Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/741/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113230724 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1113230724.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: M. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX J. - R., zastúpená: JUDr. Lubomír Müller, euroadvokát, Symfonická 1496/9, Praha 5, Česká republika, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, Bratislava, o zaplatenie úroku z omeškania 38,40 EUR, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 4. septembra 2014, č.k. 16C 184/2013-91, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania potvrdzuje. Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu na zaplatenia navrhovateľke úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 845,64 EUR odo dňa 10.07.2013 do 20.01.2014, t.j. 24,84 EUR a náhradu trov konania vo výške 5,88 EUR a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 177,61 EUR na účet právneho zástupcu navrhovateľky do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku návrh zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil po právnej stránke § 1 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, § 9 ods. 1, § 10, § 20 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom a § 517 ods. 1, 2 OZ a po vyhodnotení dôkazov dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na zaplatenie úrokov z omeškania je dôvodný. O trovách konania v súvislosti so zastavením konania v časti o zaplatenie istiny vo výške 845,64 EUR rozhodol v zmysle § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., nakoľko navrhovateľka vzala návrh späť pre správanie sa odporcu, ktorý žalovanú sumu uhradil navrhovateľke až po podaní návrhu. Súd priznal navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 177,61 EUR pozostávajúcu z 3 úkonov právnej služby á 51,45 EUR (prevzatie veci a príprava zastúpenia dňa 30.10.2011, podanie návrhu vo veci samej dňa 12.09.2013, písomné podanie vo veci samej doručené dňa 27.01.2014) + režijný paušál za rok 2011 á 7,41 EUR, režijný paušál za rok 2013 á 7,81 EUR, režijný paušál za rok 2014 á 8,04 EUR. O trovách konania v súvislosti s uplatneným nárokom na zaplatenie príslušenstva rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď navrhovateľka mala v konaní čiastočný úspech a navrhovateľke priznal v pomernej časti k úspechu v konaní náhradu trov konania vo výške 5,88 EUR. Uviedol, že navrhovateľka bola úspešná vo výške 64,70 % (súd priznal navrhovateľke sumu 24,84 EUR) a neúspech navrhovateľky bol 35,30 % (súd návrh v časti o zaplatenie 13,56 EUR zamietol, a teda celková úspešnosť navrhovateľky bola 29,40 % (64,70 % - 35,30 %). Trovy konania vo výške 5,88 EUR pozostávajú z trov na zaplatenom v pomernej časti jej úspechu v konaní, keď navrhovateľka zaplatila za návrh na začatie konania súdny poplatok vo výške 20,- EUR. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvého stupňa v časti ohľadom náhrady trov konania podal riadne a včas odvolanie odporca dôvodiac tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, vzhľadom na čo žiadal, aby odvolací súd napadnuté prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že náhradu trov konania navrhovateľovi neprizná. Odôvodňoval svoje odvolanie tou skutočnosťou, že navrhovateľka si uplatnila svoj návrh na odškodnenie samostatnými návrhmi na začatie konania, aj keď čo do právneho základu ide o jeden nárok na odškodnenie podľa § 23 ods. 1 zák. č. 119/1990 Zb., ktorý si navrhovateľka u odporcu uplatnila dvomi žiadosťami o odškodnenie. Navyše podľa jeho názoru výška náhrady trov konania je neprimeraná výške pohľadávky. Mal za to, že právny zástupca navrhovateľa zvolil postup v rozpore s § 18 ods. 2 a ods. 5 zákona o advokácii a doplnení zák. č. 455/1991 Z.z., keď nepostupuje s odbornou starostlivosťou a nedbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. Poukázal na to, že má z úradnej činnosti vedomosť o tom, že právny zástupca v mene viacerých fyzických osôb vedie voči odporcovi niekoľko desiatok, ak nie stoviek súdnych sporov, ktoré boli umelo vytvorené takým spôsobom, ako je to aj v tomto prípade, a preto nie je pochybnosť o tom, že účelom vytvárania týchto sporov bolo navýšenie trov konania, pričom vo všetkých prípadoch sú návrhy totožné, s minimálnymi zmenami, ktoré nevyžadujú právne vzdelanie. Mal za to, že postup navrhovateľky zastúpeného právnym zástupcom je šikanóznym výkonom práva, ktorému nemožno priznať právnu ochranu a vynaložené trovy konania a právneho zastúpenia považoval za neúčelné. Namietal priznanie trov konania vo výške 5,88 EUR s poukazom na § 28 zákon. č. 119/1990 Zb., podľa ktorého sú súdne konania o odškodnení podľa tohto zákona oslobodené od súdnych poplatkov. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že navrhovateľke neprizná právo na náhradu trov konania a súčasne mu neprizná trovy odvolacieho konania. Navrhovateľka sa k podanému odvolaniu odporcu nevyjadrila. Odvolací súd prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Náhrada trov v občianskom súdnom konaní je obmedzená na náhradu všetkých trov účelne vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Posúdenie účelnosti je závislé od konkrétnych okolností tej - ktorej veci. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie R 28/1970, v zmysle ktorého jednotlivé zložky práva na náhradu škody, ktorými je vymedzený obsah náhrady škody, sa prejavujú ako samostatné čiastkové nároky, s touto ich samostatnosťou je nutné počítať aj pri rozhodovaní o trovách konania. S poukazom na dispozičnú voľnosť navrhovateľa pri uplatňovaní nárokov, že spôsob uplatnenia jeho práv nebol realizovaný nezákonným spôsobom a teda navrhovateľka bola oprávnená jednotlivými čiastkovými žalobami uplatniť si jednotlivé nároky, o ktorých odškodnenie žiadala odporcu spoločne jednou žiadosťou. Za právne zastúpenie v každom jednom konaní jej preto vzhľadom na dôvodnosť každej jednej žaloby prislúcha právo na náhradu trov konania, a to za tie úkony právnej pomoci, ktoré v jednotlivých konaniach neboli identické. Za takýto identický úkon právnej pomoci by odvolací súd považoval jedine prevzatie a prípravu právneho zastúpenia, nakoľko právny zástupca navrhovateľky právne zastúpenie prevzal pravdepodobne ešte pred podaním jednej žiadosti o odškodnenie u odporcu. Odporca však k podanému odvolaniu nedoložil doklady preukazujúce plné priznanie odmeny právnemu zástupcovi navrhovateľa v inom jeho súdnom konaní, z ktorého dôvodu nemožno uvažovať o bezdôvodnom navýšení trov právneho zastúpenia. Ak by sa odvolací súd priklonil k argumentácii odporcu v rámci odvolania, že pre prípad uplatnenia nároku navrhovateľa jednotlivými žalobami nemá mu byť priznaná náhrada trov právneho zastúpenia, mohlo by dôjsť k absurdnej situácii, že v prípade takéhoto rozhodnutia v každom jednom konaní o čiastkových nárokoch navrhovateľa by mu trovy právneho zastúpenia neboli priznané vôbec, ktorá aplikácia práva rozhodne je ústavne nekonformná. Podľa § 24 O.s.p. sa účastník môže dať zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. V zmysle § 25 ods. 1 O.s.p. si ako zástupcu môže zvoliť advokáta a jemu udelené plnomocenstvo nemôže obmedziť. Zvolený advokát je povinný účelne využívať všetky zákonom prípustné prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje (§ 25 ods. 2 O.s.p.). Advokát je pri poskytovaní právnych služieb nezávislý. Je viazaný všeobecne záväznými právnymi predpismi a v ich medziach príkazmi klienta (§ 2 ods. 2 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zák. č. 455/1991 Z.z.). Advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí. Podľa § 18 ods. 1 Zákona o advokácii je advokát povinný pri výkone advokácie konať čestne a svedomito, dôsledne využívať všetky právne prostriedky a uplatňovať v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia pokladá za prospešné. Z obsahu spisu súdu prvého stupňa nie je zrejmý rozpor s vyššie uvedenými právnymi ustanoveniami. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku odporcu o vade konania pred súdom prvého stupňa spočívajúcu v neaplikácii ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. o moderovaní výšky náhrady trov konania súdom, odvolací súd dáva do pozornosti, že spomenuté ustanovenie dáva súdu možnosť a nie povinnosť jeho použitia v prípadoch, ak to uzná za vhodné z dôvodov hodných osobitného zreteľa ak vzhľadom na výšku istiny sa javí výška trov neprimeraná. Aktuálna súdna prax hovorí o potrebe dodržania proporcionality medzi výškou vymáhanej čiastky a trovami konania, ale zároveň konštatuje, že právo na náhradu trov konania v prípade úspechu v spore (ako i po späťvzatí dôvodne podanej žaloby) je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces. Pre aplikáciu tohto ustanovenia musí ísť o celkom výnimočný prípad daný buď okolnosťami danej veci, alebo okolnosťami na strane účastníkov konania, keď treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov a tiež okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. V danej veci odvolací súd konštatuje nenaplnenie zákonných dôvodov pre zníženie či nepriznanie náhrady trov konania, a to ani v okolnostiach daných pomermi účastníkov a ani v okolnostiach daných samotnou podstatou prejednávanej veci. Navyše výška priznaných trov právneho zastúpenia nedosahuje intenzitu potrebnú pre aplikáciu § 150 ods. 2 O.s.p.. Čo sa týka odvolacej námietky odporcu týkajúcej sa náhrady trov konania vo výške 5,88 EUR za zaplatený súdny poplatok za návrh, odvolací súd poukazuje zákon o súdnych poplatkoch účinných od 01.10.2012, v zmysle ktorého už súdne konania vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom nie sú oslobodené od platenia súdnych poplatkov, ale v zmysle položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sú spoplatené sumou 20,- EUR. Návrh bol podaný na súd prvého stupňa dňa 12.09.2013 a navrhovateľka na výzvu súdu súdny poplatok vo výške 20,- EUR zaplatila, takže jej vznikol nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a s § 142 ods. 1 O.s.p. a plne úspešnej navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko jej žiadne nevznikli. Toto uznesenie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.