Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6CoPr/9/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113215167 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1113215167.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a sudcov JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobkyne: N.. E. I. N.., bytom I. XX, D., zast. JUDr. Peter Arendacký, advokát, so sídlom Čapkova 2, Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o zaplatenie 4.600,49 eur s prísl., na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. z 27. marca 2014 č. k. 4Cpr/5/2013- 88, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 27. marca 2014 č. k. 4Cpr/5/2013- 88 v jeho zamietajúcej časti ohľadne nároku na odchodné v sume 1.586 eur s príslušenstvom, nároku na výsluhový príspevok v sume 1.903,20 eur s príslušenstvom, nároku na doplatenie rozdielu v príjme počas dočasnej pracovnej neschopnosti v mesiaci máj 2012 v sume 220,49 eur s príslušenstvom a v mesiaci jún 2012 v sume 170,90 eur s príslušenstvom z r u š u j e, konanie o týchto nárokoch sa z a s t a v u j e a vec sa v tejto časti po právoplatnosti tohto rozsudku p o s t u p u j e na rozhodnutie Krajskému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru v Bratislave, Staromestská 6, Bratislava (pokiaľ ide o dávky nemocenského zabezpečenia) a Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava (pokiaľ ide o dávky výsluhového zabezpečenia). Vo zvyšnej časti uplatnených nárokov (služobný plat za 10 pracovných dní v sume 735,23 eur s prísl., náhrady za nevyčerpanú dovolenku za 5 dní v sume 367,62 eur s prísl.) sa napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 27. marca 2014 č. k. 4Cpr/5/2013- 88 v jeho zamietajúcej časti p o t v r d z u j e . Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v zastavenej časti. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia 4.983,44 eur s príslušenstvom titulom nevyplatených platových nárokov. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobkyňa bola rozhodnutím riaditeľa Krajského riaditeľstva hasičského a záchranného zboru Bratislave číslo XX/XXXX zo dňa 27.06.2007 vymenovaná na zastupovanie počas neobsadenia voľného funkčného miesta dňom 01.07.2007 do funkcie I. V. X. Š. a podľa § 30 ods. 1 a 2 zákona číslo 315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov sa stala príslušníčkou Hasičského a záchranného zboru v dočasnej štátnej službe. Rozhodnutím riaditeľa Krajského riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Bratislave číslo XX/XXXX zo dňa 28.08.2007 bola žalobkyňa vymenovaná dňom 01.09.2007 za C. V. Ú. Krajského riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Bratislave s uvedením, že dĺžka trvania služobného pomeru je 5 rokov. Rozhodnutím riaditeľa Krajského riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Bratislave číslo XX/XXXX zo dňa 29.12.2011 bola žalobkyňa dňom 31.12.2011 odvolaná z funkcie nadriadeného - C. I. Ú. Krajského riaditeľstva hasičského a záchranného zboru Bratislava. Rozhodnutím riaditeľa Krajského riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Bratislave číslo XX/XXXX zo dňa 30.12.2011 bola žalobkyňa preradená dňom 01.01.2012 do funkcie I. V. X. Š. - O. W. na Krajskom riaditeľstve hasičského a záchranného zboru v Bratislave. Podľa oznámenia číslo 13 o sume a zložení služobného platu patril žalobkyni služobný plat vo výške 1586 eur od 01.04.2011, podľa oznámenia číslo 14 o sume a zložení služobného platu patril žalobkyni služobný plat vo výške 1.586,- eur od 01.01.2012, podľa oznámenia číslo 15 o sume a zložení služobného platu patril žalobkyni služobný plat vo výške 1.544,- eur od 01.05.2012. Listom zo dňa 12.04.2012 oznámilo Krajské riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Bratislave žalobkyni, že jej služobný pomer skončí zo zákona dňom 17.05.2012 podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona číslo 315/2001 Z.z.. Žalobkyni bol v zmysle rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 30.07.2012 priznaný starobný dôchodok dňom 17.05.2012. