Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/179/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114214237 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1114214237.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: ELVIA PRINTED CIRCUIT BOARDS, Avenue d'Ochsenfurt 50200 Coutances, Francúzsko, identifikačné číslo: 38950225300021, zast.: Bartošík Šváby s.r.o., Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 929 049, proti odporcovi: 1/ Barule Trans Global GmbH, Lübecker Straße 1, 22087 Hamburg, Nemecká spolková republika, 2/ Tatra banka, a.s., Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 25 Cb/57/2014 - 50 zo dňa 26.05.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 25 Cb/57/2014 - 50 zo dňa 26.05.2014 m e n í tak, že nariaďuje predbežné opatrenie v tomto znení: Odporcovi 1/ zakazuje disponovať s finančnými prostriedkami na účte č.: E. vedenom Z. odporcu X/ do výšky 187.300 eur odo dňa doručenia tohto rozhodnutia do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej. Odporcovi 2/ zakazuje vykonať prevod finančných prostriedkov z účtu odporcu 1/ Č..: E. vedenom Z. odporcu X/ do výšky 187.300 eur a súčasne odporcovi 2/ zakazuje umožniť výber finančných prostriedkov z účtu odporcu 1/ č. E. vedenom Z. odporcu X/ do výšky 187.300 eur odo dňa doručenia tohto rozhodnutia do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej. Súd navrhovateľovi ukladá podať v lehote do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia návrh na začatie konania vo veci samej. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrh na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 14.05.2014, doručený súdu dňa 14.05.2014, zamietol v celom rozsahu. Súčasne rozhodol, že odporcovi v 1/ rade a odporcovi v 2/ rade náhradu trov predbežného opatrenia nepriznáva. V odôvodnení svojho rozhodnutia konajúci súd uviedol, že pri posudzovaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia skúmal, či navrhovateľ skutočne osvedčil základné skutočnosti, teda sám nárok a jednak či osvedčil aj pravdepodobnosť možného ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o predbežnom opatrení a rozsudku. Po preskúmaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a priložených listinných dôkazov dospel súd k záveru, že navrhovateľ neosvedčil skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že by výkon rozhodnutia vo veci samej mohol byť ohrozený, teda neosvedčil nebezpečenstvo ťažko napraviteľnej ujmy. Navrhovateľ sa vo veci samej mieni domáhať vydania bezdôvodného obohatenia zo strany odporcu v 1/ rade alebo alternatívne vydania finančných prostriedkov zo strany odporcu v 2/ rade. Na nariadenie predbežného opatrenia je preto potrebné, aby navrhovateľ osvedčil, že odporca v 1/ rade nebude mať v čase výkonu rozhodnutia vo veci samej dostatočné finančné prostriedky na to, aby navrhovateľovi vydal priznané bezdôvodné obohatenie. Súd mal za to, že navrhovateľom uvádzané tvrdenia súdu existenciu ťažko napraviteľnej ujmy neosvedčujú, nakoľko nijakým spôsobom neosvedčil prípadnú insolventnosť odporcu v 1/ rade. Súd rovnako poukázal na to, že nenakladanie s vecami a právami (zákaz disponovania s nimi) je nesporne zásahom do vlastníckeho práva zaručeného Ústavou Slovenskej republiky (núteným obmedzením vlastníckeho práva), a preto je v tomto prípade nevyhnutné osvedčenie základných predpokladov na nariadenie predbežného opatrenia tak, aby súd nemal vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy pomerov účastníkov pred rozhodnutím vo veci samej. O trovách predbežného opatrenia rozhodol súd tak, že primerane aplikoval § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Nakoľko zo súdneho spisu žiadne trovy predbežného opatrenia vzniknuté odporcovi v 1/ rade ani trovy predbežného opatrenia vzniknuté odporcovi v 2/ rade nevyplývajú, súd im náhradu trov predbežného opatrenia nepriznal. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodu, že uznesenie o zamietnutí vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.). Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že v januári 2014 doposiaľ neznáma osoba zneužitím emailového konta štatutárneho orgánu navrhovateľa vylákala od navrhovateľa čiastku vo výške 187.300 eur. Následne osoba, vydávajúca sa generálneho riaditeľa spoločnosti, požiadala pani V., aby previedla čiastku vo výške 187.300 eur na účet spoločnosti odporcu 1/ vedený H. F. R., K.. E.. - D. Q. Č.. E.. Odvolateľ ďalej uviedol, že hneď ako sa spoločnosť navrhovateľa o podvodnom konaní dozvedela, oznámila to svojej banke V. K., ktorá následne kontaktovala príslušnú pobočku F. R. H. Q.. Táto pobočka finančné prostriedky dočasne zablokovala z dôvodu podozrenia zo spáchania trestnej činnosti. Medzitým sa niekto pokúsil previesť tieto finančné prostriedky do Číny, zatiaľ však neúspešne. Odporca 2/ dočasne zablokoval finančné prostriedky na účte, avšak bez záruky pre navrhovateľa, že tieto prostriedky nebudú ďalej prevedené na tretiu osobu, alebo vydané majiteľovi účtu. Dňa 03.02.2014 podala spoločnosť odvolateľa trestné oznámenie o okolnostiach nasvedčujúcich spáchanie trestného činu podvodu na Policajnom komisariáte Coutances vo Francúzsku. Uvedenú skutočnosť navrhovateľ preukázal prvostupňovému súdu predložením trestného oznámenia zo dňa 03.02.2014 a jeho doplnením zo dňa 04.02.2014. Francúzska polícia v danej veci začala vyšetrovanie. V deň podania návrhu na prvostupňový súd, t. j. 14.05.2014 súčasne navrhovateľ podal trestné oznámenie na Okresnú prokuratúru Zvolen. Následne bol navrhovateľ upovedomený o tom, že uznesením vyšetrovateľa odboru Kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici zo dňa 22.05.2014 bolo pod č. Č.H.: L.-XXX/X-H.-R.-XXXX začaté trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon. Vzhľadom na vyššie uvedené má odvolateľ za to, že všetky podmienky dôvodnosti jeho nároku ako navrhovateľa boli splnené a dostatočne osvedčené. Navrhovateľ vyjadril svoj názor, že v prejednávanej veci išlo celkom jednoznačne o podvod, t. j. úmyselné konanie fyzickej osoby, resp. osôb, spočívajúce v uvedení navrhovateľa (jeho zamestnanca) do omylu, s cieľom obohatiť sa na jeho škodu. V závere navrhovateľ zdôraznil, že má za to, že jednoznačne osvedčil všetky základné predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia proti odporcovi 1/ a odporcovi 2/, a to vrátane existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, preto navrhol, aby Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd vydal uznesenie, ktorým odvolaním napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26.05.2014 č. k. 25 Cb/57/2014 - 50 zmení tak, že nariadi predbežné opatrenie v zmysle návrhu. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O. s. p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O. s. p.), a po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daným rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), a to postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.). Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvého stupňa a predloženými dokladmi - výpisom z obchodného registra navrhovateľa, emailovou komunikáciou medzi pani W. V. a osobou vydávajúcou sa za generálneho riaditeľa spoločnosti pána R. V. zo dňa 29.01.2014 a zo dňa 30.01.2014, Bordereau de confirmation (Potvrdením o súhlase s prevodom) zo dňa 30.01.2014, potvrdením o vykonaní prevodného príkazu vystaveným bankou V. K. zo dňa 30.01.2014, čestným vyhlásením pána R. V., štatutárneho orgánu navrhovateľa, trestným oznámením podaným na Komisariáte Coutances dňa 03.02.2014, doplnením trestného oznámenia zo dňa 04.02.2014, ako aj vyrozumením o začatí trestného stíhania č. Č.H.: L.-XXX/X-H.-R.-XXXX zo dňa 22.05.2014 dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Predbežné opatrenie je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej. Súd môže nariadiť predbežné opatrenie iba vtedy, ak sú naplnené formálne a vecné predpoklady uvedené v § 74 a nasl. O.s.p.. Aktuálna právna úprava predbežného opatrenia kladie dôraz na zabezpečenie rýchlej a účinnej ochrany ohrozených práv, aj na úkor zistenia skutočného stavu, a to do takej miery, že zákon nevyžaduje doručenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na vyjadrenie, a ani výsluch účastníkov. Vychádza z predpokladu, že súd v zásade rozhoduje iba na základe tvrdení v samotnom návrhu a prípadne obsahu listín doložených navrhovateľom. To znamená, že konanie o nariadení predbežného opatrenia tak nenadobudne charakter kontradiktórneho konania (ktoré je považované za základ spravodlivého súdneho procesu); ani právna úprava konania na odvolacom