Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/211/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114203474 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1114203474.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa v I. rade: EVKI, s.r.o., Námestie Martina Benku 12, 811 07 Bratislava, IČO: 45 959 269 a navrhovateľa v II. rade: F.. D. V.Á., Z.. XX.XX.XXXX, B. XXXX/XX, XXX XX B., Š. H. Q., proti odporcovi v I. rade: P.. L. A., Z.. XX.XX.XXXX, V. X, XXX XX B., Š. H. Q. a odporcovi v II. rade: YOUR BODY, s.r.o., Námestie Martina Benku 12, 811 07 Bratislava, IČO: 46 175 300, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 04.02.2014, o odvolaní navrhovateľa v I. a II. rade proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/15/2014-183 zo dňa 03.03.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 26Cb/15/2014-183 zo dňa 03.03.2014 p o t v r d z u j e . Odporcovi v I. a II. rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením návrh navrhovateľov v I. a II. rade na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 04.02.2014 v celom rozsahu zamietol. Odporcom v I. a II. rade náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že návrhom na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 04.02.2014, doručený okresnému súdu dňa 05.02.2014, sa navrhovatelia domáhali nariadenia predbežného opatrenia, ktorým súd obom odporcom zakáže nakladať s vecami navrhovateľa v I. rade registrovanými na základe záložnej zmluvy zo dňa 15.09.2013 v Notárskom centrálnom registri záložných práv pod spisovou značkou XXXXXX/XXXX dňa 17.10.2013 o 16:05:08 hod. P.. H. Ď., zakáže nakladať s akýmkoľvek ďalším majetkom nadobudnutým navrhovateľom v I. rade nespísaným v záložnej zmluve zo dňa 15.09.2013 registrovanej v Notárskom centrálnom registri záložných práv pod spisovou značkou XXXXXX/XXXX dňa 17.10.2013 o 16:05:08 hod. P.. H. Ď., uloží povinnosť zdržať sa používania telefónneho čísla XXXX XXX XXX. Návrhom vo veci samej sa navrhovatelia budú domáhať absolútnej neplatnosti právnych úkonov vykonaných odporcom v I. rade, a to Uznania dlhu, Dohody o splácaní dlhu zo dňa 31.08.2013 a Záložnej zmluvy zo dňa 15.09.2013, ako aj zmlúv súvisiacich s majetkom navrhovateľa v I. rade uzavretých medzi odporcom v I. rade a odporcom v II. rade, náhrady škody voči odporcovi v I. rade, vydania prospechu z obchodu, pri ktorom bol porušený zákaz konkurencie voči odporcovi v I. rade a primeraného zadosťučinenia a vydania bezdôvodného obohatenia voči odporcom v I. a II. rade z titulu nekalosúťažného konania. Súd prvého stupňa v zmysle §§ 74 ods. 1 O.s.p., 76 ods. 1 písm. e/, 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. poukázal na to, že navrhovateľ musí mať právny záujem na predbežnom opatrení, teda musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov, teda osvedčiť predpoklady dôvodnosti predbežného opatrenia. Jedným z predpokladov prípustnosti a dôvodnosti predbežného opatrenia je osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, ako jednej zo základných náležitostí predbežného opatrenia. Je nepochybné, že takýto prostriedok sa môže využiť v tých prípadoch, kedy hrozí nebezpečenstvo z omeškania, a teda úprava pomerov účastníkov po dobu, než bude rozhodnuté vo veci samej, musí byť naliehavá, smerujúca najmä k zamedzeniu vzniku a rozširovania ujmy. Aj táto skutočnosť musí byť osvedčená. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je možné vyhovieť, nakoľko navrhovatelia neosvedčili súdu existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy ako jedného zo základných predpokladov na preukázanie dôvodnosti nariadenia predbežného opatrenia. Navrhované predbežné opatrenie by bolo nesporne neprimeraným zásahom do práva na podnikanie a taktiež aj do vlastníckeho práva oboch odporcov, ktoré sú zaručené Ústavou Slovenskej republiky, a preto mal súd v tomto prípade za potrebné, aby navrhovatelia osvedčili existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy tak, aby súd nemal žiadne pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy pomerov účastníkov, teda o potrebe nariadenia navrhovaného predbežného opatrenia. Navrhovatelia neosvedčili také konanie odporcov, ktoré by jednoznačne preukazovalo obavu, že existuje reálna hrozba, že rozhodnutie vo veci samej vydané v prospech navrhovateľov, nebude možné vykonať. Pritom je treba rozlišovať osvedčenie hrozby zmarenia výkonu súdneho rozhodnutia vo veci samej a ničím nepodloženú obavu navrhovateľov, ktorá vychádza len z ich nepreukázaných tvrdení. Súd náhradu trov konania odporcom v I. a II. rade nepriznal, hoci mali vo veci plný úspech, nakoľko im v konaní žiadne trovy nevznikli. