Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/150/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114233319 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1114233319.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci vyslovenia prípustnosti prevzatia umiestneného: S. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. B.. Č.. X, D., zastúpený opatrovníkom: Mestská časť Bratislava - Staré mesto, Vajanského nábrežie č. 3, Bratislava do ústavu: Univerzitná nemocnica Bratislava, IČO: 31 813 861, Pažítkova ul. č. 4, Bratislava, pracovisko: Nemocnica Staré mesto Mickiewiczova ul. č. 13, Bratislava, Psychiatrická klinika I. LF UK a UNB, na odvolanie umiestneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 1. decembra 2014, č. k. 1Pu/239/2014 - 7, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým uznesením rozhodol o prípustnosti prevzatia umiestneného do ústavu zdravotnej starostlivosti tak, že prevzatie umiestneného, ku ktorému došlo dňa 28. 11. 2014, má zákonné dôvody. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 191b ods. 1, § 191b ods. 4 O. s. p., § 6 ods. 4, § 6 ods. 9 písm. d), § 9 ods. 4 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a vecne tým, že mal z vykonaného dokazovania preukázané, že v prípade umiestneného v dôsledku príznakov duševnej poruchy (manický syndróm, susp. bipolárna afektívna porucha) hrozilo vážne zhoršenie jeho zdravotného stavu a preto bol hospitalizovaný zo zákonných dôvodov. Uviedol, že z výsluchu ošetrujúceho lekára zistil, že ide o pacienta privezeného RZP v doprovode polície, ktorú privolal jeho brat, ktorý uviedol, že pacient chodí v noci von, zastavuje električky s tým, že pri prijatí rozkladal v ambulancii fascikle, kázal o dobre a zlu, gestikuloval, prechádzal sa po miestnosti a prejavil sa u neho psychomotorický nepokoj, zvýšená tenzia, myslenie mal v tempe zrýchlené, pseudofilozofoval, viedol melagomanické a religiózne témy a pod. Poukázal na skutočnosť, že umiestnený do zápisnice súdu uviedol, že jeho dcéra si zaumienila, že mu akýmkoľvek spôsobom zničí vzťah s manželkou, s hospitalizáciou nesúhlasil, keďže si nemyslí, že je chorý a sanitku privolal jeho brat, ktorý je presvedčený, že je blázon s tým, že počas výsluchu pacient odpovedal na otázky nepriliehavo, vracal sa do minulosti, nedal sa zastaviť, bol manický a bez akéhokoľvek náhľadu na suspektné duševné ochorenie. Proti tomuto uzneseniu podal umiestnený v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že s odôvodnením napadnutého uznesenia nesúhlasí, ako i s diagnózou v ňom uvedenou s tým, že od novembra 2013 navštevuje jeden krát za dva mesiace K.. I., na poliklinike na Mýtnej ul. v Bratislave, ktorého sa rozhodol navštevovať vzhľadom na jeho psychosomatické problémy a skoliózu, kyfózu a vrodené trvalé deformácie v oblasti hrudného koša, ku ktorým sa pridružil akútny infarkt myokardu dňa 23. 09. 2013, ktorého príčinou boli podľa jeho názoru stresové situácie, ktoré sa v jeho druhom manželstve periodicky vyskytovali od 24. 12. 2011, kedy začala jeho manželka jeho správanie pripisovať bipolárnej afektívnej poruche, o ktorej sa dočítala v knihe o Kopeckom, ktorý bol však vždy obklopený ženami a neobmedzene požíval alkohol. Uviedol, že má iba jednu manželku a striedanie nálad u Kopeckého sa uňho nikdy nevyskytovalo, keďže sa snažil urobiť všetko čo najrýchlejšie a najefektívnejšie, avšak väčšinou bol na všetko sám. Umiestnený vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že v roku 2010 jeho manželka navštívila psychoterapeutku, ktorej za jeho diagnózu a v jeho neprítomnosti zaplatila 100 eur a následne začal navštevovať psychiatričku K.. U. J., s ktorou sa dohodol, že v liečbe pokračovať nebude, nakoľko na liečbu dôvod daný nebol, okrem zaujatosti jeho manželky s tým, Ž. K.. J.