Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/159/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113232908 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1113232908.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa JUDr. Karol Kovár, Vajnorská 8/A, Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu Grand Glass Company, s.r.o., Cintorínska 3a, Bratislava, IČO: 36385999 proti odporcovi 1. Skanska SK, a.s., Krajná 29, Bratislava, IČO: 31 611 788, proti odporcovi 2. ZIPP BRATISLAVA, spol. s r.o., Mlynské nivy 61/A, Bratislava, IČO: 31 355 161, obaja práv. zast. JUDr. Ľudmilou Keményovou, advokátkou, Tallerova 4, Bratislava, o zaplatenie 479.065,85 EUR s prísl. a o odvolaní odporcu 1. a 2. proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, č. k. 34Cb/4/2014-354 zo dňa 17.03.2014 jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd Bratislava uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č. k. 34Cb/4/2014-354 zo dňa 17.03.2014 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol námietky nedostatku právomoci súdu konať vo veci vznesené odporcom v 1. rade dňa 18.12.2013 a odporcom v 2. rade dňa 19.12.2013. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal zaplatenia 479.065,85 EUR s príslušenstvom od odporcu. Navrhovateľ podal žalobu o zaplatenie 404.959,79 EUR s príslušenstvom na Rozhodcovský súd Komory arbitrov dňa 31.01.2013, podľa čl. XI. Zmluvy o dielo. Rozhodcovský súd Komory arbitrov vydal dňa 23.08.2013 uznesenie č. k. 3/2013/KA, v ktorom odmietol žalobu navrhovateľa. Dňa 10.10.2013 vydal Rozhodcovský súd Komory arbitrov uznesenie č. k. 3/2013/KA, v ktorom priznal navrhovateľovi vrátenie súdneho poplatku za rozhodcovské konanie. V predmetnom uznesení rozhodcovský súd konštatoval, že bol nútený konanie zastaviť, a to z dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského súdu konať v predmetnej veci. Otázku právomoci vyhodnotil rozhodcovský súd podľa ust. § 1 ods. 3 písm. d) zákona o rozhodcovskom konaní negatívne, a to z dôvodu existencie tej skutočnosti, že žaloba bola podaná JUDr. Karolom Kovárom, ako správcom konkurznej podstaty úpadcu Grand Glass Company, na ktorého majetok bol v čase podania žaloby už právoplatne vyhlásený konkurz v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa vznesené námietky nedostatku právomoci podľa ust. § 106 ods. 1 O.s.p. zamietol. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podali v zákonom stanovenej lehote odvolania odporcovia v 1. a v 2. rade. V odvolaní uviedli, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom trvajú na prejednaní veci v rozhodcovskom konaní, keďže v uvedenej veci ide o majetkový spor ktorý vznikol z tuzemského obchodnoprávneho vzťahu medzi slovenskými právnickými osobami, miesto rozhodcovského konania je v Slovenskej republike, t.j. sú splnené podmienky právomoci na rozhodcovské konanie podľa § 1 ods. 1 písm. a) zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Odporcovia taktiež citovali komentár k § 106 O.s.p., v ktorom je uvedené, že v rozhodcovskom konaní nemožno rozhodovať spory, ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a vyrovnávacieho konania. Konanie vo veci návrhu na vydanie platobného rozkazu na súd prvého stupňa dňa 03.10.2013 nie je sporom vzniknutým v priebehu konkurzného konania, t.j. ani sporom vyvolaným alebo súvisiacim s konkurzným konaním, v ktorom by bola vylúčená právomoc rozhodcovského súdu. V uvedenej veci rozhodcovský súd uznesením č. k. 3/2013/KA zo dňa 23.08.2013 odmietol žalobu navrhovateľa z dôvodu, že nezaplatenia poplatku za rozhodcovské konanie, nakoľko navrhovateľ uhradil stanovený poplatok len čiastočne, pričom sa nezaoberal otázkou právomoci. Podľa odporcu v 2. rade uznesenie rozhodcovského súdu zo dňa 10.10.2013 mu nebolo doručené, z čoho je možné vyvodiť záver, že uvedené uznesenie ešte nenadobudlo právoplatnosť. Na základe uvedeného majú odporcovia za to, že sú splnené dôvody podľa § 106 ods. 1 O.s.p. pre zastavenie konania a neexistuje tu žiadna skutočnosť, ktorá by oprávňovala všeobecný súd konať vo veci samej. Zároveň poukázali na uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 