Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/240/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114217807 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1114217807.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Inžinierska výpočtová spoločnosť Trnava, s.r.o., Jána Hollého 5, Trnava, IČO: 36 222 224, práv. zast. adv. kanc. BRICHTA & PARTNERS, Grösslingová 6 - 8, Bratislava, proti žalovanému: Slovenské elektrárne, a.s., Mlynské nivy 47, Bratislava, IČO: 35 829 052, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, č. k. 34CbPv 6/2014-339 zo dňa 17.07.2014, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave, č. k. 34CbPv/6/2014-339 zo dňa 17.07.2014 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením č. k. 34CbPv/6/2014-339 súd prvého stupňa návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. V odôvodnení uviedol, že žalobca, sa návrhom zo dňa 18.06.2014, doručeným na súd dňa 18.06.2014, domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by žalovanému uložil povinnosť zdržať sa porušovania práv k úžitkovému vzoru W. Č.. XXX-XXXX, č. zápisu XXXX v rámci dostavby jadrových zariadení - reaktorových blokov 3 a 4 Jadrovej elektrárne V., najmä je povinný zdržať sa (i) toho, aby sám alebo prostredníctvom tretej osoby vyrábal súčasti a príslušenstvo potrebné na inštaláciu prvkov a súčastí tvoriacich technické riešenie chránené úžitkových vzorom W. Č.. XXX-XXXX, č. zápisu XXXX v rámci dostavby reaktorových blokov 3 a 4 Jadrovej elektrárne Mochovce, ako aj (ii) toho, aby sám alebo prostredníctvom tretej osoby vykonával konštrukčné, stavebné a inštalačné práce, ktorými by prišlo k inštalovaniu, osadeniu alebo stavebnej, či konštrukčnej realizácii akýchkoľvek prvkov a súčastí tvoriacich technické riešenie chránené úžitkovým vzorom č. W. Č.. XXX-XXXX, č. zápisu XXXX v rámci dostavby reaktorových blokov 3 a 4 Jadrovej elektrárne V.." Súd prvého stupňa zistil z registra ÚPV že žalobca je majiteľom Úžitkového vzoru PÚV č. XXX-XXXX zapísaného ÚPV pod č. XXXX pod názvom: "B. na D. T. P. D. M. C. N. Q. T. C. M.-XXX/VXXX". Prihláška Úžitkového vzoru PÚV č. XXX- XXXX zapísaného ÚPV pod č. XXXX pod názvom: "B.V. na D. T. P. D. M. C. N. Q. T. C. M.-XXX/VXXX bola podaná dňa 01.07.2005, dátum nadobudnutia Úžitkového vzoru bol dňa 16.09.2005 a majiteľom je žalobca. Žalovaný podal dňa 01.02.2013 na ÚPV návrh na výmaz Úžitkového vzoru o ktorý sa jedná v tejto veci, a že ÚPV o tomto návrhu rozhodol rozhodnutím č. W. XXX-XXXX/ÚV XXXX J.-XXX-XXXX zo dňa 12.12.2013 tak, že návrh žalovaného na výmaz Úžitkového vzoru zamietol. Žalovaný podal voči rozhodnutiu ÚPV rozklad, o ktorom nebolo ešte rozhodnuté. Prvostupňový súd zo Zmluvy o dielo č. D.- T.-XXXX-XXXX-XXXXXX zistil, že táto zmluva bola uzatvorená medzi žalovaným ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom dňa 24.09.2003, a ktoré si v z čl. 5 bodu 5.2 tejto zmluvy dojednali, že práva vyplývajúce z chránených vynálezov alebo úžitkových vzorov vytvorených v rámci vývoja predmetu diela tejto zmluvy zostávajú touto zmluvou nedotknuté a pri preukázaní vytvorenia takýchto riešení zo strany zhotoviteľa budú tieto práva riešené samostatnou písomnou zmluvou. Súd návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zamietol z dôvodu, že žalobca konanie žalovaného strpel pomerne dlhú dobu, čo sám uviedol aj v návrhu a návrh na nariadenie predbežného opatrenia podal až po takmer po 11 rokoch odo dňa uzatvorenia Zmluvy o dielo č. D.-T.-XXXX-XXXX- XXXXXX, ktorá bola medzi obomi účastníkmi uzatvorená dňa 24.09.2003. Žalobca v návrhu uviedol, že žalovaný využíva Úžitkový vzor dlhodobo a že v Zmluve o dielo č. D.-T.