Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/386/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113220164 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1113220164.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: P.. Z. Z., bytom H. B..O.. F.. K. XX, C., zastúpenej Ing. Ivanom Matušíkom, bytom Láb 125, P.O.BOX 70, Bratislava, proti odporcovi: SVB Lafranconi, so sídlom Nábrežie arm.gen. L. Svobodu 56, Bratislava, IČO: 42 131 618, o uloženie povinnosti, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 06.februára 2014, č.k. 11C/115/2013-108, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd návrh navrhovateľky na prerušenie odvolacieho konania z a m i e t a . Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením zastavil súd prvého stupňa konanie, odporcovi náhradu trov konania nepriznal a navrhovateľke vrátil súdny poplatok za návrh na začatie konania v sume 27,30 eur. Poukázal na to, že navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala uloženia povinnosti odporcovi vypracovať a predložiť správu o činnosti za rok 2012 týkajúcu sa finančného hospodárenia domu, stavu spoločných častí a zariadení domu, ako aj iných významných skutočností, ktoré súvisia so správou domu H. B..O.. F.. K. XX, C., zapísaného v katastri nehnuteľností na LV číslo XXXX pre katastrálne územie C. - K. Z. a uloženia povinnosti vykonať a predložiť vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome H. B..O.. F.. K. XX, C., zapísaného v katastri nehnuteľnosti na LV číslo XXXX pre katastrálne územie C. - K. Z., za rok 2012, a to v súlade s vyúčtovaním použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome a dom, vypracovaným súdnym znalcom určeným súdom. Konštatoval, že nakoľko navrhovateľka zaplatila súdny poplatok za návrh vo výške 10,- eur, vyzval ju výzvou zo dňa 02.10.2013 na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 189,- eur. Po tom, ako navrhovateľka zaplatila súdny poplatok vo výške 24,- eur, ktorú výšku si určila sama, vyzval ju výzvou zo dňa 24.10.2013 na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 165,- eur (99,50 eur + 99,50 eur - zaplatený súdny poplatok 34,- eur). Súdny poplatok vyrubil podľa položky číslo 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov, nakoľko navrhovateľka sa nedomáhala uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť jej konkrétnu finančnú čiastku vyjadrenú v peniazoch, a pretože nebolo možné určiť peňažnú hodnotu sporu, bolo potrebné vychádzať z toho, že predmet konania nemožno oceniť peniazmi, čomu zodpovedá sadzba súdneho poplatku 99,50 eur. S poukazom na poznámku k položke 1 ods. 6 Sadzobníka súdnych poplatkov konštatoval, že navrhovateľka sa domáhala dvojakého uloženia povinnosti odporcovi, a preto jej vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok v dvojnásobnej výške, zodpovedajúcej dvom uplatneným nárokom. Vzhľadom na to, že navrhovateľka na základe výzvy súdu zo dňa 24.10.2013 nezaplatila súdny poplatok v určenej lehote a v správnej výške, nepožiadala o predĺženie lehoty, postupoval podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a konanie zastavil. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 vety prvej O.s.p. Výrok o vrátení súdneho poplatku odôvodnil ust. § 11 ods. 3, ods. 4, ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dôvodiac nesprávnym právnym posúdením veci. Uviedla, že žiaden právny predpis nedefinuje, čo je "nárok" uvedený ako titul na zaplatenie súdneho poplatku podľa odseku 6 poznámok k položke 1 uvedenej v Sadzobníku súdnych poplatkov tvoriaceho Prílohu zákona o súdnych poplatkoch. Namietala preto vyrubenie súdneho poplatku z dvoch nárokov a žiadala prerušiť konanie a obrátiť sa na Ústavný súd SR na posúdenie rozporu poznámky k položke 1 uvedenej v odseku 6 Sadzobníka súdnych poplatkov s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadril. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. v rozsahu dôvodov podaného odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Podľa § 109 ods. 1 písm.b/ O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tomto prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je zákonný dôvod na predloženie veci Ústavnému súdu SR na zaujatie stanoviska ohľadne posúdenia ústavnosti odseku 6 poznámok k položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov, tvoriaceho Prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Navrhovateľka v podanom návrhu na prerušenie konania neuvádzala žiadne také skutočnosti, ktoré by boli relevantné z hľadiska potreby obligatórneho prerušenia konania v zmysle dikcie vyššie uvedeného ustanovenia zákona. Len samotná skutočnosť, že právne predpisy, ktoré sú súčasťou platného právneho poriadku, neobsahujú legálnu definíciu "nároku", nezakladá protiústavnosť ustanovenia, ktoré uvedený pojem používa v súvislosti s uložením poplatkovej povinnosti za viaceré uplatňované nároky. V danom prípade si navrhovateľka uplatnila jedným návrhom na začatie konania uloženie dvoch povinností odporcovi, ktorých splnenie odvodzovala z právneho vzťahu s odporcom založeného zmluvou o založení spoločenstva. Z tohto záväzkového vzťahu vzniklo navrhovateľke subjektívne právo na (nepeňažné) plnenie, t.j. na vydanie a predloženie správy o činnosti za rok 2012 a na vykonanie a predloženie vyúčtovania za rok 2012, ktoré si uplatnila návrhom na začatie konania podľa § 80 písm.b/ O.s.p., v podobe dvoch žalobných petitov návrhu na plnenie. V právnej teórii sa za nárok považuje právna možnosť uplatnenia si subjektívneho práva, teda možnosť domáhania sa nútenej realizácie subjektívneho práva prostriedkami právnej ochrany prostredníctvom orgánov štátnej moci. Správny je preto záver súdu prvého stupňa, že navrhovateľka sa v danom prípade žalobným návrhom domáhala splnenia dvoch (hmotnoprávnych) povinností odporcom, čomu zodpovedá uplatnenie si dvoch samostatných nárokov na plnenie, a preto za každý z nich jej vznikla poplatková povinnosť vo výške 99,50 eur. Súdu prvého stupňa nemožno vytknúť žiadne pochybenie pokiaľ postupom podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch zastavil konanie po tom, ako navrhovateľka nezaplatila na jeho výzvu v celom rozsahu súdny poplatok za návrh; správne vyrubený čo do dôvodu, ako aj jeho výšky. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd zamietol návrh navrhovateľky na prerušenie odvolacieho konania a v celom rozsahu sa stotožňujúc so správnym záverom súdu prvého stupňa uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia, ktoré odôvodnenie spĺňajúce všetky požiadavky § 157 ods. 2 O.s.p. si aj v celom rozsahu osvojuje a na ktoré bez ďalšieho poukazuje, napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p. a úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nepodal návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť mu trovy odvolacieho konania podľa § 151 ods. 1 vety prvej O.s.p. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.