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil, že žaloba nie je dôvodná. Po právnej stránke vec posúdil podľa § 30, § 60 ods. 2, § 63 ods. 1 písm. b), § 63 ods. 1 písm. d) zákona číslo 315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore. V danom prípade sa žalobkyňa domáhala zaplatenia platových nárokov (po pripustení zmeny petitu na pojednávaní konanom dňa 27.03.2014, vyplatenia služobného platu za 10 pracovných dní v mesiaci jún 2012 v sume 735,23 eur, odchodného vo výške 1.586,- eur, výsluhového príspevku vo výške 1903,20 eur, náhrady za nevyčerpanú dovolenku za 5 dní vo výške 367,62 eur, rozdielu v príjme počas dočasnej pracovnej neschopnosti v mesiaci máj 2012 v sume 220,49 eur, rozdielu v príjme počas dočasnej pracovnej neschopnosti v mesiaci jún 2012 v sume 170,90 eur, spolu 4.983,44 eur), ktoré jej mali vzniknúť v dôsledku skončenia služobného pomeru v inom čase ako jej potvrdil služobný úrad. Pri uplatnení svojho nároku vychádzala z predpokladu, že služobný pomer jej mal skončiť uplynutím dočasnej štátnej služby, t. j. po piatich rokoch od vzniku služobného pomeru, čo znamená dňom 30.06.2012. S uvedeným tvrdením žalobkyne sa súd prvého stupňa nestotožnil. V čase oznámenia o skončení služobného pomeru žalobkyni zákon číslo 315/2001 Z.z. umožňoval služobnému úradu skončiť služobný pomer odvolaním z funkcie, ak príslušník spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok. Zároveň v ustanovení § 63 ods. 1 citovaného predpisu boli stanovené prípady skončenia služobného pomeru priamo zo zákona, po splnení taxatívne uvedených podmienok, a to pod písmenom b) dňom uplynutia dočasnej štátnej služby a pod písmenom d) dňom vzniku nároku na starobný dôchodok. Ide teda o dva rôzne spôsoby skončenia služobného pomeru, pričom v prípade žalobkyne služobný úrad oznámil skončenie služobného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. d) citovaného zákona, teda z dôvodu vzniku nároku na starobný dôchodok. V danom prípade služobný úrad postupoval pri oznámení skončenia služobného pomeru na základe ustanovení o skončení služobného pomeru zo zákona, z čoho vyplýva, že nešlo o skončenie služobného pomeru na základe možnosti služobného úradu odvolať príslušníka z funkcie za súčasného splnenia nároku na starobný dôchodok. V čase oznámenia o skončení služobného pomeru teda citovaný zákon upravoval viaceré spôsoby skončenia služobného pomeru zo zákona, okrem iného uplynutím dočasnej štátnej služby a vznikom nároku na starobný dôchodok. Žalobkyňa v návrhu na začatie konania argumentovala, že jej služobný pomer mal skončiť až uplynutím dočasnej štátnej služby, t. j. dňom 30.06.2012. Služobný úrad však vychádzal zo skutočností, že žalobkyni vznikol nárok na starobný dôchodok už dňa 17.05.2012, kedy došlo k udalosti, s ktorou bolo zo zákona spojené skončenie služobného pomeru. Služobný úrad tak postupoval správne a v súlade so zákonom, ak oznámil žalobkyni skončenie služobného pomeru práve dňom vzniku nároku na starobný dôchodok, teda objektívnej skutočnosti, ktorá nastala časovo skôr ako uplynutie dočasnej štátnej služby. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že neskôr (novelou číslo 80/2003 Z.z.) bol dôvod skončenia služobného pomeru dňom vzniku na starobný dôchodok zrušený. Žalovaný, resp. Krajské riaditeľstvo HaZZ v čase oznámenia o skončení služobného pomeru ani nemohlo pokračovať so žalobkyňou v služobnom pomere, nakoľko by v takom prípade nekonal v súlade so zákonom, pretože podľa zákona služobný pomer už skončil. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže mu žiadne trovy nevznikli a žiadne si neuplatnil. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na opätovné rozhodnutie, resp. zmenil tak, že žalobe vyhovie. Uviedla, že závery súdu prvého stupňa popierajú tak samotné znenie právnych predpisov, ako aj akúkoľvek elementárnu logiku. Zákon číslo 315/2001 Z.z. rieši otázku pokračovania služobného pomeru v prípade, ak príslušníkovi vznikol nárok na starobný dôchodok, dvoma odlišnými spôsobmi, ktoré však navzájom nie sú kompatibilné, ani nemôžu popri sebe samostatne obstáť. Podľa jedného z ustanovení (§ 63 ods. 1 písm. d/) končí v dôsledku vzniku nároku na starobný dôchodok služobný pomer automaticky - zo zákona, podľa