Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/197/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113242992 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1113242992.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: I. L., bytom F. M. XX, W., zastúpenej G&G IURISCONSULTI, s.r.o., advokátka kancelária so sídlom Šancová 48, Bratislava, proti odporcom: 1/ F. L., naposledy bytom F. X. P. XX, W., zomr. XX.XX.XXXX, 2/ Y. L., bytom pri X. P. XX, W., zastúpenej JUDr. Vierou Perutkovou, advokátkou, so sídlom Školská 8, Bratislava, o určenie neúčinnosti právneho úkonu a o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 30.januára 2014, č.k. 7C/145/2013-36, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením zamietol súd prvého stupňa návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 11.12.2013, ktorým žiadala, aby súd zakázal odporkyni 2/ nakladať a scudzovať všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre k.ú. X. P., E. W.-P..Č.. X. P., okres Bratislava I a zapísané na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor pre k.ú. X. P., obec BA-P..Č.. X. P., okres Bratislava I, v jej vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a to na základe kúpnej zmluvy, darovacej zmluvy, zámennej zmluvy alebo iného právneho úkonu a tiež uzavrieť zmluvu o zabezpečovacom prevode práva k uvedeným nehnuteľnostiam alebo zriadiť záložné právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu alebo iné obdobné vecné, alebo záväzkové právo k uvedeným nehnuteľnostiam ako nepeňažný vklad do právnickej osoby až do vydania právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Rozhodol tak podľa § 102 ods. 1, § 74 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. e/ a f/ O.s.p. s odôvodnením, že navrhovateľka sa návrhom na začatie konania vo veci samej domáha určenia, že právny úkon - darovacia zmluva uzatvorená medzi odporcom 1/ a odporkyňou 2/, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva odporkyne 2/ do katastra nehnuteľností dňa 07.08.2012 pod č.v. XXXXX/XX je voči nej právne neúčinný, a to z dôvodu, že odporca 1/ bol zaviazaný - rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 13P/107/2009, zo dňa 19.01.2009, prispievať na výživu navrhovateľky sumou vo výške 120,- € mesačne, avšak od júna 2011 si navrhovateľ vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke neplní, a z toho dôvodu sa vedie aj exekučné konanie o vymoženie výživného za obdobie od júla 2011 až do marca 2013 a podľa názoru navrhovateľky odporca 1/ previedol predmetné nehnuteľnosti na odporkyňu 2/ s úmyslom zmariť uspokojenie navrhovateľkiných vymáhateľných pohľadávok. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľka odôvodnila tým, že má dôvodnú obavu, že odporkyňa 2/ potom, čo sa dozvie o začatí tohto konania, ďalej prevedie predmetné nehnuteľnosti na tretiu osobu, s cieľom zmariť účel tohto konania. Dospel k záveru, že navrhovateľka žiadnym spôsobom netvrdila, neosvedčila existenciu konkrétneho konania odporkyne 2/, z ktorého by navrhovateľke hrozila bezprostredná ujma, keď z návrhu nevplývajú konkrétne skutočnosti, ktoré by osvedčili snahu odporkyne 2/ nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami a len samotná obava navrhovateľky, že odporkyňa 2/ by v budúcnosti mohla prípadne nakladať s nehnuteľnosťami, nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. Ďalej dospel k záveru, že v danom prípade nie je splnená ani podmienka primeranosti pomeru hodnoty predmetu predbežného opatrenia k hodnote zabezpečovaného nároku. Ďalej uviedol, že navrhovateľka neosvedčila ani existenciu nebezpečenstva bezprostrednej ujmy, keď neosvedčila také pomery odporcu 1/, ktoré by odôvodňovali obavu, že ujma vzniknutá navrhovateľke neplatením výživného, nebude napr. od odporcu 1/ vymožená v exekučnom konaní zrážkami zo mzdy, z iných príjmov a prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka, žiadala napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovieť. Poukázala na to, že proti odporcovi 1/ sa vedie exekučné konanie o vymoženie splatného výživného na ňu z dôvodu, že odporca 1/ si voči nej dlhodobo neplní vyživovaciu povinnosť a účelovo sa zbavuje všetkých svojich majetkových práv - previedol predmetné nehnuteľnosti na odporkyňu 2/, aby tým zmaril uspokojenie jej vymáhateľných pohľadávok. Namietala, že pri rozhodovaní súdu o vydaní predbežného opatrenia sú kritériá pre posúdenie oprávnenosti nároku navrhovateľa a obsah dôkazného bremena limitované požiadavkou na poskytnutie rýchlej a účinnej ochrany, pričom tento záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.12.2012, sp.zn. 5Obdo 33/2012 a pre vydanie predbežného opatrenia nie je preto potrebné, aby navrhovateľ svoj nárok osvedčil nepochybne, postačuje tu dôvodná obava, že účel konania by bol prípadnými dispozičnými úkonmi s nehnuteľnosťami zmarený. Uviedla, že odporkyni 2/ v súčasnosti nič nebráni v ďalšom scudzení nehnuteľností, a teda hrozba, že tieto nehnuteľnosti budú scudzené, existuje bezprostredne a kedykoľvek. Nestotožnila sa ani s posúdením podmienky primeranosti hodnoty predmetu predbežného opatrenia k hodnote zabezpečovacieho nároku súdom prvého stupňa a poukázala na to, že podstatou návrhu vo veci samej je práve vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, pričom ona je dcérou odporcu 1/ a jeho priamym a neopomenuteľným dedičom a podľa jej názoru odporca 1/ nehnuteľnosti účelovo previedol na odporkyňu 2/, aby tým znemožnil uspokojenie jej nárokov na výživné splatné v súčasnosti, ako aj v budúcnosti a ďalším následkom prevodu týchto nehnuteľností je aj zmarenie jej prípadných budúcich dedičských nárokov. Uviedla, že jej súčasné aj budúce majetkové nároky voči odporcovi 1/ zjavne presahujú rozsah súdom vyčíslenej pohľadávky v sume 3.240,- €. Uviedla, že vzhľadom na dočasný charakter predbežného opatrenia, jeho nariadením nemôže dôjsť k nezvratnému zásahu do práv odporkyne 2/, pričom zásah do práv odporkyne 2/ nie je neprimeraný, a preto je jej požiadavka na vydanie predbežného opatrenia vyvážená s ochranou práv odporkyne 2/. