Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/350/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114204586 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1114204586.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Q.. V. V. P. Š. C. Z. N. P. , nar. XX.XX.XXXX, bytom A., H. K. Č.. XX, zastúpený spoločnosťou: Capitol Legal Group s.r.o., Bratislava, Kollárovo námestie č. 20, IČO: 36 833 151, za ktorú koná Mgr. Rastislav Hanulák, proti odporcovi: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., Praha 4 - Michle 140 92, Želetavská č. 1525/1, IČ: 64 948 242, pôsobiaca v Slovenskej republike prostredníctvom organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, Bratislava, Šancová č. 1/A, IČO: 47 251 336, o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 05. marca 2014, č. k. 19C 29/2014-101, v znení opravného uznesenia zo dňa 17. marca 2014, č.k. 19C 29/2014-110, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z m e ň u j e tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I. uznesením zo dňa 05.03.2014, č. k. 19C 29/2014-101, v spojení s opravným uznesením č.k. 19C 29/2014-110, zo dňa 17.03.2014, nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil odporcovi povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností Okresným Ú. A., K. Y., 1. na liste vlastníctva č. XXXX pre okres A. J.., obec A. - V. Č. T. a katastrálne územie T.Č.: a) pozemok parcela registra „C“, parcelné číslo XXXX/XX, o výmere 488 m2, druh pozemku: ostatné plochy, b) pozemok parcela registra „C“, parcelné číslo XXXX/ XX, o výmere 328 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, c) stavba rodinný dom súpisné číslo XXXX nachádzajúca sa na pozemku parcelné číslo XXXX/XX, o výmere 328 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, 2. na liste vlastníctva č. XXXX pre okres A. J.., obec A. - V.Z. Č. T. a katastrálne územie M.: a) byt č. 16, nachádzajúci sa na 4. p., vchod: Na W. XX, v stavbe A. F. - Na W. XX, súpisné číslo XXXXX, postavenej na pozemku parcela registra „C“, parcelné číslo XXXX/ X, o výmere 530 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, b) spoluvlastnícky podiel bytu č. 16 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastnícky podiel k zastavanému pozemku parcela registra „C“, parcelné číslo XXXX/X, o výmere 530 m2, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria a priľahlému pozemku parcela registra „C“, parcelné číslo XXXX/XX, o výmere 360 m2, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria prislúchajúci k bytu č. 16 vo veľkosti 15215/245918, c) spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k nebytovému priestoru - garáž č. 1, nachádzajúci sa v suteréne, vchod: Na W. XX, v stavbe A. F. - Na W. XX, súpisné číslo XXXXX, postavenej na pozemku parcela registra „C“, parcelné číslo XXXX/X, o výmere 530 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, d) spoluvlastnícky podiel nebytového priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastnícky podiel k zastavanému pozemku parcela registra „C“, parcelné číslo XXXX/X, o výmere 530 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a priľahlému pozemku parcela registra „C“, parcelné číslo XXXX/XX, o výmere 360 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria prislúchajúci k nebytovému priestoru o veľkosti 1 z 3924/245918; 3. na liste vlastníctva č. XXXX pre okres A. J.., obec A. - V. Č. B. V. a katastrálne územie B. V.: a) nebytový priestor - Priestor č. 3 (Zariadenie verejnej správy a administratívy) - N. XX, na 1. p., vchod: K. N. XX, v stavbe: bytový dom, súpisné číslo XXXX, na pozemku parcela registra „C“, parcelné číslo XXXX, o výmere 1233 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, b) spoluvlastnícky podiel nebytového priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a na zastavanom pozemku parcela registra „C“, parcelné číslo XXXX, o výmere 1233 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria vo veľkosti 265/10000 a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Ďalej súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zdržať sa nakladania s pohľadávkami vyplývajúcimi zo Zmluvy o úvere č. 000065/IU/10/011 zo dňa 16.12.2010, Zmluvy o povolenom prečerpaní č. 000082/PP/10/011 zo dňa 16.12.2010 a Zmluvy o úvere č. 000005/ IU/2012 zo dňa 31.01.2012 v znení všetkých ich zmien a doplnení, ako aj pohľadávkami vyplývajúcimi z odstúpenia odporcu od týchto zmlúv, najmä postúpenia pohľadávok alebo ich častí tretej osobe alebo zriadenia záložného práva k pohľadávkam alebo ich častiam v prospech tretej osoby, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súčasne bolo navrhovateľovi napadnutým uznesením uložené do 30 dní odo dňa jeho doručenia podať na príslušný súd návrh