Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 21CoE/265/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113237531 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1113237531.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: J. X., J. XXXX/X, XXX XX X. X, G. J., zast.: FABIAN & PARTNERS, advokátska kancelária s.r.o, Marešova 304/12, 602 00 Brno, Česká republika, proti povinnému: D. F., nar. XX.XX.XXXX, B. E. XXX, XXX XX R. B., G. J., pre vymoženie uloženej povinnosti, o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 1Er/2564/2013-23 zo dňa 07.04.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 1Er/2564/2013-23 zo dňa 07.04.2014 potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kapronczaia, Exekútorský úrad so sídlom Švermova 273, 924 01 Galanta, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky zo dňa 14.10.2013 a exekučného titulu - notársky zápis sp. zn. N 123/2005, Nz 113/2005 zo dňa 25.08.2005 spísaný notárom JUDr. Jarmilou Váňovou, so sídlom v Uherském Hradišti na vymoženie uloženej povinnosti s prísl. a trov exekúcie. V odôvodnení uviedol, že v prípade predloženia rozhodnutia vydaného v členskom štáte EÚ v občianskej a obchodnej veci na vykonanie slovenskému súdu, upravuje postup výkonu rozhodnutia Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 (Brusel I) o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Nariadenie v čl. 38 vyžaduje ako podmienku uskutočnenia vykonávacieho konania v inom členskom štáte vyhlásenie cudzieho rozhodnutia za vykonateľné. Toto konanie musí z časového hľadiska predchádzať podaniu návrhu na exekúciu. V predmetnom prípade žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade cudzieho rozhodnutia neobsahovala všetky potrebné listiny v zmysle vyššie uvedeného. Keďže v danom prípade nebol možný postup podľa nariadenia (ES) č. 805/2004, nakoľko exekučný titul bol vydaný ešte pred nadobudnutím jeho účinnosti, bolo potrebné predložiť exekučnému súdu spolu v návrhom na vykonanie exekúcie a žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj rozhodnutie súdu o vyhlásení vykonateľnosti rozhodnutia podľa nariadenia (ES) č. 44/2001, pričom oprávnený návrh na vyhlásenie rozhodnutia za vykonateľné podal súčasne s návrhom na vykonanie exekúcie. Na základe zisteného skutkového stavu súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade cudzieho rozhodnutia zamietol, nakoľko súdu nebolo predložené právoplatné rozhodnutie o vyhlásení cudzieho rozhodnutia za vykonateľné na území SR a predmetné cudzie rozhodnutie teda nie je spôsobilým exekučným titulom. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, prostredníctvom právneho zástupcu, v ktorom uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne interpretoval a následne aplikoval Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001, na základe čoho zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa názoru oprávneného ustanovenie čl. 33 Nariadenia Rady (ES) č. 41/2001, ktoré stanovuje, že „rozhodnutí vydaná v některém členském státě jsou v ostatních státech uznávána, aniž by bylo vyžadováno zvláštní řízení“, je použiteľné pre všetky exekučné tituly a uplatní sa teda aj v predmetnom exekučnom konaní. Oprávnený predložil ako exekučný titul notársku zápisnicu a spolu s návrhom na vykonanie exekúcie súčasne požiadal o prehlásenie vykonateľnosti exekučného titulu v Slovenskej republike. Oprávnený mal za to, že obidve konania možno spojiť a spolu s rozhodnutím o prehlásení vykonateľnosti rozhodnutia môže súd poveriť súdneho exekútora vykonaním exekúcie. V prípade pochybnosti o správnosti výkladu predpisu Európskej únie je oprávnený predložiť Súdnemu dvoru ÉÚ vec s predbežnou otázkou na interpretáciu daného ustanovenia.. Na