Č. potvrdila jeho psychickú a fyzickú spôsobilosť pre vedenie motorového vozidla, avšak nesprávne uviedla, že bol hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení, keďže išlo o oddelenie neurologické a nešlo o hospitalizáciu, ale o ambulantné vyšetrenie. Poukázal na skutočnosť, že K.. I. začal v novembri 2013 s aplikáciou liečebnej terapie a v septembri 2014 sa aj v prítomnosti jeho ženy vyjadril, že netrpí žiadnou psychickou poruchou, keďže išlo iba o stavy úzkosti, vyvolané stresovými životnými situáciami. Uviedol, že prvý krát zastavil električku, keď sa do nej snažil dostať, keďže v nej boli traja muži, z ktorých mu jeden odcudzil tašku, v ktorej mal tovar v hodnote 400 eur a v druhom prípade električka zastavila po kolízii dvoch áut. Namietol, že s fasciklami nemanipuloval, keďže sa v nich nachádzali najdôležitejšie doklady, ktoré si pri „prepade“ vzal so sebou a nesúhlasil s tvrdením, že v ambulancii pri prijatí kázal, nakoľko sa iba musel hájiť, keďže je zdravý a všetky skutočnosti, ktoré uviedol, to aj preukazujú. Umiestnený vo svojom odvolaní zároveň uviedol, že jeho brat svojvoľne rozhodol o vysporiadaní majetku po smrti ich rodičov, keď aj s jeho sestrou U. N.Í. sa rozhodli kúpiť byt rodičov do osobného vlastníctva, a zároveň jeho brat kúpil aj byt ich susedov I., ktorí žiadnych dedičov nemajú s tým, že bratovi požičal 120. 000,- Sk na stavbu rodinného domu v záhradkárskej oblasti v Č. a preto je samozrejmé, že sa ho jeho blízki snažia „odpratať“ z priestorov, v ktorých im robí problémy. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenia podľa § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne a odvolanie umiestneného dôvodné nie je. Podľa § 191a ods. 1 O. s. p., ústav vykonávajúci zdravotnícku starostlivosť (ďalej len „ústav“), v ktorom sú umiestňované osoby z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, je povinný oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode ústav je, prevzatie každého, kto v ňom bol umiestnený bez svojho písomného súhlasu (ďalej len „chorý“). Podľa § 191b ods. 1 O. s. p., o každom, o ktorom je ústav povinný urobiť oznámenie podľa § 191a, začne súd, v ktorého obvode je ústav, konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia do ústavu, ibaže prevzatie a držanie nariadil súd v inom konaní. Podľa § 191b ods. 3 veta prvá O. s. p., súd vykoná dôkazy potrebné na posúdenie, či k prevzatiu (§ 191a ods. 1 a 2) došlo zo zákonných dôvodov, vyslúchne chorého a ošetrujúceho lekára. Účelom konania o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti, t. j. detenčného konania, je prípustnosť zadržania alebo ďalšieho držania fyzickej osoby v ústave zdravotníckej starostlivosti bez jeho písomného súhlasu a riadi sa vyšetrovacou zásadou, v ktorom súd vykoná dôkazy potrebné na posúdenie, či k prevzatiu do ústavu zdravotníckeho zariadenia došlo zákonným spôsobom s tým, že základom pre zistenie, či zdravotný stav chorého vyžaduje ústavnú starostlivosť je výsluch chorého a ošetrujúceho lekára. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že podľa § 6 ods. 9 zák. č. 576/2004 Z. z. sa tzv. informovaný súhlas nevyžaduje v prípade neodkladnej starostlivosti, ak nemožno včas získať informovaný súhlas, ale ho možno predpokladať, ochranného liečenia uloženého súdom podľa osobitného predpisu, ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá šíri prenosnú chorobu, ktorá závažným spôsobom ohrozuje jej okolie, alebo ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 28. 11. 2014 oznámil ústav súdu prvého stupňa nedobrovoľný vstup, t. j. prijatie pacienta S. I. bez jeho súhlasu a súd prvého stupňa uznesením zo dňa 01 decembra 2014, č. k. 1Pu/239/2014 - 4 začal konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia do ústavu zdravotníckej starostlivosti a uznesením zo dňa 01. decembra 2014, č. k. 1Pu/239/2014 - 3 ustanovil umiestnenému na konanie opatrovníka, Mestskú časť Bratislava - Staré mesto. Z obsahu zápisnice o výsluchu vykonanom v ústave dňa 01. 12. 2014 vyplýva, že ošetrujúca lekárka K.. N. uviedla, že umiestnený bol privezený v sprievode RZP v doprovode polície, v ambulancii kazateľsky kázal o dobre a zle, gestikuloval, prechádzal sa po miestnosti, neskôr cvičil. Lekárka konštatovala psychomotorický nepokoj, náladu elevovanú s disforickou črtou, zvýšenú tenziu, myslenie v tempe zrýchlené, pseudoinkoherenciu, prítomnosť symbolizmu, pseudofilozofovania, megalomanické a religiózne témy, hyposomniu, poruchy správania, nepokoj s tým, že pacient je bez náhľadu na ochorenie. Vzhľadom na uvedené rozhodol súd prvého stupňa napadnutým uznesením vecne správne, keď dospel k záveru, že prevzatie umiestneného, ku ktorému došlo dňa 28. 11. 2014 má zákonné dôvody, nakoľko z výsluchu ošetrujúcej lekárky jednoznačne vyplýva, že umiestnený trpí diagnózou manického syndrómu a bipolárnou afektívnou poruchou a preto odvolací súd prvostupňové uznesenie podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.