-XXXX-XXXX-XXXXXX, zo dňa 24.09.2003 (čl.5 bod 5.2), zostali práva k technickým riešeniam (patentom a úžitkovým vzorom) zmluvou nedotknuté a patria žalobcovi a bolo povinnosťou žalovaného vysporiadať práva na použitie Úžitkového vzoru osobitnou písomnou zmluvou. Žalobca potvrdil, že "žalovaný však preukázateľne uvedenú dobromyseľnosť žalobcu zneužíval až potiaľ, že v poslednom štádiu a po viacerých rokoch vzájomných rokovaní spochybnil Úžitkový vzor ako taký, pričom pred tým nikdy opodstatnenosť uplatneného titulu nenamietal; v neskorších štádiách rokované spochybňoval buď výšku požadovanej kompenzácie za používanie Úžitkového vzoru, resp. skutočnosť, že sa predmetný Úžitkový vzor nachádza v jeho zariadeniach"(str. 7 návrhu bod 12) a ďalej, že "napriek predchádzajúcim a dlhodobým zmluvným vzťahom, či už priamo so žalovaným alebo v rámci subdodávok v činnostiach vykonávaných pre žalovaného prišlo po tom, čo žalobca v roku 2012 zintenzívnil snahu vyriešiť súčasnú situáciu tým spôsobom, že žalovaný s ním ukončil spoluprácu a od tohto obdobia žalobca nevykonával priamo pre žalovaného alebo v rámci subdodávky žiadnu činnosť" (str. 7 návrhu bod 13.). Medzi žalobcom a žalovaným zmluva v zmysle čl. 5 bod 5.2. Zmluvy o dielo č. D.-T.-XXXX-XXXX-XXXXXX uzatvorená nebola. Súd z dôkazov predložených žalobcom nemal osvedčenú potrebu nariadenia predbežného opatrenia a potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov na základe tvrdeného porušenia práva žalobcu. Žalobca neosvedčil v konaní nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy ale najmä účel nariadenia predbežného opatrenia. Vychádzajúc z uvedeného súd prvého stupňa dospel k názoru, že neboli splnené zákonné predpoklady na jeho nariadenie, ohrozenie pomerov účastníkov nebolo preukázané, nebolo nutné okamžité dočasné súdne opatrenie, t. j. potrebná dočasná úprava právnych vzťahov medzi účastníkmi, ktorá neznesie odklad. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal predmetné uznesenie zmeniť tým spôsobom, že súd v plnom rozsahu vyhovie návrhu. Súd prvého stupňa vec nedostatočne zhodnotil, neprihliadol na všetky skutkové okolnosti a vec nesprávne právne posúdil. Odvolateľ poukázal na to, že bezprostredne hroziacu ujmu nemožno redukovať len na vedomosť žalobcu o nutnosti vysporiadať práva k Úžitkovému vzoru. Žiaden spor týkajúci sa práv k Úžitkovému vzoru medzi stranami v okamihu uzavretia Zmluvy neexistoval, a to určite minimálne do okamihu, kým žalovaný Úžitkový vzor nezačal využívať. Verejná súťaž na realizáciu technického riešenia chráneného Úžitkovým vzorom na blokoch jadrovej elektrárne V2 v Q.. A. bola žalovaným vyhlásená až v roku 2008. Ako relevantný okamih, kedy vnímanie bezprostrednosti ujmy nadobudlo právom predpokladaný rozsah, nastal až koncom januára 2013, kedy žalovaný odmietol výzvu žalobcu a poprel existenciu práv ako takých. Žalobca uviedol, že dostatočne preukázal na základe príslušných znaleckých posudkov, že prichádza k porušenia práva a v akom rozsahu mu vzniká ujma. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1, O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym aj skutkovým odôvodnením uznesenia súdu prvého stupňa. Pod potrebou dočasnej úpravy pomerov účastníkov treba rozumieť stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad. Z dočasného charakteru predbežného opatrenia tiež vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Zákonnou podmienkou nariadenia predbežného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona je to taký právny vzťah medzi účastníkmi, ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu ochranu a existenciu nároku, ktorého realizácia je ohrozená. Zároveň sa musia ponúknuť dôkazné prostriedky na osvedčenie ohrozeného nároku - či je nárok navrhovateľa osvedčený aspoň v základných skutočnostiach potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku a či je predbežné opatrenie potrebné. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia je odvolací súd toho názoru, že žalobca v súlade s ustanovením § 75 ods. 2 O.s.p. neosvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi pretože neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy keďže dlhodobo strpel zásah žalovaného do svojich práv. Žalobca taktiež nepreukázal žiadne skutočnosti ktoré by odôvodňovali obavu že by prípadný budúci výkon rozhodnutia vo veci samej bol bez nariadenia predbežného opatrenia ohrozený. Preto odvolací súd musí i v tomto prípade konštatovať, že predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia nie sú dané, ako správne zdôvodnil v napadnutom uznesení súd prvého stupňa. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.