základe uvedeného sa domáhala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil príp. zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie oprávneného podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 16.10.2013, kedy bol súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Kapronczaiovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. V návrhu na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal vymoženia 8.566,98 Eur istiny s príslušenstvom. Dňa 04.11.2013 bola Okresnému súdu Bratislava I doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd výzvou zo dňa 22.11.2013 vyzval súdneho exekútora, aby v súlade s ust. § 40 Exekučného poriadku vyzval oprávneného na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, a to na predloženie osvedčenia podľa čl. 9 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 a aby doplnil údaj o štátnom občianstve povinného. Súdny exekútor výzvu súdu prevzal dňa 02.12.2013. Súd opätovne dňa 05.02.2014 vyzval súdneho exekútora na doplnenie náležitosti návrhu na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor súdu dňa 03.04.2014 doručil odpoveď oprávneného, v ktorej oprávnený uviedol, že osvedčenie v zmysle čl. 9 nariadenia Rady ES 805/2004 pre predmetný notársky zápis nie je možné vydať a preto žiada exekučný súd o uznanie a výkon notárskeho zápisu podľa nariadenia ES č. 44/2001. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa ust. § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V predmetnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 16.10.2013 domáhal vymoženia 8.566,98 Eur (220.000,- Kč) istiny s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 8.566,98 Eur (220.000,- Kč) od 30.09.2005 do zaplatenia a trov právneho zastúpenia a trov exekúcie, na základe exekučného titulu - Notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou, spísanej dňa 25.08.2005 notárkou JUDr. Jarmilou Váňovou v notárskej kancelárii Uherské Hradiště, Svatováclavská 450 pod sp. zn. N 123/2005, NZ 113/2005. Oprávnený podal súčasne s návrhom na vykonanie exekúcie i návrh na uznanie a vyhlásenie vykonateľnosti predmetnej notárskej zápisnice - exekučného titulu. Exekučný titul, ktorého vyhlásenia vykonateľnosti sa navrhovateľ domáhal, je rozhodnutím iného členského štátu Európskeho spoločenstva, pričom konanie o vyhlásení cudzieho rozsudku za vykonateľný sa priamo spravuje nariadením Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznaní a výkone rozsudkov v občianskych o obchodných veciach ( ďalej len nariadenie). Podľa Článku 32 nariadenia, na účely tohto nariadenia „ rozsudok“ znamená každé rozhodnutie súdu alebo tribunálu členského štátu, bez ohľadu na jeho označenie, vrátane uznesenia, nariadenia, rozhodnutia alebo exekučného príkazu, ako aj určenia trov alebo výdavkov súdnym úradníkom. Podľa Článku 33 ods. 1 nariadenia, rozsudok vydaný v členskom štáte sa uznáva v ostatných členských štátoch bez osobitného konania. Podľa Článku 38 ods. 1 nariadenia, rozsudok vydaný v členskom štáte a vykonateľný v tomto štáte sa vykoná v inom členskom štáte, ak tam bol vyhlásený za vykonateľný na návrh zainteresovaného účastníka. Podľa Článku 41 nariadenia, rozsudok sa vyhlási za vykonateľný ihneď po splnení formálnych náležitostí podľa článku 53 bez skúmania podľa článku 34 a 35. Účastník, proti ktorému sa o výkon žiada, nemá v tomto štádiu konania právo robiť žiadne podania k návrhu. Podľa Článku 53 ods. 1 nariadenia, účastník, ktorý žiada o uznanie alebo vydanie vyhlásenia vykonateľnosti, predloží vyhotovenie rozsudku, ktorý spĺňa požiadavky na preukázanie jeho pravosti. Podľa Článku 53 nariadenia, súd alebo príslušný orgán členského štátu, v ktorom bol vydaný rozsudok, vydá na žiadosť