na určenie a) neplatnosti Dodatku č. 2 k Zmluve o povolenom prečerpaní zo dňa 20.04.2012 a Zmluvy o zriadení záložného práva č. 000082B/PP10/011 zo dňa 20.04.2012, b) neplatnosti ustanovení článku 9 ods. 2 Obchodných podmienok (odporcu) na poskytovanie úverov, zabezpečených nehnuteľnosťou, fyzickým osobám - nepodnikateľom, ktoré tvoria súčasť Hypotekárnej zmluvy 1 a Hypotekárnej zmluvy 2, a ktoré umožňujú odporcovi zosplatniť úvery poskytnuté na základe Hypotekárnej zmluvy 1 a Hypotekárnej zmluvy 2 aj pre omeškanie navrhovateľa s úhradou úverov poskytnutých na základe iných zmlúv (z titulu neprijateľnosti a nekalosti týchto zmluvných podmienok), c) neplatnosti článku I ods. 2 Záložnej zmluvy k úverom zo 16.12.2010 a Záložnej zmluvy k úveru z 31.01.2012 umožňujúcich odporcovi vykonať záložné právo zabezpečujúce pohľadávky z Hypotekárnej zmluvy 1 a Hypotekárnej zmluvy 2 aj v prípade omeškania navrhovateľa s pohľadávkami vyplývajúcimi z iných zmlúv (z titulu neprijateľnosti a nekalosti týchto zmluvných podmienok). Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa po právnej stránke ustanovením § 74 ods. 1, § 75 ods. 1, 6 a 8, § 76 ods. 1 písm. e) a f), § 76 ods. 2, 3 a 4 O.s.p. a po vecnej stránke tým, že považoval za preukázané splnenie zákonných predpokladov na nariadenie predbežného opatrenia a existenciu bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľovi s poukazom na list odporcu zo dňa 03.02.2014. Inak sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu, ktorý bol odôvodnený tým, že navrhovateľ je v postavení spotrebiteľa od roku 2010 klientom privátneho bankovníctva odporcu, s právnym predchodcom ktorého uzavrel niekoľko bankových zmlúv - Hypotekárny úver zo 16.12.2010, vrátane Záložnej zmluvy na nehnuteľnosti, Zmluvu o povolenom prečerpaní č. 000082/PP/10/11 zo 16.12.2010 a Hypotekárny úver z 31.01.2012, vrátane Záložnej zmluvy na nehnuteľnosti; medzi týmito úverovými a záložnými zmluvami existujú vzájomné vzťahy umožňujúce odporcovi krížové zosplatnenie a krížové zabezpečenie. Právny predchodca odporcu oslovil navrhovateľa s požiadavkou na prevzatie časti záväzku otca navrhovateľa voči banke vo výške 200.000,-- €, a to formou poskytnutia ďalšieho úveru, pričom navrhovateľ požadoval, aby takýto úver nebol previazaný s jeho hypotekárnymi úvermi, ktorými zabezpečuje svoje osobné bývanie a bývanie svojej rodiny, a teda odporcovi jednoznačne a zrozumiteľne avizoval, že pri krátkodobej splatnosti ďalšieho úveru nebude schopný zabezpečiť jeho riadne a včasné splatenie. Zo strany odporcu bol ubezpečený, že úver môže prevziať aj formou navýšenia kontokorentného úveru poskytnutého na základe Zmluvy o povolenom prečerpaní o sumu 200.000,-- € s tým, že jeho splatnosť bude dohodnutá v trvaní 8,5 roka a takýto úver nebude previazaný s inými úverovými vzťahmi. Na základe uvedeného potom zmluvné strany dňa 20.04.2012 uzavreli Dodatok č. 2 k Zmluve o povolenom prečerpaní č. 000082/PP/10/011, ktorým navýšili úverový rámec o 200.000,-- € a súčasne bolo medzi bankou a navrhovateľom dohodnuté dodatočné zabezpečenie pohľadávky banky, a to záložnou zmluvou č. 000082B/PP/10/011 zo dňa 20.04.2012. Navrhovateľ po podpise dodatku č. 2 záložnej zmluvy však zistil, že v rozpore s predchádzajúcim prísľubom odporcu zostal kontokorentný úver vrátane jeho navýšenia splatný do 30.01.2014 a je plne previazaný vzťahmi krížovej splatnosti a krížového zabezpečenia. Navrhovateľ tvrdil, že k podpisu dodatku č. 2 a záložnej zmluvy pristúpil v dobrej viere a s dôverou v ubezpečenia zo strany banky, pričom samotný dodatok podpísal v zhone a pod tlakom privátneho bankára bez riadneho oboznámenia sa s jeho obsahom. Počas roka 2013 právny predchodca odporcu ubezpečoval navrhovateľa o možnosti transformácie úveru, čo navrhovateľ doložil prepisom svojej elektronickej komunikácie so zamestnancami banky, z čoho nadobudol dojem, že je mu banka pripravená vyjsť v ústrety, z ktorého dôvodu sa nesnažil komunikovať s inými bankami, ktoré by mu mohli jeho úver u odporcu prefinancovať dlhším úverovým rámcom. Keďže odporca nebol ochotný napriek svojim predchádzajúcim deklaráciám pristúpiť k transformácii kontokorentného úveru na úverový produkt s dlhšou lehotou splatnosti, do splatnosti úveru nedošlo medzi účastníkmi k žiadnej dohode, a preto dňa 03.02.2014 odporca zaslal navrhovateľovi výzvu na úhradu celého zostatku úveru poskytnutého na základe Zmluvy o povolenom prečerpaní v lehote do 28.02.2014, v ktorom súčasne navrhovateľa upozornil, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy pristúpi k výkonu záložného práva k založeným nehnuteľnostiam formou dobrovoľnej dražby alebo bude svoje pohľadávky vymáhať dostupnými právnymi prostriedkami, resp. prostredníctvom tretej osoby. Návrhom