súde nevyžaduje nariadenie pojednávania, ani vykonanie dokazovania. Nariadením predbežného opatrenia teda súd poskytuje oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia, a to aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Pred nariadením predbežného opatrenia teda nárok nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou navrhovateľom predložených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní však nemusí dbať na všetky zákonom ustanovené formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobná. Súdna prax sa však už značne odklonila od názoru, že pre osvedčenie práva navrhovateľa - teda pre vyhovenie jeho návrhu - je potrebné, aby sa osvedčované skutočnosti so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javili ako vysoko pravdepodobné. Takýto predpoklad by nielenže znamenal neprípustnú prejudíciu, ale najmä neberie do úvahy tú skutočnosť, že súd rozhoduje spravidla bez výsluchu účastníkov a bez vykonania dôkazov; spravidla vychádza iba zo skutočností uvádzaných v návrhu (Občiansky súdny poriadok, I. diel, komentár, V. aktualizované vydanie, EUROUNION, s.r.o., Bratislava 2010, autori: Jaroslav Krajčo, Daniela Sučanská, Agnesa Čierna, Ondrej Krajčo). V tejto súvislosti je preto potrebné poukázať na závery, ktoré prijal NS SR vo veci publikovanej pod R 117/2003, z právnej vety ktorého vyplýva, že návrh na vydanie predbežného opatrenia môže mať v konaní úspech, ak navrhovateľ preukáže danosť práva a ak neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Pre osvedčenie práva je pritom potrebné, aby navrhovateľ bol vecne legitimovaný a aby uplatňovaný nárok nebol zjavne neopodstatnený. Obsahom návrhu musí byť opis skutočností, z ktorých sa vyvodzuje, že právo navrhovateľa je ohrozené do takej miery, že mu bezprostredne hrozí ujma, ktorá môže byť aj iného ako materiálneho charakteru. Aj vtedy, ak sú inak splnené formálne predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov alebo tretích osôb. Potreba dočasnej úpravy pomerov je skutkovou otázkou, ktorú je možné posúdiť iba na základe znalosti (prípadne tvrdených skutočností) konkrétnych okolností danej veci. Všeobecne však možno potrebu dočasnej úpravy akceptovať za stavu, ak sa bez jej existencie vzťahy, ktorých úprava má byť predmetom predbežného opatrenia, stali neudržateľné, prípadne výkon práv a povinností jednotlivými stranami, vyplývajúcich z týchto vzťahov by bez tejto úpravy vykazoval znaky zrejmej nevyváženosti (bol zrejme nespravodlivý). Dôležitou súčasťou návrhu je uvedenie toho, čoho sa navrhovateľ domáha, teda „petit“. Dôsledná formulácia petitu má význam najmä preto, že aj konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je návrhovým konaním, ovládaným dispozičnou zásadou, ktorej realizácia zahŕňa určenie toho, o čom má súd rozhodnúť. Viazanosť petitom však neznamená, že súd môže návrhu vyhovieť iba vo formulácii, ktorú uviedol navrhovateľ. Viazanosťou treba rozumieť to, čo chcel navrhovateľ návrhom dosiahnuť, teda rozhodujúci bude obsah celého návrhu, a nie iba doslovná formulácia petitu (§ 41 ods. 2 O.s.p.). Návrhu možno vyhovieť aj čiastočne, vo zvyšku sa však musí návrh zamietnuť, pričom výrok sa musí súd formulovať tak, aby bol zrejmé, v ktorej časti sa návrh zamietol. Pri úvahe o nariadení predbežného opatrenia treba však zohľadniť aj to, že súd je v tomto konaní povinný poskytnúť ochranu nielen navrhovateľovi, ale aj odporcovi, ktorý môže byť obmedzený iba do takej miery, aby predbežné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jeho oprávnených záujmov. Dočasnou úpravou vzťahov uskutočnenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov a ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný, a môže rozhodnúť inak. Z obsahu spisu súdu prvého stupňa mal odvolací súd preukázané, že v januári 2014 doposiaľ neznáma osoba zneužitím emailového konta štatutárneho orgánu navrhovateľa vylákala od navrhovateľa čiastku vo výške 187.300 eur. Táto osoba poslala zamestnankyni navrhovateľa, pani W. V., niekoľko emailov z oficiálnej adresy generálneho riaditeľa spoločnosti, pána R. V. a oznámila pani V., že spoločnosť pripravuje významnú akvizíciu v Číne, že celá transakcia je prísne dôverná, takže musia komunikovať výlučne prostredníctvom emailu. Následne osoba vydávajúca sa za generálneho riaditeľa spoločnosti požiadala pani V., aby previedla čiastku vo výške 187.300 eur na účet spoločnosti Barule Trans Global GmbH vedený v F. R., K..E.., D. Q., Č..