23Cb/245/2010-351 a následné uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Cob/11/2011-387. Preto žiadal uznesenie súd prvého stupňa zrušiť a vec postúpiť Rozhodcovskému súdu Komory arbitrov podľa § 104 ods. 1 O.s.p. K odvolaniu odporcov v 1. a v 2. rade sa dňa 22.05.2014 písomne vyjadril navrhovateľ. Vo vyjadrení sa v plnom rozsahu stotožnil s napadnutým uznesením súdu prvého stupňa. Ďalej uviedol, že nedostatkom právomoci sa rozhodcovský súd zaoberal v uznesení zo dňa 10.10.2013 a predložené uznesenia Okresného súdu Bratislava II i Krajského súdu v Bratislave, považuje za irelevantné, nakoľko v čase jeho vydania ešte nebol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu. Čo sa týka samotného výkladu ust. § 1 ods. 3 písm. d) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní odporcami, s týmto sa navrhovateľ nestotožňuje, keďže existujú rôzne výklady tohto ustanovenia, pričom poukázal na článok prof. JUDr. Petra Vojčíka, CSc. Predmetom súdneho konania je pohľadávka úpadcu voči odporcom, pričom táto pohľadávka je zaradená do súpisu majetku úpadcu a ako správca konkurznej podstaty úpadcu ju vymáha do konkurznej podstaty úpadcu. Takto vymožená suma bude použitá na uspokojenie veriteľov úpadcu. Odporcami použitý reštriktívny výklad § 1 ods. 3 písm. d) zákona č. 244/2002 Z.z., ktorý vylučuje právomoc všeobecného súdu prejednať predmetný spor, značne sťažuje resp. úplne vylučuje možnosť správcu konkurznej podstaty úpadcu vymáhať súdnou cestou predmetnú pohľadávku úpadcu od odporcov, nakoľko konanie pred rozhodcovským súdom je viazané na úhradu poplatku, od ktorého nie je možné byť oslobodený. Záverom podotkol, že odporcami predložená judikatúra Českej republiky v tomto prípade neobstojí a nemožno na ňu prihliadať, keďže tam platí odlišná právna úprava rozhodcovského i konkurzného konania ako na Slovensku. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p) vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., oboznámil sa s dôvodmi uvedenými v odvolaní odporcov v 1. a v 2. rade a s vyjadrením navrhovateľa k odvolaniu odporcov a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne. Podľa § 219 ods. 2, O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého uznesenia a dopĺňa, že preskúmaním veci dospel k záveru, že okresný súd o zamietnutí námietok nedostatku právomocí podľa § 106 ods.1 O.s.p. rozhodol správne vo vzťahu k odporcom v 1. a v 2. rade, pretože v zmysle čl. XI Zmluvy o dielo zo dňa 05.09.2008 sa účastníci dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú budú riešené v rozhodcovskom konaní pred Rozhodcovským súdom Komory arbitrov so sídlom v Bratislave, v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. V uznesení Rozhodcovského súdu Komory arbitrov č. k. 3/2013/KA zo dňa 10.10.2013 bolo konštatované, že rozhodcovský súd by bol nútený konanie zastaviť aj keď by bola splnená poplatková povinnosť, a to z dôvodu nedostatku právomoci na konanie rozhodcovského súdu v predmetnej veci. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom Rozhodcovského súdu Komory arbitrov v tom, že v súlade s § 1 ods. 3 písm. d) zák. č. 244/2002 nie je daná právomoc rozhodcovského súdu konať o podanom návrhu pretože rozhodcovské konanie bolo začaté na návrh správcu konkurznej podstaty úpadcu, po tom čo na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz (t.j. v priebehu konkurzného konania), pričom sa rozhodcovské konanie týka majetku podliehajúceho konkurzu. Je treba súhlasiť aj s tvrdením navrhovateľa uvedeným v odvolaní, a to že predmetom súdneho konania je pohľadávka úpadcu voči odporcom, pričom táto pohľadávka je zaradená do súpisu majetku úpadcu a ako správca konkurznej podstaty úpadcu ju vymáha do konkurznej podstaty úpadcu. Takto vymožená suma bude použitá na uspokojenie veriteľov úpadcu. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdeniami odporcov v 1. a v 2. rade v tom, že sú splnené dôvody podľa § 106 ods. 1 O.s.p. na zastavenie konania a v tom, že neexistuje žiadna skutočnosť, ktorá by oprávňovala všeobecný súd konať vo veci samej. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.