vo veci samej sa navrhovateľ mienil domáhať neplatnosti Dodatku č. 2 a Záložnej zmluvy k úveru z 20.04.2012, neplatnosti čl. 9 ods. 2 Obchodných podmienok odporcu, neplatnosti čl. I ods. 2 Záložnej zmluvy k úverom z o 16.12.2000 a Záložnej zmluvy k úveru z 31.01.2012, ako aj ochrany svojich spotrebiteľských práv v zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie odporca dôvodiac tým, že súd prvého stupňa rozhodol vecne nesprávne, keď nesprávne vyhodnotil splnenie podmienok pre jeho nariadenie, resp. aj ak podmienky pre nariadenie požadovaného predbežného opatrenia v čase podania návrhu existovali, po podaní návrhu pominuli, t.j. došlo k ich zániku a súd by bol povinný predbežné opatrenie v zmysle zákona zrušiť. Poukázal pritom na skutočnosť, že napriek splatnosti kontokorentného úveru dňom 30.01.2014, bol navrhovateľ listom zo dňa 03.02.2014 vyzvaný na jeho splatenie do 28.02.2014, takže nielen že odporca nezačal úver vymáhať, ale práve naopak poskytol navrhovateľovi dodatočnú lehotu 1 mesiac na negociáciu, na uzavretie dohody o ďalšom splácaní úveru, ktorá bola uzavretá dňa 14.02.2014 (t.j. deň po podaní návrhu na súd), ktorou sa vyriešili všetky sporné záležitosti uvádzané v návrhu, pričom na súvisiacich rokovaniach sa zmluvné strany dohodli na reštrukturalizácii kontokorentného úveru s lehotou do 31.10.2014 a riadnom splácaní úverov navrhovateľa, z čoho vyplýva, že odporca nemal a ani aktuálne nemá dôvod pristúpiť k vymáhaniu svojich pohľadávok, čo svedčí o absencii nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy ako predpokladu nariadenia predbežného opatrenia, keď aj domnelé potenciálne nebezpečenstvo uzavretím spomínanej dohody pominulo. Ďalej uviedol, že k navrhovateľovi bol nadštandardne ústretový, keďže k vyhláseniu predčasnej splatnosti úverov nepristúpil napriek štvormesačnému omeškaniu navrhovateľa so splácaním hypotekárnych úverov, ale naopak dohodol ich riešenie, vrátane kontokorentného úveru. Poukázal tiež na skutočnosť, že nariadeným predbežným opatrením poskytol súd navrhovateľovi absolútnu ochranu tak, aby si nemusel plniť svoje zmluvné záväzky, a teda bez akejkoľvek reálnej sankcie môže naďalej pokračovať v nesplácaní svojich splatných záväzkov vyplývajúcich z Hypotekárnej zmluvy 1 a Hypotekárnej zmluvy 2, čím na druhej strane došlo k neprimeranému zásahu do práv odporcu na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov. Predbežné opatrenie bolo nariadené nie na základe skutočného skutkového stavu, ale na základe hypotetickej situácie založenej na domnienkach navrhovateľa. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia považoval odporca za predčasne podaný s poukazom na skutočnosť, že do dňa podania odvolania odporca neuskutočnil žiadny úkon na základe zmluvných ustanovení, neplatnosti ktorých sa navrhovateľ dovoláva vo veci samej, keďže nezosplatnil úver vyplývajúci z Hypotekárnej zmluvy 1 a 2 (čl. 9 ods. 2 Obchodných podmienok) a nepristúpil k výkonu záložného práva na základe čl. 1 ods. 2 Záložnej zmluvy k úverom zo 16.02.2010 a Záložnej zmluvy k úveru z 31.01.2012. V súvislosti s argumentáciou navrhovateľa založenou na ochrane spotrebiteľa poukázal odporca na skutočnosť, že navrhovateľ je advokát, zameriavajúci sa vo svojej právnej praxi na občianske a obchodné právo, so špecializáciou na právo nehnuteľností, resp. katastrálne konanie a nebytový priestor na K. N., na ktorý sa vzťahuje zákaz v zmysle predbežného opatrenia, je sídlom jeho advokátskej kancelárie, pričom sa však napriek tomu v návrhu štylizuje do pozície jednoduchého spotrebiteľa, ktorý v dobrej viere, zhone a pod tlakom podpisuje také zásadné dokumenty ako zmluvy o úvere, na základe ktorých si požičiava cca 1.000.000,-- €, a na základe ktorých dáva do zálohu banke nielen rodičovský dom, ale aj sídlo svojej advokátskej kancelárie. S poukazom na profesijné zameranie navrhovateľa mal za to, že osoby, ktoré v čase uzavierania zmlúv komunikovali a zároveň uzatvárali zmluvy za odporcu (zamestnanci banky) boli bez právneho vzdelania, a teda v tomto kontexte je možné práve odporcu (zrejme navrhovateľa) považovať za silnejšiu stranu, keďže ide o advokáta zameriavajúceho sa vo svojej právnej praxi na občianske, obchodné právo. Odvolaciemu súdu s poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti navrhol napadnuté uznesenie zmeniť tak, že návrh na jeho nariadenie zamietne, alternatívne aby bolo nariadené predbežné opatrenie zrušené podľa § 77 ods. 2 O.s.p. Počas plynutia lehoty na podanie odvolania odporca prípisom zo dňa 08.04.2014 doplnil svoje odvolanie o informáciu, že medzičasom došlo k naplneniu jeho predpokladu uvedeného v odvolaní, že hlavným zámerom navrhovateľa bolo dosiahnuť taký právny stav, na základe ktorého nebude musieť uhrádzať