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ v I. a II. rade. Uviedli, že prvostupňový súd sa napriek rozsiahlemu návrhu ako aj množstvu listinných dôkazov obmedzil len na konštatáciu, že návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je možné vyhovieť, nakoľko navrhovatelia neosvedčili súdu existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, bez toho, aby sa aspoň stručne vysporiadal s navrhovateľmi tvrdenými skutočnosťami a priloženými listinnými dôkazmi. Je zrejmé, že súd sa návrhom, dôvodmi na nariadenie predbežného opatrenia a listinnými dôkazmi vôbec nezaoberal. Z listinných dôkazov je zrejmé, že odporca v II. rade zneužil prostredníctvom odporcu v I. rade telefónne číslo používané pre podnikateľské činnosti navrhovateľa v I. rade, používa všetok majetok, ktorý patril navrhovateľovi v I. rade. Odporcovia sa špekulatívne zmocnili okrem hmotných vecí, ktoré patrili navrhovateľovi v I. rade aj interného kalendára navrhovateľa v I. rade, ktorý slúžil na zaznamenávanie ošetrení klientov navrhovateľa v I. rade. Navrhovatelia preukázali, že odporca v I. rade a zároveň odporca v II. rade zneužil svoje postavenie konateľa navrhovateľa v I. rade, kedy komunikoval s klientmi navrhovateľa v I. rade prostredníctvom e-mailov pod e-mailovou adresou a pod menom odporcu v II. rade za Š. U.. Navrhovateľovi v I. rade súd neposkytol čo i len čiastočnú ochranu. Je zrejmé, že majetok navrhovateľa v I. rade bol vytunelovaný, podnikanie odporcu v II. rade sa začalo tak, že kompletne zariadený salón navrhovateľa v I. rade zmenil len označenie na U. Š.. Odporca v II. rade si okrem všetkého majetku, zásob, tovaru, kontaktov, textov atď. prisvojil aj telefónne číslo navrhovateľa v I. rade a dokonca vstupoval do pošty navrhovateľa v I. rade a odpovedal na e-maily adresované navrhovateľovi v I. rade už pod hlavičkou odporcu v II. rade. Prvostupňový súd tým, že vôbec neodôvodnil svoje rozhodnutie, obmedzil sa len na skonštatovanie preskúmania listinných dôkazov, spôsobil pochybnosť o zákonnosti a vecnej správnosti svojho rozhodnutia. Preto žiada odvolací súd, aby napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.. Krajský súd v Bratislave prejednal vec ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Podľa § 76 ods. 1 O. s. p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby: a) platil výživné v nevyhnutnej miere, b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti, c) poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, d) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, e) nenakladal s určitými vecami alebo právami, f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal, g) nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia, h) sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva. Podľa ods. 3 súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania. Môže tiež určiť, že predbežné opatrenie bude trvať len po určený čas. Podľa ods. 4, ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať. Podľa § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo aby niečo znášal. Z ustanovení §§ 74 - 78 O.s.p. vyplýva, že predpokladom pre vydanie predbežného opatrenia, ktoré je opatrením výnimočným a dočasným, je splnenie nasledovných podmienok: a) navrhovateľ musí aspoň osvedčiť, že existuje právny vzťah medzi účastníkmi konania, resp. navrhovateľom v návrhu uplatnené právo, b) navrhovateľ musí minimálne osvedčiť, že vzťah medzi účastníkmi konania vyžaduje dočasnú úpravu, c) navrhovateľ musí aspoň osvedčiť, že navrhovaná dočasná