druhého z ustanovení (§ 60 ods. 2) o tejto skutočnosti môže rozhodnúť služobný úrad. Ak totiž jedno z ustanovení určuje, že služobný pomer na základe určitej právne významnej okolnosti automaticky a bez výnimky končí, nemôže súčasne iné ustanovenie (bez výslovnej kolíznej normy) zakotviť možnosť úradu rozhodnúť, či na základe rovnakej právne významnej skutočnosti služobný pomer skončí alebo nie. Ak totiž právna skutočnosť má určitý priamy a nevyhnutný právny následok, žiaden štátny orgán nie je oprávnený tento následok jednostranne zmeniť, ale ani potvrdiť. Obe ustanovenia teda nemôžu popri sebe súčasne obstáť. V prípade logickej kolízie dvoch zákonných ustanovení rovnakej špecializácie (t. j. medzi ustanoveniami neexistuje vzťah generálnej a špeciálnej normy), ako je tomu aj v tomto prípade, je pri rozhodovaní o tom, ktoré zo vzájomne si odporujúcich ustanovení je potrebné a možné aplikovať, rozhodujúca zásada, podľa ktorej neskoršia norma ruší normu skoršiu. V danom prípade je neskoršou normou práve norma obsiahnutá v ustanovení § 60 ods. 2 zákona číslo 315/2001 Z.z., ktorá bola prijatá až novelou číslo 89/2009 Z.z., preto platí, že jej odporujúca norma o automatickom ukončení služobného pomeru nie je ďalej aplikovateľná, a to aj keď zákonodarca omylom toto pôvodné, novele odporujúce ustanovenie, zo zákona nevypustil. Vzhľadom na uvedené je potom zrejmé, že pokiaľ služobný úrad nerozhodol o skončení služobného pomeru podľa ustanovenia § 60 ods. 2 zákona číslo 315/2001 Z.z. nemohol skončiť služobný pomer skôr, ako dňa 30.06.2012, t. j. po uplynutí doby, na ktorú bol uzatvorený, čo okrem iného znamená, že žalobkyň služobný pomer trval 5 rokov, v dôsledku čoho jej vznikol nárok na žalované platové nároky. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli predmetom pojednávania na súde prvého stupňa. Podľa § 63 ods. 1 písm. b/ zákona číslo 315/2001 Z.z. služobný pomer príslušníka sa skončí dňom uplynutia dočasnej štátnej služby a podľa § 63 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona služobný pomer príslušníka sa skončí dňom vzniku nároku na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu, ak ide o príslušníka, ktorý spĺňa podmienky nároku na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu (zákon číslo 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov) dňom dovŕšenia dôchodkového veku podľa osobitného predpisu (zákon číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení). Obidve tieto ustanovenia hovoria o skončení služobného pomeru zo zákona, žalobkyňa chce nahradiť jeden spôsob skončenia služobného pomeru druhým, len z dôvodu, že ten druhý spôsob je pre ňu výhodnejší. Obidva spôsoby skončenia služobného pomeru nastávajú zo zákona, služobný pomer musí skončiť podľa toho ustanovenia, ktorým služobný pomer skončí skôr, a to je podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona. Ak by Krajské riaditeľstvo ukončilo služobný pomer dňom 30.06.2012, porušilo by zákon. Podľa § 65 ods. 6 písm. e/ zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov žalobkyňa dovŕšila dôchodkový vek 58 rokov a 9 mesiacov dňa 17. mája 2012. Ustanovenie § 63 ods. 1 písm. d/ zákona číslo 315/2001 Z.z. v znení platnom v máji 2012 vymenúva taxatívne dôvody, ktoré ak nastanú, končí služobný pomer ex lege, teda služobný úrad toto skončenie služobného pomeru administratívne vybaví. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že ohľadne nárokov na vyplatenie odchodného, výsluhového príspevku, doplatenia rozdielu v príjme počas dočasnej pracovnej neschopnosti v mesiacoch máj, jún 2012 nie je daná právomoc súdu vo veci konať a rozhodnúť, preto napadnutý rozsudok v tejto časti zrušil (§ 221 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) a konanie ohľadne týchto nárokov zastavil s tým, že po právoplatnosti rozsudku bude vec postúpená na konanie orgánu, do právomoci ktorého vec patrí (§ 221 ods. 2 O.s.p.). Ohľadne nárokov na zaplatenie služobného platu a náhrady za nevyčerpanú dovolenku odvolanie nie je dôvodné. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia služobného platu za obdobie od 16.06.2012 do 30.06.2012, t. j. za 10 pracovných dní v sume 735,23 eur, preplatenia dovolenky v trvaní 5 dní v sume 367,62 eur, doplatenia rozdielu v príjme počas dočasnej pracovnej neschopnosti v mesiaci máj 2012 v sume 220,49 eur, v mesiaci jún 2012 v sume 170,90 eur, ako i zaplatenia odchodného vo výške 1.586,- eur a výsluhového príspevku vo výške 1.903,20 eur tvrdiac, že jej služobný pomer u žalovaného skončil ku dňu 30.06.2012 uplynutím dočasnej štátnej služby podľa § 63 ods. 1 písm. b/ zákona číslo 315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov. Nesúhlasila s tým, že jej služobný pomer skončil dňom 17.05.2012, t.j. dovŕšením dôchodkového veku s poukazom na ustanovenie § 63 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona, tak ako jej to bolo oznámené žalovaným listom zo dňa 12.04.2012. Po dni 17.05.2012 žalovaný neumožnil žalobkyni vykonávať dohodnutú prácu. Následne žalobkyni nevyplatil peňažné nároky, na ktoré jej vznikol nárok tým, že služobný pomer skutočnosti skončil dňa 30.06.2012. Vzhľadom k tomu jej vznikol nárok na zaplatenie služobného platu, resp. náhrady mzdy za vyššie uvedené obdobie ako i nárok na vyplatenie náhrady za nevyčerpanú dovolenku. Súčasne, keďže dočasná štátna služba u žalobkyne trvala 5 rokov, jej vznikol nárok aj na vyplatenie výsluhového príspevku a odchodného v sume určenej zákonom číslo 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Žalobkyni boli rovnako nesprávne vyplatené náhrady príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti (žalobkyňa bola PN v období od 17.05.2012 do 15.06.2012), keď jej služobný plat počas dočasnej pracovnej neschopnosti v mesiaci máj 2012 za obdobie od 18.05.2012 do 26.05.2012 mal byť vyplatený vo výške 402,79 eur a za obdobie od 27.05.2012 do 31.05.2012 mala byť žalobkyni vyplatená náhrada príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške 189,89 eur, za obdobie od 01.06.2012 do 15.06.2012 vo výške 569,67 eur. Žalobkyni za uvedené obdobia bola vyplatená náhrada počas dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške 770,96 eur. Zostáva teda doplatiť rozdiel vo výške 391,39 eur. Súd prvého stupňa postupoval správne, keď posudzoval okamih, kedy malo dôjsť ku skončeniu služobného pomeru žalobkyne, avšak súčasne bolo potrebné pristupovať k posudzovaniu jednotlivých uplatnených nárokov samostatne, keďže každý z nich vyplýva z inej právnej úpravy. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom do 29.06.2012, tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí: a) nemocenské zabezpečenie, b) úrazové zabezpečenie, c) výsluhové zabezpečenie a d) služby sociálneho zabezpečenia. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom do 29.06.2012, pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície a colník, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom do 29.06.2012, dávky nemocenského zabezpečenia poskytované policajtovi sa odvodzujú od sumy služobného platu a suma dávok nemocenského zabezpečenia poskytovaná profesionálnemu vojakovi sa odvodzuje od sumy služobného príjmu, ktorý policajt alebo profesionálny vojak dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom do 29.06.2012, dávky výsluhového zabezpečenia poskytované policajtovi a dávky výsluhového zabezpečenia poskytované profesionálnemu vojakovi závisia od doby trvania služobného pomeru v ozbrojených bezpečnostných zboroch, doby trvania služobného pomeru v ozbrojených zboroch, doby trvania služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore, doby trvania služobného pomeru v Horskej záchrannej službe, doby trvania služobného pomeru v Národnom bezpečnostnom úrade, doby trvania služobného pomeru v Slovenskej informačnej službe a od doby trvania služobného pomeru v ozbrojených silách a u policajta od sumy služobného platu a u profesionálneho vojaka od sumy služobného príjmu, ktorý dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom do 29.06.2012, z nemocenského zabezpečenia sa poskytuje: a) náhrada služobného platu policajta alebo náhrada služobného platu profesionálneho vojaka počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby (ďalej len "dočasná neschopnosť"), b) nemocenské, c) vyrovnávacia