odporcovi ako banke žiadne finančné prostriedky, t.j. dosiahnuť niekoľko ročné splátkové prázdniny vzhľadom na priemerný čas trvania sporovej agendy v súdnych inštanciách. Uvedené tvrdenie mal za preukázané tým, že od momentu nariadenia napadnutého predbežného opatrenia navrhovateľ úplne prestal splácať všetky svoje záväzky v objeme cca 1.000.000,-- €, keďže nariadené predbežné opatrenie znemožňuje odporcovi ako veriteľovi po dobu trvania sporu vo veci samej vykonávať akékoľvek úkony smerujúce k vymáhaniu pohľadávky; teda vytvorilo právny stav značnej nerovnováhy medzi právami a povinnosťami sporových strán, keďže odporca nemôže žiadnym právne dostupným spôsobom reagovať na neplnenie záväzkov navrhovateľa, keďže nemôže začať výkon záložného práva k žiadnej z troch založených nehnuteľností a nemôže ani postúpiť žiadnu z troch predmetných pohľadávok v celkovej výške cca 1.000.000,-- €. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol odvolanie zamietnuť dôvodiac tým, že je v dôsledku vývoja situácie po nariadení predbežného opatrenia presvedčený o tom, že nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľovi nielenže nepominulo, ale sa zvýšilo, pričom zrušením predbežného opatrenia by mohlo dôjsť k nezvrátiteľnej právnej situácii, spočívajúcej v trvalom poškodení práva navrhovateľa a zároveň by nemohla byť zabezpečená účinnosť konečného rozhodnutia vo veci samej. Mal za to, že odporca by v prípade neexistencie predbežného opatrenia pristúpil k bezodkladnej realizácii svojich hrozieb uvedených v jeho výzve zo dňa 03.02.2014. Argumentáciu odporcu v odvolaní označil v celom rozsahu za zavádzajúcu s účelom navodiť mylnú predstavu o tom, že navrhovateľ sa z hľadiska vyjednávacej pozície nachádzal a nachádza v rovnocennom postavení s odporcom a že bezprostredne nehrozí žiadna ujma, spočívajúca vo výkone záložného práva, alebo dispozície s pohľadávkami voči navrhovateľovi. Poukázal na to, že odporca sa v odvolaní žiadnym spôsobom nezaoberá tým, akým spôsobom uviedli jeho pracovníci navrhovateľa do omylu, resp. navodili stav klamlivého opomenutia pri uzatváraní Dodatku č. 2 k Zmluve o povolenom prečerpaní č. 000082/PP/10/011 zo dňa 20.04.2012 a nezaoberá sa ani ďalšími nezákonnosťami a nesúladmi so Smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Upozornil na priamy rozpor argumentácie odporcu s článkom 1.2. Etického kódexu bánk v oblasti ochrany spotrebiteľa, kde je bez akýchkoľvek výhrad spojených s povolaním, zamestnaním či funkciou klienta upravené, že pre účely tohto Kódexu sa za spotrebiteľa považuje (každá) fyzická osoba nepodnikateľ, čo korešponduje aj s ustanovením § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Okrem iného v tejto súvislosti uviedol, že vo svojej praxi sa v rámci advokátskej kancelárie venuje posledných päť rokov výhradne správnemu a trestnému právu a riadeniu projektov v portfóliu klientov advokátskej kancelárie, pričom v oblasti bankovej legislatívy a finančného práva nedisponuje žiadnymi praktickými skúsenosťami a v problematike úverových vzťahov, ich previazanosti a znalosti všeobecných obchodných podmienok bánk, sa orientuje rovnako ako ktorýkoľvek iný bežný spotrebiteľ. Poukázal tiež na to, že neexistuje žiadny ústavný ani zákonný dôvod odňať mu jeho spotrebiteľské práva výlučne z dôvodu jeho profesionálneho zamerania alebo majetkových pomerov. Tieto nepodložené výroky odporcu v rámci odvolania bez vzťahu k predbežnému opatreniu či k veci samej, označil navrhovateľ za účelové, nepravdivé a zavádzajúce s evidentným zámerom spochybniť jeho osobu. Zotrval na svojom odôvodnení nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy uvedenom v návrhu, pričom k „dohode“ zo dňa 14.02.2014, ktorá nebola uskutočnená v náležitej forme (ide len o záznam z rokovania), ktorej predchádzala výzva zo dňa 03.02.2014 na úhradu zostatku kontokorentného úveru vo výške 405.735,13 € v lehote do 28.02.2014 uviedol, že na ňu pristúpil pod tlakom hrozieb uvedených vo výzve, že v prípade neuhradenia pristúpi odporca k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby alebo bude svoje nároky vymáhať využitím iných dostupných právnych prostriedkov, resp. prostredníctvom tretej osoby. Obsah dohody však nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, keďže mu odporca ponúkol znenie dohody (spočívajúce v predaji zabezpečeného a teda ohrozeného majetku) ako jedinú alternatívu k realizácii hrozieb uvádzaných vo výzve. Ku dňu rokovania nemal navrhovateľ, nedisponujúci predbežným opatrením ani žiadnou inou účinnou právnou ochranou, inú možnosť, ako za nevýhodných podmienok súhlasiť, že sa pokúsi predať zabezpečený majetok, alebo sa vystaviť hrozbe speňažovania majetku zabezpečeného v dôsledku právnych úkonov, ktorých neplatnosť