zainteresovaného účastníka osvedčenie podľa vzoru v prílohe V tohto nariadenia. Z ustanovenia článku 33 nariadenia vyplýva, že rozhodnutie súdu členského štátu, u ktorého nie sú žiadne dôvody odopretia uznania podľa článku 34 a 35 nariadenia, je vo všetkých ostatných členských štátoch uznané automatický (ipso iure), bez nutnosti zvláštneho uznávacieho výroku. Účinky, ktoré takéto rozhodnutie okamžikom svojho vydania, respektíve právoplatnosti, nadobúda v štáte pôvodu, má automatický tiež vo všetkých ostatných členských štátoch (ako keby ani nešlo o rôzne štáty); to sa ale týka subjektívnej záväznosti rozhodnutia, prekážky veci rozsúdenej a pod. Jedinou vlastnosťou takto uznaného rozhodnutia, ktorá sa do ostatných členských štátov automaticky nerozširuje, je jeho vykonateľnosť. Aj keď rozhodnutie je podľa predpisov štátu pôvodu vykonateľné, v ostatých členských štátoch tuto vlastnosť nemá. K tomu, aby ju dosiahlo, je nutný zvláštny konštitutívny výrok, ktorým bude cudzie rozhodnutie v danom štáte s účinkami ex nunc prehlásené za vykonateľné, čo vyplýva z článku 38 ods. 1 nariadenia. Bez tohto výroku nemožno rozhodnutie v inom členskom štáte vykonať, aj keby všetky podmienky jeho uznania boli splnené. Jedná sa o nostrifikačné konanie - štádium o prehlásení vykonateľnosti exekvatúr, pričom prehlásenie vykonateľnosti je obmedzená len na štát, v ktorom k takémuto prehláseniu došlo. Prehlásenie vykonateľnosti je upravené ust. čl. 39 až 52 nariadenia. Základnou podmienkou prehlásenia vykonateľnosti rozhodnutia z iného členského štátu je, aby bolo v štáte výkonu uznávané. Ďalej je potrebné aby bolo rozhodnutie vykonateľné v členskom štáte, v ktorom bolo vydané (čl. 38 ods. 1 nariadenia). Vykonateľnosť podľa čl. 38 ods. 1 nariadenia sa rozumie iba vykonateľnosť formálna, nie (už žiadne) ďalšie predpoklady, za ktorých môže byť rozhodnutie v štáte pôvodu vykonané. Súd prvého stupňa skúma formálnu vykonateľnosť iba z osvedčenia podľa Prílohy V nariadenia, v ktorej sa uvádza, proti komu je rozhodnutie vykonateľné. Dané osvedčenie vydá súd alebo príslušný orgán členského štátu, v ktorom bol vydaný rozsudok, na žiadosť zainteresovaného účastníka podľa vzoru v Prílohe V nariadenia (čl. 53 ods. 1 nariadenia). V kladnom prípade súd prvého stupňa rozhodnutie prehlási za vykonateľné, bez toho aby sa touto otázkou ďalej zaoberal (čl. 41 nariadenia). V prípade, že normy medzinárodného práva súkromného upravujú povinnosť vykonať nostrifikačné konanie, nemožno začať postupovať podľa Exekučného poriadku skôr, kým sa nevykonalo nostrifikačné konanie. V žiadnom prípade nemožno v týchto situáciách napríklad uskutočniť konanie o vyhlásenie vykonateľnosti v rámci exekučného konania alebo dokonca vyhlásiť cudzie rozhodnutie za vykonateľné bez osobitného rozhodnutia, napr. vydaním poverenia na vykonanie exekúcie (§ 42 ods. 4). Z tohto dôvodu samotný text Exekučného poriadku neupravuje žiadny osobitný postup pri cudzích rozhodnutiach, u ktorých sa vyžaduje nostrifikačné konanie, pretože predpokladá jeho uskutočnenie skôr, než dôjde k uplatneniu exekučného konania. Bez uskutočnenia tohto nostrifikačného konania totiž takéto cudzie rozhodnutie nie je exekučným titulom. Exekučný poriadok reaguje výlučne na tie situácie, v ktorých sa samostatné nostrifikačné rozhodnutie nevyžaduje (§ 42 ods. 4 resp. § 44 ods. 5), pretože len v týchto prípadoch dochádza k prepojeniu oboch vyššie popísaných procesných štádií. Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (podobne aj nariadenie 2201/2003) vyžaduje ako podmienku uskutočnenia vykonávacieho konania vyhlásenie cudzieho rozhodnutia za vykonateľné. Toto konanie musí z časového aj logického hľadiska predchádzať podaniu návrhu na exekúciu, teda začatiu vlastného vykonávacieho konania. Konanie o vyhlásenie cudzieho rozsudku za vykonateľný sa spravuje priamo ustanoveniami cit. nariadenia (čl. 38-56). V otázkach, v ktorých nariadenia odkazuje na vnútroštátny právny poriadok (čl. 40 ods. 1 a 2) alebo v ktorých neobsahuje procesnú úpravu, sa použijú primerane ustanovenia zákona č. 97/1963 Zb. (ZMPS) vzhľadom na jeho § 68h ods. 2 (napríklad § 68g ods. 1 alebo § 68c ZMPS), alebo Občianskeho súdneho poriadku (napr. pokiaľ ide o doručovanie uznesenia o vyhlásení vykonateľnosti). Postup výlučne podľa Exekučného poriadku, vrátane všetkých ustanovení, ktoré odkazujú na cudzie rozhodnutie (§ 42 ods. 4 či § 44 ods. 5), prichádza do úvahy v prípadoch, v ktorých sa samostatné nostrifikačné konanie nevyžaduje. V súčasnosti ide o tieto cudzie rozhodnutia: a/ rozhodnutia z členských štátov Európskej únie vydané pred 01.05.2004 alebo rozhodnutia z týchto štátov, na ktoré sa nevzťahujú normy Európskeho spoločenstva a ktoré podľa ZMPS alebo prípadne medzinárodnej zmluvy nevyžadujú uznanie osobitným rozhodnutím; b/ rozhodnutia z iných štátov, u ktorých sa podľa ZMPS alebo prípadne medzinárodnej zmluvy nevyžaduje uznanie osobitným rozhodnutím; c/ rozhodnutia z členských štátov EÚ, ktoré sa uznávajú bez možnosti namietať proti uznaniu a u ktorých sa nevyžaduje vyhlásenie vykonateľnosti (exekvatúr). Toto sú rozhodnutia, na ktoré sa vzťahuje: · čl. 41 a 42 nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností; · Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné pohľadávky; · Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze; · Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu; · od 18. júna 2011 aj Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti. Tieto rozhodnutia musia byť na účely výkonu, okrem iného, sprevádzané osvedčením vydaným súdom pôvodu, ktoré je „náhradou“ vyhlásenia vykonateľnosti, resp. skúmania podmienok uznania. V predmetnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 16.10.2013 domáhal vymoženia 8.566,98 Eur (220.000,- Kč) istiny s prísl. a súčasne s návrhom na vykonanie exekúcie podal návrh na uznanie a vyhlásenie vykonateľnosti exekučného titulu - notárskej zápisnice N 123/2005, NZ 113/2005 zo dňa 25.08.2005. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že ak súdny exekútor dostane návrh na vykonanie exekúcie vo veci rozhodnutia z iného členského štátu a ak ide o rozhodnutie, na ktoré sa vzťahuje nariadenie č. 44/2001, nemôže vo veci konať (ide o vadu návrhu), kým mu navrhovateľ nepredloží právoplatné rozhodnutie slovenského súdu o tom, že sa cudzie rozhodnutie vyhlasuje za vykonateľné. Toto rozhodnutie slovenského súdu treba považovať aj za listinu podľa osobitného predpisu, na ktorú odkazuje § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, keďže nariadenie 44/2001 stanovuje ako podmienku vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia jeho vyhlásenie za vykonateľné. V danom prípade však súdny exekútor takto nepostupoval a dňa 04.11.2013 Okresnému súdu Bratislava I doručil žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa v rámci preskúmania podľa § 44 ods. 2 správne v tomto prípade žiadosť o udelenie poverenia zamietol, keďže predložený titul je v rozpore so zákonom z dôvodu, že cudzie rozhodnutie nebolo vyhlásené za vykonateľné. Odvolací súd na záver dodáva, že oprávnený si bude musieť najprv zabezpečiť exekučný titul, ktorý bude vykonateľný na území Slovenskej republiky postupom podľa vyššie uvedeného Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 a následne sa môže opätovne domáhať svojho nároku prostredníctvom exekúcie. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 druhá veta zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.