dávka, d) materské. Podľa § 19 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom do 29.06.2012, o dávkach nemocenského zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov sa v sporných prípadoch rozhoduje písomným rozhodnutím. Podľa § 30 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom do 29.06.2012, z výsluhového zabezpečenia sa poskytuje a) výsluhový príspevok, b) odchodné, c) úmrtné, d) výsluhový dôchodok, e) invalidný výsluhový dôchodok, f) vdovský výsluhový dôchodok, g) vdovecký výsluhový dôchodok, h) sirotský výsluhový dôchodok. Podľa § 31 ods. 1 písm. b/ zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom do 29.06.2012, výsluhový príspevok patrí v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom hasičovi, ktorého služobný pomer skončil: 1. na základe písomnej žiadosti, 2. odvolaním z funkcie v prípravnej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe, ak sa v systemizácii znížil počet funkčných miest, 3. nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia lekárskej komisie o strate zdravotnej spôsobilosti na vykonávanie akejkoľvek funkcie v Hasičskom a záchrannom zbore alebo v Horskej záchrannej službe, 4. odvolaním z funkcie, ak stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky alebo nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, 5. uplynutím času zaradenia mimo činnej štátnej služby, 6. uplynutím dočasnej štátnej služby, 7. nadobudnutím právoplatnosti služobného hodnotenia so záverom, že nie je spôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v Hasičskom a záchrannom zbore alebo v Horskej záchrannej službe, 8. nadobudnutím právoplatnosti služobného hodnotenia so záverom, že nie je spôsobilý na vymenovanie do stálej štátnej služby, 9. nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o uložení disciplinárneho opatrenia prepustenia zo stálej štátnej služby, prepustenia z dočasnej štátnej služby alebo prepustenia z prípravnej štátnej služby, 10. nadobudnutím právoplatnosti rozsudku, ktorým bol odsúdený za úmyselný trestný čin uvedený v osobitnom predpise 31) alebo za trestný čin na nepodmienečný trest odňatia slobody, alebo nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, 11. uplynutím prípravnej štátnej služby, ak nebola úspešne vykonaná skúška na získanie osobitnej odbornej spôsobilosti, 12. stratou odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu. Podľa § 33 ods. 1 písm. b/ zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom do 29.06.2012, odchodné patrí v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom hasičovi, ktorého služobný pomer skončil: 1. na základe písomnej žiadosti, 2. odvolaním z funkcie, ak stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky alebo že nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, alebo z dôvodu, že sa v systemizácii znížil počet funkčných miest v prípravnej štátnej službe alebo v dočasnej štátnej službe, 3. nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia lekárskej komisie o strate zdravotnej spôsobilosti na vykonávanie akejkoľvek funkcie v Hasičskom a záchrannom zbore alebo v Horskej záchrannej službe, 4. uplynutím času zaradenia mimo činnej štátnej služby, 5. uplynutím dočasnej štátnej služby, 6. nadobudnutím právoplatnosti služobného hodnotenia so záverom, že nie je spôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v Hasičskom a záchrannom zbore alebo v Horskej záchrannej službe, 7. nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, 8. stratou odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu, 9. z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku, ak tento zákon neustanovuje inak, 10. odvolaním z funkcie, ak spĺňa podmienky nároku na výsluhový dôchodok a dovŕšil vek 55 rokov, alebo ak spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 80 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom do 29.06.2012, dávky nemocenského zabezpečenia policajtovi a profesionálnemu vojakovi počas trvania služobného pomeru priznáva, vypláca, znižuje, zastavuje a odníma ten služobný úrad alebo služobný orgán, ktorý im vypláca služobný príjem. Podľa § 80 