 14 rokov, teraz má 22 rokov, je študentkou vysokej školy a jej náklady a potreby nespochybniteľne výrazne vzrástli. Konštatoval, že odporca mal v čase posledného rozhodovania o výživnom čistý príjem vo výške 6.272,- Sk (208,19 €) mesačne a toho času jeho priemerný mesačný zárobok predstavuje 859,65 €. Dospel tak k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach odporcu prispievať navrhovateľke na jej výživu mierou primeranou jej potrebám. Pri posudzovaní výšky výživného vychádzal z ust. § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine s tým, že dieťaťu má byť zaistená taká životná úroveň, ktorá zodpovedá sociálnemu postaveniu jeho rodičov a ktorú by dieťaťu zaisťovali, keby žili v spoločnej domácnosti a mieru odôvodnených potrieb navrhovateľky považoval v spojení s jej nákladmi za vysokú a výživné v sume 200,- € mesačne považoval za primerané schopnostiam a možnostiam odporcu. Na odporcom uvádzanú skutočnosť, že na základe dohody s priateľkou uhrádza aj polovicu úveru, ktorý jej bol poskytnutý na kúpu bytu, neprihliadol, pretože zo zmluvy o úvere vyplýva, že tento nebol poskytnutý jemu a nie je uvedený ani ako spoludlžník. Vzhľadom na ustanovenia § 76 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine a odporcovi uložil povinnosť platiť výživné 200,- € mesačne navrhovateľke odo dňa podania návrhu. na začatie konania, teda od 21.11.2012. Zročné výživné v sume 1.200,- € odporcovi umožnil splácať v mesačných splátkach po 50,- € mesačne spolu s bežný výživným. Vzhľadom na ust. § 4 ods. 2 písm. e/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je navrhovateľka oslobodená od súdnych poplatkov, na zaplatenie tohto súdneho poplatku zaviazal odporcu podľa § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. s odôvodnením, že navrhovateľka mala v konaní čiastočný úspech, avšak výška plnenia závisela od úvahy súdu. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a uložiť mu povinnosť platiť na výživu navrhovateľky sumou 100 € mesačne dôvodiac tým, že súd prvého stupňa neskúmal majetkové pomery a výšku výživného od matky navrhovateľky. Uviedol, že už nemôže vykonávať prácu nadčas, a tým sa znížil jeho zárobok a jeho zdravotný stav, a to zvýšený krvný tlak, čaká ho operácia brušnej prietrže a mal zistenú cukrovku, čo mu nedovoľuje vynakladať zvýšené pracovné zaťaženie a v prípade nezlepšenia jeho zdravotného stavu mu hrozí strata zamestnania, tiež v konaní poukázal na svoje mesačné výdavky vo výške 610,- €. Nesúhlasil ani s povinnosťou platiť súdny poplatok 144,- €, keď mal za to, že konanie je oslobodené od poplatku podľa § 4 ods. 1 písm. g/ zákona o súdnych poplatkoch. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť považujúc odvolanie odporcu založené na neopodstatnených dôvodoch. Poukázala na to, že Spotrebiteľský úver v Z. V., F.Z. Ú. X. F., Zmluva o pôžičke R. M., hypotekárny úver boli poskytnuté inej osobe a nie odporcovi, z čoho vyplýva, že odporca nie je viazaný na splácanie týchto úverov a vezmúc do úvahy jeho majetkové pomery, hlavne skutočnosť, že vlastní poľnohospodárske pozemky, podľa nej prípadné navýšenie výživného neohrozia existenčne odporcu. Konštatovala. že odporca spomína stratu zamestnania len v teoretickej rovine, dosiaľ sa tak nestalo a podľa výplatných pások, ktoré doložil, jeho priemerný mesačný príjem predstavuje 769,- €, k jeho zdravotnému stavu sa nevyjadrila. Uviedla, že jej matka pracuje s mesačným príjmom 440,- €, z čoho hradí výdavky spojené s bytom, kde má aj ona trvalé bydlisko a na ktorá si vzala hypotekárny úver 160.000,- Sk, a hlavne matka jej zabezpečuje ubytovanie, stravu. Poukázala na to, že na rozdiel odporcových nákladov, ktoré spomína, tieto náklady sú skutočné a majú priamy dopad na jej životnú úroveň, matka na rozdiel od odporcu nevlastní žiadnu inú nehnuteľnosť a dostatočným spôsobom sa o ňu stará a podieľa sa značným spôsobom na zabezpečení jej potrieb, omnoho viac ako odporca, ktorý má vyšší príjem a nižšie výdavky ako matka. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. V tomto ustanovení je daný základ na určenie výšky vyživovacej povinnosti rodičov k deťom. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Ide jednak o platenie výživného ako peňažného príspevku na výživu detí, táto môže byť plnená aj osobnou starostlivosťou alebo aj čiastočne starostlivosťou o domácnosť a ďalšou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napr. bývania alebo stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení, ako je bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti, školskej, záujmovej, športovej, kultúrnej činnosti, ako aj iných ďalších potrieb nevyhnutných pre fyzický a duševný vývoj dieťaťa a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa osobne o dieťa nestará, prispieva na jeho výživu výživným určeným súdom. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará (§ 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine). Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, nakoľko platí premisa, že dieťa sa má podieľať na životnej úrovni každého z rodičov. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje zárobkovo a majetkovo lepšie zabezpečený rodič. Miera životnej úrovne rodiča je zistiteľná nielen z dokladov o zárobkových a majetkových pomeroch rodiča, ale aj z jeho mesačných nákladov. Smerodajnou môže byť aj výška tých položiek, ktoré nie sú nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov. Rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je porovnateľne nižšia ako životná úroveň druhého rodiča, možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie ďalších opodstatnených potrieb dieťaťa, pretože tieto sa odvíjajú od životnej úrovne tohto rodiča. Za schopnosti každého rodiča sa považuje jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v rozhodnom období v čase vyhlásenia rozhodnutia. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča treba vždy posudzovať komplexne a najlepším ukazovateľom je práve životná úroveň rodiča. Pokiaľ ide o potreby detí, tieto predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie jeho potrieb. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že výživné na navrhovateľku bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu v Nových Zámkoch zo dňa 28. októbra 2005 č.k. 7P 363/2005 -24 sumou 900,- Sk mesačne na základe dohody rodičov schválenej súdom a ktorým rozsudkom došlo k zmene rozsudku Okresného súdu v Nových Zámkoch zo dňa 10.11.1995 č.k. 7P 163/95-12 v časti o výživnom na navrhovateľku zo sumy 250,- Sk. Od tejto poslednej úpravy došlo u navrhovateľky k zvýšeniu jej potrieb, predovšetkým zvýšením nákladov spojených so štúdiom na STU v Bratislave, ako aj s celkovými jej potrebami už aj vzhľadom na jej vek 22 rokov, keď potrebami nemožno myslieť len náklady spojené s bývaním, stravou, ošatením, štúdiom, ale aj s kultúrnymi, športovými, rekreačnými a inými potrebami. Tieto potreby navrhovateľky sú podstatne vyššie, avšak čiastočne obmedzené schopnosťami a možnosťami i majetkovými pomermi rodičov. Preto vzhľadom na zárobkové pomery otca, ktorého priemerný čistý mesačný príjem bol v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa vo výške 859,65 €, ako aj jeho majetkové pomery (je spoluvlastníkom v 1/4- ine pozemkov nachádzajúcich sa v kat.úz. X. Č., okres Turčianske Teplice) súd prvého stupňa správne považoval za primerané výživné z jeho strany na navrhovateľku v sume 200,- € mesačne. Námietky otca, že jeho príjem sa znížil a že hrozí, že bude nezamestnaný, odvolací súd nepovažoval za dôvodné, pretože aj keď prechodne nemal príplatky za prácu nadčas, jeho príjem podľa nich doložených dokladov činil v roku 2013 za mesiac september 763,76 €, za mesiac október 2013 783,92 € a za mesiac november 762,55 €. Jeho zdravotné problémy, na ktoré poukazoval, odvolací súd nepovažoval za takého charakteru, pre ktoré by nebol spôsobilý vykonávať prácu a zotrvať v pracovnom pomere a pri rozhodovaní možno vždy vychádzať len zo skutočností existujúcich v čase rozhodovania. Pokiaľ odporca vytýkal súdu prvého stupňa, že neskúmal majetkové pomery a výšku výživného od matky navrhovateľky, odvolací súd poznamenáva, že rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení, ako je bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti, školskej, záujmovej, športovej, kultúrnej činnosti, ako aj iných ďalších potrieb nevyhnutných pre fyzický a duševný vývoj dieťaťa a osobnou starostlivosťou a vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Čo sa týka odporcom uvedených výdavkov, treba poukázať na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach týkajúcich sa výživného a zročného výživného ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Dôvodná bola námietka odporcu týkajúca sa uloženia mu povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania, a to vzhľadom na vecné oslobodenie v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. g/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí. Pokiaľ súd prvého stupňa vychádzal z ust. § 4 ods. 2 písm. e/ cit. zákona, toto osobné oslobodenie navrhovateľa od súdnych poplatkov sa týka navrhovateľa v konaní o vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými. Odvolací súd preto v tejto napadnutej časti týkajúcej sa uloženia poplatkovej povinnosti odporcovi podľa § 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p. zrušil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p, a navrhovateľke, úspešnej v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnila. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok súdu prvého stupňa nemožno napadnúť odvolaním.