Ú.. E.. Osoba vydávajúca sa za generálneho riaditeľa navrhovateľa tiež poslala pani V. naskenované potvrdenie o súhlase s prevodom aj s podpisom pána V.. Pani V. teda dňa 30.01.2014 zadala príkaz na prevod čiastky vo výške 187.300 eur banke, v ktorej je vedený účet navrhovateľa a banka finančné prostriedky ešte v ten deň previedla na účet odporcu v 1/ rade vedený Z. odporcu H. X/ A.. Vzápätí neznáma osoba kontaktovala pani V. opäť s tým, aby previedla ďalších 243.788 eur, údajne za účelom dokončenia transakcie v Číne. Priama nadriadená pani V., pani Z. však už v tomto prípade kontaktovala priamo generálneho riaditeľa navrhovateľa, pána R. V.. Ten realizáciu akejkoľvek transakcie v Číne poprel. Potvrdil, že podpis na potvrdení o súhlase s prevodom bol sfalšovaný a že čiastka vo výške 187.300 eur bola prevedená na účet odporcu v 1/ rade neoprávnene. Informácia o tom, že predmetné finančné prostriedky sa nachádzajú na bankovom účte č. E. vedenom Z. odporcu H. X/ A., bola navrhovateľovi oznámená prostredníctvom jeho banky. Skutočnosti, že tieto finančné prostriedky boli na tento účet prevedené a že išlo o zrejmý podvod podľa názoru navrhovateľa samé o sebe dostatočne odôvodňujú nariadenie predbežného opatrenia. Navrhovateľ žiadal o uloženie zákazu nakladať s finančnými prostriedkami nachádzajúcimi sa na účte v banke len do výšky čiastky, ktorá bola na tento účet prevedená, t. j. do výšky 187.300 eur. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou navrhovateľa, že v prejednávanej veci nariadenie predbežného opatrenia žiadnym spôsobom neovplyvní podnikateľské aktivity odporcu v 2/ rade a nebude, vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti, predstavovať neprimeraný zásah do podnikateľských aktivít odporcu v 1/ rade. Dočasné obmedzenie práva odporcu v 1/ rade disponovať s finančnými prostriedkami v určitej výške na jeho bankovom účte neprevyšuje ujmu, ktorú by navrhovateľ utrpel v prípade, ak by tieto finančné prostriedky boli trvalo prevedené na tretiu osobu. Odvolací súd prisvedčil navrhovateľovi, že v prípade prevodu predmetných finančných prostriedkov do cudziny alebo ich výberu v hotovosti, navrhovateľ nebude mať možnosť zistiť totožnosť ich príjemcu, z dôvodu ochrany bankového tajomstva, a teda nebude mať reálnu možnosť domáhať sa vrátenia predmetných peňažných prostriedkov, čo dostatočne odôvodňuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Podľa čl. 31 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach súdom členských štátov možno podať návrh na vydanie predbežných opatrení vrátane ochranných opatrení, ktoré sú dostupné podľa právneho poriadku daného štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mali právomoc rozhodovať vo veci samej súdy iného členského štátu. Odvolací súd s odkazom na vyššie uvedenú právnu teóriu a s poukazom na predložené písomné doklady, dospel k záveru, že vydanie predbežného opatrenia v zmysle návrhu navrhovateľa je dôvodné. Odvolací súd má za to, že boli dostatočne osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe dočasnej úpravy pomerov účastníkov, pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu bezprostredné nebezpečenstvo vzniku ujmy. Naplnenie skutkovej podstaty konania odporcu je však nepochybne potrebné overiť ďalším dokazovaním, čo v konaní o nariadenie predbežného opatrenia nie je možné, ani účelné. Takéto dokazovanie sa musí viesť v konaní vo veci samej. Súd preto v súlade s ustanovením § 76 ods. 3 O. s. p. pri nariadení predbežného opatrenia uložil navrhovateľovi, aby v lehote 30 dní podal návrh na začatie konania vo veci samej. Podľa § 77 ods. 1 O. s. p. predbežné opatrenie zanikne, ak navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania, t. j. následkom zmeškania určenej lehoty je zánik nariadeného predbežného opatrenia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 220 O. s. p. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O trovách predbežného opatrenia odvolací súd nerozhodoval, nakoľko účastníkom podľa doterajšieho obsahu spisu žiadne nevznikli, resp. z obsahu spisu vznik žiadnych trov nevyplýva. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.