žaluje vo veci samej. K tvrdeniu odporcu, že bol dlhodobo v omeškaní so splácaním hypoték, uviedol, že do konca roku 2013 bol privátnym bankárom uisťovaný, že splátky hypoték sa zúčtovávajú z prečerpania na bežnom účte navrhovateľa, pričom o skutočnosti, že je s týmito splátkami v omeškaní a zároveň číslo účtu, na ktorý je ich možné zaplatiť, sa dozvedel až emailom dňa 30.01.2014, kedy mu bolo oznámené číslo príslušného účtu spolu s platobnými údajmi, pričom ihneď po obdržaní týchto informácii splátky hypoték v celom rozsahu uhradil. Poukázal však na to, že doposiaľ nedisponuje žiadnym prehľadom o svojich úverových hypotekárnych produktoch, ich zostatkoch, výškach splátok či dátume ich splatnosti, ako je to bežné v iných bankách. Vo vzťahu k trvaniu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy dôvodil, že mu bolo prostredníctvom jeho otca T.. V. V. tlmočených niekoľko reakcií od vedúcich predstaviteľov odporcu v zmysle, že „ak chce vojnu, bude vojna“ a za podmienok, ktoré navrhovateľ vytvoril podaním žaloby „nemajú čo komunikovať; má im vrátiť peniaze a hotovo“, dôkazy na preukázanie čoho budú vykonané v konaní vo veci samej. Na základe uvedeného teda konštatoval, že v porovnaní so stavom vzťahov účastníkov sa nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy zvýšilo, a to v dôsledku zaujatosti a evidentne osobného vnímania predmetného sporu niektorými vedúcimi predstaviteľmi odporcu, ako aj prebiehajúcich kontrol odporcu zo strany jeho materskej spoločnosti a v rámci tzv. stress-testov. V neskoršom vyjadrení k doplneniu odvolania poukázal na to, že sa odporca vo svojich podaniach žiadnym spôsobom nezaoberal skutočnosťami ani dôkazmi, ktorými by preukázal porušenie ustanovení § 74 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku a taktiež žiadnym spôsobom nespochybnil skutočnosti ním uvádzané v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a ani v žalobe o určenie neplatnosti právnych úkonov a žaloby o ochranu práv spotrebiteľa, ktorý bol podaný na súd prvého stupňa dňa 04.04.2014. Mal za to, že odporca žiadnym spôsobom nespochybnil procesný základ predbežného opatrenia a ani sa žiadnym spôsobom nevyjadril k jeho hmotnoprávnemu základu. Tvrdenia odporcu z doplnenia odvolania označil za domnienky, ktoré sa nezakladajú na pravde, keď poukázal na to, že mu odporca naďalej neumožňuje v prostredí elektronického bankovníctva mať prehľad o výške a dátumoch splatnosti splátok hypotekárnych úverov, ako ani o ich splatených častiach či zostatkoch a o týchto skutočnostiach nebol informovaný ani žiadnou pravidelnou korešpondenciou, v dôsledku čoho nemá prehľad o stave jeho záväzkov voči odporcovi, ktorý s ním od prevzatia nariadeného predbežného opatrenia odmieta na tému vyriešenia tohto stavu akokoľvek komunikovať. Okrem už skôr uvádzaných skutočností poukázal aj na to, že nepovolené prečerpanie kontokorentného úveru, ktorého neplatnosť navrhovateľ preukazuje v návrhu vo veci samej, je navyšované o splátky hypotekárnych úverov v rozpore s dohodami účastníkov, že sa tieto produkty oddelia, aby bolo možné splácať hypotekárne úvery oddelene. Aj na základe tejto skutočnosti sa navrhovateľ domnieva, že zaplatené splátky hypotekárnych úverov by odporca neoprávnene použil na započítanie v rámci kontokorentného úveru, napadnutého návrhom vo veci samej. Poukázal tiež na to, že vzhľadom na objektívnu nemožnosť plnenia predmetných hypotekárnych záväzkov (v dôsledku omeškania odporcu ako veriteľa) nie je tým, kto porušuje svoje záväzky, pričom vyjadril názor, že odporca v rámci svojho silnejšieho postavenia a technických možností voči nemu takýto šikanózny stav úmyselne navodzuje a udržiava, práve za účelom spochybnenia motívov navrhovateľa pri podávaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a návrhu vo veci samej. Záverom poukázal na to, že už cca 16 rokov je trvale v hypotekárnom záväzkovom vzťahu s rôznymi bankami, pričom viaceré hypotekárne úvery už splatil a svoje záväzky si zásadne plnil riadne a včas, pričom v porovnaní s prístupom iných finančných inštitúcii označil prístup odporcu za nekalé praktiky. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. (v znení účinnom od 01.10.2013, ďalej len O.s.p.; § 355 O.s.p.) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu je potrebné priznať úspech. Ako nepochybne z obsahu spisu vyplýva, v prejednávanej veci ide o práva vyplývajúce zo záväzkového vzťahu týkajúceho sa pobočky zahraničnej banky (právnickej osoby so sídlom v Českej republike) sídliacej na území Slovenskej republiky. Odvolací súd preto v prvom rade skúmal, či súd v Slovenskej republike má právomoc vo veci konať a ak áno, ktorý a aké rozhodné právo vo veci je potrebné aplikovať. Právomoc slovenského súdu vyplýva z čl. 5 ods. 5, čl. 15 ods. 1 písm. c/ nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach; hlava II. oddiel 2, čl. 5 ods. 5, oddiel 4, čl. 15 ods. 1 písm. c/, čl. 64 Dohovoru o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie č. 339 dňa 21.12.2007. Účastníci zmluvných vzťahov si nezvolili rozhodné právo; použitie práva Slovenskej republiky vyplýva z čl. 6 ods. 1 písm. a/ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I). Vecne príslušným súdom je okresný súd, miestne príslušným súdom zostal Okresný súd Bratislava I. podľa sídla pobočky odporcu (§ 7 ods. 1, § 9 ods. 1, § 11 ods. 1, § 74 ods. 2 veta prvá, § 84, § 85 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Podľa § 76 ods. 1 písm. e) a f) O.s.p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami; aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Navrhovateľ predbežného opatrenia musí (pokiaľ chce byť v konaní o predbežnom opatrení úspešný) osvedčiť svoj nárok voči odporcovi, ako aj potrebu dočasnej úpravy pomerov, t.j. naliehavosť situácie alebo obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia. Zmyslom predbežného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov konania (nie s konečnou platnosťou), pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o nariadenie predbežného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči ktorému predbežné opatrenie smeruje. Nariadenie predbežného opatrenia má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi konania a vyžaduje preukázanie a osvedčenie existencie hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu) medzi účastníkmi, ohľadne ktorého majú byť dočasne upravené pomery účastníkov, ako aj preukázanie naliehavej potreby úpravy právnych pomerov do rozhodnutia vo veci samej, keďže dočasná úprava je odôvodnená iba vtedy, ak existuje dôvodná obava, že jej nenariadením sa podstatne zhorší právne postavenie navrhovateľa v spore. Predbežné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho nariadení a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, predbežným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie predbežného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy. V konaní o nariadenie predbežného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v činnosti súdu pred začatím konania a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia výlučne na navrhovateľovi. V konaní o nariadenie predbežného opatrenia dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia predbežného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby navrhovateľ súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený predbežným opatrením, dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pri ich zisťovaní nemusí súd dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Predbežné opatrenie však nemôže byť nariadené iba na základe tvrdení navrhovateľa. Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo, ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Existencia právneho vzťahu medzi účastníkmi, bez ohľadu na jeho prípadný spotrebiteľský charakter, ako i jeho osvedčenie však samo osebe nepredstavuje zákonný dôvod pre nariadenie predbežného opatrenia. Až jeho ohrozenie dovoľuje súdu pred rozhodnutím vo veci samej predbežné opatrenie nariadiť. Avšak aj toto ohrozenie musí byť konkrétne a musí byť oprávneným účastníkom osvedčené konkrétnymi skutočnosťami. Odhliadnuc od skutočnosti, že súd pri nariaďovaní predbežného opatrenia nie je oprávnený skúmať dôvodnosť uplatneného nároku vo veci samej, musí skúmať otázku prípustnosti a dôvodnosti predbežného opatrenia. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ navrhol nariadiť predbežné opatrenie, ktorým bude odporcovi uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva viaznuceho na v ňom konkrétne špecifikovaných nehnuteľnostiach a zdržať sa nakladania s pohľadávkami vyplývajúcimi zo Zmluvy o úvere č. 000065/ IU/10/011 zo dňa 16.12.2010, Zmluvy o povolenom prečerpaní č. 000082/PP/10/011 zo dňa 16.12.2010, Zmluvy o úvere č. 000005/IU/2012 zo dňa 31.01.2012 v znení všetkých ich zmien a doplnení; ako aj s pohľadávkami vyplývajúcimi z odstúpenia odporcu od týchto zmlúv, najmä postúpenia pohľadávok alebo ich častí tretej osobe alebo zriadenia záložného práva k pohľadávkam alebo ich častiam v prospech tretej osoby, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Návrh vo veci samej bol podaný na Okresný súd Bratislava I. dňa 04.04.2014, pričom navrhovateľ sa ním proti odporcovi domáha určenia neplatnosti Dodatku č. 2 k Zmluve o povolenom prečerpaní č. 000082/PP/10/011 zo dňa 20.04.2012 a Zmluvy o zriadení záložného práva č. 000082B/PP10/011 zo dňa 20.04.2012, ďalej neplatnosti ustanovení článku 9 ods. 2 písm. b) Obchodných podmienok na poskytovanie