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne. Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Podľa § 76 ods. 1 písm. e/, f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Základnými predpokladmi pre vydanie predbežného opatrenia je osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie naliehavej potreby dočasnej úpravy vzťahu medzi účastníkmi. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov, ktorá je výnimočným opatrením a má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi v prípade, ak bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo navrhovateľa ohrozené, pričom nebezpečenstvo ujmy musí hroziť bezprostredne. Splnenie zákonom stanovených podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia musí preukázať navrhovateľ, a to aj potrebu dočasnej úpravy pomerov, pod ktorou treba rozumieť stav vzťahov medzi účastníkmi, ktorý neznesie odklad. Táto potreba môže byť daná napr. aj samotnou hrozbou násilného realizovania pochybného práva. Osvedčením ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia je také konanie, chovanie odporcu, dôsledkom ktorého je znižovanie majetku; ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť; alebo ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje aj jeho majetkové pomery. V prejednávanej veci smeruje návrh na nariadenie predbežného opatrenia k dočasnej úprave pomerov medzi navrhovateľkou a odporkyňou 2/ - uložením zákazu nakladania s označenými nehnuteľnosťami, s vymedzením spôsobov, na ktoré sa má zákaz nakladania vzťahovať, až do vydania rozhodnutia vo veci samej - určenia neúčinnosti darovacej zmluvy uzatvorenej medzi odporcom 1/ a odporkyňou 2/, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva odporkyne 2/ do katastra nehnuteľností dňa 07.08.2012 pod č.v. 28289/12, t.j. využitím inštitútu odporovateľnosti (§ 42a Obč. zákonníka). Oboznámením sa s obsahom spisu dospel odvolací súd k záveru, že vzhľadom na predmet konania vo veci samej - odporovateľnosť právneho úkonu - nie sú v danom prípade splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, resp. nariadenie predbežného opatrenia je nadbytočné. Inštitút odporovateľnosti je inštitútom zabezpečenia výkonu rozhodnutia a zmyslom žaloby podľa ust. § 42a Obč. zákonníka je z pohľadu žalujúceho veriteľa dosiahnutie rozhodnutia súdu o určení, že dlžníkom učinený právny úkon, ktorý skracuje veriteľove vymáhateľné pohľadávky, je voči nemu (veriteľovi), neúčinný. Vyhovujúce súdne rozhodnutie o odporovacej žalobe potom predstavuje podklad k tomu, že sa veriteľ môže na základe exekučného titulu, vydaného proti dlžníkovi, domáhať výkonu exekúcie postihnutím toho, čo odporovaným (právne neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nielen proti dlžníkovi, ale aj voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený. V prípade, že uspokojenie veriteľa z tohto majetku nie je dobre možné, musí sa veriteľ namiesto určenia neúčinnosti právneho úkonu - domáhať toho, aby mu ten, komu z odporovateľného právneho úkonu vznikol prospech, vydal takto získané plnenie. Odporovacia žaloba je teda právnym prostriedkom, ktorý slúži na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, a to postihnutím vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovaným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku, prípadne vymožením peňažnej náhrady vo výške zodpovedajúcej prospechu získaného z odporovateľného právneho úkonu. Odvolací súd sa ďalej stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že navrhovateľka neosvedčila ani reálne a bezprostredne hroziace nebezpečenstvo zmarenia prípadného budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, keď neosvedčila žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplýval úmysel odporkyne 2/ previesť predmetné nehnuteľnosti na tretiu osobu a nedôvodne namieta vo svojom odvolaní, že odporkyni 2/ nič nebráni, aby tieto nehnuteľnosti previedla alebo zaťažila, keď podľa názoru odvolacieho súdu z ust. § 102 ods. 1 a § 74 ods. 1 O.s.p. nevyplýva, že by predbežné opatrenie malo plniť preventívnu funkciu, ale naopak, inštitút predbežného opatrenia je celkom výnimočným opatrením, ktoré nemožno nariadiť len na základe všeobecného konštatovania, že odporkyňa 2/ by mohla nehnuteľnosti previesť na tretiu osobu, ale nariadenie predbežného opatrenia musí byť odôvodnené mimoriadnymi okolnosťami prípadu, týkajúcimi sa konkrétneho konania odporkyne 2/, smerujúceho k prevodu predmetných nehnuteľností. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že predbežné opatrenie nie je ani inštitútom slúžiacim na zabezpečenie pohľadávky, resp. vymožiteľnosti nároku, ale jeho účelom je zabrániť zhoršeniu právnej pozície navrhovateľa v danom občianskoprávnom vzťahu, ku ktorému by mohlo dôjsť konkrétnym konaním odporcu, resp. zabrániť zmareniu prípadného budúceho výkonu súdneho rozhodnutia v prípade, ak takéto nebezpečenstvo bezprostredne hrozí. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí vo veci samej (§ 145 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.