Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6CoPr/11/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113202859 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1113202859.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Kataríny Javorčíkovej a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobcu: W. K., bytom R. Č.. XXX, zast. Advokátskou kanceláriou Kováčik Legal, s.r.o., Radlinského ul. č. 1729, Dolný Kubín, proti žalovanému: Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, Olejkárska ul. č. 1, Bratislava, o neplatnosť výpovede a o náhradu mzdy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 12. júna 2014 č. k. 9Cpr/2/2013- 230, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že výpoveď z pracovného pomeru, ktorú mu dal žalovaný listom z 24.09.2012 podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zák. práce, je neplatná a náhrady mzdy v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru. Žalovanému súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca pracoval u žalovaného ako vodič autobusu. Listom z 19.04.2012, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 23.04.2012, ho žalovaný upozornil na porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu, že žalobca dňa 08.04.2012 predčasne odišiel zo zastávky Slovanet a zo zastávky Mierová skôr, ako určoval platný grafikon linky, čím porušil ust. § 16 ods. 6 prevádzkového predpisu D 1/3. Druhý raz upozornil žalovaný žalobcu na porušenie pracovnej disciplíny listom z 19.04. 2012, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 23.04.2012. Porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobcu spočívalo v tom, že žalobca na trati od Nového mosta po Einsteinovu ul. prekročil maximálnu povolenú rýchlosť o viac ako 20 km/hod., čím porušil ust. § 28 ods. 1 prevádzkového predpisu D 1/3. Listom z 24.09.2012 dal žalovaný žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zák. práce 1/ za porušenie pracovnej disciplíny spočívajúce v tom, že žalobca dňa 14.09.2012 pri výkone práce vodiča MHD spôsobil škodovú udalosť na linke 22/18 s vozidlom interné č. XXXX, pričom ku škodovej udalosti došlo nezabezpečeným cúvaním, pri ktorom žalobca s vozidlom narazil do stĺpa verejného osvetlenia, 2/ za porušenie pracovnej disciplíny spočívajúce v tom, že žalobca dňa 18.09.2012 pri výkone práce vodiča MHD predčasne ukončil službu na linke 79/1 s vozidlom interné č. XXXX, keď v čase 22.57 hod. mal mať odchod z konečnej stanice Čiližská do vozovne s následným ukončením služby o 23.57 hod., pričom podľa dátovej karty žalobca z konečnej stanice Čiližská odišiel už o 22.48 hod. a službu ukončil o 23.03 hod. Výpoveď bola žalobcovi doručená dňa 27.09.2012. Žalobca tvrdil, že meradlo umiestnené v autobuse MHD nie je určeným meradlom na meranie rýchlosti podľa zákona o metrológii a jeho vykonávacej vyhlášky (zák. č. 142/2000 Z.z., vyhl. č. 210/2000 Z.z.). Rovnakú výhradu žalobca uplatnil aj vo vzťahu k porušeniu pracovnej disciplíny spočívajúceho v tom, že predčasne odišiel zo zastávky MHD. Uviedol, že žalovaný musí preukázať, že meradlo, ktorým mala byť táto skutočnosť zistená, spĺňa všetky podmienky právnych predpisov a že k aktuálnym informáciám z neho mal žalobca počas jazdy prístup. K týmto tvrdeniam žalobcu súd prvého stupňa uviedol, že z vyjadrenia Slovenského metrologického inšpektorátu vyplynulo, že palubná jednotka používaná v autobusoch MHD nie je určeným meradlom v zmysle vyhl. č. 210/2000 Z.z. a preto tento inšpektorát nie je oprávnený vykonať kontrolu ciachovania uvedených palubných jednotiek. Súd prvého stupňa sa stotožnil s vyjadrením žalovaného, že vozidlá MHD, ktoré vykonávajú pravidelnú osobnú dopravu, kde dĺžka linky nepresiahne 50 km, nemusia byť vybavené tachografmi na záznam režimu osádky vozidla v zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 461/2007 Z.z.. Vozidlá MHD sú vybavené palubnými počítačmi. V palubnom počítači je naprogramovaná linka MHD a táto je odmeraná v kilometroch od zastávky po zastávku s presnosťou na meter z dôvodu potreby