úverov, zabezpečených nehnuteľnosťou, fyzickým osobám - nepodnikateľom, ktoré tvoria súčasť Zmluvy o úvere č. 000065/IU/10/011 zo dňa 16.12.2010 a Zmluvy o úvere č. 000005/ IU/2012 zo dňa 31.01.2012, ustanovení článku 1 bod 2 prvej odrážky Zmluvy o zriadení záložného práva č. 000065A/IU/10/011 zo dňa 16.12.2010, ustanovení článku 1 bod 2 prvej odrážky Zmluvy o zriadení záložného práva č. 00005A/IU/2012 zo dňa 31.01.2012, uloženia povinnosti odporcovi urobiť voči navrhovateľovi právny úkon návrhu dohody, ktorej obsahom bude odloženie splatnosti úveru poskytnutého na základe Zmluvy o povolenom prečerpaní č. 000082/PP10/011 uzavretej dňa 20.04.2012 v znení všetkých jej zmien a doplnení a to minimálne do 31.12.2020; ako aj zaplatenia náhrady trov konania; všetko na obdobnom skutkovom a právnom základe, ktorým bol odôvodnený návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Súd prvého stupňa sa v napadnutom uznesení s poukazom na ustanovenie § 74 ods. 6 O.s.p. v plnom rozsahu stotožnil s právnymi dôvodmi navrhovateľa uvedenými v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý odvodzoval dôvodnosť požadovaného predbežného opatrenia nebezpečenstvom bezprostredne hroziacej ujmy z výzvy odporcu zo dňa 03.02.2014 na úhradu celého zostatku úveru vo výške 405.735,13 € v lehote do 28.02.2014, a zároveň navrhovateľa upozornil, že v prípade, ak tak neučiní, pristúpi odporca k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby alebo bude svoje nároky vymáhať využitím iných dostupných právnych prostriedkov, resp. prostredníctvom tretej osoby. Z tohto konania odporcu navrhovateľ vyvodil záver, že je odporca pripravený voči navrhovateľovi (resp. záložcom príslušných nehnuteľností) realizovať výkon záložného práva, čo pri existujúcom krížovom zabezpečení vyplývajúcom zo Záložnej zmluvy k úverom zo 16.12.2010 a Záložnej zmluvy k úveru z 31.01.2012 znamená, že výkonom záložného práva sú reálne ohrozené aj nehnuteľnosti zabezpečujúce pohľadávky odporcu z hypotekárnych zmlúv. Uvedené skutočnosti osvedčil predložením vyššie označenej výzvy zo dňa 03.02.2014, avšak žiadnym spôsobom neosvedčil svoje tvrdenia o existencii nebezpečenstva, že odporca ihneď po uplynutí uvedenej dodatočnej lehoty pristúpi k výkonu záložného práva na ktorúkoľvek z nehnuteľností zabezpečujúcich úvery poskytnuté navrhovateľovi, prípadne po zosplatnení hypotekárnych úverov pristúpi k postúpeniu pohľadávok tretej osobe, v dôsledku čoho by tak mohlo dôjsť k zániku vlastníckeho práva záložcov, a teda k vzniku značnej škody na strane vlastníkov nehnuteľností, ako aj navrhovateľa, čo predstavuje zásah do majetkových práv týchto osôb, a teda aj do ich základného ústavou garantovaného práva vlastniť majetok a ohrozenie práva navrhovateľa, členov jeho rodiny, na bývanie, ktoré sa realizuje práve prostredníctvom prevzatia hypotekárnych úverov. Uvedené obavy navrhovateľa tak zostali výlučne len v rovine jeho tvrdení a subjektívneho dojmu, keď neboli podložené žiadnym relevantným dôkazom, osvedčujúcim, žeby odporca reálne podnikal kroky k realizácii záložného práva zriadeného zmluvami, ktorých platnosť bola následne napadnutá návrhom vo veci samej. Neopodstatnenosť uvedených domnienok sa napokon potvrdila aj výsledkom rokovania účastníkov zo dňa 14.02.2014, zo záznamu z ktorého o.i. vyplýva, že za predpokladu splnenia dohodnutých podmienok zo strany navrhovateľa (poníženie úverovej angažovanosti kontokorentného úveru o 200.000,--€ alternatívne z výťažku z odpredaja nehnuteľnosti - nebytového priestoru na K. N. alebo iným spôsobom do 31.05.2014, prípadne dozabezpečením kontokorentného úveru záložným právom k bytu v Bratislave v hodnote akceptovanej bankou min. 250.000,--€ do 31.10.2014), odporca deklaroval svoju pripravenosť reštrukturalizovať zostatok kontokorentného úveru v maximálnej výške 200.000,--€ na obdobie max. 8 rokov s rovnomerným mesačným splácaním istiny a primeraným úročením za dlhodobé financovanie a tiež pripravenosť odporcu zvážiť uvoľnenie záložného práva k rodinnému domu v k. ú. T. pri jeho nahradení záložným právom k ďalšiemu bytu v Bratislave v hodnote akceptovanej bankou min. 250.000,--€. Ako už bolo uvedené vyššie, navrhovateľ neosvedčil pri podaní návrhu žiadne také konkrétne okolnosti, ktoré by odôvodňovali naliehavú potrebu predbežnej úpravy, ktoré nevyplývajú ani z obsahu spisu, v dôsledku čoho založil pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Ak súd prvého stupňa za takéhoto stavu známeho už v čase vydania jeho rozhodnutia vyhovel návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, rozhodol vecne nesprávne; uznesenie odôvodnil len všeobecne. Preukázanie doručenia Oznámenia o preúčtovaní debetného zostatku úveru a výzvu na úhradu celého dlhu adresovanej odporcom