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom do 29.06.2012, dávky nemocenského zabezpečenia po skončení služobného pomeru priznáva, vypláca, zastavuje a odníma: a) policajtovi služobný úrad uvedený v odseku 1, b) profesionálnemu vojakovi Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Podľa § 81 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom do 29.06.2012, dávky výsluhového zabezpečenia priznáva, zvyšuje, znižuje, vypláca, zastavuje a odníma: a) policajtovi a pozostalým po ňom útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva, b) profesionálnemu vojakovi a pozostalým po ňom a vojakovi prípravnej služby a pozostalým po ňom Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Podľa § 83 ods. 1, 2 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom do 29.06.2012, na žiadosť sa poskytujú: a) výsluhový príspevok, b) odchodné, c) úmrtné, d) výsluhový dôchodok, e) invalidný výsluhový dôchodok, f) vdovský výsluhový dôchodok, g) vdovecký výsluhový dôchodok, h) sirotský výsluhový dôchodok, i) služby, j) dávky úrazového zabezpečenia pozostalých. Na žiadosť sa policajtovi poskytuje aj: a) náhrada služobného platu počas dočasnej neschopnosti, b) nemocenské, c) vyrovnávacia dávka, d) materské, e) kúpeľná starostlivosť, f) dávky úrazového zabezpečenia. Podľa § 83 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom do 29.06.2012, žiadosti o dávky alebo služby podľa odseku 1 sa podávajú útvaru sociálneho zabezpečenia ministerstva, Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia, služobnému úradu alebo služobnému orgánu, ktorý je oprávnený dávku alebo službu sociálneho zabezpečenia priznať. Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom do 29.06.2012, na konanie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 84 ods. 6 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom do 29.06.2012, právoplatné rozhodnutie o dávkach a službách sociálneho zabezpečenia je preskúmateľné súdom. Z citovaných ustanovení zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a zákona o Hasičskom a záchrannom zbore teda vyplýva, že o uplatnených nárokoch žalobkyne (pokiaľ ide o výsluhový príspevok, odchodné, rozdiel v príjme počas dočasnej pracovnej neschopnosti v mesiacoch máj a jún 2012) rozhoduje služobný úrad, ktorý vypláca služobný príjem, a tým je Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Bratislave (§ 80 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z.,) resp. príslušný útvar sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (§ 81 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z.), a to v samostatnom konaní. V ňom správny orgán postupuje podľa všeobecného predpisu o správnom konaní - zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (§ 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z.). Právoplatné rozhodnutie správneho orgánu spod dávkach a službách sociálneho zabezpečenia je preskúmateľné súdom v rámci správneho súdnictva podľa piatej časti O.s.p. (§ 84 ods. 6 zákona č. 328/2002 Z.z.). Za daného stavu nie je daná právomoc všeobecného súdu rozhodovať o týchto nárokoch žalobkyne v civilnom súdnom konaní. Právomoc súdu v predmetnej veci bude daná až potom, čo po vydaní právoplatného rozhodnutia príslušným správnym orgánom sa toto stane predmetom preskúmavania v rámci správneho súdnictva (§ 7 ods. 2 O.s.p.). Súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania) - § 103 O.s.p.. Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované (§ 104 ods. 1 O.s.p.). Nedostatok právomoci súdu vo veci konať a rozhodnúť patrí medzi neodstrániteľné procesné podmienky konania, ktoré je súd povinný skúmať v každom štádiu konania, a ktoré vedú k jeho zastaveniu. Vzhľadom k tomu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa týkajúci sa nárokov na vyplatenie odchodného, výsluhového príspevku, doplatenia rozdielu v príjme počas dočasnej pracovnej neschopnosti v mesiacoch máj, jún 2012 zrušil (§ 221 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) a konanie ohľadne týchto nárokov zastavil s tým, že po právoplatnosti rozsudku bude vec postúpená na konanie orgánu, do právomoci ktorého vec patrí (§ 221 ods. 2 O.s.p.), v danom