automatického vyhlasovania zastávok v informačnom systéme cestujúcich (tzv. dráhové kritérium). Palubný počítač zo snímača dráhového kritéria vyhodnocuje aj rýchlosť vozidla. Žalovaný síce nie je oprávnený merať rýchlosť vozidiel MHD pre účely postihu v zmysle zákona o cestnej premávke, ale to neznamená, že by tak nemohol robiť pre účely posúdenia, či sa nejedná o porušenie pracovnej disciplíny. Takýto postup žalovaného nie je podľa názoru súdu prvého stupňa v rozpore so Zákonníkom práce. V súvislosti so skutkami uvedenými vo výpovedi z pracovného pomeru žalobca tvrdil, že pred spôsobením škodovej udalosti dňa 14.09.2012 mu žalovaný neposkytol nepretržitý odpočinok a v príčinnej súvislosti s týmto porušením povinností zo strany žalovaného došlo k škodovej udalosti. K tomu súd prvého stupňa uviedol, že inšpektorát práce vykonal u žalovaného kontrolu dodržiavania sociálnej legislatívy v zmysle zák. č. 462/2007 Z.z.. Kontrola bola zameraná na dodržiavanie pracovných prestávok, denných a týždenných odpočinkov. Kontrola konštatovala nedodržanie limitu 35 hodinového týždenného odpočinku u 4 vodičov vrátane žalobcu. Žalobca však dobrovoľne podpísal služby nad rámec služobného zadelenia s vedomím, že nebude u neho dodržaných 35 hodín odpočinku. Žalobca nepreukázal svoje tvrdenia, že žalovaný ho donútil podpísať služby nad rámec služobného zadelenia a ani nebola podľa súdu prvého stupňa preukázaná medzi vznikom škody na majetku žalovaného a tým, že žalovaný neposkytol žalobcovi nepretržitý odpočinok v rozsahu 35 hodín. Pokiaľ ide o porušenie pracovnej disciplíny spočívajúce v predčasnom ukončení služby, súd prvého stupňa považoval za neopodstatnenú námietku žalobcu, že od neho nie je možné rozumne požadovať, aby v nočných hodinách ešte 9 minút čakal, kým bude môcť odísť z konečnej zastávky. Žalobca bol totiž ako vodič autobusu povinný dodržiavať predpis pre autobusovú dopravu D1/3 a to konkrétne jeho § 16 ods. 4. Toto ustanovenie žalobca predčasným ukončením služby porušil a tým porušil pracovnú disciplínu. Súd prvého stupňa uzavrel, že žalobca bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny upozornený na možnosť výpovede a napriek tomu opätovne porušil pracovnú disciplínu. Preto mu žalovaný dal oprávnene výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zák. práce v znení platnom v rozhodnom čase. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že určí, že predmetná výpoveď z pracovného pomeru je neplatná a aby ho v časti náhrady mzdy zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V prípade potvrdenia napadnutého rozsudku navrhol, aby odvolací súd pripustil proti svojmu rozhodnutiu dovolanie. Uviedol, že predmetné porušenia pracovnej disciplíny mali byť preukázané z dátovej karty vodiča. V konaní však bolo preukázané, že palubná jednotka používaná v autobusoch MHD nie je určeným meradlom v zmysle vyhl. č. 210/2000 Z.z.. Žalovaný nepreukázal, že palubná jednotka ako meradlo meria správnu rýchlosť, dráhu a čas. Tým, že nejde o zákonné meradlo, nie je zabezpečené, aby s údajmi palubnej jednotky nemohlo byť manipulované. Žalovaný tak nepreukázal, že by žalobca predčasne odišiel zo zastávok, resp. že by prekročil maximálnu povolenú rýchlosť. Okrem toho, žalobca odišiel z konečnej zastávky skôr z dôvodu, že mu žalovaný nezabezpečil „hygienické potreby.“ Ďalej žalobca v odvolaní namietol, že súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal s jeho tvrdením, že pred škodovou udalosťou (poškodenie vozidla pri cúvaní) nebol dodržaný minimálny denný odpočinok v zmysle § 5 ods. 1 zák. č. 462/2007 Z.z.. Napokon žalobca v odvolaní argumentoval tým, že vo výpovedi nie je jasne vymedzený výpovedný dôvod. V tejto súvislosti žalobca v odvolaní uviedol: „Výpovedným dôvodom podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zák. práce sú minimálne dve porušenia pracovnej disciplíny, medzi ktorými zamestnávateľ písomne upozorní zamestnanca na porušenie pracovnej disciplíny a možnosť výpovede. Samotné porušenie pracovnej disciplíny po upozornení ako výpovedný dôvod nepostačuje. V predmetnej výpovedi sa ale uvádzajú len druhé dve porušenia pracovnej disciplíny, ktoré bez prvých dvoch porušení pracovnej disciplíny výpovedným dôvodom nie sú.