navrhovateľovi dňa 03.02.2014, ktorá obsahovala oznámenie zostatku záväzku navrhovateľa voči odporcovi, vyplývajúceho zo Zmluvy o povolenom prečerpaní č. 000082/PP/10/011 zo dňa 16.12.2010 v znení dodatku č. 1 zo dňa 12.01.2012 a Dodatku č. 2 zo dňa 20.04.2012 a výzvu na úhradu úveru, splatného v zmysle zmluvy do 31.01.2014 v dodatočnej lehote do 28.04.2014, s upozornením na zabezpečenie dlhu záložným právom k nehnuteľnosti a možnosť jeho realizácie formou dobrovoľnej dražby, prípadne na vymáhanie pohľadávky využitím dostupných právnych prostriedkov, resp. prostredníctvom tretej osoby, nie je možné bez ďalšieho hodnotiť ako osvedčenie skutočnej a bezprostrednej hrozby ujmy na právach navrhovateľa, keďže nesvedčí o reálnych krokoch odporcu smerujúcich už priamo k výkonu jeho záložného práva, pričom však na poskytnutie okamžitej ochrany formou predbežného opatrenia nepostačuje iba tvrdenie, že by v budúcnosti mohlo dôjsť k výkonu záložného práva pre neplnenie povinností dlžníka, prípade k prevodu pohľadávky na tretie osoby. V danom prípade teda nebola osvedčená existencia priamej a bezprostrednej hrozby ujmy na právach navrhovateľa, keď naďalej trvá zabezpečený úverový vzťah, odporca nezosplatnil žiadny z hypotekárnych úverov poskytnutých navrhovateľovi, naopak preukázateľne pristúpil k rokovaniam o predĺžení splatnosti kontokorentného úveru, nepristúpil k realizácii záložného práva, keď ani v katastri nehnuteľností sa nenachádza žiaden obmedzujúci zápis vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam v súvislosti s výkonom sporného záložného práva. Taktiež nebolo preukázané, žeby odporca vyvíjal kroky k postúpeniu pohľadávok voči navrhovateľovi na tretie osoby. Avšak aj v prípade, ak by odporca k využitiu tohto právneho inštitútu pristúpil, nehrozila by tým navrhovateľovi žiadna ťažko odstrániteľná ujma, či zhoršenie jeho postavenia voči veriteľovi, s poukazom na skutočnosť, že postúpenie pohľadávky právne postavenie dlžníka nezhoršuje - nemení ho (§ 529 Občianskeho zákonníka). V odvolacom konaní tiež nenastali také podstatné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi v navrhovanom znení. Naopak, skutočnosťami, ktoré vyšli najavo, bola potvrdená absencia hrozby bezprostrednej ujmy vzhľadom na postoj odporcu prezentovaný na rokovaní účastníkov dňa 14.02.2014. Subjektívne obavy navrhovateľa z očakávanej zmeny postoja odporcu (do budúcna) v prípade straty účinkov predbežného opatrenia nariadeného súdom prvého stupňa, prezentované v jeho vyjadreniach k odvolaniu, nemohli mať vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu. Neobstojí ani argumentácia navrhovateľa o potrebe predbežnej ochrany v kontexte práva Európskej únie (konkrétne s prihliadnutím na výklad Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách /mimoriadne vydanie Ú. v EÚ, kap. 15/zv. 2; Ú. v. ES L 95, 21.04.1993/ podanej Súdnym dvorom Európskej únie vo veci C 415/11 Mohamed Aziz proti Caixa d ´Estalvis de Catalunya, Tarragona i Manresa /Catalunyacaixa/), keď sa síce možno stotožniť s názorom navrhovateľa, že aj s poukazom na v ňom uvedené závery Súdneho dvora EÚ nepochybne možno aj v slovenskom procesnom práve nariadiť predbežné opatrenia vedúce k prerušeniu konania o výkone rozhodnutia, resp. vopred zasiahnuť do výkonu záložného práva, avšak za podmienky súčasného splnenia základných predpokladov prípustnosti a dôvodnosti nariadenia predbežného opatrenia v zmysle vnútroštátnych predpisov, ktorými sú osvedčenie nebezpečenstva reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy na právach spotrebiteľa, resp. ohrozenia prípadného výkonu rozhodnutia, k čomu však, ako už bolo vyššie uvedené, v posudzovanom prípade nedošlo. Napokon odvolací súd dodáva, že ostatné odvolacie námietky odporcu a argumentácia navrhovateľa v jeho vyjadreniach k odvolaniu sa týkajú veci samej a ako také budú zohľadňované v konaní v rámci dokazovania, a preto je predčasné sa k nim vyjadrovať v súvislosti s rozhodnutím o nariadení predbežného opatrenia. Z uvedených dôvodov, keďže v danom prípade neboli splnené podmienky na nariadenie požadovaného predbežného opatrenia, odvolací súd vychádzajúc z ustanovení § 211 ods. 2, § 154 ods. 1, § 167 ods. 2 O.s.p., podľa ktorých pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav čase jeho rozhodovania, a z vyššie uvedených právnych skutočností, potom napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 O. s. p. zmenil a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. O náhrade trov konania (pred súdom prvého stupňa i pred odvolacím súdom) v súvislosti s rozhodovaním o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o náhrade trov konania vo veci samej (§ 224 ods. l, § 145 O.s.p.). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.