prípade Krajskému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru v Bratislave, Staromestská 6, Bratislava (pokiaľ ide o dávky nemocenského zabezpečenia) a Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava (pokiaľ ide o dávky výsluhového zabezpečenia). Ohľadne nárokov na zaplatenie služobného platu za obdobie od 16.06.2012 do 30.06.2012, t. j. za 10 pracovných dní v sume 735,23 eur a preplatenia dovolenky v trvaní 5 dní v sume 367,62 eur odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Ohľadne týchto nárokov právomoc súdu konať a rozhodnúť vyplýva z ustanovenia § 7 ods. 1 O.s.p.. Podľa citovaného ustanovenia v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Príslušníkovi za podmienok ustanovených týmto zákonom patrí služobný príjem, ktorý tvoria tieto zložky: a) tarifný plat, b) príplatok za riadenie, c) príplatok za zastupovanie, d) osobný príplatok, e) hodnostný príplatok, f) plat za štátnu službu nadčas, g) príplatok za zmennosť, h) príplatok za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom prostredí a na miestach s ohrozením života a zdravia, i) odmena, j) doplatok k služobnému platu podľa § 209e (§ 103 ods. 1 zákona č. 315/2001 Z.z.). Služobný plat tvoria zložky služobného príjmu uvedené v odseku 1 písm. a/ až e/ a g/ (§ 103 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z.z.). Konanie vo veciach služobného pomeru sa vzťahuje na veci týkajúce sa služobného pomeru okrem priznávania zložiek služobného príjmu podľa § 103, peňažnej náhrady za služobnú pohotovosť a peňažnej náhrady za pohotovosť podľa § 122 (§ 137 ods. 1 písm. d/ zákona č. 315/2001 Z.z.). Z citovaných ustanovení zákona o Hasičskom a záchrannom zbore vyplýva, že na konanie vo veciach služobného pomeru, pokiaľ ide o priznávanie zložiek služobného príjmu, sa nepostupuje podľa tohto zákona (t.j. podľa ustanovení §§ 137 až 158 zákona č. 315/2001 Z.z.), v dôsledku čoho je na rozhodovanie o týchto nárokoch daná právomoc súdu, keďže o nich nerozhoduje správny orgán (§ 7 ods. 1 O.s.p.). Na právne vzťahy príslušníkov pri vykonávaní štátnej služby sa vzťahuje Zákonník práce, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon (§ 12 ods. 6 zákona č. 315/2001 Z.z.). V nadväznosti na to, podľa § 193 zákona č. 315/2001 Z.z. na služobný pomer príslušníkov sa použijú primerane ustanovenia § 39, § 64 ods. 1 písm. a/ a c/, § 85 a 86, § 88 až 90, § 95, § 98 a 99, § 105, § 109 až 117, § 129 až 132, § 136 až 138, § 141 ods. 2 až 5, § 142 a 143, § 145 až 152 ods. 1 a 2, § 157 ods. 1 a 2, § 166 ods. 3, § 177 a 178, § 222, § 230, § 231 ods. 4 a 232 až 240 Zákonníka práce. Z uvedeného potom vyplýva, že za stavu, ak by služobný pomer žalobkyne skutočne skončil až ku dňu 30.06.2012, vznikol by jej nárok na zaplatenie služobného platu za obdobie od 16.06.2012 do 30.06.2012 ako i nárok na preplatenie dovolenky, a to s poukazom na subsidiárne použitie vyššie označených ustanovení Zákonníka práce. Tieto nároky by žalobkyňa bola oprávnená uplatňovať si v občianskom súdnom konaní. Odvolací súd je však v zhode so súdom prvého stupňa, že nárok žalobkyne v tomto smere nebol dôvodný, keď sa stotožnil s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa o tom, že ku skončeniu služobného pomeru žalobkyne došlo dňom vzniku jej nároku na starobný dôchodok respektíve dňom dovŕšenia dôchodkového veku podľa § 63 ods. 1 písm. d/ zákona číslo 315/2001 Z.z., t. j. dňom 17.05.2012. K odvolacej námietke žalobkyne odvolací súd poukazuje na to, že pre posúdenie platnosti skončenia služobného pomeru bol rozhodujúci stav v čase jeho skončenia. Inými slovami, platnosť skončenia služobného pomeru žalobkyne bolo potrebné posudzovať podľa právnej úpravy zákona č. 315/2001 Z.z. účinného v čase, keď mal služobný pomer skončiť, resp. keď došlo k splneniu podmienky pre skončenie služobného pomeru zo zákona (§ 63 zákona č. 315/2001 Z.z.), t.j. ku dňu 17.05.2012. Nebolo sporné, že žalobkyňa dovŕšila dôchodkový vek dňa 17.05.2012. V tomto čase bolo platné a účinné ustanovenie § 63 ods. 1 písm. d/ zákona číslo 315/2001 podľa ktorého zo zákona zanikol služobný pomer u žalobkyne dovŕšením dôchodkového veku. Toto ustanovenie bolo zo zákona vypustené až novelou č. 80/2013 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2013. Vo vzťahu k zákonu č. 315/2001 Z.z. nemá predmetná novela prechodné ustanovenie, preto platí, že jej účinky pôsobia do budúcnosti, t.j. odo dňa účinnosti novely. Z uvedeného potom vyplýva, že v čase dovŕšenia dôchodkového veku žalobkyne platilo ustanovenie § 63 ods. 1 písm. d/ zákona č. 315/2001 Z.z. v zmysle ktorého, týmto okamihom jej zanikol zo zákona služobný pomer. Tento zanikol ku dňu 17.05.2012, t.j. ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku žalobkyne. Žalovaný potom nemohol inak postupovať ako oznámiť, resp. vydať písomné potvrdenie o skončení služobného pomeru žalobkyni postupom podľa § 59 ods. 3 v tom čase účinného zákona č. 315/2001 Z.z.. Keďže dôvod obligatórneho skončenia služobného pomeru zo zákona podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona časovo predchádzal dôvodu skončenia služobného pomeru podľa písm. b/ citovaného ustanovenia (t.j. z dôvodu uplynutia dočasnej služby), žalovaný nemohol žalobkyňu naďalej (po 17.05.2012) zamestnávať až do dňa 30.06.2012. Ku skončeniu služobného pomeru totiž došlo ex lege bez potreby vykonania ďalšieho právneho úkonu smerujúceho k ukončeniu služobného pomeru zo strany žalovaného. V prípade, ak k ukončeniu služobného pomeru dochádza zo zákona z viacerých dôvodov, uplatní sa ten, ktorý časovo nastal ako prvý. Z týchto dôvodov správne postupoval súd prvého stupňa, keď za okamih skončenia služobného pomeru žalobkyne považoval deň 17.05.2012 (§ 63 ods. 1 písm. d/ zákona č. 315/2001 Z.z.). Súčasná existencia ustanovenia § 60 ods. 2 citovaného zákona, ktorá umožňovala fakultatívne skončenie služobného pomeru (t.j. na základe rozhodnutia služobného úradu) v prípade vzniku nároku na starobný dôchodok u príslušníka, bola pre posúdenie predmetnej veci irelevantná, keďže naďalej bolo v platnosti ustanovenie § 63 ods. 1 písm. d/ upravujúce zánik služobného pomeru zo zákona. Napokon odvolací súd poukazuje na to, že ohľadne týchto uplatnených platových nárokov (zaplatenie služobného platu a preplatenie dovolenky) nebola daná ani pasívna vecná legitimácia žalovaného v spore. Ako už bolo uvedené vyššie, služobným úradom, ktorý žalobkyni vyplácal služobný príjem je Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Bratislave. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 315/2001 Z.z. Krajské riaditeľstvo zboru je preddavková organizácia ministerstva. Krajské riaditeľstvo zboru, okresné riaditeľstvo zboru a Hasičský a záchranný útvar hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy konajú a rozhodujú v administratívnoprávnych veciach samostatne. Krajské riaditeľstvo zboru má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a exekučného konania a samostatne konať pred súdom v rozsahu svojej pôsobnosti. Za krajské riaditeľstvo zboru koná pred súdom riaditeľ krajského riaditeľstva zboru alebo ním poverený príslušník (§ 4 ods. 9 citovaného zákona). Z uvedeného vyplýva, že na strane žalovaného malo vystupovať Krajské riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Bratislave, ktorému zákon číslo 315/2001 Z.z. priznáva právnu subjektivitu, a tým spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania ako i procesnú spôsobilosť konať pred súdom. Žalobkyňa v žalobe označila ako žalovaného Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, teda iný právny subjekt, než je Krajské riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Bratislave, čím podľa odvolacieho súdu žalovaný nemá pasívnu vecnú legitimáciu vo vzťahu uplatňovaným nárokom na zaplatenie služobného platu a preplatenie dovolenky. Aj z uvedeného dôvodu bolo potrebné žalobu žalobkyne zamietnuť. Z toho vyplýva, že napadnutý rozsudok je v zamietajúcej časti nárokov na zaplatenie služobného platu a preplatenie dovolenky vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnému žalovanému nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. O trovách v zastavenej časti konania odvolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ v spojení s §2 24 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.