úprava je naliehavá, potrebná a nevyhnutná, d) vydaním predbežného opatrenia sa medzi účastníkmi konania nevytvorí nenávratný stav a nezasiahne sa neprimeraným spôsobom a bezdôvodne do práv účastníkov konania, prípadne do práv tretích osôb. Účelom predbežného opatrenia je rýchla, ale len dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je aspoň osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov účastníkov, by bolo právo účastníka ohrozené. Z uvedeného charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Z tohto dôvodu neobstojí námietka odvolateľov, že súd sa nevysporiadal s navrhovateľom tvrdenými skutočnosťami a priloženými listinnými dôkazmi. Z rozhodnutia súdu je zrejmé, že súd preskúmal predložené listinné dôkazy. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Odvolací súd ďalej uvádza, že je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu bezprostredne nebezpečenstvo vzniku ujmy. Nebezpečenstvo zmarenia výkonu súdneho rozhodnutia musí reálne a bezprostredne hroziť. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi predbežného opatrenia. Obmedzenie ústavného vlastníckeho práva predbežným opatrením je potrebné riadne zvažovať. Zabezpečenie práva predbežným opatrením je mimoriadne opatrenie, pretože v štádiu jeho vydania je nárok navrhovateľa len v osvedčenej rovine a naopak vo veci samej vôbec nemusí dôjsť k úspešnému ukončeniu sporu zo strany navrhovateľa. Preto nariadiť predbežné opatrenie, ktorým sa zasahuje do vlastníckeho práva odporcu, s cieľom zabezpečiť prípadný výkon rozhodnutia, je mimoriadne. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, že navrhovatelia neosvedčili existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a nariadením predbežného opatrenia by sa neprimerane zasiahlo do vlastníckeho práva oboch odporcov. Predovšetkým treba konštatovať, že predbežným opatrením sa má odvracať bezprostredne hroziaca ujma. Vzhľadom na to, že ide o závažný zásah do práv odporcov, je potrebné preukázať, že ak by sa dočasné pomery medzi účastníkmi neupravili, mohlo by dôjsť k závažnej ujme majetkovej i nemajetkovej povahy. Nestačí presvedčenie o ohrození práva navrhovateľa a jeho budúceho výkonu. Nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia musí byť reálne a hroziť bezprostredne. Navrhovatelia žiadnym spôsobom neosvedčili reálnu a bezprostrednú existenciu nebezpečenstva ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, ani potrebu úpravy pomerov účastníkov konania. Popri osvedčení bezprostrednej hrozby zmarenia súdneho výkonu rozhodnutia musí byť navrhovateľom osvedčená aj skutočnosť, že nárok uplatnený žalobou je daný. Len osvedčenie prípadného scudzovania majetku odporcu alebo hrozba prevodov, zaťažovanie majetku, na nariadenie predbežného opatrenia nepostačuje. Navrhovatelia nepredložili žiaden dôkaz o tom, že zámerom odporcov je znižovanie svojho majetku. Odporcovia vo svojom vyjadrení k návrhu na nariadenie predbežného opatrenia doručeného súdu dňa 21.02.2014 uvádzajú, že konateľ navrhovateľa v I. rade (P.. L. A.) mal právo konať za navrhovateľa v I. rade, a teda mal právo uzavrieť Nájomnú zmluvu, Uznanie dlhu, Dohodu o splácaní dlhu a Záložnú zmluvu medzi navrhovateľom v I. rade a odporcom v I. rade. Preukázanie „špekulatívneho“ konania odporcu v I. a II. rade a úmyselné „vytunelovanie“ navrhovateľa v I. rade je potrebné overiť ďalším dokazovaním, čo v konaní o nariadenie predbežného opatrenia nie je možné a účelné. Takéto dokazovanie sa musí viesť v konaní vo veci samej. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ predmetným návrhom neosvedčil, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo jeho právo porušené alebo ohrozené a bolo by potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov. Navrhovateľ neosvedčil, že odporcovia konajú účelovo s cieľom zmariť, či sťažiť prípadný výkon rozhodnutia. Preto odvolací súd v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní úspešným odporcom žiadne trovy nevznikli, preto im odvolací súd trovy odvolacieho konania nepriznal. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.