“ Výpoveď je preto podľa žalobcu neplatná aj z formálneho hľadiska. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd v prvom rade skúmal, či predmetná výpoveď z pracovného pomeru má všetky formálne náležitosti tohto právneho úkonu. Výpoveď podpísal k tomu oprávnený subjekt - generálny riaditeľ žalovaného, bola žalobcovi riadne doručená a skutky, v ktorých žalovaný videl menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, v nej boli riadne konkretizované tak, aby ich nebolo možné zameniť s inými skutkami. Súčasne žalovaný vo výpovedi poukázal na listy z 19.04. 2012 č. 5991/7120/2012 a č. 5992/7120/2012, ktorými žalobcu upozornil na porušenie pracovnej disciplíny a na možnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou. Keďže nebolo sporné, že tieto listy boli žalobcovi riadne doručené, muselo mu byť pri doručení výpovede jasné, na aké porušenie pracovnej disciplíny bol písomne upozornený. Tieto listy z 19.04.2012 boli žalobcovi doručené dňa 23.04.2012 a výpoveď z pracovného pomeru mu bola doručená dňa 27.09.2012. Z toho je zrejmé, že bola dodržaná 6 - mesačná lehota uvedená v § 63 ods. 1 písm. e/ veta za bodkočiarkou Zák. práce v znení platnom v rozhodnej dobe. Vzhľadom na to odvolací súd konštatuje, že predmetná výpoveď netrpí žiadnymi formálnymi vadami, ktoré by spôsobovali jej neplatnosť. V prípade výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. e/ veta za bodkočiarkou Zák. práce postačuje, ak zamestnanec dvakrát menej závažným spôsobom poruší pracovnú disciplínu. Po prvom porušení pracovnej disciplíny zamestnávateľ nemôže dať zamestnancovi výpoveď z pracovného pomeru, ale v upozornení na porušenie pracovnej disciplíny ho upozorní, že v prípade ďalšieho menej závažného porušenia pracovnej disciplíny s ním skončí pracovný pomer výpoveďou. V prejednávanej veci žalovaný dvomi listami z 19.04.2012 upozornil žalobcu na menej závažné porušenia pracovnej disciplíny, ktorých sa mal dopustiť v dňoch 08.04.2012 a 13.04.2012. Vzhľadom na závery uvedené v predchádzajúcom odseku postačovalo, ak len jeden z týchto dvoch skutkov bol porušením pracovnej disciplíny. Odvolací súd je toho názoru, že skutok uvedený v liste žalovaného z 19.04.2012 č. 5991/7120/2012 možno hodnotiť ako porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobcu. Je totiž nepochybné, že žalobca tým, že s autobusom išiel dňa 13.04.2012 rýchlosťou 81 km/hod., čím porušil zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, ktorý ustanovuje maximálnu rýchlosť v obci 50 km/ hod.. Námietky žalobcu týkajúce sa hodnovernosti údajov palubnej jednotky, resp. dátovej karty vodiča, sú aj podľa názoru odvolacieho súdu neopodstatnené. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žalovaný síce nie je oprávnený merať rýchlosť vozidiel MHD pre účely postihu v zmysle zákona o cestnej premávke, ale môže tak robiť pre účely posúdenia, či tu nejde o porušenie pracovnej disciplíny. Inými slovami, palubná jednotka síce nie je tzv. určeným meradlom v zmysle vyhl. č. 210/2000 Z.z., ale rýchlosť vozidla zaznamenaná v palubnom počítači slúži pre žalovaného ako údaj o jazde každého vodiča. Okrem toho, žalovaný ani nie je povinný mať na zaznamenávanie rýchlosti autobusu zákonom určené meradlo v zmysle zák. č. 142/2000 Z.z. a vyhl. č. 210/2000 Z.z. a je oprávnený používať na túto činnosť palubný počítač z dôvodu, že vozidlá MHD, ktoré vykonávajú pravidelnú osobnú dopravu, kde dĺžka linky nepresiahne 50 km, nemusia byť vybavené tachografmi na záznam režimu práce osádky v súlade s § 2 ods. 2 zák. č. 461/2007 Z.z. Na okraj odvolací súd poznamenáva, že nemá dôvod pochybovať o pravdivosti tvrdenia žalovaného, že údaje z dátovej karty vodiča slúžia aj ako podklad pri riešení priestupkov v zmysle zákona o cestnej premávke príslušníkmi Policajného zboru SR. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo v konaní preukázané, že aj skutok uvedený v liste žalovaného z 19.04.2012 č. 5992/7120/2012 je menej závažným porušením pracovnej disciplíny. Žalobca totiž tým, že dňa 08.04.2012 odišiel z dvoch zastávok o dve minúty skôr, ako určuje platný grafikon linky, porušil § 16 ods. 6 prevádzkového predpisu žalovaného D 1/3 a tým aj porušil pracovnú disciplínu (čl. 8 bod 8 písm. h/ Pracovného poriadku žalovaného č. RS 102/12). Argumentácia žalobcu, že žalovaný mohol s palubnou jednotkou manipulovať, zostala iba v polohe nepreukázaného tvrdenia. V konaní teda bolo preukázané, že žalobca v posledných šiestich mesiacoch pred tým, že mu žalovaný dal výpoveď, porušil pracovnú disciplínu a že žalovaný ho v súvislosti s vyššie uvedenými porušeniami pracovnej disciplíny upozornil na možnosť výpovede. Pre platnosť predmetnej výpovede postačovalo, ak aspoň jeden zo skutkov v nej uvedených je menej závažným porušením pracovnej disciplíny. Žalobca nepopieral, že dňa 14.09.2012 pri výkone práce vodiča MHD pri cúvaní s vozidlom narazil do stĺpa verejného osvetlenia. Žalobca bol v zmysle § 22 ods. 3 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke povinný zaistiť cúvanie pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby. Žalobca tak neurobil, v dôsledku čoho porušil citované ustanovenie zákona č. 8/2009 Z.z. a súčasne porušil pracovnú disciplínu. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že nie je príčinná súvislosť medzi týmto porušením pracovnej disciplíny a tým, že žalovaný neposkytol žalobcovi nepretržitý odpočinok v rozsahu stanovenom zákonom. Porušenie § 5 ods. 1 zákona č. 462/2007 Z.z. zo strany žalovaného pokiaľ ide o neposkytnutie nepretržitého odpočinku v rozsahu stanovenom týmto zákonom však môže byť sankcionované v zmysle § 37 ods. 3 písm. a/ tohto zákona. Odvolací súd poznamenáva, že žalobca sám dobrovoľne súhlasil s tým, že bude vykonávať služby nad rámec služobného zadelenia. Keďže bolo v konaní preukázané, že sa stal skutok uvedený vo výpovedi z pracovného pomeru a tento skutok je porušením pracovnej disciplíny, nebolo potrebné skúmať, či sa stal aj druhý skutok uvedený vo výpovedi spočívajúci v tom, že žalobca dňa 18.09.2012 predčasne ukončil službu na linke 79/1, keď z konečnej zastávky Čiližská mal odísť o 22.57 hod. s následným ukončením služby o 23.27 hod., ale z konečnej Čiližská odišiel už o 22.48 hod. a službu na výpravni ukončil už o 23.03 hod. Odvolací súd je však toho názoru, že v konaní bolo preukázané, že aj tento skutok sa stal. Žalobca tak porušil § 16 bod 4. Dopravného a návestného predpisu pre autobusovú dopravu č. D 1/3 a porušil teda menej závažným spôsobom pracovnú disciplínu. Tvrdenia žalobcu ohľadom prípadnej manipulácie s palubnou jednotkou v konaní nebolo preukázané. Ako je to uvedené vyššie, i keď palubná jednotka nie je tzv. určeným meradlom, neznamená to, že údaje v nej zaznamenané nie sú správne. Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. Za rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu možno považovať iba také rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré rieši doposiaľ nenastolenú alebo v iných súvislostiach prezentovanú a právne riešenú otázku takým spôsobom, ktorý je významný z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov vôbec, t. j. má všeobecný vplyv na prípady podobnej povahy. Z tohto hľadiska má rozhodnutie odvolacieho súdu zásadný význam spravidla vtedy, ak rieši takú právnu otázku, ktorá judikatúrou vyšších súdov nebola riešená alebo ktorej výklad v judikatúre týchto súdov nie je ustálený, alebo ak odvolací súd posúdil určitú právnu otázku inak, než je riešená v konštantnej judikatúre vyšších súdov a rozhodnutie odvolacieho súdu predstavuje v tomto smere odlišné riešenie tejto právnej otázky. Odvolací súd je toho názoru, že predmetné rozhodnutie nie je z vyššie uvedených hľadísk rozhodnutím po právnej stránke zásadného významu a preto prípustnosť dovolania nepripustil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnému žalovanému nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.